Hryzka. 
Pred týždňom sa mi do rúk dostala vzorka raňajkovej zmesi Hryzka.

HRYZKA je naturálna aktivovaná zmes bezlepkových obilnín, orechov, semienok a superovocia goji navrhnutá tak, aby poskytla organizmu optimálnu výživu a stabilnú energiu bez záťaže metabolizmu. Raňajková zmes má unikátne zloženie s vyváženým pomerom sacharidov, bielkovín, zdravých tukov a vlákniny.
Je vyrobená iba z kvalitných RAW surovín, ktoré spĺňajú náročné kritériá kontroly kvality. Všetky suroviny v raňajkovej zmesi sú bez konzervantov, dochucovadiel, farbív, aróm, bez lepku, bez laktózy a bez pridaného cukru.
Okrem toho:
rýchlo a jednoducho sa pripravuje,
je ľahko stráviteľná so 100% vstrebateľnosťou živín vďaka aktivácií,
je vhodná aj pre mamičky a deti,
má jemnú konzistenciu pripomínajúcu krupicovú kašu,
má vysoký obsah antioxidantov, ktoré podporujú imunitný systém,
má nízky glykemický index s optimálnym výkonom metabolizmu a preto je vhodná pre diabetikov,
je vyrobená výlučne z rastlinných surovín a preto je ideálna pre vegetariánov a vegánov,
je zásadotvorná a preto významným spôsobom prispieva k odkysleniu organizmu. 

Na začiatku, skoro ako každý z nás som nedávala tomu veľké šance. Ale toto všetko sa zmenilo hneď po ochutnani vzorky. Jednorázovu dávku kaše (vzorku) som zaliala vriacou vodou, nechala 1-2 min nabopnať a pridala med, škoricu, hrozno, tvaroh a kaša bola na svete. Po dojedeni som celé doobedie nepocítila hlad. Kaša má zasýtila na celé doobedie. Chuťovo a zložením je kaša neporaziteľná. Žiadne vločky ani cereálie sa jej nevyrovnajú. Vôbec nemám chuť na pečivo po ktorom je človek nafúknutý. Obsahuje všetko potrebné, výživné a je vhodná pre všetkých. Či deti, športovcov, celiatikov, starých ľudí ...... proste pre všetkých bez rozdielu veku. Kašu si každý dochutí podľa seba, tým čo má rád. Je vhodná aj na výrobu zdravých sladkosti. Stačí vyskúšať.  Na obrázku sú nepečene guličky vyrobené z kaše Hryzka ochutené medom, banánom , pridané sú ešte mandľovè lupienky. Celé je to obalené v kokose. Kto chce môže smelo vyskúšať 🙂

Prsia sú symbolom krásy každej ženy. Príroda však niekedy nie je štedrá a nenadelí  každej žene krásny a plný dekolt. Pre sebavedomie sú pekné prsia veľmi dôležité a kvôli nim sú ženy ochotné podstúpiť rôzne zákroky. Patríte k nim aj vy? Predtým, ako sa odhodláte k takému radikálnemu kroku, by ste mali poznať tie správne informácie.

Silikónové prsia a obmedzenia

Väčšina žien sa rozhodne pre silikónové prsia. Prsia po zákroku vyzerajú krásne. Avšak, predsa je to chirurgický zákrok a vyžaduje si aj práceneschopnosť. Často sa nezaobíde bez komplikácií a obmedzovania. Aké problémy môžete očakávať?

• Bolesti. Niekoľko dní po plastickej operácii trpia ženy bolesťami v oblasti pŕs. Tento stav môže v niektorých prípadoch trvať aj týždeň. Tomuto sa nedá vyhnúť, jedinou možnosťou, ako to prežiť, je brať lieky proti bolesti, čo nie je veľmi priaznivé pre organizmus.
• Jazvy. Keďže plastika prsníkov je chirurgický zákrok, ostávajú po ňom jazvy. Hojenie týchto jaziev môžete trvať pol roka až rok.
• Infekcie. Najčastejšie ženy udávajú problémy so zápalmi a infekciami v okolí jaziev, ktoré ostali po zákroku. Často si to vyžaduje aj antibiotickú liečbu.
• Nosenie elastickej podprsenky. Mesiac až dva sa nosí nie veľmi sexy elastická fixačná podprsenka. Neskôr ju ešte treba nosiť pri športe.
• Nemožnosť športovať. Ženy, ktoré sú športovo aktívne, nemôžu pokračovať v tomto nasadení tak, ako boli zvyknuté. Takisto nie je vhodné zdvíhanie bremien ani posilňovanie.
• Výmena implantátov. O tom, že silikónové implantáty treba vymieňať v pravidelných intervaloch, teda približne každých 5-10 rokov, sa veľa nehovorí. Znamená to, že jedny implantáty vám nevydržia celý život. Informujte sa vopred o dĺžke intervalu výmeny silikónov.
• Obmedzenie sexuálneho styku. Sex po operácii nie je až taká zábava. Treba dávať pozor na prsia, žiadne divoké šantenie a užívanie si nového „prírastku“ na tele, nepripadá do úvahy. Aspoň mesiac. Partner bude musieť počkať.

Zväčšenie vlastným tukom – iné ako silikóny?

Sú ženy, ktoré neznesú myšlienku na to, že sa v ich tele nachádza nejaká chemikália. V tom prípade existuje možnosť dať si ich vyplniť vlastným tukom. V mnohých bodoch je táto metóda lepšia ako prvá. Je to veľmi šetrný zákrok s minimálnou záťažou pre ľudský organizmus. Pri tomto spôsobe zväčšovania pŕs sa dajú zväčšiť prsia o jednu veľkosť. Aké sú rozdiely v porovnaní so silikónmi? 

Často krát som od známich, čo sú mamičkami dlhšie (hoc aj o pár mesiacov) počula, že nechávajú bábätká vyplakať. Nikdy som tomu nechápala, aj keď mi moja mama a babka radili nechať malého v postieľke plakať, že veď aj ja som tak bola "vychovávaná". No mne to nedá, a to už len z jedného jediného dôvodu. 

Raz som čítala akýsi článok o tom, prečo deti v sirotinci neplačú a po prečítani článku som plakala ja. Žena, ktorá v jednom pracovala, rozprávala o tom, ako to tam prebieha. Keď sa dieťatko dostane do sirotinca plače, plače veľa až kým od únavy nezaspí, zobudí sa a zase plače. Volá tak svoju mamu, ktorá ale už nepríde a neuteší ho, a tak ďalej plače lebo ho nemá kto utíšiť. V jeden deň však prestane, v ten deň totiž zistí, že už k nemu mama nikdy nepríde, aby ho utíšila. 

Od toho momentu, čo som si toto prečítala som sa rozhodla, že moje dieťa nepocíti tú bezmocnosť a osamelosť, aspoň nie keď budem nablízku. A od vtedy ho nosím. A nosím ho každý deň, aby cítil to čo pozná, mňa. Lebo bábätká nič iné ako mamu nepoznajú, poznajú len ju, jej teplo, tlkot jej srdca, jej dych a hlas.

Možno robím chybu ako mi staršie ročníky hovoria, možno bude rozmaznaný, možno bude nesamostatný a možno nebude ani jedno. Mamou som príliš krátko aby som to zistila. Jedno už som sa ale naučila, a to že moje dieťa mi plačom hovorí čo mu je, čo potrebuje. Hoc má dva mesiace každý plač má iný, keď potrebuje papať, keď je unavený, keď ho niečo bolí, keď potrebuje kakať a keď potrebuje spoločnosť. Nikdy neplače len tak, lebo ho to baví. Áno, niekedy sa nevyhnem vytrvalému plaču, keď sú problémy s bruškom. Ale snažím sa mu pomôcť a keď všetko zlyhá som aspoň pri ňom, aj keď tá bezmocnosť vtedy bolí. Možno na to naozaj raz doplatím, ale teraz sa mi to zdá byť najlepšie. 

Určite nie som expert na deti, ale som expert na to svoje, tak ako každá milujúca mama. 🙂

Ahojte idem sa podelit o svoj/nas pribeh mozno niekomu pomoze a mozno len pohladi dusu.No v kazdom pripade ak co i len jednej z Vas vycari usmev budem velmi rada.

Doma mame uz jednu velku slecnu,  ktora v Maji oslavy uz 8 rokov.Ked mala ani nie 3 sme sa rozhodli ze je cas na surodenca.Ale osud to zariadil tak ze dlhych 7 mesiacov som sa davala naporiadok zo zdravotnych dovodov mala som polyp a vysledky neboliatak ruzove.V novembri 2013 nam dr oznamil ze vsetko je v poriadku a mozeme sa zacat snazit.Rok a pol a nic 😭 boli sme poslany na vysetrenia, diagniza znema PCOS a hormonalna nerovnovaha (dufam ze som to spravne prelozila,nezijeme na svk) Bolo nam povedane ze bez liekov je nasa sanca na otehotnenie boli  velmi male ... V Septembri 2015 sme boli poslany na kliniku kde nam po dalsich vysetreniach nasadili liecbu.December  2015 som nasla // bola som stastna a tesila ako dam pod stromcek ten najkrajsi darcek.Ako sa hovori CLOVEK MIENI A PAN BOH MENI ... Zial tehotenstvo bolo mimomaternicove a hned ma brali do nemocnice na akutnu operaciu. Ked som sla 21.12.2015 na operacku jedine co som vedela ze nech to dopadne akokolvek doma mam krasnu princeznu. Laparoskopia dopadla na okolnosti dobre odobrali mi len lavy vajickovod. Po 3 mesiacoch od operacie sme zase nasadili liecbu. Nic sa nedialo len vedlajsie ucinky sa zhorsovali. Az v Septembri 2016 som povedala dost a vysadila liecbu a odisla z kliniky. Potrebovala som cas sa dat dokopy. Citila som sa zle, smutna , neschopna, no proste na dne. Zivot sa zacal menit az v lete 2017 kedy sme zacali s manzelom  rozmyslat pozitivne skoro stale a uzivat si zivot taky aky je. Sance na tehotenstvo boli male ale my sme si povedali ked to pride pride to.  

A december 2017 bol ten mesiac po Vianociach mi bolo divne ze este nemam MS. Tak som  26.12 nabehla do lekarne kupila test a tu sa objavili // jak bic a hned 😀 Radoat vystriedal strach ci je vsetko ako ma.Po ultrazvuku a krvy kde vsetko nasvecuje ze vsetko je ako ma k nam v septembri pribudne babo a mozno aj dve 😀😀😀 

Caka nas dlha cesta este ale verime ze vsetko bude ako ma a nasa trnista cesta nam prinesie vytuzeny uzlik stastia  💞💞💞

Baby nevzdavajte sa drzte hlavy pevne hore a budte stastne ono to pride raz 💗💞💗💞💗

Čo pomôže pri horúčke? Aké dary priniesli traja králi? Kto je najväčší fanúšik Esmeraldy? Všetko sa dozviete 😉

• Hovoríme si s Kubim (3,5 r.) vianočný príbeh:
  „A traja králi mu priniesli vzácne dary. Pamätáš si aké, Jakubko?“
  „Áno. Zlato, kladivo a myrhu...“

• Ako vystrašiť chlapa: Mať na nohách plný tanier nakrájaného ovocia a povedať mu, že naposledy som mala také ovocné chute presne 9 mesiacov, keď som čakala Viki.
  Už pol hodinu je v strese a kontroluje kalendár.

• Poznáte to ticho, keď sa niečo chystá?... Nuž:

• Malý videl v kúpeľni vložky, tak sa ma prišiel opýtať: „Mami ty sa tiež háraš?“
  Pozn.: Pred mesiacom sa nám hárala fena.

• Nemôžem šuchotať s obalom od keksíkov, lebo môj muž pozerá Esmeraldu a ruším ho, prosím pekne...

Ako to už v novom roku býva, snažíme sa aj u nás doma naskočiť na zdravú vlnu, ktorá nám cez Vianoce trošku utiekla.

Ale keďže máme radi sladké a zastávame názor, že pri vyváženom životnom štýle si ho dopriať môžme, pečie sa u nás pravidelne.

Avšak snažím sa pripraviť aspoň čas od času nejaké zdravšie alternatívy, a to tieto muffinky dokonale spĺňajú.

Vďaka zelenine v ceste sú šťavnaté, sladučké a pri skladovaní v chlade aj dlhšie vydržia čerstvé. Tak zahoďte zeleninové predsudky a vyskúšajte ich, sľubujem vám, budete sa k nim často vracať 🙂

Na sladkú bodku za obedom si na stôl vyložte:

• pol šálky trstinového cukru od #korunny
• 2 veľké vajcia
• pol šálky oleja
• jeden a pol šálky špaldovej múky (hladkej alebo polohrubej)
• veľká lyžica škorice
• 1 a pol lyžičky kypriaceho prášku
• štipka soli
• 3 mrkvy
• pol cukety

Chlebík podľa Roberty:

350g špaldovéj múky

320g hustého bieleho jogurtu 

1 KL himalajskej soli

1KL trstinového cukru

1KL sody bik.

Máša je iba slabý odvar. V porovnaní s našou Grétkou myslím. Ak by som predala námet na ďalšie časti, tak nemusím chodiť do práce. Ešte to zvážim. Grétka je totiž vzor pre mnohé deti. Hlavne u nás na ihrisku pri dome, kam chodievame. Odvtedy ako začala chodiť do škôlky, tak sa okruh jej fanúšikov rozšíril a priamo úmerne sa znižuje kredit mňa, ako jej matky. Pretože nezvládam vlastné dieťa. Podľa niektorých. Väčšinou jednorodičov. Pretože tí, ktorí majú už viac ako jedno dieťa, sú viac tolerantní. Možno nemali šťastie už s prvým modelom a boli dostatočne odvážni aj na druhý model, ktorý im nedokonalosť prvej verzie iba vynahradil.

Ja som mala smolu, že som dostala total nadupaný, vyšperkovaný model. Zúfalstvo, čo budem s tým malým balíčkom robiť, trvalo našťastie iba pár dní. Kým sme prišli z nemocnice. Keď spomínam na to, ako som si cestou z pôrodnice do detailu naplánovala komu všetkému musím v pondelok zavolať, už sa iba smejem. Mala som strach, či to všetko zvládnem. Obrovský strach. A rešpekt, že to musím zvládnuť, aby to malé stvorenie prežilo do nasledujúceho dňa. Spoliehala som sa na to, že v aute sa okrem nás troch, vezie aj moja mama a pomôže. Vychovala mňa s bratom a pomohla aj bráškovi, keď sa mu narodili ich dievčatá. Ja som si v hlave robila zoznam:

kolegyňa právnička – ako dlho musím zostať doma, aby som neprišla o materské. Ak nebude vedieť, vypýtať kontakt na niekoho, kto sa orientuje v pracovnom práve. Prípadne sa opýtať Zuzky (personalistka)

Andrejka – určite bude mať kontakt na niekoho, kto sa bude vedieť postarať o malé dieťa. Zistiť koľko to bude stáť!

Zavolať do práce, aby so mnou počítali. Žiadne 3 roky doma!

Návšteva detskej lekárky – termín dohodnutý hneď na pondelok popoludní

     Ráno som už bolesti nemala, skôr pichanie a slabé tlaky.

Tak som sa rozhodla, zavolať sestričke na gynekológiu. Sestrička mi povedala, že som nemala čakať ale hneď ísť na pohotovosť a teda, že mám hneď prísť.

Mala som pár dní pred poradňou tak mi ju sestrička hneď spravila, moč aj tlak som mala v poriadku a pribrala som necelé dve kilá.

Ako som prišla k lekárke a povedala jej prečo som tu skôr, povedala mi to isté, že sme mali ísť hneď na pohotovosť, pretože takéto bolesti nie sú v poriadku.

Samozrejme ma lekárka skontrolovala a prehliadla či som pozatváraná. Ako končila, povedala, že našťastie áno, pretože ak by nie tak by sme tu teraz plakali obe. K tomu dodala, že som ale stále dosť tuhá/tvrdá/napnutá, tak som dostala hneď injekciu nospy.

Ultrazvuk mi nerobila, iba počúvala srdiečko, ktoré najskôr nevedela nájsť. A ja aj napriek tomu, že som tam bábo cítila som sa strašne zľakla. No po chvíľke bolo krásne počuť srdiečko lekárka sa potešila a mne od šťastia vyhrkli slzy. 

17+6tt konečne 5.mesiac tehotenstva. Dni utekali a tak ako manžel aj ja som bola šťastná, že je všetko v poriadku a tešili sme sa na ďalšiu poradňu a samozrejme 3D ultrazvuk.

Bábo v brušku už o sebe dávalo vedieť každý deň aj keď som si nebola na začiatku istá či cítim správne alebo nie :D. Každá budúca mamina tieto prvé pohyby opisuje inak. A keďže ja som prvorodička, nemala som ani tušenie čo mám očakávať.

Takže ako by som tieto pohyby opísala ja? No tak asi ako jemné narážanie alebo ťukanie v brušku. Veľa budúcich mamičiek hovorí o bublinkách v brušku, ja som však toto bublinkovanie necítila 🙂.

A keď som si už bola istá, že naozaj cítim bábo tak som bola veľmi preveľmi šťastná, je to naozaj krásny pocit, keď vám to malinké stvorenie vedome alebo nevedome dáva o sebe vedieť.

Od teraz som tomu venovala pozornosť každý deň. A často som iba ležala, dívala sa na bruško, občas ho hladila a užívala si tento zázrak prírody.

Niekedy to skúšal aj manžel, ale vtedy sa bábo schovalo a hralo sa na schovávačku :D a keď dal ruku preč znova sa začalo vrtieť.

Keď sme boli so sestrou malé, milovali sme osie hniezda. A neznášali, keď v nich bolo veľa cesta a málo náplne.

To sa vám s domácimi hniezdami nestane. Ak sa vám bude máliť, jednoducho si pridáte ešte lyžičku náplne.

Tieto vydržia čerstvé aj tri dni, sú mäkučké a zaručene vám rozvoňajú celý dom.

Z chladničky a komory vytiahnite:

• 250g hladkej múky
• 1 vajce
• 50g masla
• 30g kryštálového cukru od #korunny + 1 lyžička
• štipka soli
• 125ml mlieka
• 10g čerstvého droždia

A na náplň:

Tu ta zrazu poziada,

zena cerstvo vydata,

aby si jej povedala,

ako si sa matkou stala.

Ze je dobra kamaratka,

opisem to len tak “zkratka”.

Z dennika frustrovanej matky:

Hned ako sa stanes matkou,

riesia matiek tabory,

ci mas dieta nosit satkou,

ci mu chrbat znetvoris.

Ked ho kojis, prso tasis,

Niekde,  tam za 6 dolinami a 7 zákrutami – v tých na prvý pohľad nepreniknuteľných pichľavých kríkoch obsypaných zdravými červenými BIO šípkami žije, alebo spí? šípková Ruženka, ktorá čaká na princa ktorý ju „zachráni“, či aspoň prebudí zo zlých snov... úsmevom, bozkom.

Čaká na nejakého princa- nazvime ho chlapa, ktorý ju bude mať rád, bude s ňou chcieť byť (nie 1 večer v týždni, keď si na ňu konečne spomenie), tráviť s ňou pekné chvíle hocikde- či už doma, na výlete, prechádzke, možno aj v divadle (nie že ho to bude otravovať), tak ako ona s ním (tam kde on bude chcieť) – prípadná dohoda je vždy vítaná a možná ☺.

Chlapa, s ktorým bude zdieľať (nie na FB) to dobré, krásne, sem-tam možno aj to trošku ťažšie- ale obomi prekonateľné, skrátka to, čo ich bude spájať, napĺňať a čím budú chcieť potešiť toho druhého bez akejkoľvek podmienky – iba tak -pre radosť,  aby mali krásny deň.

Lenže ouha, šípové ruže – ako sú krásne, tak sú aj pichľavé, chránené ostrými tŕňmi. A tie ako je všeobecne známe môžu spôsobiť škrabance. A dnešní chlapi ...(česť výnimkám ☺) sú „citlivejší“ ako kedysi. Máloktorí vedia čo chcú a či to vôbec chcú a potencionálnym problémom s „namotanou“ Ruženkou sa vyhýbajú ako čert krížu. Veď čo ak by náhodou očakávala po nejakej dobe viac...

Alebo by nebodaj nazvala ich stretávanie sa vzťahom (lebo on na vzťah ešte pripravený nie je z rôznych dôvodov).

Takže chlap furt nikde, zablúdil, prípadne ak sa aj nejakou náhodou zjavil - tak sa na ňu vysral, lebo „zrazu“ dostal alergiu buď na šípky alebo na tŕne, alebo ....?

Aj tento rok počas dramatoterapeutických skupín v Centre smútkovej terapie PLAMIENOK n.o. pripravujeme spolu s deviatimi smútiacimi deťmi a adolescentami divadelné predstavenie pre verejnosť.  Pracujem v Centre smútkovej terapie v Plamienku ako dramatoterapeutka a sprevádzam ich ako človek, ktorý sám v mladosti prežil stratu v rodine.  Pomáham ja im, či aj oni mne? Pomáhame si navzájom a tak to často v živote chodí. Divadlo je predsa život a život je divadlo. A učiť sa jeden od druhého a rásť môžeme na oboch pódiách...

Aj ja sama som stratila sestru. Bola pred tým dlho chorá. Nebolo to ľahké obdobie pre nikoho z našej rodiny. Už počas toho ako bola chorá som sa snažila hľadať aký je zmysel utrpenia, kládla som si otázky prečo je ona chorá a ja zdravá, prečo Boh toto všetko dovoľuje... Tých otázok bolo mnoho. Zároveň ma vždy zaujímala aj praktická stránka ako pomôcť jej a potom aj iným v bolesti života. Možno aj toto ma priviedlo popri štúdiu bábkoherectva aj na štúdium liečebnej pedagogiky, pretože ma to vždy popri umeniu ťahalo aj do pomáhajúcej profesie. Sestra mi zomrela, keď som bola v treťom ročníku a vtedy som začala vnímať existenciu Plamienka ako detského mobilného hospicu, už vtedy ma téma pomoci nevyliečiteľne chorým deťom nejakým spôsobom priťahovala. Keď som videla možnosť absolvovať kurz paliatívnej starostlivosti a pomoci smútiacim rodinám po strate, bolo to pre mňa ako znamenie.

Smútenie prináša rôzne emócie, rôznej intenzity, pochybnosti otázky..., píše odborná literatúra, no ono to píše sám život. Áno je to tak, myslela som si, že stratiť niekoho znamená cítiť najmä smútok, ale pamätám si, aká som bola zaskočená vlastnými silnými pocitmi viny. Čo všetko som mohla ešte spraviť v našom vzťahu so sestrou viac alebo lepšie, mohla som byť viac prítomná, viac trpezlivá, viac chápajúca, viac, viac, viac... Cítila som tiež, že moji rodičia sú  veľmi zasiahnutí stratou prvorodenej dcéry a preto som chcela byť ja silná, veľmi som túžila, aby im bolo lepšie. Oni sami potrebovali čas a priestor pre seba. Oporou mi boli kamaráti,  mala som spoločenstvo blízkych ľudí, priateľov a v duši nádej a vieru, že láska je silnejšia ako smrť. Svoje pocity som však nemohla zdieľať s nikým. Vina a strach ma občas prepadli aj dlho po tom.  Dievčatá na našej drama skupine sú oveľa mladšie ako som bola vtedy ja. Všetky stratili blízkeho, rodiča, brata či sestru a všetky to v živote nemajú ľahké. Majú ale dnes možnosť byť spolu na  našom plamienkovskom javisku, hrať sa a zabávať, otvoriť svoje vnútro, navzájom sa podporiť a porozumieť si. Majú vedľa seba dospelých, terapeutov, ktorí im javisko pripravili, ktorí sú s nimi. Rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby som na podobnom javisku vtedy stála aj ja. Aké by to bolo s niekým svoju stratu zdieľať, nebyť na to sama, cítiť, že mi niekto z ľudí rozumie.  

Nakoniec, možno práve pre to všetko zažité ma moja cesta životom priviedla do oblasti pomoci smútiacim deťom. Terapeutické kurzy aj osobné stretnutia mi pomohli posunúť sa vpred. Cesta rozvoja a rastu nikdy nekončí. Po čase som sa stala dramaterapeutkou. Pozerám sa na dievčatá, prežívam s nimi blízkosť, mám pocit, že si rozumieme. Hoci o svojej sestre s nimi nehovorím, v duchu sa opäť vraciam k sebe samej, a k tomu, čo som prežila. Všetko mi zrazu dáva väčší zmysel a naplnenie. Spolu s nimi sa bezstarostne smejem i napriek  prežitému. Uvedomujem si viac čo nám bolo dopriate a nie len to, čo nám osud vzal. V divadle je všetko možné. Spolu s nimi si staviam vlastný svet, ktorý sa prenáša aj do toho skutočného. Na našom mini javisku zaznievajú slová lásky a porozumenia, ktoré dievčatá nestihli mame či bratovi povedať, možno nebol čas, alebo vtedy chýbala sila. No tu v bezpečí nášho kruhu nás spája nielen strata ale aj tvorivosť, láska k divadlu a chuť ísť v živote ďalej a naplno. Slová a gestá majú veľkú moc. Keď ich povieme, alebo ich aj zahráme, cink - zrazu akoby sa to stalo. Odvážili sme sa v duši, odvážili sme sa na javisku, odvážime sa aj v ďalšom živote.

Nové farby života a radosť, ktoré spolu na drama skupinách v Plamienku objavujeme a zažívame, sú plné inšpirácie. Každý si nájde aspoň jednu. Neveríte? Príďte sa pozrieť na divadelné predstavenie. Všetkých vás srdečne pozývame. Takže, vidíme sa v marci, opäť v Slovenskom národnom divadle!

V Plamienku pomáhame, aby život nevyliečiteľne chorých a smútiacich detí bol radostnejší. Podporte nás, pomôžeme tak spolu. Ďakujeme.

Orechový koláčik bez múky 🍀:

4 vajcia, 100g mletých orieškov, med podľa chuti, 2 KL kakaa.

Bielka a žĺtka (s medom vyšľaháme) oddelíme a vyšlaháme zvlášť. K žĺtkam pridáme kakao, oriešky a vyšlahané bielka. Dobre premiešame a vlejeme cesto do vymastenej malej tortovej formy. 180stupnov cca 40 minut, no závisí na rúre, robíme test so špajglou. Vychladený korpus prerežeme a plníme džemom. Vrch potrieme džemom, polejeme roztopenou čokoládou a posypeme orieškami.

Dobrú chuť ❤️

Som absolventkou FaF UK v Bratislave. Vo svojej rigoróznej práci sa zaoberám témou očkovania proti chrípke počas tehotenstva. Pre moju prácu je dôležitý výskum, realizovaný dotazníkovou formou. Preto Vás prosím o vyplnenie tohto dotazníka, vďaka ktorému sa budem môcť posunúť ďalej vo svojej štúdii. Vopred Vám ďakujem.

Odkaz na online dotazník:
https://docs.google.com/forms/d/1u1TgZpWu9SUo6ozKmfbk1WGBLMyGww9E8fC7qwU9UHA/viewform?edit_requested=true

Najpopulárnejšia značka plienok, Pampers, viac ako 50 rokov sa stará no šťastie, pohodlie a zdravý vývoj bábätiek po celom svete. Okrem svojej populárnosti predstavuje prototyp plienok a neustále pracuje na tom, aby ešte viac a ešte lepšie porozumeli potrebám bábätiek. Znalosti nezískavajú len výskumom, ale aj stretávaním sa s bežnými mamičkami a ich deťmi, počúvaním ich radostí aj starostí a sledovaním toho, čo detičky robia najradšej - spia a hrajú sa.

Preto nás veľmi teší, že značka, ktorá je tak rešpektovaná, no stále priateľská a blízka ľuďom, hľadá na koníku svoju Ambasádorku!

Aká by mala byť Ambasádorka?

Mala by to byť mamička, ktorá má novorodenca alebo dojča do 6 mesiacov. Ak má maličké staršieho súrodenca, to vôbec nie je prekážkou, ale naopak, výhodou. Mamička by mala vedieť pútavo a zaujímavo písať, pravidelne na koníka prispievať ako krátke príspevky, tak aj dlhé články. Plusom sú tiež skúsenosti s blogovaním alebo s prácou na sociálnych sieťach, zdravotné psychologické vzdelanie alebo pracovné skúsernosti s deťmi a v neposlednom rade, mamička s dieťatkom by mali používať práve Pampers plienky. Mala by aj ovládať základy angličtiny.

Mamička, ktorú hľadáme by mala byť otvorená, komunikatívna, cieľavedomá žena, ktorej záleží na zdravom vývoji svojich detí a prosperovaní svojej rodiny. Mala by byť taktiež zodpovedná, priateľská a naplno si užívajúca starostlivosť o tých najmenších.

Aké výhody práca Ambasádorky prináša?

Keď niekam toto brownies donesiem, väčšina ľudí si myslí, že sa ich snažím otráviť. Ani sa nečudujem, znie to desivo 🙂

Ale akonáhle sa nájde prvý odvážlivec, dostanem vždy tú istú otázku: a to je tam fakt cvikla? 🙂

No, je. Ale je dokonale zamaskovaná a vďaka nej si môžete k tejto dobrote dopriať, napríklad, aj kopček vanilkovej zmrzliny, ako sme to urobili my. Ak si cviklu v tejto podobe nezamilujete, budete jej odporcom už asi navždy 🙂

Poďme na to, potrebovať budete:

• 250g cvikle
• 50g masla
• 100g čokolády (aspoň 52 percentnej)
• 1 vajce+1 žĺtok
• 60g hladkej múky
• 30g kakaa
• 130g trstinového cukru od #korunny

Postup je rýchlovka. Ošúpte, nakrájajte a uvarte cviklu. Maslo a čokoládu vložte do mixéra z nožmi (food procesor) a pridajte k nej uvarenú, ešte horúcu, cviklu. Rozmixujte.

Tento článok som sa rozhodla napísať pre tie z vás, ktoré sa chystajú s deťmi do Piešťan. Verím, že vám uľahčím pobyt niekoľkými tipmi, kam, ako a prečo s malými deťmi. Sama som mala výborného radcu, a to @flipflop, ktorej aj týmto srdečne ďakujem. Na mamy dvojičiek je skrátka vždy spoľah 🙂

Ubytovanie

Či už ste fanúšikmi päťhviezdičkových hotelov, alebo rodinných penziónov, v Piešťanoch si isto vyberiete. Veľa samozrejme závisí od rodinného rozpočtu, ale pre mňa boli pri výbere miesta hlavné kritériá úplne iné. Nie vo všetkých hoteloch sa totiž s malými deťmi cítite dobre. Ja osobne som radšej, ak mám apartmán a teda aj obývačku, pretože keď deti spia, môžem si v pohode užívať voľný večer. Ďalším kritériom je dostupnosť detského vybavenia. Nie som ten typ, ktorý z domu odchádza na kamióne, aby som mohla vziať detské postieľky, stoličky, schodíky k umývadlu a všetky tie totálne potrebné haraburdy, ktoré nám doma zaberajú miesto.

No ale nájdite hotel, kde majú k dispozícii dve detské postieľky, dve stoličky, dva schodíky k umývadlu, všetko dvakrát. Tipujem, že tak jeden z 99 hotelov. Ak aj majú všetko dvakrát, tak sú tam určite aj iné rodiny s dieťaťom a ako naschvál vám nebudú môcť vyhovieť. Potom nájdite hotel, kde majú detský kútik, na naháňajúce sa deti sa nepozerajú ako na vrahov a celkovo, kde sa s deťmi cítite vítaní. Napokon si to rozmyslíte a radšej zostanete sedieť doma 😀

Viete, čo? Našla som. Penzión Astra, so strašne milými majiteľmi, cenovo úplne v pohode a vybavený pre deti.

Vidno, že majitelia penziónu majú deti a chápu rodičov. Moje deti sa najmä v riaditeľskej kancelárii cítili ako doma. 

     Stretnutie s Veronikou bolo pre mňa  zážitkom, pretože zažila veľmi podobný príbeh môjmu. Pôsobila na mňa veľmi unavene a vyčerpane. „Je toho na mňa veľa, tak veľmi sa snažím aby všetko fungovalo, deti, práca, domácnosť. Už nevládzem.“

     Pustili sme sa do hľadania. Ocitli sme sa pred pôrodom Veroniky. Bol to desivý pohľad na ňu.  Cítila obrovskú úzkosť a dávala veľkú energiu tomu, aby sa dostala von z pôrodných ciest. Kričala: „chcem ísť von, ja už chcem ísť von!“   Začala plakať, cítila, že zbytočne ju to stojí veľa energie a nič sa nedeje. Po dlhom plači a vyčerpanosti sa upokojila. „Čo sa vlastne stalo?,“ pýtam sa jej.

     V ten deň keď som sa mala narodiť, bolo veľa pôrodov a Mamina musela čakať, kým príde na ňu rad. „Mohla ma porodiť hoc v sprche, veď nemusela čakať!“ Nahnevane odvrkla. „Mohla ísť za doktorom, že už musí rodiť!“ Bol v nej hnev na mamu, na doktora, vlastne na všetkých.  Veď ona už tak veľmi chcela ísť von.

     „Ako vieš túto situáciu zmeniť, aby si sa cítila dobre?“ pýtam sa jej. „Budem sa ešte viac snažiť a makať,  aby mama pochopila, že už chcem ísť predsa von!“ Kŕčovito sa o niečo snažila. A cítiš sa lepšie, čo sa udialo? Bola som zvedavá. Nič, mama ma potlačila späť, že ešte musím počkať.“ Spustila opäť plač a cítila v sebe zlosť.

     Zrazu nastalo ticho, jej kŕčovité, napäté telo sa uvoľnilo. „Veď ja môžem počkať, načo sa toľko snažím, príde na mňa rad tak potom pôjdem von.“ Usmiala sa. Uvedomila si, že sa nemusí toľko snažiť, že ju to stojí veľa energie, hlavne s deťmi a nikam to nevedie. Jej celý život je o snahe zmeniť tých ostatných, zmeniť okolie. Cítila, že nech robí čokoľvek situáciu nevie ovplyvniť ani zmeniť, akurát je z toho unavená a vyčerpaná.

     Prišla u nej obrovská úľava, jej uvoľnené telo a pokoj v tvári hovoril za všetko. Uvoľním sa, vyseriem sa na všetko a počkám J, boli jej posledné slová s neuveriteľným pokojom. Veronika Ďakujem.

Je mi úplne jasné, že nový rok všetky začnete diétami. Ako keby som ja bola iná 🙂 

No a tak nezostáva nič iné, ako Silvester rozbaliť v plnej paráde takými dobrotami, že bude stačiť pomyslenie na ne a budete sa zalizovať až za ušami.

Vždy mám pred podobnými akciami dilemu, čo napiecť. Nikdy neviem, brownie alebo tartaletky? Cupcakes alebo makrónky? Cheesecake alebo Crème Brûlée?

Tento rok som to vyriešila šalamúnsky a spojila moje dva milované dezerty do jedného. Nebola som si istá, aký bude výsledok, ale poviem vám, stojí to za každý gram, ktorý sa budem budúci rok snažiť zhodiť 🙂

Sladký, krémový, s chrumkavou cukrovou kôrkou. Neskutočná lahoda, veď vyskúšajte a neoľutujete 🙂

Spoza zvyškov šalátu a údeného vytiahnite:

O slovo sa hlási prvotriedna #naposlednuchviluvsetkorobiaca ja. Všetky tu píšete krásne PFká, tak ja aspoň pár silvestrovských slov o tom, ako som v roku Páne 2017 objavila PAMPERS Premium Care.

Ako vám už nadpis prezradil, bola som vášnivá eko-bio-plienko-látkovkárka. Taká tá dokonalá matka, ktorá svoje prvé tehotenstvo pregúglila internet a po večeroch si tak doštudovala školu vysokého materstva. Rozhodnutá dať môjmu prvorodenému všetko to najlepšie, vrátane jeho prďolky, odbremeňujúc tým dokonca životné prostredie, som vydržala pri prvom "prať". Uchádzajúc sa o titul ekomater, v octe. 

S úctivou poklonou všetkým, ktoré stále periete, v octe či aviváži, ja som sa pri mojom druhom tehotenstve rozhodla pre jednorázovky. Narodila sa mi totiž slečna Srákorka. Také to bábätko, ktoré keď cikalo, tak precikakalo. Všetko. Vždy. Prvé plienočky malej sadli, nemala som dôvod hľadať nové, ale keď sa na @konik_testuje objavila možnosť testovať práve Pampers Premium Care, nedalo mi ich nevyskúšať.

Prvý dojem, predchádzalo skromné očakávanie, aby malej prďoľka ostala v poriadku. Ostala. A potom to prišlo. Samé pozitíva. Najskôr som objavila indikátor vlhkosti. Pri pohľad ena ten žltý pásik som citovala Pelíšky: "Teda to muselo dát příšernou práci, a přitom taková blbost..." a potom si vravím, wow, bez toho už nechcem žiť :D Okej preháňam, ale fakt je to nápomocné, keď len kuknem cez patentky a hneď vidím, aký je stav 🙂

Pozitívum číslo dva. Ako som už spomenula, moja malá Srákorka, presrákovovala aj jednorázové plienky. Ale odkedy mám Pampers Premium Care doma (už sú to 3 týždne), nepamatám sa, že by sa malá čo i len precikala. Vnútorná sieťka je premyslená a odvádza nie len moč, ale aj riedku stolicu, takže som bola naozaj prekvapená, keď mi zvuk prdokakania oznámil bohatú nádielku, a po rozbalení plienky bol malej zadok takmer čistý a všetka kaka v plienke - doslova v plienke, nie napovrchu! Fascinujúce :D

Pozitívum číslo tri. Spoločnosť Pampers má na svojom blogu pár info o sebe, a to čo zaujalo najviac mňa, je ich enviromentálny program snažiaci sa zredukovať negatívny dopad na životné prostredie spôsobený používaním jednorázových plienok. Snažia sa neustále vyvíjať nový plienkový prototyp s použitím, čo najmenšieho množstva materiálu na výrobu, a pri ich následnom balení sa snažia (úspešne) vyhnúť baleniu do kartónových krabíc.

Zdravím, vás, milé čitateľky 😊

V nasledujúcich riadkoch sa dočítate názor na plienky Pampers premium care. Moje meno je Michaela a mám momentálne sedem týždňovú dcérku Ninku. 

Náhodou som na ploche koníka zaregistrovala možnosť testovania plienok Pampers premium care. Podmienky na testovanie sme spĺňal, tak prečo sa nezapojiť. O pár dni som dostala internú poštu s oznamom, že vybrali práve nás. Úprimne ma to veľmi potešilo a radosť bola veľká, aj keď som sa troška obávala týchto plienok a to len z toho dôvodu, že nedávne ohlasy na plienky Pampers, konkrétne premium care, boli negatívne.

Povedala som si,že ich vyskúšam a dám im šancu. Predsa len detská pokožka je veľmi citlivá a každá maminka chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Do pôrodnice som si zobrala plienky inej značky, pampers premium care som si ani neplánovala zobrať a to z negatívnej skúsenosti mamičiek,keď mali detičky po ich použití začervenania a niektoré aj horšie kožné reakcie.Ako ste si mohli všimnúť bolo to vo viacerých  médiách. Po pár dňoch k nám kuriér doniesol zásielku. Čakala som zopár vzoriek plienok,ale prekvapenie bolo veľké. Prišla škatuľqa,v ktorej sa nachádzali dva balíky plienok pampers premium care  veľkosť 2. Spolu to bolo 160ks.... Super, naša Ninka 👶 si môže veselo vykonávať svoju potrebu do plienok  a maminkina peňaženka si na chvíľku oddýchne 😊 . 

Na druhý deň sme začali s testovaním. Hlavná aktérka pripravená, mamina tiež, tak hor sa do testovania plienok 👏😊👍👌.

Naše postrehy:

S mojou Dorotkou sme boli vybrané na testovanie plienok Pampers Premium Care. Veľmi som sa potešila, pretože plienky Pampers sme ešte nemali možnosť skúsiť. Počula som o nich dobré ale aj zlé ohlasy, tak som nechcela riskovať a radšej som ich nekupovala, no pri tomto testovaní som si mohla spraviť svoj vlastný názor na tieto plienky.

Nedočkavo som čakala na kuriéra kedy nám Pampersky prinesie a budeme môcť začať testovať. Na vrchu krabici ma čakal milý pozdrav a pod ním ma už čakali dve balenia Pampers Premium Care 80ks vo veľkosti 2, ktoré sú určené od 3-6kg.  

Dorotka bude mať čoskoro 3 mesiace a veľkosť plienok nám sadla perfektne. Na plienkach ma najviac potešil indikátor vlhkosti. Je to pásik po celej dĺžky plienky. Pokiaľ je pásik žltý, tak plienka je suchá ak sa zmení na modro, plienka je mokrá. Mne ako začiatočníčke to veľmi pomáha a uľahčuje prebalovanie. Ďaľšou výhodou je výrez na pupok, ocenia to hlavne čerstvé mamičky pri novorodeniatkach.

Jediné čo ma na plienkach Pampers nemilo prekvapilo bola vôňa, teda mne skôr umelo zapáchali ako voňali, no priateľ z nich vraj nič necítil tak neviem..

Plienky si celé dva týždne viedli naozaj dobre. Som s nimi spokojná, no stalo sa nám aj zopár nehôd. Dorotka v noci prespí aj 7-8hodín s tým, že jej tých 7-8 hodín plienku nemením a nechávam ju spinkať. Dva krát sa nám stalo, že obrovskú tekutú nálož plienka nevydržala a dostalo sa nám to až na chrbátik. Ale toto sa nám dialo aj s plienkami inej značky. Inak ich musím určite pochváliť, v iných situáciách zvládali naozaj všetko!

Žiadne začervenanie ani inú alergickú reakciu sme na zadočku nemali a práve toho som sa najviac obávala a som rada že sa mi potvrdilo, že každé dieťatko je iné a niekomu sadnú a druhému zas nie. Nám našťastie sadli. Plienky Pampers Premium Care sme s radosťou testovali a určite ich ešte niekedy skúsime.