Patrím medzi tie, ktoré z drogérie neodídu bez akéhokoľvek čistiaceho, pracieho či kozmetického prípravku.
Novinka od BUPI padla na úrodnú pôdu. Aviváž, prací prostriedok, mydlá na ruky a umývacie gély, hneď oslovili svojou praktickou veľkosťou, vôňou. Po prvom použití milo prekvapili aj účinkom. Jemné na pokožku a dlhotrvajúca vôňa bola ďalším plusom.
Vrelo teda budem všetkým mamičkám i nemamičkám odporúčať tieto výrobky, a budem po nich siahať aj v budúcnosti.

#recenzia_bupi_family³³ #test_bupifamily #recenzia

Ahojte potrebovala by som na dneska malú prosbu prosím kto je z Pezinka? Ďakujem 

Nie každý kto tvrdí, že sa má rád,hovorí pravdu. 

My ženy sme silné, sme silnejšie ako muži to je známe, ale veľa krát preto zabúdame samé na seba. Verím že tento článok Vám aspoň trošku pomôže aby ste si našli čas na seba a začali sa milovať také aké ste. 

Teraz je spoločnosť postavená na kráse, dokonalosti, perfektnosti, peniazoch, socialných sietiach - tu by som sa zastavila, pozlátko v podaní sociálnych sietí ma privádza do šialenstva. Aké zrkadlo dávame svojim deťom? Aké zrkadlo dávajú matky svojim dcéram, niekedy synom? Stane sa mi že si len tak scrollujem IG a zastavím sa na prefiltrovanej mame, zistenie že má dcéru a prezentuje sa ,,krásnymi´´ fotkami plnými retuše. Z tohoto mi je smutno a preto - poďme sa ľúbiť také aké sme ♥ 

Skúsme sa pozrieť na deti, na tie malé úžasné a dokonalé bytosti, bytosti s čistou dušičkou. Naplno si vychutnávajú každý okamih a tešia sa z maličkostí. Dokážu mať rady všetko okolo, ukazujú svoju lásku, no nezabúdajú ani na seba. A taká ste bola aj každá z Vás, ako dieťa ste zažívali tieto krásne okamihy plne sebalásky, nezabúdali ste samé na seba. 

Postupne však s dospievaním prichádzali obmedzenia zo sveta dospelých, ktorí Vám Váš slobodný svet začali okliešťovať. A spolu s tým sa žiaľ začnú objavovať aj pochybnosti, ktoré nahlodávajú dôveru v seba samého.Taktiež každý, kto bol v detstve porovnávaný s inými, stráca zo schopnosti mať sa rád. 

Takže - Nie je to vaša chyba! A mám dobrú správu dá sa na tom pracovať ♥

Žiadna sláva sa však v daný mesiac nekonala. Pani doktorka nechcela nič riskovať, preto navrhla, aby sme s vložením embryí počkali do ďalšieho cyklu. Necháme maternicu trochu vydýchnuť, skontrolujeme hladinu hormónov a potom sa pustíme do vkladania. Trošku sme boli sklamaní lebo sa nám už nechcelo čakať. Chceli sme jednoducho všetko hneď a rýchlo. 

Prešlo pár týždňov a my sme zase zavítali na kliniku. Pani doktorka vybehla zo svojej kancelárie a veselo nás privítala. Asistentka ma zaviedla do miestnosti a ja som sa zase uložila do klasickej polohy na "obľúbenej" koze. 

"Tá cysta je tam stále. A je dosť veľká," pozrela na nás a preložila si nohy. "Musíme ju dať von," pokračovala pani doktorka, "bude to pre mňa jednoduchšie zaviesť embryá do maternice." Ach, ďalší mesiac čakať? Zase? Už mi to pripadalo ako nekonečný príbeh. Nastalo ticho. Muž ma stisol za ruku a jemne sa usmial. Vtom doktorka zdvihla hlavu. "Zajtra čo robíš?" Zostala som v pomykove. Ideme si spolu sadnúť na kávu? "Vyberieme tú cystu." neverila som vlastným ušiam. "Zavolám do nemocnice, spravíme dnes rýchlo predoperačné vyšetrenia a zajtra sa jej konečne zbavíme." Máme veľmi akčnú pani doktorku, čo vám poviem. 

Otvorila som oči. Zbadala som biely strop. Ovial ma jemný vánok a začula som aj štebot vtákov. Vtom som zacítila neskutočnú bolesť v podbrušku. Začala som sa zvíjať, stískať v dlani vankúš. "To prejde, vydrž, zavolám sestričku," utešoval ma manžel. Ja by som v tej chvíli najradšej oškrábala omietku zo stien nechtami. Neskutočná bolesť. 

Cysta bola vonku. Pár nocí som sa budila a pochodovala hore dole po byte, aby som utíšila pichanie a tlak. Prešlo to. Muselo lebo sme chceli predsa bábätko. Kázala som mojej maternici, prosila som ju, aby sa dala rýchlo dokopy a bola pripravená na transfer. 

Slovíčko BIO je v dnešnej dobe tak často skloňované, že občas skôr naháňa hrôzu a vyvoláva otázniky. Musím sa priznať, že mňa osobne BIO láka. Neviem či je to vhodnou reklamou alebo som dobrá cieľová skupina. Jednoducho mám vždy chuť porovnávať to obyčajné s „neobyčajným“. Aj preto som sa prihlásila do testovania značky dmBio. Jej produkty nie sú pre mňa až takou novinkou. Nie raz popri plienkach a kozmetike skončili v mojom košíku sladké alebo slané dobroty či výborné omáčky. 

Značka dmBio sa zameriava nielen na vegetariánov, vegánov, ľudí s potravinovými intoleranciami, ale na všetkých, ktorí si dajú záležať na tom, aby boli pre nich potraviny vyrobené trvalo udržateľným spôsobom. Teda v rámci ekologického poľnohospodárstva. Kľúčom je prirodzená chuť a žiadne nepotrebné prísady či dochucovadlá. Tu musím spomenúť, že tá chuť potom naozaj niekedy prekvapí. Lebo aj u nás doma nájdete rovnaký produkt, no s iným zložením. A zrazu chýba cukor, arómy, farbivá... no všetko to „kako“... Ale poďme na jednotlivé produkty z balíčka, ktorý nám dorazil na testovanie.

dmBio NATUR mandľový nápoj

Po prvýkrát v živote som vyskúšala „mlieko“ bez mlieka. A teda na prvý pocit mi tam chýbala tá sladkosť. Proste nečakajte mlieko. 🙂 Ja som si ho dávala do kávy a zaliala si ním cereálie. Myslím, že časom by som si na špecifickú chuť zvykla. No tento produkt prenechám tým, ktorí musia žiť bez laktózy a mliečnych bielkovín. 

dmBio 7-dňový zázvorovo-kurkumový shot

Toto bolo to pravé pre mňa. „Panák“ hneď z rána. Od malička som pekný lajdák na lieky, a keď mám nejaké brať, zabúdam. Vitamíny do seba teda radšej „tlačím“ inou, ako tabletkovou formou. Ale tento super zázvorovo-kurkumový shot mi úplne vyhovoval. Každé ráno jeden štamperlík vitamínov. Zmes ovocných štiav zo zázvoru a kurkumy, s pomarančovou šťavou a s acerolovou dreňou mala unikátnu chuť. Takú „nakopávajúcu“. Na balení som ocenila aj odmerku, ktorá vám ukazovala, koľký zo siedmich dní si práve vychutnávate. Musím povedať, že dávka energie na ráno to bola poriadna. Príjemná zmena, ako začať deň.

Po  dlhšom čase sa nám podarilo niečo testovat a to párky a šunku od Dobrotkova  moje dcery 4 a 8 sú párkové aj šunkové tak sa potešili a s nimi aj ja mamina....

o pár dni nám pani obchodáčka z hyzy priniesla takúto super chladí tašku a keď sme ju otvorili boli v nej dobroty v podobe parkov a šuniek a bolo ich teda dost

pustili sme sa do testovania... najprv prišla na rad šunka

prvá padla za obeť len tak bez chlebíka a neskôr išla veľkej sestre na desiatu a malej sestre na raňajky.

 Samozrejme sa potešili aj pribaleným kamarátom z reklamy drak škvrkoš si vybral malú Vikinku a princezná veľkú Julku...k chuti šunky bola s prvotní čudná keďže sme zvyknuty na bravčove ale bola fajn chuť taká kuracia 🙂 malej velmi chutila dala pózu ako zjem ta či nezjem ta (byt či nebyť)

mamina skúsila poskladať chladí tašku super skladná... aj látková taška potešila sice ich mame milion nikdy ich nieje dost-----

Testovanie dmBio ma veľmi potešilo. Aj keď tento obchod často nenavštevujem, pretože sa, žiaľ, nenachádza v mojom meste, vždy keď mám cestu, sa tam zastavím a povyberám pár potravín, ktoré nikde inde nenájdem. Musím povedať, že veľa potravín z tohto balíka ma príjemne prekvapilo, ale našla som aj pár vecí ktoré ma neohúrili. 

Testovala som tieto produkty: 

1. dmBio nátierka z bobuľového ovocia, 340 g
2. dmBio mliečna čokoláda s kokosovou náplňou, 40 g
3. dmBio NATUR mandľový nápoj, 1 l
4. dmBio 7-dňový zázvorovo-kurkumový shot, 200 ml
5. dmBio jablková šťava s prírodnou minerálnou vodou, 0,5 l
6. dmBio paradajková omáčka s bylinkami, 350 ml
7. dmBio slané krekry so syrom a tekvicovými jadierkami, 200 g
8. dmBio sušené kúsky manga, 100 g
9. dmBio kešu orechy, 150 g
10. dmBio chrumkavé müsli s mliečnou čokoládou, 500 g
11. dmBio zmes na prípravu falafelu, 175 g
12. dmBio mliečna čokoláda s celými lieskovcami, 100 g

dmBio nátierka z bobuľového ovocia, 340 g

Nátierka (resp. lekvár, džem) bola famózna a použili som ju aj do koláča, aj k mäsu. Prekvapili ma kúsky ovocia, ktoré boli lahodné. Určite túto nátierku do budúcna budem kupovať domov.

• pozitíva:   príjemná chuť, super zloženie
• negatíva:  žiadne

Z 27 vajíčok vybrali nakoniec 15. Tých najkvalitnejších. Bolo mi ľúto tých zvyšných, ktoré sa nedostali do užšieho výberu, ale teraz sme sa sústredili na podstatne dôležitejšie veci. Každé ráno som sa budila s veľkým otáznikov v hlave - koľko ich prežije? Po ceste do škôlky som si predstavovala, ako na piaty deň ich je stále 15. Kvalitných, veselých, životaschopných embryí. No ale čo potom s toľkými? Veď toľko detí neuživíme. Rozdáme ich. V takomto rozpoložení vás už napadajú kadejaké hlúposti. A čo ak neprežije ani jedno?

Pamätám si prvú správu som dostala, keď som medzi hodinou angličtiny a výmenou zababraného trička od jahodovej marmelády odskočila na záchod. Na displeji telefónu sa objavila správa od pani doktorky a znela: "Máme 15 embryí a krásne sa delia." Pridala k tomu i srdiečko. Hneď som vytočila manželovo číslo a podelila som sa s ním o túto skvelú správu.

Na piaty deň ich bolo 11. Pani doktorka povedala, že im dáme ešte jeden deň, aby sa vyselektovali len tie najkvalitnejšie. Ostalo nám 7 utešených kúskov. A my sme boli šťastní. Po tom, ako sme počuli smutné príbehy o nedostatočnom počte embryí alebo o tom, ako žiadne neprežilo, sme sa naozaj radovali a boli sme vďační. Pani doktorke, mojej maternici a vede. Teraz už len ich tam vložiť. 

Keď mi prišlo upozornenie, že je možnosť sa zapojiť do testovania biopotravín značky DmBio a uvidela som fotku, čo sa bude testovať, prsty samé písali. 😀 Veď to sa dá (skoro) všetko hneď zjesť a netreba ani variť! 

Kuriér ma zastihol pri odchode do práce, no musela som balík hneď otvoriť (veď práca počká) a zobrať si niečo so sebou, nech sa mám aj na čo tešiť. 

Voľba padla na dmBio 7-dňový zázvorovo-kurkumový shot – ovocno-zeleninový nápoj - zmes ovocných štiav so šťavou zo zázvoru a kurkumy, s pomarančovou šťavou a s acerolovou dreňou. Vychádzalo to tak na dva slabšie glgy denne, čo mne teda celkom nevyhovovalo. Som zvyknutá si denne odšťavňovať čokoľvek, čo záhrada ponúkne a vypiť aj liter šťavy do obeda. Shot bol výborný, ale nepochopila som to dávkovanie. Prijala by som tak fľaštičku denne. 😆 Možno, ak nie je niekto stotožnený s takými výraznými chuťami, stačia mu dva glgy denne. Ja som sa musela silno ovládať. 🙊

Keď zvyšok rodiny poobede zistil, že dobroty na stole nepriniesol Mikuláš, ale že ich máme za úlohu ochutnať a ohodnotiť, no hádajte, čo bolo teba ochutnať ako prvé? 😀 Jasné, že čokoládu! No, ale to som zatrhla, lebo veď to si treba vychutnať, pofotiť vyhodnotiť, a nie zhltnúť a aj ochutnať zabudnúť! Pekne sa na nich od pondelka až do nedele usmievala na stole. 😀

Zato ja som si druhý deň opäť spríjemnila deň s dmBio mliečnou čokoládou s kokosovou náplňou. Tyčinka so strúhaným kokosom je poliata lahodnou mliečnou čokoládou a dochutená pravou borbounskou vanilkou. Mmmmmm... Viete si to predstaviť na jazyku, však? 🤤

Každý deň som počúvala: „Kedy už to otvoríme?“ „Kedy ochutnáme čokoládu?“ „Keď príde jej čas !"😀

Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem. A razom sa prenášam do detstva, do obývačky mojej babičky, kde babička v kresle háčkuje šatôčky pre moje bábiky a dedo za stolom usilovne lúšti už milióntu krížovku za deň. Áno, presne sem sa v spomienkach vraciam, keď cítim vôňu ružovej vody. Za tie roky sa vôbec nezmenila. Kedysi ju z Bulharska vozil práve môj dedo zo služobných ciest. Dnes sa mi práve takáto, bulharská ružová voda Alteya, dostala do rúk vďaka e-shopu Bioruža.

Na prvý pohľad zaujme romantický dizajn s tmavoružovou ružou. Sklenený flakón s rozprašovačom, v ktorom je Ružová voda bio Alteya ²len podčiarkne luxusné prevedenie. Priznám sa, ružových vôd som skúsila už niekoľko, no zatiaľ žiadna nemala na túto. Napriek tomu, že má prenikavú vôňu, nie je vôbec agresívna a je veľmi príjemná. Pozitívne na ňu reagovali aj moje deti: „Voniaš ako kvetinka,” hovoria mi.

🌹Čo sľubuje výrobca?🌹

• Liečebné, čistiace a detoxikačné účinky
• Starostlivosť o vlasy
• Použitie v aromaterapii
• Protizápalový účinok, pôsobenie proti akné
• Anti-age a zvlhčujúci účinok
• Omladenie, stimulácia a harmonizácia pokožky
• Stimulácia trávenia
• Možnosť použitia pre zlepšenie chuti do jedla a nápojov

🌹Ako obstála ružová voda u mňa?🌹

V poslednom čase, vplyvom nie úplne šťastnej životosprávy, nedostatočného príjmu tekutín počas dňa, nedostatku spánku a stresu, moja pleť pôsobí často mdlo, unavene, bez života. Do Ružovej vody bio Alteya som vkladala svoje nádeje. Začala som ju preto používať niekoľkokrát denne. Na osvieženie, ovlaženie, rehydratáciu. A vážne. Po asi týždni používania začala moja pleť pôsobiť celkovo sviežejšie a ucelenejšie. Mám problém so suchými ložiskami na lícach a tiež so suchými perami. Tie sa však postupne začali strácať. Postrehla som aj nie až tak častú potrebu si tvár krémovať. Za normálnych okolností, naopak, používam krém niekoľkokrát denne. (Make-up preto nepoužívam, ukladá sa do tých suchých miest a nevyzerá to pekne.) Dokonca som práve ružovú vodu použila ako podklad pod make-up, keď som sa chystala na party v piatok večer, a tiež ako fixátor make-upu. A hádajte čo? Obstála vskutku na jednotku. Milo ma to prekvapilo, keďže o tejto možnosti som sa len náhodne dočítala na internete.

Samozrejme, nič sa nedialo. Žiadna radosť z dvoch čiarok. A tak veľa sme vkladali do toho sebeckého vajíčka. No nevadí. Už sme si zvykli. Pokračujeme ďalej. Veď umelé oplodnenie to vyrieši a tie dve čiarky sa tam jednoducho objaviť musia. Aj keby ich tam mám sama dokresliť.

Pani doktorka nič nenechávala na náhodu. Keď som spomínala, že sme k nej chodili často, tak tentokrát sme tam boli ešte častejšie. Stále. Či to bolo v stredu o siedmej večer alebo v nedeľu na obed. Už sme si v čakárni dokonca obľúbili jedno kreslo, a keď náhodou tam na ňom niekto už sedel, tvárili sme sa urazene. 

Boli sme presvedčení, že tento mesiac ideme na to. Vajíčka pekne všetky rovnako narastú, pani doktorka ich odoberie, oni sa budú poslušne deliť, rásť a šup s nimi do mojej maternice, so zvyškom do mrazničky. Aké jednoduché, však? Injekcie som si poctivo pichala. Brucho som mala také nafúknuté, že podľa mojich odhadov som tam mala minimálne 36 vajíčok vo veľkosti tých slepačích. Takže žiadne malé čierne, ale široké tričko s Mickey Mousom, ktoré ocenili najmä deti v škôlke.

Tentokrát sme sa nemýlili. Ležala som na nemocničnej posteli s rukami preloženými na bruchu. Pribehli sestričky a už ma viezli na sálu. Tešila som sa. Pretože som vedela, že len tak nečinne nečakáme na zázrak a snažíme sa tomu dopomôcť. Že je tu nádej. A že veda je tak vyspelá a pomôže nám dostať sa do vytúženého cieľa. 

Prebudila som sa v nemocničnej izbe. Vo dverách sa objavil manžel s prekvapeným výrazom. Ani si poriadne nestihol vonku dať cigaretu na ukľudnenie a už som bola späť. "Tak," prišla i pani doktorka, "všetko prebehlo hladko a bez problémov," Usmiala som sa. "Vybrali sme 27 vajíčok," usadila sa vedľa mňa na posteľ. Tak to som nebola až tak vedľa s tými počtami. 

Bol to len začiatok. Počet pekný, ale uvidíme, koľko z nich vyberú a koľko z nich prežije. Ostávalo nám len čakať. Ako vždy. 

Zvykla som si aj na tie nepríjemné injekcie. Prvú mi pichol manžel, ale keď som videla, ako ho pri tom zatackalo, radšej som sa do toho pustila sama. Na ňom ostala príprava. Zatriasť ampulkou, tekutinu dostať do injekcie, vymeniť hrubú ihlu za tenšiu. Nasledovalo meranie dvoma prstami, stlačenie kože, nádych, vpich, výdych. Raz napravo od pupka, potom zas naľavo. Nebolo to až také dramatické, ako to znie, ale niektoré injekcie fakt štípali. A tie obrazce v podobe modrín vo farebnej škále od bledožltej, cez zelenú, modrú až po sýtu purpurovú nevyzerali veľmi vábne. Nohavice a sukne som nosila pod pupkom alebo vysoko nad, doma radšej žiadne. 

Nastal ten deň. Boli sme veľmi zvedaví a čakali sme, kedy sa na obrazovke objaví aspoň 20 veľkých vajec pripomínajúcich mini balóny. Uložila som sa do klasickej polohy na koze. Pani doktorka tiež neskrývala nadšenie. To však spľaslo po prvej minúte. "Hm, obleč sa a porozprávame sa," povedala mi a zase ma potľapkala po kolene. 

Manžel už sedel v kresle. Usadila som sa aj ja. "Máme tu jedno dominantné vajíčko," oznámila nám, "ostatné nenarástli, takže tento cyklus, bohužiaľ, vajíčka odobrať nemôžeme. Bolo by zbytočne vybrať len to jedno." Bola som sklamaná. Ale i nahnevaná. Na to sebecké vajce, ktoré odobralo všetky hormóny a nepodelilo sa s ostatnými. 

"A chcela by som ťa zbaviť aj tej cysty pretože narástla." Moja drahá cysta sa totižto pri ovulácii zväčšovala a po nej zase scvrkávala. Pani doktorka nám navrhla, že zase sa tento cyklus pustíme do organizovaných posteľových aktivít, praskneme to sebecké vajíčko a ak sa zase nevydarí, budúci mesiac vyberieme cystu a potom zvýšime dávku hormónov a odoberieme vajíčka. Zaúkolovaní sme sa vybrali domov.

Kedy je podľa vášho názoru ideálny vek dieťaťa na prvé knihy?

U nás doma sme začínali s knižkami okolo deviatich mesiacov. V tom veku už moje dieťa samostatne sedelo bez opory a malo obe ruky voľné na manipuláciu s hračkami. Kúpila som teda dcére prvé leporelo. A bola som milo prekvapená, že ju zaujalo.

Čítanie bolo pre ňu zábavnejšie, keď sme si knižku prezerali spolu. Ukazovala som jej zvieratká, napodobňovala ich zvuky a ona ma sledovala a výskala od radosti. Pomaly sme jej tak rozvíjali schopnosť udržať pozornosť na jednu činnosť, ktorá je v neskoršom veku veľmi dôležitá v škôlke a v škole.

Bolo mi jasné, že v jej veku ešte nie celkom chápe o čom obrázky sú, ale sústredene ma počúvala. Neskôr sa snažila napodobňovať ma, prehadzovala strany v leporele a bľabotala si. Dočítala som sa, že aj toto hravé čítanie je dôležitá fáza vo vývoji, pretože dieťa si tým formuje svoje jazykové a vyjadrovacie schopnosti.

Okrem základných vrodených inštinktov sa musí dieťa časom všetko naučiť. A čím skôr začneme mozog dieťaťa trénovať, tým lepšie. Dieťa sa nenarodí automaticky s vedomosťou čo to znamená "čítať si" a že písmenká čítame zľava doprava. Postupne ho musíme naučiť ako v knižke listujeme, čo si v nej pozeráme, atď. A na to je leporelo ideálne. Strany sú tvrdé, takže sa neroztrhajú, textu na čítanie nie je príliš veľa. Obrázky sú farebné a kontrastné, aby zaujali pozornosť dieťata.

Vybrali sme sa k našej doktorke. Už asi po 186krát. Navliekla som si papierovú sukňu a tie tenké papuče, z ktorých mali tuším len univerzálnu veľkosť. Natiahla som sa na kozu, rukami podoprela hlavu a zahľadela sa na čiernu obrazovku pred sebou. Pani doktorka vošla do miestnosti, potľapkala ma po kolene a natiahla si rukavice. Žmúriac hľadela na obraz mojej maternice a niečo tam začala pomocou myšky počítača premeriavať. Vitaj, cysta!

Bola ešte malá. Zopár milimetrov. Aj tak sa mojej doktorke veľmi nepáčila. Samozrejme, že ani mne, ale nechcela som už nič odkladať a psychicky som bola pripravená na umelé oplodnenie aj s tými všetkými injekciami a vecami okolo toho. "Nie je to až taký veľký problém," poznamenala doktorka a pritom hľadela do počítača, "ale radšej by som bola keby ju dáme von." To znamenalo ďalší mesiac odklad. Potom sa otočila a vzala do rúk veľkú knihu. Sadla si pred nás a na obrázkoch nám začala vysvetľovať, ako vlastne umelé oplodnenie prebieha. Ja som to mala naštudované v troch jazykoch. Perom behala po šmykľavých stránkach knihy a my sme sústredene na ňu hľadeli. 

Pani doktorka nám všetko podrobne vysvetlila. Napísala nám recept, názorne ukázala, ako treba pichať injekcie- hormóny na zväčšenie vajíčok a pekne sa s nami rozlúčila s termínov ďalšej prehliadky. 

Dni plynuli, týždne bežali, peniaze sa z účtov tratili a známi, ľudia v okolí sa viac vypytovali. Nikomu sme o tom nevraveli. Veď nie je sa čím chváliť. A nie je to ani na hanbu. Len o takýchto veciach sa ťažko rozpráva. A keď predsa len raz začne o tom rozprávať, nemá to konca kraja. Vedeli to len najbližší. Už to nebola len náhoda, že sa nám to nedarí, už to bol problém. A dobre sme si to uvedomovali.

Po ďalšom neúspešnom IUI, moja mamina prišla s tým, aby sme skúsili umelé oplodnenie. Muž vravel, že je to ešte skoro, že je to úplne posledná možnosť. Doktorka tiež ešte chcela trochu počkať. "Možno tam u vás v Rusku sú ženy vo veku 33 považované za staré, ale tu sa väčšinou takéto veci riešia až po 38." Zvykla som si na to, že si myslí, že som Ruska. To nie je podstatné. 

Bola som trochu vystrašená. Samozrejme som si niečo prečítala o umelom oplodnení. Mala som obavy najmä z ovariálneho hyperstimulačného syndrómu, z tých injekcií, anestézie. Na jednej strane som sa skutočne bála, ale na druhej strane som tento zákrok chcela podstúpiť. Veď moja doktorka je skúsená, uznávaná. A ešte k tomu dobre vyzerá. Padlo rozhodnutie: Ideme do toho!

Prešlo asi pol roka. Podrobila som sa mnohým vyšetreniam. Skúsila som diétu, dodržiavali sme všetky pokyny. Čítali sme, študovali, pýtali sa. V hlave sme mali len jednu jedinú vec: CHCEME DIEŤA. Lenže ako? Dobre, pol roka nie je až taká strašne dlhá doba. Slabšie povahy by možno už pravidelne večer plakávali do vankúša. No my sme sa držali. Plakávala som len keď sa dostavila. Veď viete čo.

V škôlke okolo vás lieta 30 detí a vy si jednoducho neviete zaobstarať ani to jedno. Samozrejme, nie sú všetky od jednej matky, ale predsa vás to tam niekde vzadu v hlave škrie. K pohodovej nálade a pozitívnemu mysleniu mi nepridávali ani nedeľné telefonáty s babkou, ktorá mi vlastne chcela pripomenúť, že by už rada bola prababkou. Aby sa toho dožila. Je to v poriadku. A má pravdu. 

Ale boli ešte ďalšie možnosti. Nie sme na konci cesty. Pani doktorka navrhla umelú insemináciu. My sme boli nadšení. Áno, presne, takto by to mohlo vyjsť. Muž mal trochu obavy. Čo ak zrovna v čakárni budú dvaja potenciálni oteckovia s rovnakým menom? Čo ak popletú materiál? Ja som sa smiala. A viete čo, veru boli. Mužove meno je veľmi zriedkavé, a predsa sa pri volaní sestričky postavili dvaja. Manžel bol viac v strese ako ja a radšej sa uistil i u pani doktorky, že má ten správny - náš materiál.

Ležala som na koze. Tak ako zvyčajne. Pani doktorka do mňa jemne vkladala mužove spermie. Videla som na monitore dlhé biele čudo ako si to šinie mojou maternicou. Za šesť sekúnd bolo po všetkom. Pohladila ma po bruchu, povedala, aby som ešte 20 minút poležala a poslala nás domov. A zabalila nám do tašky i poriadny kus nádeje.

Zase mi ostali oči pre plač. Nestalo sa to. Nepodarilo sa to. A ja som premýšľala, čo teda bude ďalej. Dá sa ešte niekam ísť?

Ďakujeme za možnosť testovať mäsové výrobky Hyza. Toto testovanie, podľa mojich zbežných rýchlych pozorovaní, tak trocha rozdelilo mamičky do dvoch táborov. Ak by som sa mala niekam zaradiť ja, nepatrím ani do tábora "Ultrazdravej stravy" a ani do opačného extrému - „Je mi jedno, čo zjem." V tomto duchu som pristupovala aj k tomuto testovaniu a aj k tejto recenzii. Párky ani šunka od firmy Hyza, a ani táto recenzia, nie sú vhodné pre ľudí, ktorí za žiadnych okolností nejedia párky a šunku (ak si ich z vlastných zvierat sami nevyrobia). Tak, pozrime sa teda na to:

Do testovania sme sa prihlásili, pretože párky bežne nejeme. Reklama ma zaujala a dcéry majú mäsové výrobky rady. Nemáme stále v chladničke šunku, párky nekupujeme vôbec (dôvod je najmä moja predstava, že sa do nich dá ukryť takmer hocičo a hororové historky staršieho brata, ktorý pracoval vo výrobni paštét a párkov). Ako to teda vyzerá v našej domácnosti? Hoci si k filmu radšej vyberieme pečený cícer ako čipsy, na desiatu radšej nakrájam decku naše jablko ako nemenovaného sladkého medvedíka, hoci sladkosti nekupujeme vôbec a raňajkujeme zeleninové miso polievky, predsa na návšteve u starých rodičov akceptujeme raňajky v štýle: "Vyber si, párky alebo chlieb so šunkou?"

Ako vyzeralo testovanie?

Reklamná kampaň DOBROTKOVO je šikovným ťahom. Dievčatá naplno zaujali hračky, ktoré sme k testovaniu dostali. Mne sa páči plátená taška, ktorá mi živo pripomenula moje odhodlanie nosiť si na každú nákup vlastné zdroje miesto igelitiek. Z môjho pohľadu literárnej vedkyne, marketing ťaží z prirodzenej detskej túžby po lepšom svete a šťastnom konci, po potrestaní zla a víťaznom konci, odkazujú tak na svet rozprávok.

Rozprávky sú príťažlivé a upokojujúce aj pre dospelých, v kombinácii s lákavými nápismi bez alergénov, bez lepku a s vysokým podielom domáceho kuracieho mäska odolá asi len málokto (okrem spomenutých členov prvého tábora). Žiaľ, konzervant E250 obsahujú (ako drvivá väčšina mäsových výrobkov na našom trhu), a táto látka (okrem možných karcinogénnych účinkov) je na zozname potenciálnych alergénov. Vyšší príjem vitamínu C zabraňuje týmto škodlivým reakciám a firma Hyza v reakciách na kritiku deklaruje, že jej výrobky (pokiaľ ide o šunku) týmto zvýšeným množstvom disponujú (dúfajme).

Čo sa u nás neosvedčilo, bol lákavý rozprávkovo ladený obal jednotlivých párkov. Mladšia dcéra bola najprv z výrobku nadšená, po odbalení začala mrnčať, že ona chce „tie pekné párky, nie tieto škaredé". Napokon ich ochutnala, rovnako ako staršia dcéra a manžel. Mne párky doslova nevoňajú a tieto nie sú výnimkou (myslím, že vyššie spomenutý brat mi spôsobil nejakú traumu z detstva, podarilo sa mu to vo viacerých oblastiach, je o 15 rokov starší a pripadali mu vtipné úplne iné veci ako mne. Bol aj pekárom... kúsky prstov tam, kde by ste ich nečakali, tak sa začínali jeho príbehy...).

Nevzdávali sme sa. Nie kvôli našej pani doktorke, jednoducho sme verili, že sa nám to podarí. Čoskoro. Ruka v ruke a so sklopenými ušami sme nakráčali do tej super modernej vyvoňanej kliniky a usadili sa na tmavomodrý gauč. Pani doktorka už nemala rúško. Asi sme jej už neprišli ako cudzí. Vyzerala, ako keby zrovna prišla z hodiny pilatesu. Zahniezdila sa na svojej stoličke a pohodila do pľacu nápad s diétou. A hneď bezlepkovou a bezlaktózovou. No, a ja som začala premýšľať, čo vlastne budem jesť. A tri týždne. To zvládnem, povedala som si. 

Na gaučoch v klinike sme vysedávali čoraz viac. Vajíčka sme obzerali, merali, skúmali, maternicu študovali, prehliadali každý jeden jej kút a zátišie. Zase injekcia, nútené posteľové hrátky, pri ktorých som myslela, že manžel dostane zástavu srdca. Nekonečné vylihovanie s nohami dohora, čakanie, pozorovanie sa, dúfanie, že tentokrát sa tá červená armáda nedostaví.

V škôlke mi kolegyne povedali, že som schudla. Vypytovali sa, akú diétu to držím. Vymyslela som si červené fľaky. Kožná doktorka nevie, z čoho to je a tak mi nakázala diétu. A čo som mala povedať? Že sme neschopní splodiť dieťa? Že už začíname byť zúfalí? Že nič nepomáha a nás už nebaví sexovať na povel? 

Až polovica jednorodičovských rodín s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi žije na hranici chudoby a pandémia väčšinu z nich doslova zrazila na kolená. Mesiac čo mesiac sa potýkajú s tým, ako zaplatiť nájom, jedlo, lieky, či školské potreby. Deti žijúce v takýchto rodinách sú často osamelé, vylúčené zo svojich kolektívov, lebo sa nemôžu zúčastňovať mimoškolských aktivít a krúžkov. Trpia úzkosťami a strachom, trápia sa starosťami dospelých. 

Napriek tomu sú jednorodičovské rodiny na Slovensku častokrát akoby neviditeľné. Prepadajú sociálnym systémom a väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje, aké to majú v skutočnosti ťažké. Preto sa Hodina deťom od tohto roka zameria práve na pomoc deťom žijúcim v jednorodičovských rodinách. V tomto roku dokonca po prvýkrát otvorila grantový program aj pre individuálnych žiadateľov.

Počas pandémie uplynulých mesiacov sa na Hodinu deťom mimoriadne často obracali rodičia detí, ktorí ich vychovávajú sami a o pomoc požiadalo viac ako 800 takýchto rodín. Ukázalo sa, že tieto rodiny to majú na Slovensku mimoriadne náročné.

„ V Hodine deťom sa dlhodobo snažíme reagovať na aktuálne potreby detí. Život jednorodičovských rodín je mimoriadne ťažký, posledný rok pandémie Covidu ale naplno obnažil, že čelia mnohým bariéram, ktoré im neumožňujú vymeniť sa zo zlej situácie. Preto im chceme ponúknuť aspoň malú pomoc“, hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.

Všetci, ktorým táto téma nie je ľahostajná, môžu podporiť jednorodičovské rodiny prostredníctvom Hodiny deťom. Urobiť tak môžu kedykoľvek online na www.hodinadetom.sk, alebo zaslaním prázdnej SMS v hodnote 4 Eur na číslo 800. Rovnako je možné vhodiť svoj príspevok do žltej pokladničky počas tradičnej zbierky v uliciach, ktorú Hodina deťom v tomto roku organizuje 21. októbra na celom Slovensku.

„V Hodine deťom sme vždy otvárali témy, ktoré sú naliehavé a dôležité. Život detí v jednorodičovských rodinách je určite jednou z nich a nevyhnutne si zaslúži našu pozornosť. Mnohé z nich žijú na hranici alebo za hranicou chudoby a aj zdanlivo malá finančná podpora im môže výrazne pomôcť“, dodáva Ondrej Gallo.

  Ahojte! 

  Keď som zistila, že som vybraná na testovanie novej kolekcie od Yves Rocher Elixir BOTANIQUE, naozaj som sa veľmi potešila. Keďže častokrát som siahla aj po drahšej kozmetike a nebola som spokojná, na začiatku testovania som bola dosť skeptická.

Prekvapila ma hneď na začiatku konzistencia a vôňa týchto produktov, tento rad je darom morskej vody a cítila som sa neskutočne svieža už po prvej dávke. Kapucínka, ktorú obsahuje tento rad, má okysličujúce účinky a riasa Tetraselmis detoxikuje pleť, čo mi v tomto období a zhone mestského života neskutočne vyhovuje.

Každá z nás vie, ako je na pleti krásne vidno nás životný štýl a to, akým spôsobom sa o ňu staráme. Aj keď som mamička, chcem, aby moja pleť vyzerala čo najlepšie, aj keď od puberty trpím mastnou T-zónou a čiernymi bodkami. Ale za posledné obdobie sa nielen zlepšením stravy, úsilím o najvyššiu starostlivosť o pleť a telo, akú dokážem popri materských povinnostiach vydať, moja pleť veľmi zlepšila, čo je pre mňa maximálna spokojnosť.

Rad Elixir BOTANIQUE obsahuje denný a nočný krém, posilňujúce sérum a roll-on na očné okolie, čo na moje tmavé kruhy pod očami, s ktorými už pár rokov bojujem bol neskutočný dar. Až cítim morský vánok pri nanášaní tejto exkluzívnej kozmetiky, akú som mala možnosť testovať. 🙂

Čo sa týka pozitívnych vlastností tohto produktu, chcela by som určite vyzdvihnúť konzistenciu, vôňu a cenu. Negatívne som nenašla žiadne. Odporúčam tieto produkty určite každej žienke, ktorá si potrebuje zlepšiť pleť, detoxikovať od mestského života a každodenného stresu.

S príchodom každej menštruácie sa zmenšovala i naša nádej. Začali nám v hlave hmýriť otázky: "Prečo my? Ako to, že to nejde? Stane sa to vôbec niekedy?" A to sme nevedeli, že nie sme ešte ani poriadne na začiatku...

Naša dokonale upravená doktorka, z ktorej pozitívna energia priam sršala, neustávala. Stále do nás hučala, že nakoniec sa to podarí. A my sme vždy z jej kancelárie vychádzali s tým, že tento mesiac to určite vyjde. Jednoducho nám počarovala a my sme sa vždy po jej  návšteve vracali domov o pár desiatok eur ľahší, ale s oprášenou nádejou.

"Tentokrát to skúsime takto," usadila sa za svoj počítač a zamyslela sa. My sme hltali každé jej slovo. Že vraj tomu trochu dopomôžeme. Sama pani doktorka praskne dominantné vajíčko. Niečo načarbala na kus papiera a poslala nás do najbližšej lekárne. Inštrukcie zneli takto: kúpte túto injekciu a dva prsty od pupku si ju pichni. Do 36 hodín vajíčko praskne a vtedy treba začať konať. Vychádzalo to na piatu ráno. Manžel prevrátil očami. Už teraz tento naordinovaný sex mu nebol po vôli. Nečudujem sa. Úprimne, ani mňa to už nebavilo. Všetko to, o čom celá táto aktivita je, zrazu vyprchalo. Už to bolo nie, že chceme, ale že musíme. A basta. "Otvorte si k tomu vínko a pustite sa do toho," povedala. Pozreli sme sa na seba. To asi žartuje, nie? V pondelok ráno o piatej si máme k sexu dať vínko? 

Všetko sme splnili do bodky. A viete čo? Menštruácia prišla. Znova.

A zamotali sme sa do toho ešte viac. Úplne až ponorili. Neboli sme v tom však sami. Už aj pani doktorka s nami poctivo rátala plodné dni, a dokonca nám začal organizovať i naše posteľné hrátky. Ak sa to tak dalo ešte vôbec nazvať. Boli sme u nej častejšie ako na veľkých týždenných nákupoch a ja, keď som zbadala kozu, už som automaticky roztvárala nohy. Ale cítili sme, že to má pod kontrolou. Že takto to má byť. Neustále prehliadky, sledovanie hrúbky maternice, veľkosti vajíčok, ich počet. Avšak stále nič. 

Hormonálne testy sme mali za sebou - diagnóza sa nezmenila, PCOS. Ale údajne žiadna veľká tragédia. Má to každá druhá a môj level nie je veľmi vysoký. Pani doktorka nás poslala na vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov. Išla som tam s obavami, lebo samozrejme, človek si predsa na internete prečíta, čo to obnáša. A niekedy je lepšie radšej nič nečítať. Výsledok: všetko v poriadku. Aj muž si dal spraviť spermiogram. Výsledok: všetko v poriadku. Teraz som nevedela, či sa mám tešiť alebo plakať. Všetko je jednoducho tak, ako má byť. Žiadny problém, chyba. Ale ono to stále nejde. 

Naša optimistická pani doktorka s vybieleným chrupom to nevzdávala. Oceňujem. Stále nám dodávala nádej. Veď je to v náplni jej práce, či? My sme poctivo šúchali moderné gauče v čakárni kliniky minimálne osemkrát do mesiaca. Dokonca i recepčné a asistentky sa naučili vyslovovať moje meno. Ideme ďalej. 

Testovanie Dobrotkovo priletelo aj k nám na krídlach draka Škvrkonoša. 🐉

Kuracia šunka je u nás, povedala by som, na každodennom poriadku, preto túto chuť poznáme veľmi dobre. Konkrétne táto šunka mala príjemnú chuť, plátkov v balení bolo tak akurát. Nevýhoda, ktorú sme my našli, boli plátky nakrájané na rôzne velké kusy - jeden tenký až príliš, druhý hrubý, čo bola škoda. Šunka mala E - nie je to nič, čo by tam malo byť, ale kde dnes už nie sú? Takže prežili sme to, každopádne, určite oceníme v budúcnosti, keď tam nebudú, lebo vieme, že to ide aj bez nich. 😉

Veľmi chválim obal. V rámci marketingu je to super, vedia zaujať najmä deti a to je asi hlavné. ☺️ Trošku nás odradila cena - 100 g za 1,59 €, ale nie je to zas nic strašné.

Ako druhé sme testovali párky. Tie chválim. Chuťovo boli super, po uvarení sa nenapučali. Velkosť je super, ideálna pre deti. Párky boli chutné, aj keď boli studené, čo bola veľká výhoda, kedže ich mal syn aj na desiatu. Opäť je tu otázka, či je tam potrebné dávať toľko E, kedže na začiatku zloženia to vyzeralo super, ale aj napriek tomu nás to neodradilo, chuť bola super. Párky prešli aj našim mrazničkovým testom. Boli chutné aj po rozmrazení, takže naozaj chválim. Cena je opät troška vyššia - 260 g za 2,19 €, ale keďže to nie je jedlo, čo sa jedáva každý deň, vravím si prečo nie. ☺
Celkovo hodnotíme toto testovanie ako veľmi chutné, aj keď malo menšie chybičky. Verím, že sa do budúcna odstránia.

#test_hyza #test_dobrotkovo #recenzia #recenzia_hyza_dobrotkovo⁴⁵

Veľmi sme sa potešili možnosti otestovať výrobky Bupi family a rada by som Vám ich predstavila.

Hneď po príchode domov sme sa vrhli na tekuté mydlo. 😃👋🏼 Krásna citrónová vôňa, ktorú cítiť ešte pekne dlho, jemná konzistencia, nevysušuje ruky, my sme si tento výrobok veľmi obľúbili.

Ako ďalší sme si vyskúšali 3 v 1 Umývací gél. Dá sa využiť ako sprchový gél, šampón aj pena do kúpeľa, čomu sa deti najviac potešili. 🤭

Ďalší deň sme vyskúšali sprchový gél, no vôňa nám nesadla až tak ako tá s citrónovou trávou. 🤷🏼‍♀️ Ale musím podotknúť, že oba výrobky boli vhodné pre našich synov, ktorí sú odmalička atopici, tzn. majú citlivú pokožku. V tomto dávam plus obom výrobkom.

V jeden deň, keď náš mladší syn prišiel zo škôlky domov vo svetlej mikine od piesku, som sa rozhodla vyskúšať prací gél aj aviváž a zabiť tak 2 muchy jednou ranou. 😄 A poviem Vám, ostala som veeeeeľmi milo prekvapená. Mikinu som oprala na 40 ° , použila som prací gél podľa návodu na dávkovanie a mikina ostala úplne čistá, bez škvŕn od piesku. 😱🙆🏼‍♀️

Aviváž má spolu s pracím gélom silnú citrónovú vôňu, preto som sa rozhodla vyskúšať aviváž pri praní bez gélu, no vôňu má rovnako prenikavú a silnú, čo niekomu môže až vadiť. Ale komu sa páči citrónová svieža vôňa na oblečení, tak vrelo odporúčam. 😏😉

Tabletky som poctivo jedla, vyhýbala som sa v potravinách regálom so sladkosťami na 100 metrov, kalendáre s poznámkami na A4 sa hromadili v odpadovom koši. Naše dni sa rátali na ovulačné testy a mesiace na nešťastné príchody menštruácie. Už sme si obaja prestali myslieť, že pani doktorka je super hrdinka a zázračne nás vytrhne z tohto nášho začarovaného kruhu. Už sme k nej nešli. Trochu nás nahnevala s akou eleganciou a ľahkosťou nás odpinkala. Už som ani neverila tým kvetom, čo mala na stole, a dokonca som bola presvedčená, že si ich kúpila sama, aby svojich pacientov usvedčila o tom, aká je úspešná.

Manžel zobral telefón a obvolal niekoľko známych. Že vraj kúsok od nás je veľmi známa klinika. A bábätká sa tam rodia na bežiacom páse či máš PCOS, si stará alebo muž nemá kvalitný materiál. Tam nám určite pomôžu. Veď to povedala žena jeho kamaráta a aj jeho kolegu. A majú už krásne detičky. Neváhali sme. Tu však musím poznamenať jeden dôležitý fakt- nežijeme na Slovensku. 

S veľkou nádejou, nadšením a očakávaniami sme si zajednali termín u doktorky. Už na recepcii nás zahalila opojná vôňa. Ako keby zrovna niekto tam vedľa výťahov žehlil čerstvo vypranú bielizeň. Mramorové schody nás vyviedli na prvé poschodie. Usadili sme sa v priestrannej čakárni, ktorá skôr pripomínala hotelovú halu. Nakukla som do jednej z ordinácii. Veľký konferenčný stôl, tlmené svetlá, mäkký, na pohľad pohodlný gauč v smaragdovej farbe, obrovské vázy s umelými kvetmi. Za dverami z mliečneho skla sa zaleskli monitory, veľké obrazovka a kohosi maternica s práve dozrievajúcim vajíčkom. Keď sa ocitnete na takomto príjemnou mieste, tak máte pocit, že po prvej návšteve otehotniete. 

Pani doktorka dokonca vedela po anglicky. Veľmi milé prekvapenie. I cez rúško bolo vidieť, že sa usmieva. Vtedy aj mne naskočil úsmev na tvár, aj keď som videla zoznam testov a faktúru za prvú návštevu. Prehodila blond vlasmi na druhú stranu a dala mi svoju vizitku so slovami: "Hocikedy mi napíš správu. Keď ťa niečo napadne, keď ti skončí menštruácia, keď budeš niečo potrebovať." S týmito slovami a pocitom, že tak teraz sme už určite na tom správnom mieste, sme vykročili domov.