Alergia je nadmerná reakcia imunitného systému na alergén, teda stimul z vonkajšieho

prostredia vyvolávajúca túto reakciu. Pod pojmom alergia laická spoločnosť rozumie

imunopatologickú reakciu I. typu tiež zvanú reakciu anafylaktického typu. Telo v tomto prípade začne produkovať protilátky typu IgE, ktoré reagujú s alergénom.

Najčastejšia alergie sú na

• penicilín
• peľové zrná - či už kvitnúce stromy, trávy,...
• roztoče - tie sa nachádzajú všade okolo nás a to hlavne v prachu
• určité typy potravín
• zvieraciu srsť, sliny a epitely
• kontaktná kožná alergia- kozmetika, kovy, ...

Alergia sa môže objaviť u každého dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa dostane do kontaktu

Farmakoterapia môže byť pre niekoho už otravná, no ako inak zabrániť nádche, či začervenaným, opuchnutým očiam?

Lekári Clemens von Pirquet a Béla Shick začiatkom 20. storočia pozorovali, že niektorí ich pacienti sú precitlivelí na bežne neškodné látky ako prach, peľ a isté druhy potravín. Túto reakciu nazvali alergiou a popísali ju aj s charakteristickými symptómami.

A histamín zaúraduje...

Pri alergickej reakcii organizmu sa vyplaví histamín. Histamín je jedným z neurotransmiterov (prenášačov vzruchov) centrálnej nervovej sústavy.  Nachádza sa ale aj v žírnych bunkách v periférnom nervovom systéme a v bunkách žalúdka. Práve histamín má na svedomí všetky prejavy alergie: uvoľní sa hladké svalstvo ciev, čo spôsobí vazodilatáciu (rozšírenie ciev), začervenanie a zdurenie nosnej sliznice.  Zvýši sa permeabilita ciev i kapilár, prejaví sa sekrécia z nosa, či očí, ktoré začnú slziť. Takisto kvôli zvýšenej permeabilite kapilár sa do tkanív nahrnú tekutiny, čo sa prejaví ako opuch. Pri uvoľnení histamínu sa  kontrahuje aj hladké svalstvo bronchov – rozvinie sa astma.  A tiež sa stimuluje hladké svalstvo čriev, čoho následkom sú nepríjemné hnačky – napríklad pri alergickej reakcii na potraviny.

Na všetkých týchto úrovniach môže zasiahnuť farmakoterapia – siahnete po tabletách či kvapkách do očí, alebo spreji do nosa. Takto utlmíte alebo úplne zablokujete pôsobenie histamínu a tým sa zamedzí alebo zmierni alergická reakcia.

Zdá sa to veľmi jednoduché, lieky potlačia symptómy, ale alergiu neliečia. Tá bude prítomná vo väčšej či menšej miere stále, pokiaľ ste citliví na alergény.

Ani neviem, kedy to ubehlo, no zdá sa mi, že ešte včera bol malé bábätko... A on už pred niekoľkými dňami (9.4.) oslávil svoje 2. narodeniny. Áno, druhé! Sama tomu neverím, a nostalgicky spomínam na to, aký bol ešte pred chvíľou maličký.

Vlastne ešte len nedávno ste mali možnosť si prečítať článok Prvý rok s drobcom. A dnes sa môžete s chuťou zahryznúť do článku o tom, aký bol druhý rok s mojim synčekom, aký je, čo všetko už dokáže, čo má rád atď.

Významné míľniky v 2. roku:

- začal chodiť medzi 13. - 14. mesiacom

- v 15. mesiaci sme ukončili kojenie

- od cca 16. mesiaca prešiel na jeden denný spánok

Počuli ste už o znakovej reči pre batoľatá? Nie?! Chyba! Baby signs alebo po našom znakovanie je úžasná dorozumievacia pomôcka pre rodičov, kým ich deti ešte nerozprávajú.

Teoretických informácií nájdete na webe neúrekom, my sme pre vás vyspovedali mamičku, ktorá si znakovanie zamilovala a priblížila nám jeho používanie v každodennej praxi.

"Prvýkrát som sa o znakovaní dozvedela na internete, ešte skôr, ako som otehotnela.  Táto myšlienka má oslovila, no zatiaľ nebola aktuálna. Druhýkrát mi znakovanie pripomenula jedna známa, ktorá ho tiež úspešne praktizovala so svojimi ratolesťami a keďže som už bola tehotná, začala som si o tomto prístupe v komunikácii s malými deťmi hľadať viac informácií," začína svoje rozprávanie @tarniah, mamička malej Adelky.

Čo je to znakovanie?

Baby signs rozvinuli americké profesorky vývojovej psychológie, ktoré znakovanie batoliat starostlivo preskúmali a zistili, že znakovanie je pre deti aj rodičov výborný základ pre obdobie rozprávania. Akonáhle deti začnú používať na komunikáciu namiesto rúk a rôznych pohybov svoje ústa, upúšťajú od znakovania a následne sa zlepšujú a zdokonaľujú v hovorenej konverzácii.

"Veľa ľudí sa obáva že deti nebudú chcieť rozprávať, keď sa naučia znakovať. Pravda je taká, že znakovanie deti v rozvoji reči vôbec nebrzdí, ale naopak. Znakovanie reč rozvíja a znaky sú len nejakým dočasným medzistupňom, ako napríklad aj štvornožkovanie pred chodením. Podľa vykonaných štúdií vraj dokonca znakujúce deti začínajú rozprávať skôr a majú bohatšiu slovu zásobu, čomu na základe vlastnej skúsenosti so znakovanim aj verím. Vďaka znakovaniu totižto veci pomenúvate nielen z vlastnej iniciatívy, ale aj zakaždým, keď ich odznakuje vaše dieťa. Tým pádom rozprávate nespočetne viac ako bez znakovania. Napríklad také slovo strom. Ak by som neznakovala, zmienila by som sa o ňom počas prechádzky možno raz, ak vôbec, ale odkedy tento znak začala používať naša Adelka, o stromoch rozprávame skoro celou cestou. Takže namiesto toho, aby slovo strom počula raz, ho počuje aj 20-krát. Preto verím že sa jej takto slová do hlávky dostanú skôr a akonáhle bude schopná rozprávať tak to pôjde ako po masle," pridáva @tarniah svoj pohľad na vec.

Placenta sa dá zjesť a aj sa konzumuje. V niektorých krajinách je požívanie placenty – placentofágia, bežnou praxou a súčasťou pôrodu. U nás je to kontroverzná téma, lekári sa k nej stavajú po svojom a budúcim mamičkám sa možno núka ďalšie rozhodovanie v rámci pôrodu a aj samotného výberu pôrodnice.

Dočasný orgán

Na začiatok treba povedať, že placenta je orgán. Vzniká dočasne - v maternici počas tehotenstva. Cez pupočnú šnúru je spojená s dieťatkom a tak sa k nemu dostávajú všetky potrebné živiny a aj okysličená krv. Okrem tejto výživovej funkcie má aj funkciu ochrannú - tvorí bariéru, aby sa k dieťaťu nedostávali škodlivé látky - toxíny z vnútorného či vonkajšieho prostredia. Placenta sama o sebe produkuje aj hormóny, takže plní i sekrečnú funkciu. A nakoniec možno najdôležitejšou funkciou placenty je ochrana plodu pred imunitným systémom matky, ktorý by inak považoval plod za cudzie teleso.

Novodobý kanibalizmus?

Preto by sa dalo uvažovať, že placentofágia je istá forma kanibalizmu. Najmä u nás, v západných kultúrach, je takýto názor rozšírený. V tradičnej čínskej medicíne sa placenta konzumuje približne od 16. storočia dodnes. V Šanghai si ju z pôrodnice matky bežne okrem novorodenca, prinesú. Wang Lan tú svoju plánuje zjesť v podobe teplej polievky:

"Placenta je momentálne v chladničke, čakám na mamu, ktorá mi z nej príde uvariť polievku. Po umytí sa podusí a pripraví sa z nej silný vývar, aby sa odstránil charakteristický zápach akoby po rybách. Pomôže mi rýchlo zotaviť sa z pôrodu."

Dojča sa hovorí bábätku do jedného roka. Je vôbec možné také malé dieťa naučiť čistiť si zúbky samé? Tu je dôkaz!

No dobre, nebolo to skutočné čistenie, ale na začiatok dobré, nie? Počas víkendu s Curaproxom sme sa okrem starostlivosti o vlastný chrup, dozvedeli veľa aj o tom, ako sa starať o zúbky svojich detí. V mojom prípade o dve malé perličky mojej 8-mesačnej dcérky Amálky. Tie správne návyky, ktoré budú mať vplyv na jej úsmev neskôr, jej začíname budovať už teraz. Dúfam, že nasledujúce informácie vám pomôžu pri starostlivosti o zúbky toho vášho dojčiatka. 

U nás má večerné čistenie zúbkov na starosti Dede. Amálka totiž zatiaľ delí svet na dve časti: MAMA - to som ja a DEDE - to je všetko ostatné. Dede je napríklad ryža, ktorú vie päť minút skúmať a podávať si ju z prstíka na prstík. 

Plyšový macko je Dede, pohľad z okna je Dede, a ten najobľúbenejší Dede je ocko. Ten sa snaží vyťažiť čo najviac z jednej či dvoch hodín, ktoré mu na Amáločku po práci zvýšia a preto sa dobrovoľne prihlásil ju nie len večer kŕmiť a striedavo kúpať, ale vzal si na zodpovednosť aj jej mini dentálnu hygienu. Nielenže ma tým odľahčil, ale zároveň vidím, aký pozitívny vplyv to má na ich spoločný vzťah. 

My sme už CuraKid kefku mali doma aj predtým, ale symbolicky sme jej ňou prešúchali tie dva malé zúbky len každý druhý deň. Nová kefka, ktorú sme dostali na testovanie, má o niečo kratšie vlákna a tak sa s ňou vieme lepšie dostať tam, kam chceme. Naučila som sa, že aj takémuto bábu treba šúchať zúbky aspoň raz za 24 hodín, aby sme rozrušili vrstvu zubného povlaku a nemusíme sa obmedzovať len na večerné čistenie. Podľa dentálnej hygieničky je občas dobré vytrieť pusinku vlhkou gázičkou, keďže povlak sa usádza aj na slizniciach. Sliny sú super v tom, že neustále obmývajú zúbky, ale na odstránenie povlaku samé nestačia (spomeňte si na môj príklad s Domestosom z predchádzajúceho blogu!) A už vôbec nie, keď vyjdu horné zúbky, na ktoré nahromadené sliny kvôli gravitácii nedočiahnu.

Amálka neplače, keď jej dávam kefku do úst, ale keď jej ju z nich vyberám. Je jej príjemná, lebo je potiahnutá mäkkou gumou (s trblietkami!). 4260 mäkkých štetiniek jej jemne masíruje ďasná. Určite zaberá aj to, že občas vidí "hrať" sa s kefkou v ústach aj mamu. Odtajnila som svoje záhadné čistenie zubov v uzavretej miestnosti a začala som si čistiť zuby aj pred ňou - kým je ešte hore. Deti vraj opakujú, čo robíme. No pri pomyslení na to, koľkokrát ma Amálka vidí ťukať do mobilu sa len modlím, aby to nebola tak celkom pravda. 

Opäť vďaka skvelej skupine Nosíme naše deti na FCB a úžasnej Hanke som mala možnosť testovať české nosítko Andala. Testovala som s Evičkou (rok a pol, cca 80cm a 10,5kg) a môj prvý dojem bol – whow, ten nosič je mohutný.

Ten pocit mám v sebe stále, aj po odovzdaní nosiča ďalej – mohutný bedrový pás, široké ramenné popruhy, nosič bol skutočne robustný a pripadal mi extrémne nosný – výrobca na svojej stránke nosič odporúča od 4 mesiacov do troch rokov, ja osobne by som síce spodnú hranicu posunula vyššie (nosič je fakt veľký), ale s tou hornou by som aj súhlasila, nielen čo sa veľkosti nosiča týka, ale aj jeho nosnosti.

Poďme teda konkrétne k číslam – chrbtová opierka je regulovateľná na šírku aj na výšku, reguluje sa sťahovaním šnúrok, ktoré sa manuálne viažu (žiadne brzdičky, čo je super, nič nepovoľuje), na šírku som ju dokázala stiahnuť na 27cm, na najširšom nastavení som namerala cca 51cm, tipujem ale že šatka dovolí aj viac keď sa meria aj s dieťaťom v mieste zadočka. Na výšku je tam rozsah od 30 do cca 44cm. Nosič je celý šitý zo šatky (tento konkrétne zo šatky Vatanai – Snívci).

Ramenné popruhy sú široké 10cm a 3x prešité, fakt extra komfort ale tipujem že nič pre útle ženy s úzkymi ramenami. Dĺžka polstrovania je 37cm, celková dĺžka ramenných popruhov pri povolení regulácií je 48cm. Táto verzia mala možnosť kríženia ramenných popruhov. Popruhy sú fakt mäkké, polstrované a pevné zároveň, naozaj veľmi nosné.

Bedrový pás je široký 14,5cm a hrubý až 2,5cm, čo sa týka najmenšieho stiahnutia na páse namerala som 70cm, čiže nič pre útle postavy (ale keďže je šitý podľa požiadaviek klienta, toto je určite niečo čo sa dá pri šití navoliť). Je členitý a prešitý na výšku na štyroch miestach, veľmi praktické riešenie. Je skutočne masívny, mäkký a hrubý, jeho nevýhodou je že mi odstával mierne od tela kvôli tej hrúbke a nepriliehal tak, ako som pri bedrákoch zvyknutá, tipujem že robustnejšie osoby túto črtu asi aj ocenia, no ja osobne mám radšej minimalistickejšie bedrové pásy. Čo sa týka pohodlia, nemám čo vytknúť, bedrák nikde netlačil a nelámal sa.

Kapucka je na gumičky, nosič má možnosť sťahovania ramenných popruhov po celej dĺžke, polstrovanie pri nožičkách je veľmi príjemné a mäkké, šitie samotné pôsobí veľmi pekne a profesionálne, nosič má gumičky na zmotanie popruhov aj poistné gumičky na pracky.

Túžite si príchod jari užívať plnými dúškami, no kazí vám to tak neobľúbená jarná únava? Zistite, prečo sa vlastne rok čo rok vracia a ako s ňou účinne zatočiť.

Súboj hormónov v tele

Jarná únava je väčšinou prechodný stav vyvolaný zmenou ročných období. Nejde o chorobu, skôr o súboj hormonálnych zmien v organizme.

V zimných mesiacoch je úplne prirodzene cítiť sa mierne depresívne. Dni sú krátke a stmieva sa veľmi skoro. Vášmu organizmu preto chýba dostatok serotonínu, hormónu, ktorý v našom tele vyvoláva pocit šťastia a spokojnosti. Kormidlo v tom čase preberá iný hormón - melatonín, tzv. hormón spánku. S príchodom jari sa pôsobenie týchto dvoch chemických látok v tele mení. Organizmus si musí zvykať na hormonálne zmeny, čo sa prejavuje práve poklesom energie a pocitom zvýšenej únavy.

Poznajú to mnohí

Raz za čas to príde na každého. Za oknami je krásne slnečné ráno, no vy sa ledva vytrepete z postele. Oči sa vám zatvárajú počas celého dňa. Máte pocit, že vaša hlava váži prinajmenšom tonu. Bolia vás svaly i kosti, napriek tomu, že ste včera nepraktizovali žiaden namáhavý šport či inú fyzickú aktivitu. Neviete sa dočkať večera. Poradíme vám niekoľko jednoduchých tipov, ako môžete tohtoročnú jarnú únavu ľahšie prekonať. 

Áno, áno, áno 😁  Som pod stovkou, za 18 dní na Ketodiet - 6,2kg , prsia - 1,5cm , pás - 5cm , boky - 7cm .

Za posledný týždeň som opäť jedlá KetoDiet zlepšovala povolenou zeleninou.

Gulášová polievka s kyslou kapustou. 

Šalát z čerstvej zeleniny + ketodiet fusilli . 

Dusená reďkovka s baby špenátom + omeletový trhanec  ( sa mi nepodarila omeleta 😂 ).

KetoDiet fusilli s dusenou hlivou + biela reďkovka. 

Poznáš ten pocit, keď si oblečieš plavky a necítiš sa vo svojom tele vôbec dobre? Keď musíš sťahovať brucho pri kráčaní po kúpalisku? Alebo na ňom väčšinu času ležať, aby ho nikto nevidel?

Nie si v tom vôbec sama!

Nemáme síce žiadnu zázračnú pilulku na chudnutie, ale máme pre teba niečo oveľa lepšie - účinný NÁVOD ako sa do leta cítiť vo svojom tele fantasticky! A to nielen na leto, ale natrvalo. Hovoríš si: „Hmm, tak to chcem vidieť!“  Poď s nami do 60- dňovej výzvy s Fitshaker.sk!

Čo je to Fitshaker? A o akú výzvu ide? Rýchlo čítaj ďalej...

Fitshaker.sk je domáce online fitko pre ženy. Nemusíš strácať čas cestovaním do fitness centra, môžeš cvičiť vo svojej obývačke a to s TOP slovenskými a českými trénerkami!

Vo výzve do plaviek sme pre teba pripravili KOMPLEXNÝ 60-DŇOVÝ PROGRAM. Na chudnutie, formovanie postavy a plnenie si svojich veľkých snov o postave, v ktorej sa cítiš úžasne. Na každý deň budeš mať pripravený 1 videotréning na cvičenie doma (stačí len zapnúť PLAY a odcvičiť si cca 30-minútové video), každú nedeľu ťa budú čakať videá o stravovaní s profi výživovou poradkyňou a trénerkou Jankou Earl. K tomu si pridaj množstvo zdravých receptov a mailov na nakopnutie, ktoré ti budeme pravidelne posielať.

Väčšina z nás to dobre pozná. Naši muži sú vzorní otcovia a deckám dokážu vymyslieť vzrušujúce a dobrodružné aktivity. A väčšinou na nich ani netreba dávať príliš veľký pozor. No zrazu treba vybaviť čosi zodpovednejšie a oheň je na streche.

Dnes je pritom čoraz bežnejšie, že po narodení zostane doma s dieťaťom chlap. A dieťaťu je dobre, dokonca to zvládne až do škôlkarského veku úplne bez ujmy! Ako to tí chlapi robia?

Ako vidno vo vtipnej reklame na Ovko, v skutočnosti to nie je žiadna veda. Ockovia sú kreatívni a dokážu vymyslieť neuveriteľné spôsoby, ako si veci uľahčiť. To však nemusí byť na škodu. Občas síce niečo vyriešia tak, že je nám z toho na omdletie, no vadí to nášmu krpcovi? Práve naopak!

Aké máte skúsenosti s podobnými zlepšovákmi vy? A čo hovoríte na Ovko? Dokážete si ešte spomenúť na časy, keď každé kŕmenie znamenalo bagrovanie lyžičkou a upratovanie zvyškov jedla z podlahy a stien kuchyne?

Ak si zdravé ovocné výživy zo stopercentného ovocia Ovko neviete vynachváliť, dávajte pozor! Obyčajný nákup môžete premeniť na šancu vyhrať parádny rodinný pobyt na Štrbskom plese alebo Ovko pre svoju ratolesť na každý deň v roku.

Stačí si pozrieť video a navštíviť stránku ovkodovolenka.sk a hneď zistíte, ako na to.

"Odkedy som matkou, nerobím nič iné, iba plienky periem." Myslela som, že toto bude veta, ktorú raz vyslovím. No všetko prišlo inak.

Nie. Nepatrím k tým ženám, čo deťom dávajú látkovú plienku. Na to som ja primoc pohodlná. Ja látkovú plienku používam len v oblasti úst môjho syna. Čiže. Plienku pod bradu, malého nakŕmiť, utreť pusinku, plienku cez plece, malého na to, nech si odgrgne. Koniec. Ako z knihy o bábätkách. Lenže ono to nie je také jednoduché. Plienku pod bradu? Žiaden problém. Skôr je ťažké to, čo tomu predchádza.

Malý plače ako o život. Mlieko je hotové, má dokonalú teplotu. No nemôžem začať kŕmiť, lebo neviem nájsť tú prekliatu plienku. Behám po byte ako zmyslov zbavená, malý stupňuje decibely, nech mi je jasné, že nejde o planý poplach a že situácia je vážna. O chvíľu vyhladuje. Lietam hore dole. Plienky nikde. Prepadá ma zúfalstvo. Veď pred pár hodinami som ju ešte mala. Malý šermuje ručičkami, aby podčiarkol dramatickosť situácie, ujde sa mi pár faciek. (Ja viem, nie naschvál, no aj tak mám občas pocit, že to spadá pod domáce násilie a pritom ja sa tak snažím.) V jednej ruke fľaša, v druhej dieťa. Len plienky nikde. No dobre. Vyberám čerstvú a zachraňujem svoje dieťa pred istou smrťou hladom. Stihla som to len tak tak. Pot mi tečie po chrbte...

Kým malý spokojne cucká z fľaše premýšľam nad stratenou plienkou. S precíznosťou špičkového pátrateľa rekonštruujem moje kroky po poslednom kŕmení. Nič. Žiaden plán, kde by mohla byť. S podozrením v očiach pozerám na svojho psa. Možno ju on odvliekol. Možno si tajne buduje nový pelech. No túto myšlienku hneď zavrhnem. Nemá veľmi kde si ho budovať. Náš byt je priehľadný a nie natoľko zaprataný, že by sme si v ňom nevšimli nový pelech... 

Keď je fľaša prázdna a rituál odgrgnutia za nami, veľmi koncentrovale odložím plienku a zapamätám si kde. (O tri hodiny neskôr tam ešte stále je! Prepadne ma hrdosť.) No pri všetkom snažení čierna diera, v ktorej miznú plienky, je stále tu. V mojom byte. A ja neviem, kde. 

3 hodiny ráno. Po kŕmení sa polozaspatá trepem na wc. Cestu poznám po slepiačky. Zrazu cítim pod nohou niečo mäkké. Pes to byť nemôže, ten leží v svojom košíku pri posteli. Otvorím oči a čo vidím? Plienka. Na chvíľu mi prebehne mráz po chrbte. Paranormálne aktivity? Alebo plienka s vlastnou dušou? Zavrhnem také myšlienky a hodím ju do prania. Spokojne pokračujem v ceste na wc a krátko na to zaspávam. 

Milé mamičky a oteckovia, prípadne starí rodičia, aj adminovia z koníka, chcem sa s vami podeliť o moje skúsenosti s potravinovými výrobkami z rady dmBio. Príjemne ma prekvapilo, že nás vybrali a potešili sa aj naši drobci, keď k nám prišla veľká škatuľka s prevažne sladkým obsahom.

Neváhala som a rýchlo som sa pustila do kreatívneho pečenia a varenia. Otestovali sme všetky tieto produkty:

1. Bio ryžový nápoj 1 l

Výrobok nás zaujal pekným bielym obalom, podobným v akom bývaju rastlinné mlieka, napríklad sójové, mandľové, ale aj spomínané ryžové.

Tento nápoj mojim deťom na prvé ochutnanie nezachutil, keďže s ním neprišli do styku už skôr a nemuseli sme im ho podávať namiesto mlieka. Mne však chutil a neskôr večer som z neho uvarila aj puding. Do pudingu som použila okrem ryžového nápoja aj med, ovsené vločky, kokos a vanilkový puding v prášku. Tento puding bol síce riedkej konzistencie, ale celkom sýty a určite aj zdravý. Ja ryžový nápoj odporúčam aj na doplnenie pitného režimu, či už pri diétach, športe, ale aj do varenia, ako náhradu pri laktózovej intolerancii alebo intolerancii lepku.  Určite sa hodí do varenia ako súčasť rôznych bielych polievok, napríklad fazuľovej, karfiolovej, ale aj do krupicovej kaše a rôznych iných jedál.

2. Bio trstinový cukor 1 kg

Aj Vám sa stáva, že oblečiete dietko do čistých nohavíc (riflí, teplákov) a kým stihnete povedať slovo, sú kolená zelené? Bežná vec a bez problémov, ak viete ako na ne 🙂

A samozrejme, ak ste z tých, čo vec okamžite namočia a "zaperú", tak asi fľakaté oblečenie nemáte a nebudete tušiť o čo mi ide 🙂 Ja som v tomto neporiadnik 🙂 veci letia do koša na prádlo a problém riešim až keď idem prať. Odškrvrňujem rôznymi spôsobmi - žlčové (jadrové) mydlo, PUER, Vanish. A prišla som na to, že každý z tých prostiedkov funguje na niečo iné. V každom prípade k dnešnému dňu môžem povedať, že s výnimkou fixiek (tých, ktoré nie sú označené ako vyprateľné) a pera vyperiem všetko. Najuniverzálnejší je pre mňa PUER prášok (mastné, čokoláda, červené ovocie, paradajky, zmrzlina, dokonca železo po 6 mesiacoch!), hoci to trvá dlhšie, lebo v ňom treba veci namáčať, ideál 24 hod. a v prípade potreby opakovane 🙂 ale dá dole aj staré škvrny. Faktom je, že so zelenými kolenami si poradiť nevedel (ale paradajkovú polievku z bieleho trička zvládol aj po mesiaci). Na zelené kolená a blato funguje Vanish, prikladám aj fotodôkaz 🙂

pred:

namočiť, naniesť, trochu pošúchať - tie zelené škvrny budú chvíľku biele - nezľaknite sa, nič ste nezničili 🙂 10 minút postáť - nie viac a šup do práčky

po:  

Ja som som spokojnáááá 🙂 a čo Vy? ako to riešite? a čo s perom? s tým si fakt neviem poradiť (čerstvé zíde, ale malý sa vždy hneď nepochváli)...

A tak opäť prinášam pár myšlienok toho, čo som si nazhromaždila za dva týždne. Veru dva... snáď to nebude pravidlom 🙂 Tak poďme na to.

• Kráčame s dcérkou na ihrisko, ja tlačím kočík s mladšou dcérkou, ona svoj kočík s bábikou a hovorí mi:
  „Bábika mi práve zaspala. Dúfam, že deti na ihrisku budú kričať potichu.“

• Polievala som kvet a spievala som mu trochu pri tom (vraj vtedy kvety krajšie kvitnú, ak sa s nimi človek milo rozpráva, alebo im spieva).
  Prišla ku mne dcérka (7.r) a vraví:
  „Mami, nečuduj sa ak teraz uhnije.“

• Idem s tatom do práce:

• Keď si konečne nájdete čas a urobíte veľkonočnú výzdobu a kocúr si povie, že aj tak je najkrajší zajac on!

• Už vyše týždňa nechápem, kde malej zmizla jedna topánka, a ajhľa, teraz mi vypadla z mraziaka. Dal ju tam muž ako prišli z prechádzky, lebo stúpila na žuvačku a ani jeden z nás si to nepamätal.

"Najšťastnejší ľudia nemajú to najlepšie zo všetkého, ale vedia zo všetkého urobiť to najlepšie."

Ako byť šťastným, skutočne šťastný, nie len v tento moment, ale celý život, aj napriek všetkým povinnostia, problémom, čo nás každý deň obklopujú?

Na túto otázku nenájdete odpoveď v žiadnom článku, v žiadnej knihe, nik Vám ju nepovie ako osvedčený recept, ktorý sa skladá z práve týchto troch, či viac ingregiencií, ktoré každému človeku na Zemi zaručia šťastný život. Sme individuálny, všetci krásny a pritom každý iný, ale ak sme skutočne šťastný aj každodenné povinnosti vykonávame s pocitom tichej radosti, ktorá z nás vyžaruje a tým sa s ňou delíme s blízkymi. Tímto správaním sme zodpovední za pohodu iných ľudí a oni naopak zodpovedajú za tú našu.

Úsmevom a pozitívnou energiou dokážeme vyčarovať oveľa lepší deň pre svoje okolie, ako pochmurným mračením. A ono nám tú energiu vráti naspäť ešte znásobenú.

Možete mať akokoľvek ťažký deň v práci, po príchode domov, keď Vás dieťa objíme s úsmevom na perách naplní vás nádejou, dobrou náladou, pozitívnom ... a úplne rovnako pôsobíme pri stretnutiach na ľudí aj my. 

Naučme sa vytvárať si po celý deň drobné rituály a gestá, i vnímať okamihy, ktoré nás napĺňajú. Nech už je to spoločná večera v rodinnom kruhu, čaj pri krbe keď je vonku zima, káva v kúte našej obľúbenej kaviarni, alebo len prosté zababušenie sa do deky v posteli, teplý kúpeľ pri sviečkach, čítanie knihy s deťmi pred spaním - toto všetko sú okamihy, ktoré vás dokážu naplniť spokojnosťou - ŠŤASTÍM! Drobné, stereotypné, jednoduché veci Vás dokážu naplniť pozitívnou energiou. Tešiť sa z maličkostí a oceniť všetko, čo život ponúka je umením spokojného života. Dôraz na okruh ľudí, v ktorom sa pohybujeme, obľúbené miesta a každodenné maličkosti.

V živote nesvieti iba slniečko a nie je všetko dúhové s hrivnatými jednorožcami. Do bodky naplánované, ružové, veselé. 

Dokonca ani tehotenstvo vždy neprebieha ideálne. Občas sa to zastaví už pri ocikanom teste, či pri obrazovke ultrazvuku. Malo tam byť bijúce srdiečko... Niekedy na sone ani nič nie je, iba prázdna dutina a vysoká sliznica maternice. Alebo pozeráte na monitor, vidíte jasné obrysy svojho dieťaťa, ktoré sa žiaľ nehýbe. Nahovárate si - ani sama tomu neveríte - snáď sa ten gynekológ s viacročnou praxou úplne mýli, je unavený, slepý, nevie kam má pozerať... Možno podvedome cítite, že sa niečo deje inak, akosi zle... Možno aj nie a máte nachystané nepríjemné prekvapenie.

Asi sa trochu hneváte na lekára, že neplače s vami, či podľa vás nedostatočne citlivo oznamuje, že žiadna radosť sa nekoná.

Pre neho to je len štatistika, vraj jedna z piatich žien. V prvom trimestri dve písmená, dve jednoduché slová - MA - missed abortion, zamlčaný potrat. Veď načo slzy, keď o pár týždňov, mesiacov ju tu mám zase a znova tehotnú. Netreba robiť z toho vedu...

V neskorších štádiách tehotenstva je to už o dosť ťažšie. Zo skúsenosti vieme, že akokoľvek citlivé bude oznámenie a následná starostlivosť zo strany zdravotníkov, nič nezmierni prvotný šok a negatívne pocity z celej situácie. O to je všetko horšie, ak šlo o prvé dieťa a doma vás nečaká žiadne iné rozptýlenie.

Iba vy a vaša myseľ

Približne takto pred rokom som bola vo finálnej fáze svojho tehotenstva, no hoci som nikdy nejak extra nešportovala, vôbec som sa necítila ako veľryba, ktorá "si nedokáže zaviazať už ani len šnúrky na topánkach bez toho, aby nefučala ako lokomotíva". Nebudem preháňať, keď poviem, že mi to bolo trošku divné, veď všetky články a funny obrázky o materstve značili niečo iné a ja som ako správna budúca matka chcela "všetko vedieť". Niekde nastal omyl...Nebola som prototypom mamičiek z článkov a obrázkov. Ale ani Zuza, ani Laura, ani Dominika, vlastne...kto naisto bol? (teraz nemám na mysli osobné skúsenosti a svedectvá, jasné?)

Ľutujem len jednu vec. No ok, možno aj viac a možno trošku dosť veľa vecí, ktoré sa týkali mamičkovských tém a článkov. Veď sa na to pozrime: Sedem tipov ako..., 10 rád prečo..., päť spôsobov, ako sa stať správnym otcom, sexi mamou, ústretovou susedou, ktorá má malé dieťa..Fasa veci, fasa tipy, len ako to jemne povedať..Neužitočné? Škoda, ja som poriadne ani nevedela, čo si zbaliť do pôrodnice. Neviem, články o tehotenstve, rodičovstve a deťoch sa asi píšu tažko. Buď škatuľkujú, alebo rozoberajú miliónkrát zrecyklovanú tému, z ktorej často v tom lepšom prípade vyjde NIČ. Pritom mamky, ruky hore, ktorá z vás ako novopečená budúca mamička neriešila, čo všetko pokúpiť, aký kočík vybrať (odpružený, neodporužený, drahý, lacný), podľa čoho voliť autosedačku, akú veľkosť oblečenia nakúpiť pre novorodeniatko (50,62, odkiaľ to mám kruci vedieť?), ako bolí pôrod a ako dlho sa budem zotavovať ("to je individuálne" nie je odpoveď!), zvládnem sa o dieťa postarať aj bez otca, neutŕži moja psychika? mám veľký strach z toho a toho, je to normálne? potrebujem fľašku pre bábo kúpiť vopred, a odsávačku a cumlík a a a a...nestačí mi do pôrodnice obyčajná nočná košeľa, musím kupovať z bejbyšopu za 39,90? Kde sú zhrnuté odpovede na milión bežných otázok? Nie každá má v blízkom okolí malé deti, nie každá dedí oblečko či komplet výbavičku, nie každá sa má koho spýtať otázky, ktoré sa nikde poriadne nekladú a odpovede sú tak veľmi žiadané. Kde sa však skrývajú? Všetka česť diskusiám, túto úlohu sa snažia plniť najlepšie ako vedia a všetka česť článkom, ktoré riešia praktické témy. Dokonalých a vševedomých matiek máme dosť. Vo filmoch. Ja som v priebehu tehotenstva a materstva kopec vecí nevedela. Škoda, veľmi by mi to ušetrilo robotu, peňaženku, vzťah aj postavu. P.S. Inštintívne a s rozumom. 

Sledujem, že veľa z vás vyslovene už asi neznáša tieto koníkovské testovačky, no uznajte, koho by nepotešilo získať v dnešnej dobe niečo zadarmo a vyskúšať to.

Okey, nie každá z vás vie variť alebo piecť. Ale naopak, ja trávim v kuchyni väčšinu času. Práve preto som sa o testovanie dmBio produktov zaujímala a veľmi potešila keď ma vybrali. 

10 produktov, z ktorých hneď niekoľko veľmi rada a často využívam vo svojej kuchyni, keďže pečiem nielen pre svoju rodinu ale aj pre iných. Už len zistiť či dm výrobky sú niečím špeciálne alebo sú kvalitou rovnaké ako bežne dostupné potraviny. 

Na začiatok by som chcela napísať ze nie som extrémny zástanca bio stravy. Lebo popravde, kto mi vie zaručiť čo bio je alebo nie je? Napriek tomu chcem pre seba a svoju rodinu to najlepšie, na potravinách sa u nás naozaj nešetrí a radi si doprajeme pestrú a zdravú stravu. Pokúsim sa objektívne zhodnotiť každý produkt.

Hneď ako kuriér priniesol balík vybalila som ho, dcéra zbadala nugátový krém a vykríkla že chce palacinky.  Jasneeee, veď čo iné.
Veľká škoda, že som nemala doma banány lebo radšej ako palacinky pripravujem zdravé banánové lievance preliate javorovým sirupom.
No ale späť k palacinkám - nič jednoduchšie neexistuje, ale čo nespravím pre Miu? Tak tu je recept:

ZDRAVÉ PALACINKY :

• 500 ml ryžové mlieko dmBio
• 250 g celozrnná múka dmBio
• 1 PL trstinový cukor dmBio
• 2 vajíčka
• 1 KL kokosový olej dmBio
• Štipka prášku do pečiva dmBio ( zvyknem dávať trošku minerálky, ale nemala som doma tak som nahradila troškou , prdopeču')

Všetko spolu zmixujeme ponorným mixérom, tak sa nemôže stať že by ostali hrudky múky. Kokosový olej dávam do palaciniek vždy, aby sa cesto nelepilo na palacinkáreň potom uz stačí dávať len kvapku aj to len na každú druhú palacinku. Po upečení som natrela pol strany palacinky nugatovým krémom dmBiio a druhú polovicu malinovým džemom dmBio, preklopila dvakrát. A dozdobila vyšľahanou 33% šľahačkou s vanilkovým cukrom.

Ahojte, Modrokoníkarky!

Mala som tú česť byť jednou z 10 žienok, ktoré testovali výrobky dmBio. Vďaka tomu, že ma firma vybrala na testovanie, užili sme si s rodinkou cez ten týždeň samé mlsky. V tomto článku sa o ne s vami rada podelím. 🙂 Tak poďme na to...

Ako to vôbec začalo? Stačil jeden komentár k výzve @konik_testuje asi takéhoto znenia: "Prosim si ku nam tieto bio zazraky. Osobne varim a peciem to a z toho co kupim v obycajnych potravinach ale rada by som vyskusala tieto biocka. Vsetko sa hodi a viem ako to pouzijem." a o pár dní výrobky cestovali k nám. 

Čo som s rodinkou testovala?

• dmBio trstinový cukor - na rozdiel od trstinového cukru, ktorý ja doma mám, má dmBio trstinový cukor naozaj veľmi jemnú chuť a svetlú farbu. Samozrejme prvá koštovka patrila mne, len tak na štipku noža. Trstinový cukor bol na chuť naozaj veľmi jemný. Skúsila a použila som ho v takmer každom recepte, ktoré popíšem nižšie.
• dmBio Natur ryžový nápoj - po otvorení som ho hneď ochutnala a zistila som, že je mierne sladký. Chuť bola veľmi príjemná. Nepiješ kravské mlieko? Tak nápoj je ideálny aj pre teba. Obsah tuku je veľmi nízky. Vyskúšala som ho v krupicovej kaši - kde jej dodal fakt sladkú chuť a ja "grankoholička" som si kašu okrem dmBio Bourbon vanilkového cukru (a dmBio trstinového cukru v základe) už ničím nemusela osladiť. Ďalej som ho vyskúšala aj v ryži v "mlieku" a aj s obľúbenými müsli.
• dmBio špaldová celozrnná múka - má príjemnú orieškovú vôňu. Je ideálna pri pečení či už slaného alebo sladkého pečiva. Ja som ju vyskúšala pri našich obľúbených domácich celozrnno - špaldových bochníčkoch, muffinoch a tiež na palacinky, ktoré u nás pečiem minimálne 1x do týždňa. Myslím, že palacinky robíš aj ty. Čo tak vyskúšať túto múku? 
• dmBio orieškovo-nugátový krém - na túto mlsku som sa veľmi tešila. Nakoľko mám rada jej ne/populárnu nebio verziu, mal tento krém výbornú, jemne orieškovú skôr viac nugátovú chuť pomazánky. Ako inak, hneď som začala s testovaním. Voňavý krém som ochutnala veľkou lyžicou a zistila, že musím rýchlo začať piecť, lebo z neho nič neostane. Krémom, okrem vyjedania sem-tam, som plnila muffiny a ponatierala palacinky. Musím podotknúť, že sa naozaj veľmi ľahko rozotieral. 
• dmBio malinový džem - po otvorení pohára, džem neskutočne zavoňal, vzala som lyžičku, tentokrát čajovú, a hneď som ho ochutnala. Chuť bola veľmi príjemná, ľahká a na jazyku sa len tak rozplynul. Dcérka má cez víkend momentálne obdobie "rožtek s maslom a džemom", takže sme ho natreli aj na jej obľúbené pečivo a nesťažovala si. Takže chutil. Ďalej sme si ho vychutnali v muffinoch a taktiež na palacinkách. V muffinoch som džem použila 1x, že skúsim, čo to urobí. A bola to veľmi dobrá voľba. Manžel si pochvaľoval a odporučil mi robiť takéto malinové muffiny častejšie. Čo dodať? S radosťou...
• dmBio prírodný kokosový olej - kokosový olej používam často. Či už pri varení, pečení, alebo pri skrášľovaní, krémovaní. Je až neskutočné, aké možnosti využitia kokosového oleja sú. Vôňa bola, ako inak, okúzľujúca a chutil naozaj výborne. Nejaký diametrálny rozdiel medzi tým, čo používam a týmto, čo som testovala som však ale nezaznamenala. Keďže je však vyprodukovaný v ekologickom poľnohospodárstve, rozidel tam určite bol. Bol použitý opať takmer v každom mojom recepte.
• dmBio jemná horká čokoláda - horké čokolády naozaj nemusím, maximálne čo doma mám je klasická horká na varenie. Ale ako by to bolo keby som ju neochutnala? Oóóó, bola fakt horká, ale kedže obsahuje 70% kakaa nič iné som ani nečakala, no pre mňa nič na mlsanie. Tak som sa vrátila k orieškovo-nugátovému krému a čokoládu som sa rozhodla použiť do šťavnatého čokoládového koláčika. 
• dmBio prášok do pečiva - pre pekárky neodmysliteľný pomocník. Využitý pri čokoládových muffinoch a palacinkách.
• dmBio Bourbon vanilkový cukor - rozdiel medzi obyčajným vanikovým cukrom a dmBio Bourbon vanikovým cukrom bol neuveriteľný. Aróma vanilkového lusku zavoňala pri pretrhnutí sáčika takmer okamžite. Rozdiel bol badateľný hneď aj na pohľad. V balení sa nachádzali drobné kryštáliky cukru a jeho farba bola jemne hnedá. 
• dmBio sušené pekárske droždie - musím sa priznať, že sušené droždie nepoužívam, nakoľko doma využívam iba čerstvé, či už na pečenie alebo do našej obľúbenej drožďovej pomazánky a tak som nemohla porovnať s iným sušeným. Ale nemôžem povedať, že by toto dmBio sušené pekárske droždie sklamalo. Naopak, urobilo to, čo malo. Keďže 9 g balenie bolo určené na 500 g múky, použila som ho hneď v prvý testovací deň na domáce celozrnno-špaldové bochníčky. 

A teraz, nech sa páči, tu sú moje spomínané recepty. Recepty sú písané v celých dávkach, ja som si ich upravovala podľa seba, keďže napr. múku som chcela využiť vo viacerých receptoch, spomínané sušené pekárske droždie bolo tiež určené len na 500 g múky a čokolády bolo tiež iba 100g. 

Ahojte,

v prvom rade by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Modrému koníkovi a spoločnosti dm, že som bola vybraná a mohla som otestovať skvelé produkty dmBio. Do takejto testovačky som sa zapojila prvýkrát a hneď to vyšlo. Pečenie a varenie sú moje obľúbené činnosti, tak som bola rada, že vyskúšam aj niečo nové, keďže niektoré produkty som mala možnosť ochutnať prvýkrát.

Niektoré receptíky boli nové, niektoré boli moje osvedčené, len som vymenila suroviny za zdravšie alternatívy.

Tak poďme teda postupne na to:

dmBio Malinový džem 

Začala som týmto produktom, pretože ten bol pre mňa úplný TOP. Krásna vôňa a výrazná chuť malín, skvelá konzistencia, ani riedky, ani hustý, proste úžasný. Lepší džem z obchodu som v živote nejedla. Tento začnem určite kupovať pravidelne. Použila som ho na potretie Špaldových palaciniek. Kombinácia palaciniek a džemu bola veľmi chutná.          

Určite ste už vyskúšali všetky šampóny, tužidlá a spreje na objem vlasov, no bez uspokojivých výsledkov. Sledujete novinky kozmetických firiem, študujete vlákna na fóre Modrého koníka, aby ste sa dozvedeli, aké novinky zabrali ženám s podobným problémom. Ak máte gény učiteľky či vedkyne, možno ste dokonca svoje kučery strčili pod mikroskop. Zistili ste však len toľko, že genetika žalostne zlyhala, pretože vaša babička má aj po osemdesiatke hustú hrivu, zatiaľ čo vaše vlásky o hrúbke jedného mikrometru poľahky pojme myšací chvostík (áno, ide o reálnu situáciu).

A čo tak ísť na vec úplne z iného konca? Opýtali ste sa niekedy starej mamy, ako sa o vlasy starala celý život? Umýva si ich každý deň, používa najnovšie šampóny a trápi ich častým fénovaním v predklone kvôli objemu?

Cisárovná Sisi venovala úprave svojej hrivy denne dve hodiny, no umývala ju len dva krát do mesiaca francovkou s vajíčkami a výťažkami z bylín. Osobná kaderníčka ju česala takzvaným „čarovným hrebeňom“ z prírodného materiálu – z jantáru zasadeného do striebra. Okrem toho jej pravidelne zastrihávala končeky.

Hoci nemáte dve hodiny času denne na kozmetické procedúry, aj vy sa môžete vďaka niekoľkým trikom priblížiť ku kráľovskej hrive.

Ak si prechod na čisto prírodnú starostlivosť predstavujete ako dlhotrvajúci boj s dostatočne neumytými vlasmi, ste na omyle. Čím môžete začať už dnes? Ak používate šampóny so sulfátmi, siahnite v drogérii po jemnejších prípravkoch bez agresívnej chémie. Ak ste odvážna, siahnite rovno po „čistej prírode“. Vajcomedový šampón, jemný íl či ražná múka skutočne fungujú.

Poznáte látku saponín? Mydlica lekárska sa kedysi využívala na jemné prepieranie a úpravu textilu a aj v súčasnosti sa ňou čistia a reštaurujú staré tapisérie a vzácne tkaniny. V skutočnosti dobre poslúži aj ako šetrný šampón, podobne ako napríklad prášok shikakai. Keďže si prestanete zaťažovať pokožku silikónmi, po čase sa upokojí a bude produkovať menej mazu.

„Pani doktorka, sľúbila som Viktorkovi, že to s ním dobojujem.“ Do očí mi pozerá mladá žena, ktorá pred rokom ešte iba snívala o bábätku.

Teraz má dvojičky. Ester s bacuľatými líčkami a čiernymi vláskami, ktorá dokonale ohlásuje svoje potreby, a Viktora, krehké bábätko, nevybavené do tohto sveta. A predsa na tomto svete je. Mama a ocko sa ho dotýkajú, šepkajú mu slová lásky, staré mamy sa naplno vkladajú do jeho príbehu. Plamienok do neho vstupuje tiež. Zaúčame rodinu do tlmenia bolesti, do používania kyslíkového prístroja, spoločne hľadáme polohu, v ktorej je Viktorovi najlepšie.

Hlas sa však láme a každý deň je otázkou:

„Ako sa dá doma čakať na smrť? Budeme pripravení, keď to príde?" Na ťažkú otázku nie je vždy odpoveď...no to, že ju vyslovíme, nás posúva ďalej a otvára priestor pre rozhovor.

„Z časti vieme predvídať Viktorkove ťažkosti, ktoré budeme riešiť. Nevieme, či prídu všetky, nevieme kedy presne. Budeme sa spolu na ne pripravovať. Skúsime myslieť na život tu a teraz, zároveň však nepopierať koniec, ktorý raz príde."

Vo vzduchu cítiť vyčerpanie, únavu jednotvárnych a ťažkých dní, prebdených nocí... „Je dôležité, aby ste sa vedeli pri malom vystriedať, načerpať silu. Pomôžeme Vám zvládnuť nepokoj, ktorý občas na Viktora prichádza, a keď nachvíľu zaspí, zvládnete aj krátku prechádzku."

Zvoní budík, je 6:30. Otvorím oči, vypnem tie lesné vtáčiky, poprajem deťom dobré ráno a premáham chuť zavrieť oči naspäť. Dcérka mi oznamuje, že by ešte chcela spať a jediný, kto u nás vstáva s dobrou náladou, je synček. Pohľad z okna - a sneh, zase sneží. Tá zima snáď tento rok ani neskončí, či nebodaj, začína nová doba ľadová?

Čo na tom, že kalendár ukazuje dátum 19.4., dcérke som dala šál, hrubú čiapku a zimnú bundu, malého do nosiča (vďakabohu za tento vynález) a šup! odprevadiť škôlkarku. Domov sa ponáhľame, potrebujem si mixnúť raňajky a rýchlo uvariť kolienka k zvyšnej omáčke na obed. Elektrinu nám mali vypnúť o 7:30, našťastie, ešte funguje. Raňajky nachystané, vodu zohrievam v rýchlovarnej kanvici, nech sú cestoviny uvarené rýchlejšie. Práve, keď som ich do vriacej vody nasypala, nastala tma, zatváram hrniec a popod nos si frflem. Rozmýšľam, čo teraz. Ešte dobre, že mama neposlúchla moje rady a má plynový sporák. Rozhodla som sa, že najprv sa naraňajkujem, a potom vezmem hrniec aj drobca a uvaríme u mamy. Po pár minútach dvíham pokrievku, premiešam a čuduj sa svete, cestoviny sú akurát hotové. Tak to ma veľmi potešilo, navariť na sklokeramickej doske bez elektriny 😀 paráda.

To pochmúrne počasie mi uspalo dieťa (večne plné energie) už o deviatej, rýchlo si varím u našich kávu a beriem si pero a zápisník a píšem tento text. Ešte som ju ani nemala dopitú a už si v postieľke tlieskal, rovných 50 minút spánku, no nič, pôjde dnes ešte raz. 

Hráme sa s huncútom celý deň s autami, chlapča sa nezaprie. Priebežne chodíme kontrolovať okno do ulice, okno do dvora a garáž. Drobec si nedá vysvetliť, že auto tam nie je a zbožňuje chodiť po schodoch. Nosí mi ovládač od telky, stláča gombík na predlžovačke a čuduje sa, že v žiadnej polohe nesvieti. Doma máme prítmie, okná malé, obloha zatiahnutá a Perinbaba skáče po svojej perine a nedá si pokoj. Maxim je po obede už unavený, zaspí mi na rukách. Uložím ho do postieľky a nechce sa mi nič, líham si v detskej na posteľ a čítam. Zobudím sa na pípanie - drobec si stláča v spálni budík. Je pol tretej, čas chystať sa po bambuľku. Pozeráme z okna, okrem sneženia sa pridal aj vietor, nechce sa mi ani nos vystrčiť z domu. Voláme mame, ide domov z roboty, cestou si vnučku vyzdvihne. Keď zazvonil telefón, myslela som si, že mama mi chce ešte niečo povedať, ale nie, nastal svetlý bod dnešného pochmúrneho dňa. Kuriér s balíčkom letných vecí pre deti, aká to symbolika. Privolávame teplo skúšaním, ale biele vločky sa sypať neprestávajú.

O pol piatej došiel manžel z práce, nesie tanier do mikrovlnky, slečna na neho kričí: "tatooooo, veď nejde elektrina!!!!" Mám pocit, že mi z toho šibne, odratávam posledné minúty, odstávka má byť do 17:30, keď tu zrazu, blik, a bolo svetlo. Huráááááá, ani neviem kto sa teší viac, či ja alebo deti a manžel. 

A prečo to celé píšem? Lebo sa mi nechcelo počas synovych spánkov hrkotať s riadmi v kuchyni, nech ho nezobudím, a nič iné sa robiť bez elektriny nedá. Človek to v bežnom zhone každého jedného dňa až tak nevníma, ale je to fakt sila, keď idem do kúpeľne, a zakaždým ťuknem po vypínači, tak automaticky, keď nemôžem zapnúť práčku ani umývačku, navariť či ohriať jedlo, uvariť si kávu. A tak som sa stihla cez deň aj zamyslieť nad tým, ako asi žili ľudia v minulosti, keď elektrina ešte nebola. My sme ju dnes nemali "len" niečo vyše 9 hodín a cítila som sa ako bez ruky. Som rada, že žijem tu a teraz, s kopou fajn pomocníkov v domácnosti, vďaka ktorým môžem oveľa viac času tráviť so svojimi deťmi.

Ahojte,

tak konečne sa aj na mna usmialo šťastie a stala som sa jednou z 10 maminiek na Modrom koníkovi, ktoré mohli odtestovat dmBio produkty. Ako jedna z vás mnohých, aj ja som pripojila svoj koment k výzve na testovanie... Veď kto by sa nezapojil? Podľa môjho názoru skromný a ničím výnimočný príspevok. Ale predsa zaujal a ja som doma skákala pred PC od radosti, keď som si našla mailík s potvrdením, že môžem očakávať v najbližších dňoch balíček 😉  Blížila sa Veľká noc a ja som už v duchu kalkulovala, do čoho všetkého sa pustím a čo vyskúšam. Nie som síce najlepšia kuchárka, ale podľa mňa to ani nie je najhoršie 😉 Takže, klasika a osvedčené recepty alebo niečo nové? A budem to vôbec stíhať? Dala som tomu nakoniec voľný priebeh.

Kuriér prišiel v pondelok pred Veľkou nocou a zastihol ma na prechádzke s deťmi. Doma sme rýchlo rozbalili tú ťažkú škatuľu a tešili sa z veeeéľkej predveľkonočnej nádiel, akej sa poteší každá gazdinka. Všetky produkty niesli symbol dmBio a popravde som si tieto konkrétne produkty v dm-ke nikdy nevšimla.

Ale odteraz sa to zmení. A čo všetko tam bolo?

dmBio lieskovcový nugátový krém

Wau. Prvá otestovaná  mňamka. Museli sme sa správať ako ľudia a nepustit sa do toho len s prstami 😉 Rozhodla som sa, že si ju dáme na večeru, kým nám vychladne chlebík. Práve v ten deň som upiekla svoj 10. kváskovy chlieb - tentokrát pšenično-ražný. Takže sme spojili domáce zdravé s Bio dobrotkou. Chuť výborná, jemná, nie presladená a naozaj konečne nebolo cítiť žiadne umelé prísady ako to býva v podobných výrobkoch. Boli sme nadmieru spokojní. Musela som však povedať stop a ešte ju odložiť na ďalšie receptíky, ktoré spomeniem ďalej.