Aktualizácia: recenzie našich používateliek na službu masodomov.sk nájdete v tomto fóre. 

-----

Hľadáte len tú najlepšiu kvalitu mäsa, mäsových výrobkov pre svoju rodinu ? Nedôverujete mäsu z hypermarketov, ale nemáte čas alebo možnosť navštíviť vášho miestneho mäsiara ? Máme pre Vás riešenie. Služba masodomov.sk Vám dovezie čerstvé, slovenské mäso, ktoré pre Vás pripraví mäsiar z Vášho mesta. Vy ušetríte čas, ktorý by ste inak strávili behaním z obchodov do mäsiarstiev a opäť do obchodov a ešte budete mať istotu kvalitného, čerstvého mäsa, ktoré spracovali ľudia, ktorí rozumejú mäsu.

Neveríte?

Keď si môžete z internetu objednať knihy, oblečenie, plienky alebo kozmetiku, prečo by ste nemohli chutné mäsko a mäsové produkty najvyššej akosti? Len pár klikov na masodomov.sk a čerstvé, kvalitné a slovenské mäso budete mať doma ani sa nenazdáte. Nebojte sa! Mäso, ktoré si objednáte, Vám nezašlú poštou a nebude k Vám cestovať cez polovicu republiky. Takto by to asi nešlo.

Objednávku, ktorú si zadáte na masodomov.sk zašlú partnerovi z Vášho mesta alebo z najbližšieho okresu. Ten vám Vašu objednávku pripraví aj dovezie. Celá sieť partnerov masodomov.sk je navrhnutá tak, aby k Vám čerstvé mäso necestovalo viac ako 30 minút, nech ste kdekoľvek!

Keď som sa zapojila do súťaže o testovanie s Bupi, bola som PN. Nástupom opäť do práce som na to úplne zabudla, až kým mi počas jarných prázdnin neprišla správa, že ma vybrali do testovania.

Nechcela som tomu veriť, keďže som nikdy nič ešte nevyhrala. Do tohto testovania som sa zapojila najmä preto, lebo dcérka (6r) zbožňuje všetky mydielka od výmyslu sveta. Zakaždým, keď sme v obchode alebo kdekoľvek, kde sa dá mydlo kúpiť, músime vždy aspoň jedno kúpiť / na remeselných trhoch aj viac 🙂 /

Pri otváraní balíčka sa dcérka veľmi potešila všetkému, čo sme dostali - Tekuté mydlo, tuhé mydlo, Vlhčený toaletný papier, mydelnička, plyšová hračka a darčeková taška - no najviac sa potešila plyšovej hračke Žabke a mydelničke v tvare žabky.

Mydelničku s tuhým mydlom a tekuté mydlo si hneď uložila na umývadlo. 

Mydielko žabku sme používali najmenej, keďže dcérke sa tak páči tvar žabky, že ho nechce ani používať, aby sa nezničilo 🙂 Samozrejme som si občas s mydlom ruky umyla, aby som vedela ohodnotiť toto krásne zelené žabkové mydielko. Je jemné na dotyk, má jemnučkú vôňu a je vhodné si myslím aj ako malý darček. 

Tekuté mydlo ma sladkastú vôňu štýlu Tuti Fruti, avšak nie je nejaká silne prenikavá. Ako sa vraví - na zjedenie 😀 Mydlo je číre, konzistencia dobrá - ani riedka ani veľmi tuhá. Dokonca je výborné na rýchle pranie v rukách, dcérka bola nadšená vôňou prádla a dobre aj penilo. 

Trvalo to dva roky. Dva sakra dlhé a ťažké roky, plné pochybností a zúfalstva a plaču. Veru, toľko sĺz trebalo, toľko "amokov", kriku, revu, hystérie, pocitov.. Že je to celé v prdeli, že som to maximálne pokašľala, že nech robím, čo je v mojich silách, aj tak je to prd platné. Ale! Asi to s tou mojou výchovou nie je až také zlé, ako sa mi celé tie dva roky, ktoré by som romanticky nazvala "kurz prežitia", zdalo.

Že o čom točím? No moment, možno to o chvíľu začne dávať zmysel. Len mi teraz v makovici víria myšlienky tak rýchlo, že môj neexistujúci prstoklad mi dosť stojí v ceste. A slovná zásoba je tiež nič moc, keďže po prvé, som na rodičovskej a moja slovná zásoba sa dosť okresala a pridali sa slová ako "kako", "pišať", respektívne texty piesní od Fíha Tralala, zvuky zvieratiek.. a po druhé, žijem v zahraničí a to je moja výhovorka. V podstate osprostievam, teda pardón, veľmi osprostievam.

Každopádne, som si dnes tak uvedomila, že asi som to s tým naším dzeckom nerobila posledné dva roky až tak na prd, a dokonca sa chcem pochvastať, že asi som celkom dobrá. Mama. / Odkaz pre mandželisa: Zlatko, jasné, aj ty máš na tom zásluhy, nie len ja./

Ako, začiatky boli ťažké. To pre každého rodiča, čo má teda prvé dieťa. Každý v okolí vám síce dáva (nevyžiadané) rady, ale ako naschvál zrovna pre toho vášho krikľúňa nič nie je dosť dobré, aby to zabralo. True story, bro.. 

Z pôrodnice sme si po 7 dňoch priniesli /malé/ veľké zlaté spinkavé bábätko. Týždeň sme všetkým hovorili a odpisovali na správy, aký je úžasný a plače len keď chce papať, čo bolo síce sakra často, ale ináč bol dokonalá "hračka". No úplný lásky plod. 

Týždeň sa teda rozkukával *vocogou* a potom sa rozhodol, že ukáže svoju pravú tvár a zmenil sa na dzecko - diktátora. Alebo len v sebe objavil túžbu stať sa operným spevákom a začal cvičiť už ako dvojtýždňový.. Uf, no ak sa ma raz bude /plastikami vytuningovaná/ kvalitnými krémamia udržiavaná Eržébet v Smotánke pýtať, kedy sme v dzecku objavili jeho talent, tak teda napnem moju hruď, resp. tie zvyšky čo ešte gravitácia nepremiestni smerom ku kolenám, a hrdo poviem "keď mal dva týždne".

Prišla páskou previazaná škatuľka, to bolo radosti, keď Stanka prišla zo škôlky a našla balíček 🙂

Testovali sme:

1. Tekuté mydlo 

2. Túhé mydlo 

3. Vlhčený toaletný papier

Tekuté mydlo:

Do testovania Bupi sme sa zapojili s malou dušičkou v čase, keď sme doma už vyše týždňa bojovali s kiahňami (najprv 3,5 ročná Zoe, po dvoch týždňoch zase 1,5 ročný Teo) a teda nutným pobytom za dverami bytu. Keď nám prišla správa, že sme boli vybraní a budeme nové produkty Bupi testovať, potešila som sa najmä ja – každá inšpirácia na zabavenie detí, ktoré majú obmedzené možnosti kvôli maródke, navyše keď sa ešte jedná o užitočné a praktické produkty a s nimi spojené činnosti, radosti bolo 2x toľko.

Balíček nám dorazil v pondelok napoludnie a už pri jeho rozbaľovaní ma čakalo prekvapko – na vrchu balíčka nazeleno svietila plyšová Bupi žabka 🙂 Tá potešila dcéru Zoe, s ktorou putovala aj do škôlky, či dostala čestné miesto na vankúši v posteli.

Produkty z balíčka som hneď strategicky rozmiestnila na svoje miesto, aby sme mohli začať s testovaním. Do testovania som sa zapojila aj ja – ťažko by sa dali zhodnotiť len dojmy dcéry, syn zatiaľ moc nerozpráva :D Tekuté mydlo používal aj manžel a teda ten bol z frutti vône milo prekvapený.

Jemné mydlo na ruky Bupi Kids

Mydlo s vôňou Bupi Frutti si dcéra hneď zamilovala a po každom umytí mi chodí dávať ovoniavať ruky, že ako krásne jej voňajú – aspoň viem, že ich má ozaj umyté 🙂 Na môj vkus je vôňa veľmi intenzívna a preferujem skôr jemné vône, avšak mydlo je určené deťom a ich teda oslovilo práve vôňou.  Skúsila som pridať mydlo do vane, keď som napúšťala vodu na kúpeľ a už len jedno strieknutie napenilo celkom dosť. Pena síce po chvíli opadla ale to deckám opadne aj akákoľvek pena do kúpeľa, či gél na umývanie, čo sme zatiaľ používali. Na hubke na umývanie napenilo riadne a postačilo na umytie celého telíčka.

Osobne mám veľmi citlivé ruky a každé umývanie mi ich veľmi vysúša a dráždi, no po použití tohto mydla nevnímam svrbenie ani pnutie pokožky na rukách tak, ako pri iných tekutých mydlách. Mydlo bez problémov umylo z rúk aj zvyšky BB krému po líčení, čo inokedy musím umyť ruky aj na 2-3krát, kým sú úplne čisté. Dcérka, aj keď mala poranenie na rukách sa nesťažovala, že by ju ranky štípali, tak aj to hodnotím pozitívne. Dcéra 3,5 ročná vie vďaka dávkovaču použiť mydlo samostatne a nemusím jej asistovať, či striehnuť, aby už klasické tuhé mydlo vrátila a nerozmáčala. Na jedno zatlačenie nadávkuje dostatok mydla, postačuje však aj čiastočné stlačenie dcéry.

Prišla stuhou previazana škatuľka... 🙂

Som maminka dvoch dievčatiek - Nataška má 2 a pol roka a Milicka má 4 mesiace. Prihlásili sme sa do testovania Bupi výrobkov a pravdupovediac sme vôbec nečakali, že vyberu aj práve nás. Tak sme sa potešili a čakali na balíček. Keď dorazil, tak staršia sa nemohla dočkať kedy ho otvoríme.

Čakali sme v ňom tekuté mydlo, tuhé mydlo a vlhčený toaletný papier. Na moje prekvapenie a Nataškinu radosť, sme v ňom objavili aj plyšovú žabku Bupi, mydelničku v tvare žabky a darčekovú tašku.

Keďže moja mladšia dcérka má len 4 mesiace, tak nechala testovanie na Natašku.

Tekuté mydlo

Začali sme s tekutým mydlom. Mydlo má 500 ml, čiže viac ako dosť. Najprv som mala problém naštartovať pumpičku (nakoniec sa to ale po kruuuutení a točení podarilo), no potom som skoro odpadla. Vôňa tohto mydla ma vrátila snáď o 25 rokov dozadu. JE BÁJEČNAAAAA. Tutifruti, alebo  BUPI FRUTI a vonia dlho. Mydlo je priehľadné a stačí ho málo, pretože perfektne pení, čo je síce 2 ročnej dcérke tažké vysvetliť. Ja som, ale po týždňovom používaní mala z neho suchšie ruky ako z bežného mydla, takže ľuďom so sklonom k suchej pokožke ho neodporúčam. Dcérka aj manžel su s ním, ale spokojní. Navyše ma toto mydlo v zložení šalviu, ktorá ma antibakteriálne účinky, čiže za mňa do domácnosti s deťmi určite ÁNO.

Modrý koník a dakujeme.sk sa opäť stretli (myslím tým Viktora a mňa...). Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Rozprávali sme sa o Modrom koníku, o dakujeme.sk, o našej spolupráci, o deťoch, o živote...
 Som vďačná, že nám Modrý koník ponúka priestor na pomoc pre ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkej situácii ako aj pre ľudí, ktorí chcú pomáhať. Zatiaľ sme deťom a ich rodinám z Modrého koníka spoločne pomohli sumou 31 557,25 eur.
Sme tu kvôli vám, pre vás, pretože tento projekt milujeme.

Ďakujeme.sme.sk je prvý darcovský portál na Slovensku. Vznikol v októbri 2007. Od toho času sme ľuďom, ktorí píšu svoje príbehy na dakujeme.sk, pomohli sumou

1 015 783 eur.  Od začiatku bolo dakujeme.sk  realizované ako projekt mamičiek na materskej. Náš tím dnes tvoria 4 mamičky, (spolu máme 12 detí🙂 a ľudia, ktorí nás majú radi a pomáhajú nám.

Ak ste sa ocitli v neľahkej situácii alebo poznáte niekoho, kto potrebuje pomoc, vytvorte mu výzvu na dakujeme.sk a spoločne sa mu pokúsime pomôcť.

Stručný návod ako na to:

• Registrujte sa na dakujeme.sk (vpravo hore). Následne vám príde mail zo SME o úspešnej registrácii, kliknite naň..
• Vráťte sa na dakujeme.sk a prihláste sa menom a heslom z registrácie
• Kliknite na Potrebujem pomoc a vypíšte potrebné údaje. Priložte zdravotnú dokumentáciu (stačí jeden papier, kde je uvedená diagnóza), alebo iné doklady preukazujúce váš stav. Priložte kartičku z banky (kde je vidieť meno a číslo účtu)
• Napíšte príbeh (cca 10-15 viet o tom kto ste, pre koho potrebujete pomoc, ako mu to pomôže)
• Vložte fotografiu
• Napíšte mi na martina@dakujeme.sk názov vášho príbehu. Do predmetu mailu napíšte: príbeh z Modrého koníka.

Sú dni, keď sa Vám darí, ste šťastné, plné optimizmu a radosti, vtedy by ste sa najradšej rozdali celému svetu. My, u nás v APPA, sa snažíme mať každý deň plný svetlých chvíľ a využiť každučičkú možnosť pomáhať všetkým, ktorí našu pomoc potrebujú. Našťastie, nepomáhame samé. Postupne si aj mnohé spoločnosti a firmy uvedomujú silu spoločenskej zodpovednosti a sú naklonené konať pre dobro veci, tak, ako to robia napríklad Apartmány vo Veľkej Lomnici pre členku nášho Klubu APPA - Vierku. 

Že prečo?

Vierka je už dospelá, no v rannom detstve jej osud nadelil doživotnú spoločníčku             s názvom infantilná spinálna atrofia I. typu (Werdignová - Hoffamova). Súčasťou Vierkinho života sa stal invalidný vozík. Má oslabené svalstvo a pokrivenú chrbticu.

Ako sama hovorí: „Našťastie, rukami a prstami môžem hýbať, aj keď ich mám slabé.“

My všetci Vierku obdivujeme, postupne sa naučila rešpektovať samú seba a myslí pozitívne. Vyštudovala strednú umeleckú školu a nakoniec si aj zatancovala na stužkovej. No a čo, že sedí vo vozíčku, je to normálna, moderná mladá dáma, ktorá, ako my všetky, rada brázdi po facebooku, zaujíma sa o aktuálne veci a  podniká aktivity, ktoré jej prospievajú. Snaží sa absolvovať náročné rehabilitácie, ktoré jej zlepšia zdravotný stav. K tomu, aby bola schopná pobyty financovať, sa jej rozhodli dopomôcť práve Apartmány Lomnica. Každý záujemca o pobyt môže do rezervácie uviesť kód VH, dostane 10% zľavu z ubytovania ešte sa aj Vierke sa pripíšu peniažky k dobru. No nie je to perfektný nápad, ako pomôcť? Nám sa veľmi páči. Chceme, aby sa o tejto možnosti podpory pre Vierku dozvedelo čo najviac ľudí, nech sa môže Vierka rehabilitovať tak často, ako je to možné. 

Ak plánujete pobyt v Tatrách, myslite na Vierku aj Vy a pomôžte,

Prekvapenie, ktoré som vám už párkrát spomenula vo februári sa konečne stáva skutočnosťou a na známosť sa dáva, že s KetoDiet môžete vyhrať balík na chudnutie na 3 mesiace.

Marec je v plnom prúde, o pár dní tu máme oficiálne jar, ktorú vystrieda leto, letíííčko, ani sa nenazdáme. Samozrejme chceme vyzerať a cítiť sa čo najlepšie, fit a zdravo. A KetoDiet trom z vás túto možnosť prináša.

Zo všetkých z vás, ktoré sa zapoja a pod tento post, mi napíšu svoj komentár, následne ľudia z KetoDiet vyberú tri zo všetkých uchádzačiek, ktoré budú najviac vhodné na testovanie výrobkov a budú tie šťastnejšie, v tomto prípade, v hre :D Zanechajte mi koment, prečo by ste to mali byť práve vy, kto bude chudnúť s proteínovou diétou od KetoDiet 3 mesiace zadarmo. 🙂

Predtým, než sa pustíte do písania si prosím prečítajte aj pár podmienok, ktoré musia byť dodržané. 🙂

Vek uchádzačiek musí byť 18+, dobrý zdravotný stav (nesmiete mať žiadnu z kontraindikácií, ktoré sú uvedené tu: https://www.ketodiet.sk/stranky/kontraindikacie-ketodiet/) a samozrejme musíte mať reálnu nadváhu (zistite a vypočítajte si svoje BMI, napríklad aj tu : https://www.ketodiet.sk/stranky/chcem-zacat/).

Tak isto budú ľudia z KetoDiet potrebovať vedieť vašu diétnu históriu za posledných 12 mesiacov, či ste držali nejakú diétu, ak áno, tak akú, koľko ste schudli a či cvičíte. Aby dokázali správne vybrať tri z vás, tak bude treba napísať aj váš vek, výšku, váhu, obvod pása a obvod bokov. Toto všetko mi napíšte do komentára.

Milan.

Otázka alibi mi nedávala spať polroka. Pri fantázii na úrovni črievičky papučkovej som mal veru čo robiť, aby som sa nezamotal. Pri sledovaní detektívok som objavil vraha až pri záverečných titulkoch, čo pri plánovaní vraždy nie je bohviečo. Samozrejme, že mi napadlo použiť internet. Ovládal som ho na úrovni priemerného chlapa, ktorý pol pracovného života strávil na stavbách v cudzine a teraz si spokojne maká ťahaním dvanásťhodinových zmien v neďalekom závode. Poznal som Facebook, dokonca som disponoval aj mailovou stránkou. Ale nebol som natoľko padnutý na hlavu, aby som sa odvážil cez Google vyhľadávať inšpirácie na alibi. Predpokladám, že ak sa tu náhodou objavia policajti, história webového prehľadávača ich bude určite zaujímať. Nájdu tam zopár stránok, kde som musel potvrdzovať, že mám osemnásť, niečo o rýchlych autách, pretože tie patria k chlapom a sondovanie cien v jednotlivých stavebninách. Hovorím, že nič také, čo by sa vymykalo priemeru.

Ľudmilka ma hypnotizovala šedým zákalom a mne na čele vyrazili kvapky potu. Milo sa tiež na mňa neprestával pozerať.

„S Irenkou sme sa pohnevali,“ začal som, ignorujúc výraz nesúhlasu, ktorým ma obdaril starší syn. Ešte stále som bol v pohode, vari si nemyslí, že svojej rodnej sestre sa pochválim, že som si ženu odprevadil na onen svet. Hoci, ako ju poznám, určite by ma pochválila za dobrý skutok. Som však dospelý chlap a tak si svoje problémy musím vyriešiť sám.

„To sa dalo čakať,“ nahrala mi do karát. S jej politickým presvedčením, ktoré sa blížilo k radikálnemu extrémizmu, sa jej ani nečudujem, že nikdy úplne neodsúhlasila, že som si zobral ženu z inej republiky. Aj keď v tých časoch sme tvorili jeden celok, ale to je už iná pesnička.

„Vravela mi, že si tu nikdy nezvykla. Hundrala na celé Strakovo, vraj ľudia sú tu prízemní, nevzali ju medzi seba a ja som sa vraj tiež zmenil,“ využil som fakt, že po dvoch desaťročiach v zväzku manželskom dokonale poznám Irenine sťažnosti. Všetko jej vadilo. Používanie nárečia, susedy, ktoré ju na ulici obchádzali oblúkom, pivné brucho, ktoré ma premenilo na hajzľového pavúka a pre nevyhodenú rolku od toaletného papiera by dokázala rozpútať tretiu svetovú. Milo asi pochopil, kam mám namierené a trochu sa uvoľnil.

Teraz v marci som oslávila 10. výročie, že som súčasťou veľkej rodiny stránky Modrý koník.

Veľa som sa od vás naučila, radili sme si, pomáhali a našla som tu dokonca kamarátky, s ktorými sa stretávam „tam vonku“,  v reálnom svete.

Aj keď moje deti medzičasom vyrástli, vždy rada chodím medzi vás.            

Dnes sa chcem s vami podeliť o článok môjho syna Richarda. Čítajte ho s veľkou láskou 🙂

Človeka v živote najviac ovplyvní rodina. Chcel by som vám na mamkinom blogu odovzdať pár rád, ktoré ma moji rodičia naučili do života. Je to môj skromný pohľad a verím, že vám niečo prinesie a obohatí vás. Pusťme sa teda do toho:

#1. Choď za svojim snom a rob, čo Ťa napĺňa

Vypadávanie vlasov je jav, ktorého sa každý z nás bojí. Ide o komplexný problém, pri ktorom je najskôr potrebné rozpoznať príčinu a následne zvoliť vhodný postup, ako strate vlasov zabrániť alebo ju zmierniť. Akú preventívnu starostlivosť zvoliť?

Najčastejšie príčiny vypadávania vlasov:

• Hormonálna nerovnováha (sem patrí aj vypadávanie vlasov po pôrode alebo spojené s menopauzou)
• Genetické predpoklady
• Zmena ročného obdobia
• Stres
• Nevyvážená strava
• Lupiny

Pôrod a strata vlasov

Počas tehotenstva si väčšina budúcich mamičiek chváli kvalitu a silu vlasov. Po pôrode sa ale často stáva, že vlasy začnú veľmi rýchlo a vo veľkom množstve vypadávať. Je to spôsobené poklesom hladiny hormónu estrogénu, ktorej sa po pôrode nie je možné vyhnúť. Je dôležité mať na pamäti, že dochádza k strate tých vlasov, ktoré boli v predĺženej rastovej fáze. Ide o dočasný a prirodzený jav a nie je potrebné si kvôli nemu robiť starosti.

Stres, zmena sezóny, nevyvážená strava

Milé moje pomocníčky, s radosťou Vám chcem oznámiť, čo si Hera pre vás pripravila. 

Dnes sme vo fóre Modrého koníka spustili novú položku, ktorá sa týka hlavne

Vás, ktoré pridávate skvelé recepty do skupinky Pečenie je radosť.

Vo fóre chceme sprístupniť najlepšie recepty z našej skupiny všetkým používateľkám

Modrého koníka a samozrejme aj širokej verejnosti. Radi by sme zoskupili všetky overené recepty na jednom mieste. 

Ako si to predstavujeme? Celkom jednoduchou a najmä hravou formou. 🙂

Mám svoj vlastný smartfón. V dnešnej dobe to nie je nič výnimočné, poviete si. Má ho aj Anča z konca ulice, aj malý Ferko, čo ešte len pred nedávnom nastúpil do školy a má ho aj zvedavá dôchodkyňa zo šiesteho, aby mohla rýchlejšie šíriť klebety. 

A keďže ho už má naozaj veľa ľudí, vedci sa rozhodli, že si staré známe porekadlo prerobia po novom. Tak teda: POVEDZ MI, AKÝ MÁŠ SMARTFÓN A JA TI POVIEM AKÝ SI! 

A) Mám telefón s operačným systémom Android

- britský vedci zistili, že v porovnaní s vlastníkmi iPhonu ťa ostatní považujú za úprimnejšieho a skromnejšieho, ale menej spoločenskejšieho

- výberom svojho telefónu sa chceš odlíšiť od ostatných 

- je až 15-krát pravdepodobnejšie, že na rande odmietneš nápadníka s iOS ako s Androidom

Proč pediatři neléčí příčinu dětské obezity, poruchy imunity dětí a proč nevolají po prevenci, která se musí provádět u rodičů, aby se zabránilo vzniku vrozených poruch a vad u dětí.

Zvyšok si môžete dočítať tu...

https://www.facebook.com/notes/tajemstv%C3%AD-homocysteinu-kl%C3%AD%C4%8D-ke-zdrav%C3%AD/homocystein-a-d%C4%9Bti/1812377325651070

"Ideme k svokrovcom a oni otvoria skôr, ako zaklope na dvere. Prípadne otvorí svokor a nie svokra. Tak to dávaj, zavrieť dvere a odznova. Keď sa sprchujeme, tak musí on pustiť vodu aj sprchu," popisuje ich každodennú rutinu Zuzka.

"Ja mám asi najhoršieho čerta. U nás je to naozaj niekedy na psychiatriu (moju). Ako náhle nie je niečo po jej, počujú ju aj do ďalšieho mesta. Napríklad, ideme ráno do jaslí, krásne spolupracuje, všetko funguje, umyť, obliecť, nachystať ruksak na chodbu. A idú na rad topánky. Chce si ich obuť sama, trpezlivo sa jej snažím vysvetliť, že si ich obúva naopak. Od jedu ju už ide rozdrapiť, červená sa, kričí, jeduje sa, nejako sa nám to podarí, ja celá upotená, ešte sme ani z domu nevyšli.  Nasleduje čapica (Bože, nech už je leto). Ona sama. Krásne si ju vie dať, ale už je rozladená z topánok. Nejde jej to. Scenár rovnaký, šľahne čapicu o zem. Krik, nervy, jedovanie. Až jej sliny idú z úst. Tak ja začnem zase svoj monológ... Našťastie ho pochopila. Ideme do auta, samozrejme bez čapice, s kapucňou. Od domu k autu sa dá ísť dvoma smermi, samozrejme ideme tým, čo je bližšie. Samozrejme madam potrebuje ísť tou dlhšou trasou. Sadne na zem, krik, nervy. Ja už zúfalá, naštvaná funiaca lokomotíva. Idem pre ňu. beriem ju pod pazuchu, ona vyvádza, ľudia sa otáčajú. Sadneme do auta, ja vysvetľujem a pani zrazu úsmev ako keby sa nič nestalo," spomína Simona.

"Chystáme sa do škôlky, ona si vytiahne koša na prádlo špinavý kabát, že ten chcem. Poviem nie, je špinavý, že si dáme bundu s uškami. Hneď cirkus, vrieskala, bundu aj sveter najskôr hodila na zem, potom  si to šla dať do skrine, aby som to náhodou nenašla. Tak som sa obliekla, obula, otvorila dvere a vravím čau, ja teda idem. Hneď bola pri mne aj s bundou a svetrom. Potom zas začala revať v škôlke, lebo ona tam nechce byť. Dobre, že nezačala biť deti naokolo, ktoré ju volali hrať sa," vysvetľuje Lucia.

"Môj keď nie je po jeho, tak si ľahne na zem a mravčí. Keď sa k nemu priblížim, tak kope nohami, zásadne sa nám to stáva, keď sa niekam ponáhľam a nemám čas ho tam nechať ležať. Juj. Tak ho beriem na ruky, on so sebou mece, kope. Po ceste, aby som si oddýchla, tak ho občas na tú zem položím. Minule tam stojím nad ním, s pohľadom do nepríčetna a čakám, kým sa upokojí. Okolo idú policajti a kričia na mňa, či je všetko v poriadku. Vravím, že áno, len malý protest. To len môj toto robí?" spytuje sa Iva.

Vzdorovité dieťa

Nie, nerobí to len ten tvoj. Ani tvoja. Štyri mamičky, štyri deti. Všetky vo veku 2 roky a štvrť. Najkrajší vek. Čas na malú maturitu z exorcizmu, nasadenie sedatív (matke, nie dieťaťu) a zakúpenie hrošej kože. Tú poslednú položku kvôli susedom, kamoškám alebo len okoloidúcim, ktorí sa dokážu nekonečne pohoršovať, nad tým nevychovaným, rozmajzlaným a nevyspytateľným deckom. Nech už sa babky tvária akokoľvek rozhorčene, obdobie vzdoru alebo prvá puberta je (bohužiaľ) normálne, dôležité, dokonca žiaduce obdobie vo vývine dieťaťa. Začína okolo roku a pol a vrcholí v treťom roku.

Predávame náš krásny, slnečný minibytík v centre Nitry. To nie je inzerát, ale stav veci. Máme upratané ako nikdy, až sa bojím niekam sadnúť alebo niečo položiť tam, kam nepatrí. Cudzí ľudia k nám chodia na obhliadky, prechádzajú sa po ňom v topánkach, obzerajú náš nábytok, hodnotia odbité kachličky, prasknuté parkety, potom sa oprú o zárubňu a pýtajú sa, či sa nedá spustiť tisícka, dve, tri dole...  ešte chvíľu a maklér bude mať u nás vlastný hrnček. V tom čase vždy zdrhám s Matúšom na prechádzku, nechcem byť pri tom, a po návrate intenzívne vetrám tú atmosféru zmeny, lúčenia. Dom, kam sa budeme sťahovať, sme našli na dedine 12 km od Nitry, krásny, bungalov, so záhradkou, ktorá je o trochu väčšia ako to, čo si predstavujem pod pojmom výbeh pre sliepky. Taký domček, o akom mladé rodiny snívajú, s hypotékou, pre ktorú tí otcovia rodín občas v noci nespia, ale s úzkosťou pozerajú do stropu. S mužom sme tu strávili vyše 10 rokov. Do toho bytu sme si doniesli Matúša. Tu na gauči som sedela, keď mamka volala, že ocino je v nemocnici, a mám prísť domov a doniesť si niečo čierne. Tieto dvere mi namontoval on a dal mi tam dvojitý zámok, aby som bola v bezpečí. Tí cudzí ľudia možno budú chcieť lepšie a tieto vyhodia. Nechcem to vedieť. 

V Nitre máme krásny park. Vždy v ňom fúka a topole pri rieke hučia človeku nad hlavou. Odkedy som si nainštalovala endomondo a naháňam kilometre, muž sa so mnou nechce prechádzať, a tak mi ostal len Matúš. Stretávam tam mnoho mamičiek a oteckov, niektorí kočíkujú s vlastnými mamami. To vám závidím. Ani tak nie tie prechádzky, moja mamka furt hundre, že ju bolia nohy a ponáhľa sa domov. Skôr ten pocit, že v nedeľu poobede máte ísť ku komu na kávu. Že na ulici stretávate bývalých spolužiakov. Že si môžete pomyslieť, tade som chodila do školy. Sme tu sami, úplne sami. Jediní, s kým sa na ulici zdravím, sú dvaja milí mormoni. Križujú sa nám trasy. Ak potrebujem ísť k doktorovi, muž si berie dovolenku a stráži Matúša. Takže si plánujem doktorov na jeden deň. Minule sa mi stretol raňajší gynekológ a dopoludňajší zubár. Muž nebol výnimočne v práci a nosil malého v nosiči okolo ambulancií, keby niečo. Napriek invazívnej povahe oboch vyšetrení som si to súkromne nazvala mamin wellness day, keďže to je jeden z mála prípadov narušenia kolobehu veľmi podobných dní. Zatiaľ sa snažím nemyslieť na to, čo budeme robiť, keď Matúš ako škôlkar ochorie a obaja budeme mať v práci niečo dôležité. Naše mamy sú ešte mladice aspoň podľa výpočtov dôchodkového veku od sociálnej poisťovne. A hlavne sú tristo kilometrov ďaleko. Keď s mamkou skypujem, hovorí na Matúša, a ten kuká jak puk. Zaslúžili by si byť viac spolu. Obaja. Na obrazovke vidím, že mamka je už babka, už to nie je tá mamka s dlhými tmavými vlasmi a v červených šatách, na ktorú som pyšne ukazovala, že to je moja mamka. Občasné cesty domov sú rozpačité. Všetci vyvolávajú, chcú, aby sme sa zastavili, a s mužom sa vadíme, ako to zorganizovať. Moja mamka vypráža na obed obligátnych tridsať reznov a potom v nedeľu nám mava, ako to rýchlo ubehlo, škoda, že musela byť v kuchyni. 

Chcem, aby sa Matúš mohol hrať na tráve a bicyklovať po ulici, túlať sa popri rybníkoch, zažívať dobrodružstvá, ktoré k chlapčenskému detstvu patria. Naša budúca obec vyzerá ok. Vo fotogalérii na webe sú zvečnené dôležité udalosti, napr. keď tade šli cyklisti v rámci celoslovenských pretekov, keď bol pred pivárňou pristavený rodeo býk (samostatná galéria pre deti a dospelých na býkovi), keď mali deti súťaž v streľbe zo vzduchovky... Medzi pamiatky patrí okrem iného dom smútku, zasluhuje si dve fotky z ôsmich. Nikdy som nežila na dedine, možno si to trochu idealizujem, no myslím, že sa tam bude komu zdraviť... Keď chodím po Nitre, rada si obzerám ľudí, asi na nich trochu aj civím, a premýšľam nad nimi. Veľmi smutná žena, ktorá si na MDŽ nesie karafiát, a vie, že všetci na nej vidia, že nie, to nemá od nápadníka, to má od šéfa z práce, lebo on svojmu ženskému kolektívu vždy na MDŽ kupuje... Starý dôstojne sa tváriaci pán, ktorému spod obleka trčí hadička a v čiernej kabele si nesie vývod, a predsa má hlavu vztýčenú. Výstredne poobliekané mladé baby, ktorým vôbec nezávidím dospievanie v tejto dobe. Unavené mamy každého veku s taškami z Tesca a z Lidlu. Babka, ktorá vyzdvihuje vnučku zo škôlky a dáva si na chrbát jej ruksak Frozen. Budú aj tam?

Posledné Vianoce, Matúšove prvé, u mojej mamky, neboli bohviečo. Od samej snahy, aby bolo všetko dokonalé, sme sa na Štedrý deň povadili takmer každý s každým. Matúš sa počas vybaľovania darčekov rozhodol dať nám tiež nejaký, do plienky, a kým sme mu tú riťku zachránili a vrátili sa medzi ostatných, všetky darčeky už boli vybalené. Škoda, na darčekoch je podľa mňa naj to, ako sa obdarovaný zatvári. V byte sme nemali miesto na stromček, ak by sme ho postavili, nebolo by kam dať sušič s prádlom. V dome bude kopa miesta, aj na stromček, a ja tak nejak tuším, že aj preto už tieto Vianoce musíme začať nejakú vlastnú tradíciu, žiadne že u mojej mamy alebo u tvojej lebo vždy bude tá druhá urazená/smutná, ale sami, spolu, ja som teraz tá mama, ktorá musí urobiť Matúšovi krásne Vianoce, aby si raz mohol pozerat fotky a cítiť sa ako ja, keď pozerám na tie čiernobiele tváre, z ktorých väčšinu už nikdy neuvidím vo farbe. Asi tak nejako sa to v človeku preklápa, že som síce dcéra, ale som hlavne manželka a matka. Ťažká úloha, vytvárať novému človeku domov. Lebo či ste odišli do Austrálie alebo len do vedľajšieho vchodu, tie spomienky sú strašne dôležité a nezabúdame ich. 

„Chcem ísť cez víkend s kamarátmi do Bratislavy na koncert“, hovorí Kristián, 16 ročný mladík, ktorého sme prijali do domácej starostlivosti Plamienka po tom, čo lekári v nemocnici dospeli k záveru, že jeho rakovina sa už nedá vyliečiť. „Nikam v tomto stave nepôjdeš“, namieta mama. „Bojím sa o Teba. Čo keď sa Ti pohorší, kto Ti pomôže?“ Kristián sa hnevá a nástojí, že sa mu nič nestane. A ja ako lekár v duchu premýšľam. Ak by sme Kristiána doma navštívili ešte v piatok, skontrolovali jeho zdravotný stav a upravili liečbu bolesti, možno by predsa len na koncert mohol ísť. Napríklad so starším bratom a jeho frajerkou. Potrebné lieky by si mohol zobrať so sebou a ak by sa niečo dialo, ozvali by sa. V Plamienku sme k dispozícii 24 hodín denne 7 dní v týždni. Intuícia mi hovorí, že koncert zvládne.  

Kristián strávil doma, v starostlivosti Plamienka, 3 mesiace. Chodievali sme za ním, za jeho mamou a súrodencami každý týždeň. Neskôr, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, každý druhý deň. Kedykoľvek cez deň aj v noci mohol zavolať lekárovi, ktorý mu poradil alebo ho spolu so zdravotnou sestrou navštívil a pomohol priamo doma. Hneď pri prvej návšteve sme mu priniesli krabicu liekov, zdravotného materiálu a základné prístroje: kyslíkový koncentrátor, odsávačku a matrac proti preležaninám. Máme tak istotu, že odborná pomoc doma je rýchlo dostupná.

Kristián na koncerte aj s bratom nakoniec bol. Tancoval s vrstovníkmi či vrstovníčkami a zabával sa. Na viac sme sa nepýtali. Nestihol posledný vlak z Bratislavy a tak si po pol noci objednal taxík, ktorý zaplatil maminou kreditnou kartou. 100 km z Bratislavy domov taxíkom niečo stojí. Ale cena taxíka sa nevyrovná cene zážitku z posledného koncertu, na ktorom bol.  

Keď zistíme, že času je málo, život zvyčajne naberie na intenzite. Nestíhame termíny, pracujeme cez víkendy, naháňame sa. A s tými, ktorí sú nám najbližší, paradoxne trávime málo času. Nevyliečiteľne choré deti v Plamienku nám často odkazujú: Keď času je málo, hľadajme život a zdieľajme ho s ľuďmi, ktorých máme radi.

Plamienok je nezisková organizácia, ktorá sa stará o nevyliečiteľne choré deti doma. Bezplatne im poskytuje odbornú zdravotnú a psychologickú pomoc. Poskytuje psychologické poradenstvo deťom a rodinám, ktoré stratili blízkeho.

Od roku 2002 Plamienok bezplatne pomohol doma žiť 225 nevyliečiteľne chorým deťom.

Ahojte koničkárky 😉. Vďaka Modrému koníku  sme boli vybraní na testovanie kozmetiky Bupi. Som mamina dvoch chalanov (Matej 4 r., Maroš 1 r.). Doteraz som veľa skúseností s touto kozmetikou nemala. V obchode som ju videla no nejako som jej nevenovala svoju pozornosť. A preto má veľmi potešilo, že sa tohto testovania zúčastníme. 

Testovacia sada obsahovala:

1. Tekuté mydlo
2. Tuhé mydlo
3. Vlhčený toaletný papier

Tekuté mydlo:

Mydlo má antibakteriálne zloženie vďaka šalvii. Je určené na každodenné používanie. A to sme aj doma praktizovali. Vôňa mydla je Bupi Fruti. A musím povedať, že nám aj voňalo. Naozaj krásna svieža vôňa, ktorú je na rukách cítiť. Konzistencia mydla je tiež super. Nie je ani husté ani riedke. A naozaj aj dobre pení. Taktiež ma prekvapila hmotnosť mydla. Má 500 ml čo ma naozaj potešilo, keďže ruky umývame skoro stále.

Toto mydlo si našlo v našej domácnosti miesto a budeme ho určite kupovať naďalej. Prikladam aj foto so zložením mydla:

Ahojte 🙂

Niektorí nás už poznajú z koníka a tí ktorí nie, tým sa chceme predstaviť. Sme taká normálna rodinka - maminka, ocko, Emmka (čoskoro 4 roky) a Peťko (4 mesiace) ♥

Boli sme vybraní na testovanie noviniek od spoločnosti Bupi, čomu sme sa veľmi potešili, keďže tieto výrobky sme si dosť obľúbili.

Balíček dorazil včera.

...a bolo v ňom okrem troch testovaných výrobkov aj malé prekvapenie, ktorému sa Emmka aj Peťko potešili, ale keďže Peťko má len 4 mesiace tak to chcel len oslintať, čiže ostalo to Emmke

A že čo bolo to prekvapko? Plyšová Bupi žabka 🙂 

Koľko vajec, múky použiť na formu? Veľmi častá otázka pri pečení.

Ako si to jednoducho a ľahko prepočítať?

Vypočítaj si objem valca – pi .r.r.výška (hodnota pi je 3,14 . r je polovica priemeru formy. výšku si zvolím napr. 6)

Forma priemeru 24cm. Výpočet objemu - 3,14 x 12 x 12 x 6=2713 cm3

Forma priemeru 30cm. Výpočet objemu : 3,14 x 15 x 15 x 6=4239 cm3

Teraz predelíš objem veľkej formy a malej forma. Čiže 4239/2713=1,56 . Toto číslo 1,56  je veľmi dôležité. Ním vynásobíš všetky suroviny.

Minule som sa zarazila nad anonymným pripevkom jednej slečny 23r... Žiada si radu ci ma podstupit interupciu, lebo rodičia ju do toho nutia lebo je posledný rok na výške, frajer ju nechal ale platit bude, atd.Komentáre za komentárom vela ľudí ju odhovaralo aby si to dietatko nechala ale našli sa aj take ,, ženy" ktore jej radili aby na ten potrat šla. Ze este je mlada, ze ma zivot pred sebou, ze uz sa tazko vydá a ze si jednoducho povedane dieťaťom pokazi život.  Bolo mi z toho do plaču... Dievca 23r . mladé na dieta? Ved fyzicky je na tom najlepsie, porodit zdrave dieťa,  a kolke tu su mamicky ktore si dieta nechali a mali 16-17r. Jasne je to velka obeta..ale ked to mam tak sprosto povedat tak na sex mlada nie je? Kazda zena ktora ma vazny vztah sa ma chranit a ak ,, ujde" tak prebrat za svoje ciny zodpovednosť.  Je to vrazda cloviečika ktorý si myslí ze ste jeho vesmír, nema nikoho len svoju mamicku ktora ho chce zabiť.  Dietatko mamku lubi uz v brusku a tesi sa na tento svet a matka ktora mu ma ten svet pomahat spoznavat mu ho zoberie... ale nie len tak hoci ako ale najprv mu odtrhnu koncatiny a potom mu rozmliazdia bolesťou kričiacu hlavičku a vsetko to povysavaju a vyhodia do biologickeho odpadu ku inym odpadom ako su bradavice, kúsky sadla, atd. Prepacte za moju uprimnost ale tak to je... co si budeme nahovarat. Ved normálny clovek toto nedokaze urobiť,  ani psovi nie to este vlastnemu babatku. Ludia by sa mali zamysliet, pridavaju prispevky ako steniatka potrebuju domov a vsetci sa tam rozplivaju a ked niekto napise ze chce ist na potrat tak ,,sak choood" ,, deti boli, su a budu" sak chuda ta zena..nie? A ci to dieta? Ono nie je chuda? Stipka súcitu tam nieje. Keby som dala pripevok ze chcem dat utratit psa lebo nan nemam peniaze, cas, studujem, rodicia su proti, som na neho sama, atd.,ale nie len tak hociako, ale najprv mu odtrhnem kocatiny a tak ho zakopem u seba na dvore tak vtedy by ste videli tie komentare...ach jaaaj co som to ja za ludsku bytost, nadavali by mi az by som sčernala ,ze co ma to vobec napadlo,aka som bezcitna...atd. ved si viete predstaviť.  Ale zene tam nikto nenapise ze co ju to napadlo? Ze je bezcitna ludska bytost... sak to je jej vec, nie?   Deti treba vraždiť ale slepých,  chorých psov ( zviera je tu pre cloveka nie naopak) treba adoptovat aby neboli utrateny( ijekciou po ktorej psik kludne zaspi neciti bolest). Ja mam tiez rada zvieratá aj psíkov ale nie viac ako ĽUDÍ. A to je na zamyslenie aka je dnesna spolocnost bezcitna k nenarodenemu dieťaťu,  len preto ze ho v lone matky nie je počut kričať.  

Víkend sme strávili v Tatrách. Tešila som sa, že vypadne zo stereotypu, že uvidíme všetko, čo sme si naplánovali.

Vybrali sme sa na Hrebienok, chceli sme vidieť Ľadový dom. To, že som od toho čakala viac, to nejdem rozoberať, ale čo ma zaujalo... Vošla som aj s kočíkom a kochala som sa krásou ľadu a tým, čo je človek schopný vytvoriť. Fascinovalo ma to a skúmala som každý detail. Bolo to nádherné... 

Keď som sa pokochala, poobzerala som sa po miestnosti. Všetci fotili, o dušu, zprava, zľava, zospodu, s deťmi... Fotoaparáty cvakali... Len ja s dcérou v kočíku som stála a dívala sa. Začala som rozmýšľať, či si to vôbec títo ľudia pozreli alebo bezhlavo fotia. Mimochodom ľad na fotkách moc nevidno. A uvedomila som si, že si neužívajú tento moment, túto chvíľu a nevychutnávajú krásu tohto momentu... A pritom to bolo krásne. No majú to na foto...    Preto skúsme sa zastaviť a užívať daný moment 💜

Ako som sa dočítala, nielen u seba tu, ale aj v iných múdrych internetoch, dnes je svetový deň Downovho syndrómu. Všimla som si aj tu na MK, že sú tu mamičky, ktoré majú takéto detičky. Ja o tom veľa neviem, viem len, že sú to deti stále radostné a šťastné (vraj, tak hovoria ostatní 🙂) Kto o tom vie, napíšte viac - @stana03? 😉

Dnešný deň im môžeme vyjadriť svoju spolupatričnosť jednoduchodou vecou - oblečieme si každú ponožku inú. Skúsime?

Z.

Drahé slečny, dámy, maminy!

Dnes máme 20. marca! Zemská os mení svoj uhol a intenzita dopadajúcich slnečných lúčov sa postupne zvyšuje 🙂. S aktuálnym globálnym oteplovaním je ťažko predvídať priebeh vývoja počasia, ale aj tak mi tento deň symbolizuje koniec zimy a prichádzajúcu sviežu jar. JUCH! 😀

Keďže všetci vieme, čo tento deň v astronómii znamená, kukla som aj iné zaujímavosti a našla som takéto perličky:

• Zanietené fyzičky 🙂! Je to presne 102 rokov, čo génius menom Albert Einstein oficiálne publikoval svoju kontroverznú Teóriu relativity. 
• Pre futbalové nadšenkyne: Fernando Torres slávi dnes narodeniny! 84.-tý ročník, dámy, počítajme! 32 rokov slávi! Nech aspoň toľko gólov strelí do bránky túto sezónu 😉. 
• Máme tu nemálo brutálnych činov v histórii nášho spanilého ľudstva. Je to realita, ale nechcem to tu rozpisovať. Ak vás to zaujíma, pozrite rok 1933 a rok 2003. History repeats itself... unfortunatelly!
• V dnešný deň, takých 291 rokov spiatky do našej histórie, zomrel anglický fyzik, matematik, astronóm a filozof, Sir Isaac Newton.

Čo týmto stručným výpisom udalostí chcem povedať? Nechajme našim deťom priestor na rozvoj ich talentov! 🙂 Či Einstein, Torres alebo Newton. V každom dieťatku je skrytý neskutočne veľký potenciál! 

Aha ho, budúci Ringo Starr! 😉