12.6.2019

Je pol piatej ráno.

Zvoní mi budík. 

V noci som sa rozhodla, že synovi napíšem pomôcku na dnešné skúšanie. 

Hlavné body na dnešné skúšanie "polročné".

Hádam mu to pomôže. 

Ženy potrebujem radu ,ak ste sa s takým niečím stretli alebo tak žijete,mám priateľa a dve deti (nie sú jeho) nemala som prácu cca 6mesiacou ,bývame v podnájme platíme 400 e,teraz nastupujem do práce v pondelok ,zárobok v čistom 530 e ( kuchárka) a k tomu výživné 100 e na obe deti ,a teraz rozmýšľam ako by som to všetko utiahla sama lebo vzťah nefunguje ako má ,rodinu žiadnu nemám, ak má niektorá takýto problém alebo ste už riešili ,poprosím vás o radu už mi z toho šibe ale takto žiť určite nechcem , ďakujem vám vopred ☺️

Prednedávnom som čítala knižku Denník šialenej matky, ktorá celkom humorne (s nádychom čierneho humoru, podľa môjho gusta) opisuje pocity matky jedného dieťaťa, neskôr dvoch atď, perly mamičiek pri pôrode alebo čerstvo po pôrode. O tomto ja už nebudem písať, ale ak by sa chcel niekto aspoň trochu pobaviť, tak odporúčam. O čom budem však písať je, že už som v štádiu diagnózovania ostatných detí. Tomu sa asi žiadna mama, ktorá čaká na diagnostiku svojho dieťaťa, nevyhne.

Ja si však všímam teraz hlavne malé deti, také polročné až ročné. Napriek tomu, že nerozprávajú, je na nich dokonale vidieť, aké sú tu prítomné, tie oči Vás idú priamo zjesť, úsmev len, čo na neho prehovoríte. U mojej rakety totiž už nevidím najväčší problém chýbajúcu reč, ale celý ten "balík" okolo. To krásne detské reagovanie, sociálna zvedavosť a skúmanie ľudí, najmä detí, ten úsmev, keď sa im niečo zapáči. Keďže som mala ešte staršieho syna, raketu som si v začiatkoch ani neužila. Brala som ju ako doplnok, venovala viac staršiemu, aby chudáčik maličký náhodou nežiarlil... Nebolo to ani tak ďaleko a ja ani neviem, či bola aj moja raketa taká kontaktná ako tieto deti, ktoré v poslednom čase pozorujem.

Ja si len pamätám, že som sa furt kdesi ponáhľala,kočár som nemohla nikde odstaviť, už tam ručala, stále a stále chcela ako keby o všetkom vedieť a všade byť. Dovtedy pohodičkové nákupy so synom sa zrazu začala zrýchlovať, skracovať alebo úplne obmedzovať. Išlo to tak postupne, že možno som si mohla všetkého všímať ešte skôr, aj keď úprimne, vďaka Bohu, že som si aspoň "rok a pol" ušetrila nervov a stresov. Teraz som vďačná za minuloročnú sladkú nevedomosť (ktorá však v konečnom dôsledku neospravedlňuje, ale viac škodí)...

Prečo si myslím, že moja raketa je ešte stále riziková? Naozaj by som kopu vecí uviedla inak v dotazníkoch, ale predsa tam podľa mňa zostáva jedno veľké ALE a tým sú hnevy/amoky/výbuchy, či ako to nazvať, ktoré som ja osobne nikdy nevidela u decka tak často a za všetko možné a premožné. Hovorím niekedy o 10/15 sekundových hnevoch, niekedy 3-5 minút, extrém 15 a viac min, ktorý už sama raketa nevie zastaviť... Niekedy to spôsobí zákaz, inokedy prerušenie činnosti alebo keď niekto "šahá" na jej hračky (hoci aj v herni), ale niekedy stačí len krátke usmernenie: "teraz ty" alebo "jedz lyžičkou" a BOOOOOOOOOOOOOOOOM škreky a jedovanie. Ona ako osobnosť, chce jednoducho všetko mať a robiť podľa seba, ale tak akosi silnejšie ako "bežné" deti....

A teraz som už na pochybách, či nám toto vyrieši komunikácia. Premýšľam, či nám reč dokonca ešte "neprileje olej do ohňa". Najmä, keď vidím, tie malé nemluvnatá, ktoré fungujú úplne bez problémov a bez hnevov. Reč a komunikácia ako taká mi zrazu príde taká "druhotriedna", že to tieto dni ani nepostrádam.

Dnes to bol zase jeden z tých uškriekaných dní pre nič za nič. Teda ona má vždy ten svoj dôvod a ja už viem presne identifikovať "spúšťače", ale akosi ich neviem až tak eliminovať, aby som sa im úplne vyhla, lebo ide častokráto tak bežné požiadavky, že sa mi stavajú vlasy dupkom, čo ju môže rozčúliť. Typickým každodenným bojom je jedenie. Ona to nakoniec tak-či tak zje, ale narobí cirkus okolo toho, žeby ste po prvej minúte praskli tanier o zem. Stačí len povedať "jedz lyžičkou" alebo "sadni si". Dám ruku do ohňa, že týmto príkazom slečna raketa už rozumie, len sa jej paničke nechce poslúchať. A teraz mi vysvetlite ako mám tieto každodenné jedy ignorovať? To ju mám všade a hocikde nechať plieskať pri jedle? Ešte pri obede, keď som s ňou sama, tak čert ber, škriekaj si koľko chceš, so mnou to už nič nerobí, ale tie obeoch či večere, keď sme pri stole všetci, sú všetci ostaní povinní "znášať" jej výbuchy... Nedá sa to a ja toto musím riešiť a učiť ju to každý deň, že takto to za stolom nefunguje. V súčastnosti ju odvediem od stola, zavediem do izby, poviem, že takto sa nechová pri stole a nechám ju tam. Nič moc riešenie, ale potom je obed zjedený do 3,5 sekúnd a bez "breptov". Hádam vymyslím niečo efektívnejšie, lebo s týmto riešením nie som spokojná ani ja sam.

11.6.2019

Budím sa 5.20.

Snažím sa spať ďalej, ale nedá sa.

V kuchyni zalejem čaj a kávu a sledujem ako sa lúče slnka predierajú cez žalúzie.

V obývačke tikajú hodiny.

Tak zvláštne nahlas.

Vonku sa po daždivom máji konečne začalo leto a tak slnečné lúče aj vo mne prebudili výletnícku dušu. Obula som si tenisky, do batohu zabalila fľašu s vodou a nejaké jedlo, a vyrazila som na kopec za mestom. Nie je to síce žiadna náročná turistika, ale ja som sa už tešila ako si z vrcholu vychutnám výhľad na okolitú krajinu.

Moje nadšenie však rýchlo vyprchalo. Hoci bolo krásne počasie, v lese bol pokoj a pri výstupe som nestretla ani živú dušu, „pozdravov“ od ľudí som našla popri cestičke neúrekom. Plastové fľašky, tašky, obaly od sladkostí a množstvo ďalšieho odpadu. Pohľad na kopy drobného odpadu ma zamrzel, no nepríjemne ma prekvapili aj veľké kusy nepotrebného nábytku či pneumatiky.

Zbavovať sa vecí, ktoré už nepotrebujeme je pre usporiadanie nášho života prospešné. My ženy to poznáme najlepšie pri obliekaní. Každé ráno sa pozeráme do skrine plnej vecí a stále si nemáme čo obliecť. A pritom stačí len vytriediť veci, ktoré sa nám už nepáčia alebo nám nesedia, a hneď sa nám outfity budú lepšie tvoriť.

Čo však s kopou, ktorá po reorganizácii zostane? Napríklad spomínané oblečenie môžeme predať v bazári (aj v našom koníkovskom) a prilepšíme tak rodinnému rozpočtu, alebo ho môžeme darovať do zbierok a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Podobne to ide aj s nábytkom či inými vecami z domácnosti.

Odovzdanie niektorých druhov triedeného odpadu sa už aj v mnohých malých mestách na Slovensku uskutočňuje priamo z domácností a špeciálne zberné nádoby na elektro-odpad tiež nie je problém nájsť. Napríklad spoločnosť Orange dlhodobo, už niekoľko rokov, organizuje zber nepotrebných mobilných telefónov priamo vo svojich pobočkách. Upozorňuje tak na aktuálnosť a dôležitosť témy zodpovedného likvidovania tohto druhu odpadu, a prináša nám pohodlnú možnosť, ako sa zbaviť starých zariadení na miestach, ktoré sú nám jednoducho prístupné.

Vďaka aktivite zákazníkov sa spoločnosti Orange podarilo vyzbierať dokopy už viac ako 300 000 mobilov a za každý takto odovzdaný telefón navyše venovali 50 centov na podporu vybraných neziskových organizácií. Týmto spôsobom teda človek pomáha trikrát – poriadku vo svojej domácnosti, životnému prostrediu a taktiež dobrej veci.

ℒℴνℯ❤

Oceňování je cesta ke zvýšení vibrací

♥ Jolana Dominguez ♥

♥ Proč oceňovat sebe i druhé a proč zvyšovat naše vibrace?

♥ To, kde vibrujeme, udává to, jak se cítíme. Čím vyšší jsou naše vibrace, tím lépe se cítíme. Ve strachu, smutku a žalu jsou naše vibrace nízké, když se zlobíme, zuříme nebo se jinak projevujeme a není nám při tom tělesně ani pociťově dobře - jsou naše vibrace nízké.

♥ Jakmile se nám podaří si vibrace zvýšit, hned se cítíme lépe. Třeba když je člověk smutný a podívá se na nějaké humorné video, na chvíli na svůj žal zapomene, začne se radovat a hned se cítí líp. Pokud si ale své vibrace neumí pohlídat, po chvíli si vzpomene, že byl smutný a automaticky padá do původních nízkých vibrací. Toto je možné právě proto, že dojde k automatickému chování, člověk si neuvědomuje, že může určovat a vědomě měnit to, jak se cítí.

V prvom momente som neverila, že sme vyhrali. Prišla mi správa, že vyhrávame testovanie oblečenia značky Kuniboo, čo nás veľmi potešilo, teda hlavne našu malú parádnicu. 

Keď mi domov zavítala karta s kreditom, vybrali sme sa nakupovať.  Nevedeli sme si vybrať z veľkého množstva oblečenia za prijateľné ceny pre všetkých. 

Livinku hneď oslovil ruksačik, ten sme museli zobrať.  Už sme ho aj otestovali, boli sme na výlete a naozaj sa nám tam toho veľa zmestilo. 

Mali aj krásne tričká na teplé letné dni, ktoré určite využijeme. Pri malých deťoch tričiek nikdy nie je dosť.  

Ďalej v Livinkinom botníku sme privítali tieto pohodlné cvičky. 

Pri ďalšom nákupe sme kúpili pyzamká do škôlky, tepláčiky a ponožky. 

Ahojte!

Celiakiu mi zistili len pred niečo vyše rokom. Priznám sa, že chlebík, ktorý som si kúpila v obchode, mi nechutil a tak som sa rozhodla piecť si sama. Zatiaľ nie som veľmi úspešná. Ak som svoj pekársky výtvor nemusela vyhodiť hneď, tak sa dal jesť len v ten prvý deň. Na ďalší deň to chcelo kus sebazaprenia a hriankovač a na tretí bol tvrdý ako kameň.

Pred tromi týždňami sa mi narodila dcérka a ja sa v šestonedelí mením na sladkožrúta. Pri starších deťoch ma manžel z pôrodnice čakal s tromi plechmi tvarohových moravských koláčikov. (Ja viem, strašne dobre som sa vydala!) Ale čo teraz? Bezlepkové kysnuté si netrúfal a ja na pečenie a) nemám bunky b) teraz vôbec nemám čas (úprimne, ledva sa stíham najesť, aj to mám dilemu, či sa radšej najem alebo osprchujem...) A práve vtedy prišiel mail, že ma vybrali na testovačku bezlepkových výrobkov  značky Vitacelia od firmy Penam. Juchúúúú!

Keď prišiel ten obrovský balík, tancovala som (a to je po cisaráku celkom výkon) od radosti ako malé dieťa na Vianoce. Myslela som si, že to ani nestihnem všetko pojesť. (Hahaha!) Tieto bezlepkové výrobky totiž nemajú záruku niekoľko mesiacov, ale keďže sú balené, vydržia čerstvé pár dní. Boli tam: chlebík, sladký bochník, banánový chlebík, makový závin, oškvarkové pagáčiky a... moravské koláčiky: marhuľové, čučoriedkové, makové a tvarohové!

Takže, poďme na tie kysnuté moravské koláčiky, lebo tie som si po pôrode naozaj zaslúžila. Všetky majú vypísané, že obsahujú 25 % náplne. Ja som začala marhuľovými a mľaskala som nahlas. Lahodné, tak akurát sladké, cesto šťavnaté, plnka poctivá. Ešteže sú balené po dvoch kusoch, lebo by som sa po testovačke nezmestila cez dvere. Ku káve eňo-ňuňo.

Čučoriedkové chutili naozaj po  čučoriedkách! (V zložení píšu, že 35 % náplne tvoria naozaj ozajstné čučoriedky.) Nesmierne som si pochutila. Makové som vám nestihla odfotiť. Zbalila som ich s deťmi na oslavu MDD. Tam samozrejme nemali nič bezlepkového, a tak som si pri kojení vytiahla svoju tajnú zásobu. Aspoň som synom nezávidela, že sa furt niečím nadžgávajú. A tvarohové? Tie sú top!!! Milujem tvaroh.  Boli lahodné, sladkasté, plnka obsahuje až 54 % tvarohu a bolo ich máááálo! Teda, aspoň ja by som ich dokázala jesť a jesť.

Dva týždne s Nutrilonom nám prebehli ako voda. Vlastne všetky dni mi letia odkedy je na svete náš Mišuliak ;)

Počas týchto dvoch týždňov som Nutrilon otestovala s Miškom poriadne. Na raňajky vždy vycuckal 150 ml na počkanie. Po obede, keď už nechcel polievku alebo cestoviny, sa dorazil ďalšou fľaškou. A topka každého dňa bol vždy večer. Stačilo mu dať 180 ml Nutrilonu a Mizu hneď krásne zaspal sám v postieľke.

Veľkým prínosom, čo sa mi na Nutrilone páčilo, bolo jeho cestovné balenie. Boli sme na chalupe na noc. Potešilo ma, že som nemusela ťahať veľkú krabicu mlieka, ale stačili maličké sáčky. Ja ako minimalista to veľmi oceňujem!!! Dokonca aj moje kamošky boli prekvapené z tohoto praktického minibalenia. Palec hore ;)

Čo sa Miška týka, po vypití mliečka, nemal žiadne problémy. Od narodenia je to usmievavé bábätko bez kolík a iných bolestí bruška. Som rada, že aj Nutrilon mu pomohol ostať kľudným a stále sa škeriacim chlapčekom. Vždy keď videl, že idem zarábať mliečko, šťastné píšťal a trepotal nôžkami ;) Tak to bol jasný dôkaz, že mu Nutrilon chutí.

Týmto chcem krásne poďakovať, že nás s Miškom vybrali testovať Nutrilon a utvrdili ma v tom, že aj naďalej ostávame jeho fanúšikmi a budeme ho kupovať.

"Nutrilon, Miškovho bruška šampión!"

Raz som na pohovore dostala otázku, či sa viem správne pýtať. Bol to môj prvý fajný pohovor oficiálne po škole a ja som nebola akosi pripravená odpovedať na túto otázku. Fakt neviem, čo som vtedy odpovedala, ale pohovorom som nakoniec prešla a ja som hneď po pár mesiacoch zistila, čo touto otázkou mysleli. Významná časť mojej práce totiž bola založená na získaní informácií od zadávateľa a teda kľúčové bolo položiť správne otázky, pozrieť sa na problém z viac ulhov a zároveň sledovať všetky detaily a súčinnosti. Vedieť vysvetliť podstatu jednej aj druhej strane. Komunikovať na dvoch rôznych vlnách...atď.

Dnes som sa opäť dostala do svojho pracovného "živla", lebo som si uvedomila, že som mojej malej nevedela položiť správnu otázku. Učíme sa asociácie t.j. spájanie predmetov logicky k sebe: pes-kosť-búda, bábo-dudel-kočík, vlak-vagón-kolajnice...

Doteraz som skúšala iba po dve asociácie ako napr. pes a kosť, ale stále som nevedla, či sa to správne pýtam, či jej dosť pochopiteľne predkladám takéto úlohy. Vždy som jej dala na výber napr. iba dve možnosti. Ukázala som jej psa a sliepku a potom kosť. Väčšinou zobrala správne zviera, len akosi to bolo také "neupravené" a ja som nevedela, či tipla alebo sa to naučila popamäti.

Skúsila som to teda na štýl podobný ako triedenie a skupinkovanie. Využila som mnou vyrobenú tácku rozdelenú na tri časti. Do každej som vložila niečo iné. Do prvej priehradky som vložila napr. obrázok kolajnice, do druhej priehradky obrázok vidličky a do tretej obrázok psa. Postupne som jej dávala stále ďalšie a ďalšie obrázky a pýtala som sa, k čomu toto patrí. Túto hru som kúpila asi mesiac dozadu tu na bazare a fakt som doteraz nevedela, ako to správne "predložiť" malej. Obrázky som jej len ukazovala na rozvoj slovnej zásoby, ale dnes som to skúsila takto a podľa mňa sa jej to veľmi páčilo a nemala problém priradiť správny obrázok so správnou asociáciou. Vyskúšajte, možno to pomôže aj Vám.

Dnes som sa zase vrhla nato s plnou párou, tie pondelky ma vždy vedia naštartovať ako novoročná diéta na začiatku roka. Pekne pracovala, úlohy a porozumenie dáva celkom fajn, len som vždy medzi naše úlohy zaradila aj nejakú tú hru na "interakciu" (stavanie kociek na striedačku, vkladanie gombíkov na striedačku a pod...). Dnes sme chytali rybky na striedačku a ani za svet nechcela pustiť udicu. Viacerí sa pýtate, prečo je tá výmena rolí taká dôležitá, preču ju "nútim" vymieňať si loptu, autíčka a pod.. Moja raketa totiž stále nechápe, že "vo dvou to jde líp". Stále vyhľadáva "solitárne" hry a nerozumie, žeby si napr. loptu mohla s niekym hádzať alebo kopať, nielen hádzať pred seba, žeby mohla pri naháňačke aj chytať niekoho, nielen utekať rovnakým smerom, žeby sama oslovila deti, aby napr. spolu "varili" a pod. Je rada pri deťoch, sleduje, pozoruje, imituje, to jej ide, ale stále si tam pobehuje len tak sama, sama si prezerá hračky, sama ich skúma, sama sa s nimi hrá. Synovi nepríde len tak niečo ukázať, neosloví ho, ak nepočítam, že mu berie alebo kazí jeho hru. Je to super mega dôležitá vlastnosť a jedna z kľúčových pri diagnostike. Na tomto však my musíme jednoducho stále makať.....

Dnes sme si dali aj menší výlet vlakom. Správali sa fakt celkom civilizovane, čakali a vykúkali sme vlaky, malá trčila prst raz tam raz tam, kým som jej nepotvrdila, že odtiaľ pôjde a tam pôjde. Splnil sa mi môj malý sen, keď išli (prvých 10 minút) pekne za moje ruky... Potom 45 minút park, ja spotená až za ušami, čapovanú kofolu som vypila za behu za raketou alebo pri hojdaní syna. Všade okolo maminky a tatinkovia na lavičkách, som sa len smiala (v dobrom, nezávidela), že jak si tu ja aj zašportujem, ako si ma moje deti držia v kondičke🙂U mňa teda ešte neplatí asociácia: mama-park-lavička🙂

Ahojte,

najskôr sa chcem veľmi poďakovať za možnosť otestovať tablety. Keďže sme ich už vyskúšali fakt veľké množstvo tešila som sa na tieto nové 🙂 Keď prišiel balíček bola som veľmi milo prekvapená. Balenie je veľmi milé, jednoduché a hlavne obal je ekologicky rozložiteľný.

Tablety prekvapili. Väčšinou som pri zložení 3v1 bola zvyknutá na viac farebné tablety. Počas testovania som teda nepoužívala ani lestenku ani soľ.

Takže testovanie začalo. U nás najčastejšie používaný program je eco. Tak som tablety najskôr vyskúšala na ňom. Po doumývaní, keď som otvorila umývačku, bola krásne lesklá, vyšla z nej veľmi príjemná jemná vôňa, čo bolo veľké plus, ale, žiaľ, po vybratí riadu nasledovalo sklamanie. U nás zvykneme riady do umývačky zbierať od rána a vecer umývačku púšťame. A kombinácia programu eco a tabliet Sunlight nie je to práve orechové. Na riadoch mi ostali zvyšky jedla. A nepekné fľaky. Takže niektoré riady sa museli nanovo preumývať ☹

Naopak pri vyššej teplote umývačka s tabletkami nemali problém. Riad bol krásne čistý a lesklý. A poradil si aj s pripečenou mastnotu.

Jedno obrovské plus je, že v 90% tach tabliet po umytí riadu som vždy cítila tú tabletu na riade. Takú kyslosť. Nechuť. Pri týchto tabletach sa mi to nestalo.

10.6.2019

Hore som už od piatej.

Zdrhám potichu zo spálne. 

Varím si kávu a synovi čaj. 

Ležím v obývačke a pozerám cez dvere von.

Drozd sedí na bráničke a trilkuje.

Niekto potrebuje schudnút, iný zas pribrať. Niektorí sa rozhodnú pre zdravý smer stravovania len tak z vlastného presvedčenia, alebo sú medzi nami aj takí, čo sa nerozhodovali dobrovolne a musia si čítať zloženie všetkého, čo do úst vložia. 

Ja, môj muž a čiastočne aj syn patríme k tej skupinke, čo nemá na výber ☹ Syn teraz ešte čaká na výsledky testov, lebo mal alergiu na pšenicu, raž i mlieko, ale po prísnej diéte sa mu výsledky polepšili, tak mu doktorka dovolila aj "bežnú" stravu, no musí byť pod kontrolou. Žiaľ, v dospelosti sa tie alergie tak lahko nechcú vytratiť ako ešte v detskom veku, čo je môj prípad, a možno by ste si mysleli, že sme sa dohodli s mužom, ale on alergik nie je, má celiakiu. Bežný "obyčajný smrtelník" ani netuší, čo to všetko obnáša, aké obmedzenia. Síce je už dostať v obchodoch viac bezlepkových produktov, no mnohokrát skončili v koši po prvom zahryznutí ☹ Čiže je umenie vybrať aj niečo chutné, preto sme nútení si pečivo piecť doma a o to viac ma zaujala možnosť otestovať výrobky od firmy Penam.

Nikomu som nepovedala, že ma vybrali, tak o to väčšie bolo prekvapenie, ked minulý týžden prišiel balík 😀

Ocka z práce sme privítali banánovým chlebíkom. Už od dverí kričal, že cíti, že som niečo dobré zas vypekala. Moje záporné krútenie hlavy prešiel s úsmevom a s chuťou vopchal do úsť celý plátok. Uznanlivo mlaskal, že mám nový vydarený receptík a už mu mizol v ústach další kúsok 😀 So synom išli o závod, tak som rýchlo aj ja ochutnala 😀

Banán ozaj bolo krásne cítiť, ale na mňa to bolo príliš sladké, no ja vraj neviem, čo je dobré, a druhý banánový chlebík si muž uchmatol na desiatu do roboty, ked ja mrdím nosom. Skúsili aj čoko nátierku, ale podla ich slov, iba to pokazilo tú príjemnú chuť. Zjedli všetko spolu do poslednej omrvinky a vyzbierali aj všetky opadané kúsky orieškov. Je to taký lahodný, štavnatý, sladký banánovo orieškový dezert.

Tú sladkú chuť som ja potrebovala niečím preraziť, tak mi do oka padli pagáče. Škvarky bolo nielen vidieť ale aj cítiť, no na mňa prislané ☹ Nebolo to zas až príliš, čiže v konečnom dôsledku som si pochutila.  

Dobre rozbehnutá kariéra, spoločenský život, kopec priateľov a aktivít, šport, výlety, dovolenky a hlava v oblakoch... To bol pravdepodobne život nie jednej z nás pred tým ako nám do života vstúpilo materstvo, ktoré nám zrazu dalo stopku v našom rozbehnutom živote. Materstvo je jednoznačne významný míľnik každého  života, no ako sa k nemu postaviť ak naň nie sme pripravené?

Nie každá z nás si tehotenstvo naplánovala. Niekedy to príde len tak nenazdajky, bez plánovania, proste ako blesk z jasného neba. To bol aj môj prípad. Ten moment, keď som videla na teste dve čiarky bol neskutočný. Šok, strach a panika sa doslova pomiešali s radosťou a prekvapením a táto svieža zmeska sa vo mne premielala niekoľko týždňov. Do tohto momentu, som mala svoj život perfektne rozplánovaný. Vedela som kde budem zajtra, o týždeň aj o mesiac...

No zrazu prišiel zlom! V práci som oznámila, že som „v tom“ a hoci ma pár dní pred tým povýšili, pracovná zmluva na ďalšiu sezónu mi už nedorazila. Nechcela som však ostať len tak nečinná, no asi nemusím vysvetlovať, že keď som na pracáku oznámila, že som v 4. mesiaci, milá pani mi úprimne povedala, že tehotnú ma nikto nezamestná. Tak aj bolo.

Zmierila som sa s tým a nastavila som sa na to, že budem oddychovať a venovať sa samej sebe. Prvé týždne boli fajn. Už žiadne vstávanie o 4tej ráno, stres či  zhon. Ono to znie fajn, ale aj takáto prehnaná pohoda časom človeka omrzí. Dni mi prišli pridlhé, jednotvárne a najmä nudné. Ovládač, gauč a počítač boli zrazu moji najvernejší parťáci. Doslova som cítila ako osprostievam! Vedela som len jedno – musím to zmeniť inak sa zbláznim. Uvedomila som si, že toľko voľného času už mať tak skoro nebudem. Spomenula som si na momenty, keď som si hovorila čo všetko by som robila, keby mám čas...Nechcela som proste zaspať dobu. Vedela som, že najbližší rok a pol – dva budem určite doma a ak sa nebudem nejakým spôsobom rozvíjať, proste sa vrátim do reality úplne mimo.

Čo som teda zmenila a zaradila do svojho života

• Pravidelné čítanie – začala som opäť čítať. Rozhodla som sa vrátiť ku knihám. Dala som stopku novočasovským článkom o Jasmíne a Rytmusovi a vzala som do rúk knihy. Tie knihy,  ktoré som si kúpila už pradávno, no vyhovárala som sa, že na ne nemám čas. Ja osobne som začala striedať aj jazyky. Jedna kniha po slovensky, ďalšia v taliančine a ďalšia v angličtine, ale to samozrejme nemusíte. Ja som len nechcela stratiť svoju jazykovu zdatnosť. Samozrejme na začiatku to nebolo ľahké. Nevedela som sa poriadne sústrediť a už po pár stránkach som si chcela zapnúť facebook a rolovať nástenku. Časom som si však vytvorila návyk a stalo sa mi to rutinou. Nehovorím, že treba čítať sto strán denne, čítajte ako vám to čas a chuť dovolí, niekedy sú aj dve strany úspech.
• Kurzy – vygúglila som si či sa v mojom okolí neorganizujú nejaké kurzy. Konalo sa ich veľa a dokonca mnohé zadarmo, tak som to využila. Ak uvažujete nad tým čo by vás bavilo, nerozmýšlajte dlho. Ja som sa prihlásila aj na kurzy o ktorých som mala pochybnosti, nakoniec môžem povedať, že ich mám za sebou päť a každý jeden mi niečo dal. Myslím, že aj na životopise to bude vyzerať lepšie ako dvojročná čierna diera.
• Online vzdelávanie – keď som začala byť viac „grogy“ a nemala som už chuť sedieť od rána do večera v škole, začala som hladať možnosti online. Na nete nájdete neskutočne veľa stránok, ktoré vám pomôžu zdokonaliť sa v rôznych sférach.  Niekedy stačí kliknúť aj na obyčajný youtube a nájdete množstvo inštruktorov, ktorí vás prevedú svetom informácii, o ktorých ste ani nevedeli. Chcete sa zdokonaliť v exceli? pochopiť novinky marketingu? naučiť sa zdobiť medovníky či obchodovať na Amazone? stačí sa len preklikať.
• Čerstvý vzduch – vyvenčite sa, prejdite sa, choďte proste von... Nie vždy ma človek chuť na dlhé prechádzky, no doprajte si aspoň trochu pobytu vonku. Naberiete úplne iné myšlienky a je fajn vyvetrať si hlavu. Kým vládzete určite to využite. Ja osobne som týždeň pred pôrodom (oficiálne) a popravde mám už strach túlať sa po meste. Predstava, že mi praskne voda niekde na námestí....no proste nič moc a tak sa snažím sedieť aspoň na balkóne. Nie je to žiadna sláva, ale keď neprší aspoň kvapká.
• Cvičenie – nie nie, žiadna tehotenská fitneska zo mňa ani zďaleka nie je a nemám ani telo alá „modelka s malým bruškom vpredu“ no 2x týždenne chodím na tehotenskú jogu. Úprimne, neviem či to nejak extra pomáha môjmu telu, ale minimálne sa pri tom odreagujem a moja myseľ na chvíľku vypne. Samozrejme existuje aj kopec iných cvičení, stačí si nájsť to svoje.
• Nájdi svoje hobby – proste sa niečomu venujte! Nájdite niečo čo vás baví! Tvorte niečo! Ja som začala ešte viac piecť a variť než pred tým. Začala som skúšať nové recepty, vymýšlať si svoje vlastné a najmä som sa pri tom bavila. Keď ma to omrzelo, začala som šiť,lepšie povedané, začala som sa učiť šiť. Asi rok dozadu som si vypýtala na narodeniny šijací stroj, no nikdy som si naň nenašla čas, až teraz. Popravde ma prekvapilo, že je to zložitejšie než sa zdá, no postupne som len predsa dačo stvorila. Nehovorím, že som pani krajčírka, ale rozhodne som objavila hobby, v ktorom chcem napredovať, tak to skúste aj vy. Na nete nájdete kopec strihov a nápadov ako prerobiť staré oblečenie na nové. Je to zábava. Samozrejme vám teraz nekážem šiť, no skúste si nájsť aktivitu, ktorá by vás bavila.
• Písanie – tento bod asi nebude pre každého, no podľa mňa je to skvelá psychohygiena. Ja osobne som začala písať z dvoch dôvodov. 1. Tým, že žijem v zahraničí, moja slovenčina ide automaticky do úzadia a neraz som sa pristihla pri tom ako som gúglila, aké i/y použiť v nejakom slove a tak som si povedala, že skúsim viac písať. 2. Mala som potrebu niečo tvoriť. Založila som si blog a začala som písať o tom čo mám rada...o varení, o Benátkach, o tom na čo myslím...a je to fakt fajn. Samozrejme nemusíte hneď zakladať web, niekedy stačí napísať si aj zoznam vecí, ktoré chcete v ten deň stihnúť. Ďalší skvelý „písací“ projekt je skúsiť napísať list svojmu dieťaťu. Ono to znie trochu pateticky, ale napísať pár riadkov vašemu bábu a darovať mu ich napr. na 18tku, alebo na svadbu nie je až taká hovadina, či?
• Kvalitné dokumenty/seriály – kto ma pozná, vie, že som blázon do reality show. Ja viem viem... sú to koniny blá-blá-blá, no pre mňa to bol vždy istý relax. Po celom dni niekde v kancli som chcela  vypnúť a na nič nemyslieť a toto bol môj zdroj. Môj mozog  nemusel nič spracovávať, len tak si užíval tieto televízne extrémy. Keď som ostala doma samozrejme som nemala problém pozrieť z archívu všetky časti Zámeny manželiek či Farmár hladá ženu, ale „osprostievala“ som a tak som si na youtube začala hladať skôr dokumenty na témy, ktoré ma vždy zaujímali. Černobyl, 2. Svetová vojna, Severná Korea, liečiteľstvo.... toho je proste veľa a som si istá, že aj vy máte nejaké tieto témy v talóne. Ak nie, skúste len tak náhodne niečo pozrieť a možno to objavíte. Tým nehovorím, že zabudnite na BigBang theory, Priatelov, alebo Dva a pol chlapa, ale nespadnite do extrému ako ja kedysi.

Moj smutný príbeh bezlepkáča začal hneď po svadbe v roku 2015, keď sme prišli o bábätko a lekár nám povedal, že aj to mohlo byť príčinou potratu 😞

Odvtedy som sa snažila stravovať bezlepkovo, ako sa len dalo, aby k nám bocian priletel čím skor 🙂

Bezlepková stravá je drahá!

Áno, aj napriek predpísaným potravinám z lekárne to stojí dosť peniažkov, aj keď si môžte požiadať o príspevok od štátu a posielajú cca 30 € mesačne, a musíte spĺňať pár podmienok.

Aleeee... v jeden pekný deň som otvorila modrého koňa a tam na mňa vyskočila ponuka testovania výrobkov od pekární Penam - Vitacelia - na bezlepkové potraviny.

Potešila som sa a skúsila šťastie napísaním len jedného príspevku, pričom ma nakoniec vybrali.

Nikdy nekončiaca hora špinavého oblečenia, ktorá čaká na opratie? Túto situáciu pozná hádam každá mamička. Avšak, k deťom hora špinavej bielizne skrátka patrí. A prací gél Surf sa postará o to, aby vaše oblečenie ostalo žiarivo čisté a krásne voňavé.

Čo budeme testovať

Toto testovanie sa bude niesť v duchu čistej bielizne a zmyselných vôní 🙂 Testovať budeme novinku Surf Coconut Splash, vďaka ktorej bude pranie príjemným zážitkom.

SURF COCONUT SPLASH

Pocíťte dotyk prírody a nechajte sa opantať exotickou vôňou kokosu. Značka Surf prináša nový univerzálny gél na pranie vhodný na bielu aj farebnú bielizeň, ktorý je dermatologicky testovaný. Navyše, vďaka zloženiu s obsahom esenciálnych olejov sa budete tešiť z príjemnej kokosovej vône aj dlho po vypraní. Vaša bielizeň bude nielen čistá, ale aj krásne voňavá. 

SURF TROPICAL LILY

Milé moje, taká som rada!

Veľmi sa teším, že ste sa toľké zapojili, pridali fotky, navzájom si ich prezerali a bolo vidieť, že ste sa potešili aj vy navzájom. Myslím, že téma to bola krásna, milá a vtipná 🙂

Fotiek bolo veeeeľa, pridám sem však len tie, ktoré ma najviac zaujali (a podľa počtu lajkov asi aj vás 🙂), rozosmiali a zahriali pri ♥

Ako odmenu za účasť ale srdiečka posielam všetkým, ktoré ste sa zapojili, ešte raz vám ďakujem 🙂

Keď ťa vypne uprostred pitia...:

...a jedenia:

Veľmi rada som sa potešila, keď som sa mohla stať súčasťou testovania Rajo Chia produktov. Popravde aj som trošku na to zabudla, že som sa zapojila do súťaže a prekvapila ma správa od koník_testuje 😉

Keď prišiel deň "D" s produktami, tak som bola nedočkavá 😜

Ako prvú príchuť som si vybrala
️ ➡️ čierna ríbezľa, čučoriedka ️⬅️
Najprv som si myslela, že je to jogurtový nápoj, ale po liatí do pohára som zistila, že nejde o nápoj, ale skôr o jogurt, keďže je hustejšej konzistencie. Viac som cítila chuť čučoriedok, potom ríbezle. Kombinácia s chia semienkami bol jogurt výborný. Zajedela som ho so špaldovým rohlíkom, bola to mňamka 😋

Moja druhá ochutnávka️ bola v kombinácii s bábovkou a z RAJO CHIA som si vybrala s príchuťou ➡️ ananás🍍, mango, pomaranč️🍊

Viac preniká príchuť manga, potom pomaranč a nakoniec ananás. Trošku som sa bála tejto príchute, lebo ananás nemám rada, ale jeho najmenej cítiť.

Nakoniec som si nechala príchuť ➡️ špenát, banán, jablko ⬅️

Špenát skoro vôbec necítiť, najviac cítim banán a chia semienka, ktoré oživia nápoj.

Zo všetkých príchutí Rajo Chia mi najviac sedela čučoriedka, čierna ríbezľa.

Túto príchuť som použila aj do "jednoduchej" bábovky, vďaka ktorej chuť bábovky zvýraznila.

Mamičkovať znamená pracovať na plný úväzok. A navyše, bez voľných víkendov! Pekne sa pritom zapotíme a je jedno, či je práve leto alebo zima. Našťastie má pre nás Zlatý Bažant Radler 0,0 % poriadnu dávku osvieženia. Vychutnajte si nové príchute a pamätajte, že všetky tieto radlery sú nealkoholické, prírodné, chutné a zdravé! A navyše v tejto testovačke vám k radlerom pribalíme aj ratanový košík s piknikovou dekou! Tak teda: „Na šťastie, mamičky!“

Čo budeme testovať

Vybrali sme pre vás 4 nové príchute nealka Zlatý Bažant Radler 0,0 %:

Tmavá Višňa, horkastý Grep s Rozmarínom, Tmavý citrón a osviežujúcu Čučoriedku so Šalviou. Všetky naše radlery:

• sú nealkoholické
• vyrobené zo 100 % prírodných ingrediencií, bez konzervantov a umelých farbív
• obsahujú antioxidanty

Navyše vďaka jačmennému sladu, ovocnej štave a širokému spektru prírodných cukrov sa nám podarilo udržať obsah cukru na uzde oproti bežným nealkoholickým nápojom.

Dostali sme na testovanie vitamín D3 Oilesen - 2x D3 400 a 2x D3 500

Melani dostala od nich aj roztomilý darček Žirafku 🙂 U nás mala veľkú výhru 

Naše prvé dojmy boli vynikajúce 🙂 Podívanie pre Melani bola jednoduchá a aj si pochutnala 🙂 Neviem posúdiť, ale zatiaľ nám veľmi vyhovuje. Nevidím žiadne negatíva🙂

Vitamin D odporúčajú brať od batoľata🙂 Skúšali sme aj iné, ale musím uznať najviac nám pomáha práve Oilesen🙂 (nie, nechválim preto, že som to dostala zadarmo na testovanie) Hneď ako pominie idem kupovať ďalej 🙂

Dostali sme aj vo podobe spreja 🙂 Ktorý používam ja.

Už je to druhý rok, čo ma bolelo koleno. Po mesiaci používania už ma absolutne nebolí. Vždy som mala problémy s kosťami a odklopem u mňa je pozitívum vtomto smere 🙂 Ja odporúčam, aspoň za vyskúšanie, možno práve aj vám pomože tak. ako nám. 

Veľmi som sa potešila, že som bola vybratá na testovanie kozmetiky trend IT UP. 

Čarovný balíček obsahoval veľa zaujímavého a pre mňa aj čo-to nového. Nelíčim sa už tak výrazne, tak sa priznám, že niektoré produkty som ani nevedela, ako správne použiť a maturovala som nad nimi. Berte, prosím, toto ako recenziu od obyčajnej maminy, žienky a nie mejkap blogerky, čo v tom vie chodiť.

Nech sa páči, vstúpte do môjho priestoru, ako vidím tieto produkty Ja:

Pre mňa, čo celý život používam iba balzam, maximálne lesk na pery, to bola veľká výzva. Navyše, takej krikľavej červenej farby. Pery mám tiež nie práve hollywoodske, takže sa priznávam, že som ho nosila a testovala iba doma. Sýtosť farby je naozaj veľmi dobrá. Čo sa týka výdrže, tak pitie zvládlo, aj keď na pohári ostal viditeľný otlačok. Jedlo už zvládlo menej, ale čo-to ostalo, čo bolo možno spôsobené takou sýtou červenou farbou. Nevysušoval. Pre mňa by bol celkom prijateľný, ale určite siahnem po inom odtieni.

Gélová farba na obočie

Musím uznať, že ja som bola stará škola v tomto, používam dlho-predlho iba obyčajnú ceruzku, ale toto ma naozaj milo prekvapilo. Konzistencia fajn. Odtieň sadol. Najprv som sa s tou kefičkou musela naučiť robiť (menšia verzia kefičky od riasenky), ale nakoniec to išlo. V tomto teple musím naozaj uznať, že vydržalo na obočí ako pribité. Dokonca aj sprchu vydržalo. Ja osobne vymením ceruzku za tento produkt. Som nadšená.  

Dobré ránko,

rozmýšľala som nad témou a tak ma napadlo, žeby sme sa mohli pozrieť do sveta televíznej tvorby ??

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

Nemám pochýb, že ho moja raketa má. Ako čítam, tak čítam, skoro všetko na ňu z tejto diagnózy pasuje. Toto moje deco sa ani na pol mikrosekundy nezastaví. Či sme vonku, či vo vnútri, stále kdesi čosi, buď lezie, buď behá... Presný laický popis "živé striebro" počúvam posledné dni z každej strany.

A ako tak čítam, tak čítam, tak som len zvedavá s čím "ešte" skončíme... Nech toho nie je málo, keď už to bude to hnusné odporné PAS, tak teda už rovno aj s tým ADHD. Skúsenosti matiek detí len s "ADHD" nie sú bohvieaké optimistické, nie to ešte matiek auti detí. Človek by to podľa mňa prijal lepšie (myslím aj to svoje dieťa aj celú tú diagnózu), ak by sa necítil ako vydedenec. Pre takéto deti nie je totiž z môjho laického prieskumu nikde miesto, nikto ich nechce, chýbajú špeciálni pedagógovia a asistenti na školách či škôlkach. Žiadna "otvorená náruč" nielen pre dieťa, ale matka sa môže ísť rovno pásť a nie dieťa integrovať a začleňovať.

Vy matky, ktorých sa to týka, predstavte si, že by Vám povedali pri oznámení diagnózy, nevadí nič sa nedeje, svet sa nezrúca, tu a tu máme pre Vaše dieťa miesto, asistenta a pomôžeme Vám celú situáciu zvládnuť, aby ste mohli fungovať ako rodina. Rodina, matky a otcovia by sa zrazu nemuseli "hanbiť" za dieťa, lebo by niekam bolo automaticky zaradené, bolo by niekde vítané a rodičia by nemuseli "bojovať" proti systému, nemuseli by nikde počúvať, čo to majú za dieťa alebo ho rovno niekto vyhodil zo škôlky. Ak by mi niekto o pol roka pomohol vyriešiť túto zvláštnu situáciu tým, žeby prijal moje dieťa bez "kecov", keby pochopil aj stranu rodiča a "nehodil" flintu do žita hneď pri prvých vreskotoch mojej rakety, padol by mi kameň zo srdca... Dal by mi nádej, že tento život s takýmito "čudnými" deťmi nie je len boj proti činskému múru, ale niečo alebo niekto môže situáciu rodiny aj pochopiť a priložiť ruku k dielu.

Tento víkend raketa zapla turbo rýchlosť a lietala a vyliezala kade mohla. Najskôr ju prababka našla na najvyššom stupni opretého rebríka (vďaka Bohu, babka prežila menší "miniinfarkt", ktorý jej moja raketa spôsobila), potom som ju ja prichytila, ako vylieza na najvyšší stupeň na plote... Okrem toho sa jej škriekajúce škreky vrátili v plnej paráde a ja môžem o mojom krásnom dievčatku, čo ma navštívilo minulý týždeň len snívať. Prišla ako Majka z gurunu a odletela na svojej rakete a nechala tu zase toto strašidlo uškriekané. Zákazy a usmernenia znáša znovu o držku až mi z toho stoja vlasy dupkom. Prisahám vačku, dnes som si v hlave predmodlila asi 20 otčenášov, nech sa mi znovu vráti moja usmievavá malá raketka.

Aby som však nevypichovala na nej iba to zlé, veľmi sa mi tento víkend na nej páčilo, že sa má čoraz viac k malému. Ešte stále ho neoslovuje na interakciu, nechápe, že pri naháňačke ho má aj ona chytať, nielen utekať jeho smerom, čo však pochopila je, že chce byť iba s ním, že to je "náš" parťák. Keď sa bicyklujeme ide zo sedačky vyskočiť, keď ho nevidí pred sebou, len sa obzerá a kričí "í-í" akože "Šimi" (tak ho oslovujem ja, tato je zas "á-á"). Poobede krásne zaspávajú vedľa seba, už ho pri zaspávaní ani neodsacuje a pekne si v sobotu dali hlavy k sebe a aj sa chytili za ruky. Srdce mi puklo od lásky, keď som ich takto videla zaspať, lebo malý bol neskutočne šťastný, že sa s ňou obíma.

Dnes mi dokocna aj krásne odpovedala, keď som zastavila jej 24687 škrekot v poradí vetou "Dosť, stačilo, čo si prosíš?" a ona zrazu prvýkrát kukala na mňa, videla som, že sa jej "z hlavy" parí, premýšľala sama, čo spraviť, aby som pochopila, čo chce a ona zrazu povedala "baba". Prvá funkčná verbálna odpoveď, okrem "nie", ktorú si mimochodom veľmi obľúbila. Jeden škrek z 30 tich, ktorý sa podaril vyriešiť komunikáciou a vo mne znovu zapálená sviečka nádeje, že to moje deco, pochopilo zmyzel verbálnosti.

Dva týždne ubehli ako voda a testovanie skončilo.

Po obdržaní balíčka som bola milo prekvapená. Nachádzalo sa v ňom veľké balenie mlieka, vzorky a dokonca aj zľavové poukazy. 

A tu možno názorne ukázať lásku na prvý pohľad. 

Neostalo iba pri obhrýzaní krabice, išli sme rovno na vec.

Najskôr sa priznám, že mlieko som ochutnala ako prvá ja, keďže môj syn bol do tej chvíle iba na materskom mlieku. 

Bola som milo prekvapená chuť bola dobrá, žiadny smrad po rybách. Pre mňa naozaj veľké plus. 

...kto nevie, čo je Kuniboo, je to značka oblečenia pre deti, ktorú na náš trh uviedol reťazec Kaufland minulý rok (2018). 

Úprimne? Postrehla som to, ale prvú vec som kúpila len niekedy začiatkom tohto roka.

A teda bola som milo prekvapená, keďže oblečenie bolo z Bio bavlny a malo certifikát GOTS. 

Keď som zbadala, že bude testovanie tejto značky, neváhala som a napísala pod príspevok - a čo čert nechcel, vybrali si nás. Veľmi som sa potešila a nedočkavo som čakala, kedy príde kuriér s obálkou 🙂

Na testovanie sme mali dva týždne a teda poviem Vám, na to že bol máj, som nakúpila naozaj rôznorodé oblečenie - od kabáta do dažďa až po sandále 😀

Ale pekne po poriadku: prvý nákup teda dal zabrať, pôvodne som sa chcela len rozhliadnuť v sortimente, ale zistila som, že naša predajňa toho má síce veľa ale celkom pohádzané, čiže sa treba hrabať. Ďalšie zistenie bolo, že veľkosť 110/116 pre dievčatá je nedostatkový tovar, keďže pre ňu bol dosť problém nájsť niečo. Preto som jej toho nakúpila menej. Čo sa týka vecí pre chlapcov, tých bolo podstatne viac, kupovala som veľkosť 86/92 a tam mi bolo výhodou, že sa našli nejaké veci aj v bábätkovských veciach ale aj pre väčšie deti. Čiže nákup som rozkúskovala a čiastku, ktorú som mohla minúť na testovanie som minule na trikrát.