Veľmi sa teším a som vďačná, že som mala možnosť testovať práve slovenské produkty. Veľmi sa teším aj z toho, že sa do našich obchodov dostáva čoraz viac slovenských produktov, výrobkov. 

Môj prvý nákup 

Moc veľký výber nebol, čo ma však zarazilo, že všetko bolo balené v plaste.

• Broskyne - chutili naozaj super, boli šťavnaté a sladké.
• Čerešne - tie chutili naozaj neskutočne.
•  Ríbezle - tie môj drobec zjedol sám.
• Mrkva - v porovnaní s našou zo záhradky mala rovnakú chuť, čo je v dnešnej dobe naozaj šťastie, kúpiť takú mrkvu v obchode.
• Cherry rajčinky - potrebovali ešte nejaký čas na dozrietie, ale boli chutné.

V lete najviac zbožňujeme ovocné šťavy a tak som hneď aj jednu spravila. Do odšťavovača som dala mrkvu, čerešne, broskyne, aj pár jabĺk som pridala, trochu olivového oleja a dobrota je a svete.

Môj druhý nákup 

ℒℴνℯ♥

♥ Vědomí je v normálním stavu tvořeno životními zkušenostmi, získanými v průběhu jednoho života, a obvyklou duševní činností člověka. Nadvědomí v sobě zahrnuje jednak životní zkušenosti získané člověkem během všech jeho minulých životů a jednak speciální duševní činnost. Oblast nadvědomí je většinou zablokovaná, a proto se nadvědomí aktivně projevuje ve spánku a v některých výjimečných situacích. Oblast podvědomí je poněkud složitější.

♥ Podvědomí představuje souhrn informačních a energetických programů, které vytvořili lidé ve svém obvyklém vědomí, ale zapomněli na ně. Jsou to nevědomé momenty ve strukturách "mimo vědomé formy života" (duše). Vědomí v normálním stavu tyto programy nevnímá, avšak určitým způsobem je jimi ovlivněno.

♥ Do podvědomí se vlévají silné emocionální prožitky, ukládají se zde programy, které vytvořili rodiče. Odtud se pak mohou dostat zpět do vědomí a zasáhnout do jeho činnosti. Tyto prožitky se aktivují podobnými myšlenkami, emocemi, náladou a nutí člověka k určitým krokům.

♥ Úroveň vědomé agrese člověka je velmi nízká, kdežto nevědomé agrese naopak vysoká. Člověk ví, že se na jiného člověka nemá zlobit, nemá ho nenávidět ani mu nemá ubližovat, proto je jeho vnější chování zdrženlivé. Zato ve svém nitru se dokáže rozzlobit pro každou hloupost. Takovýto člověk nám připomíná dřímající vulkán: jen se ho dotknout a on vybuchne.

♥ Ve svých projevech nemá žádné zábrany ani tehdy, ocitne–li se ve středu pozornosti. Nedokáže ovládnout sebe sama a po bouřlivém výstupu je svým špatným chováním velmi udiven. Tento příklad je názornou ukázkou, jak minulé životní zkušenosti vytvořily silné struktury nevědomé agrese, které zničily charakterové rysy člověka a narušily pole komunikace.

Ahojte, milé maminky,

na úvod musím povedať, že toto testovanie bolo pre nás ako stvorené. Ja a moja rodinka totižto milujeme ovocie aj zeleninu.

Každý deň musí byť u nás na stole v akejkoľvek podobe. Či už v surovom alebo varenom stave, v podobe domácej šťavy alebo domáceho sirupu - my proste zeleninu a ovocie milujeme najviac na svete. 

V tomto článku nájdete zopár receptov, ktoré som uvarila pre rodinku a moju úprimnú recenziu, ako som bola spokojná s nákupom v Bille a ako som spokojná s ovocím a zeleninou od Slovenskej farmy. 

Takže na úvod budem hneď úprimná. Billa je ten posledný obchod, kam chodím nakupovať. Jednoduché dva dôvody. Je trochu drahšia, a u nás v meste som nikdy nebola spokojná s výberom zeleniny a ovocia. To musí byť u nás proste základ. 

Moje nakupovanie sa teda začalo. Išla som do Billa, bohužiaľ som sa hneď zvrtla na päte, pretože som zbadala oznam že prebieha rekonštrukcia. Tak som rýchlo utekala na námestie do druhej Billy, o dosť menšej. 

Väčšinou sa nezapájam o možnosť testovania produktov, ale toto ma zaujalo, lebo rada periem aj žehlím.

Prečo? Lebo mi to vonia! A to je vážne jediný dôvod. Takže som chcela pocítiť, ako vonia nový kokosový Surf nature coconut splash.

Balíček prišiel a hneď mi zavoňal. Kokosový Surf sa v balíčku čiastočne vylial, aj keď bol vrchnák prelepený aj páskou. Mal iný typ vrchnáka ako Surf color tropical lily. Takže pozor na to pri kúpe, ako ho uložíte do tašky. 

Nebudem Vás napínať. Tieto pracie gély vyperú prádlo priemerne. Najhoršia skúška boli dcérine ponožky zo stajne, kde asi behala bosá. Čakala som horší výsledok. Škvrny od blata ostali takmer neviditeľné.

S čím si však neporadil vôbec, je tráva.

Škvrny od paradajkovej polievky ostali trochu viditeľné. Ostatné, bežne znečistenie od blata, piesku a jedla, opral spoľahlivo. 

Včerajší deň nenávidím. 

Nenávidím seba, že už som nezvládla tie bolesti a museli sme utekať na pohotovosť .

Do Ružinova, nie do Galanty.

Pre istotu.

Naposledy nič moc, tak skúsime Ružinov.

Klasika, doobeda fajn, poobede postupne bolesti pribúdali.

Ideme nato. V sobotu to balíme a ideme na "skusy" do zahraničia. To Vám bude opäť jazda. Asi ako každý výlet či návšteva parku je s moju raketu hotový adrenalínový zážitok. Aj dnes som taký jeden zažila. A nielen ja, so mnou "tŕpli" aj všetci, čo si nás "všimli".

Každý rok s jednou kamoškou podnikáme krátke výletíky. Minulý rok sa to s raketou ešte dalo, väčšinu času sedela v kočíku a navyše som ešte v tom čase bola v sladkej nevedomosti, čo mi možno celkom aj zľahčovalo situáciu. Ale tradíciu som nechcela porušiť a odhodlala som sa aj tento rok chodiť na naše spoločné výlety.  Najradšej chodíme do nitrianského parku, kde je veľa preveľa ihrísk a preliezok, oviec a kôz, všeliakých nafukovacích hradoch a elektrických motoriek a všetkých rodičovských nástrah "vrieskajúcich" detí. Tŕpla som už od vstupnej brány ako to s raketou dám. 

Ako správne hyperatívne dieťa si hneď vybrala tu najnebezpečnejšiu preliezku určenú pre hotových akrobatov a nie malé deti. V sekunde bola hore a začala liezť po rebríkovom oblúku, či čo to bolo, vo výške asi tak 1,8 m. Nemohla som vykríknúť, ani spanikáriť, len som ju zo spodu istila, keby sa jej šmykla noha. Krvi by ste sa mi nedorezali a zvyšku "našich" divákov tiež, ale raketa takéto akrobacie v poslednom čase dáva "ľavou zadnou". Išla pevne, sebeisto ako gymnastka na kladine, vôbec ju netrápilo, že keď sa jej šmykne noha na železnej tyči narazí si nohu, brucho, hlavu a asi všetko možné.  Keď to preliezla, chcela pokračovať ešte vyššie, ale ani neviem ako, v mirosekunde som vyskočila za ňou a stiahla dolu. Všetci ma "utešovali" aké ma akčné dieťa, že si pri nej veru"užijem" a podobne. V tom okamihu mi to bolo jedno, čo najskôr som utekala od tohto "diablovho" diela. 

Zvyšok výletu bol už menej akčný a nakoniec sme si to celom spolu užili. Aj odchod od zvieratiek nebrala tak tragicky, dokonca sa nebila ani o eletronické štvorkolky s chalanami a stačilo jej, keď jej dovolili sa na ne zozadu "vešať". Bolo to totiž viac adrenalínové ako "sedieť" na nej. Bola tam totiž lepšia možnosť, že sa jej nohy "popletú" pod kolesá, to ju viac rajcovalo. No čo Vám poviem, jazda je to s ňou. Babka mi hovorí, že sa bude modliť 3x intenzívnejšie cez deň ako v bežné dni, keď budeme na dovolenke. Ale pre istotu si ju mám hneď ráno priviazať o nohu... Joooj babka, veru si ju priviažem, ale Vy sa modlite aj tak.

Inak som si všimla ešte jednu zvláštnosť u mojej rakety. Už dávnejšie som písala, že začala používať slovo "ja". Začala ho používať pri otázkach, ktoré začínajú na otázku "KTO". Najskôr som túto otázku používala pri polievaní kvetov, keď mi krpci prvé dve minuty "pomáhali". Na otázku: "Kto chce vodu?", syn vtedy začal vykrikovať "JAAAA" a raketa začala po ňom toto super jednoduché slovo opakovať. Neskôr som sa pred spaním začala pýtať: "Kto chce vitamín?" Syn znovu to svoje "ja". Ľahne na posteľ a otvorí veľké ústa.  Raketa to isté ako cez kopirák. Tak som si všimla, že odpoveď "ja" sa jej spája nie s významom otázky, ale slovom "KTO". Muž to samozrejme začal hneď taktne využívať, "Kto najviac ľúbi tatina?" ----Jááááá

Sú to také naučené a "obkukané" odpovede, takže neviem, či sa z toho tešiť alebo to zase považovať za dajaký čudný znak.

Dostali sme možnosť testovať úrodu zo Slovenskej farmy. 

Ako prvé sme si všimli, že výber v Bille je dosť slabý, majú veľký výber, no veľká väčšina nie je slovenská úroda. 

No poradili sme si a pustíme sa teda do toho. Išli sme na nákup a objavili skvele čerešne, ktoré skončili hneď v bublanine. 

Slovenské jahody majú svoje čaro a viete, kde sú najlepšie? Dali sme ich namiesto banánov do krtkovej torty a bola geniálna, recept všetky určite poznáte. 

Ďalej sme skúsili broskyne, dosť kyslé, ale aspoň neboli plesnivé ako od iných dodávateľov. Brusnice bolo tažké vybrať, kedže boli prezreté, ale dali sme ich do pohára, kde sme navrstvili jogurt, sušienky a ovocie a nemalo to chybu. 

Zo zeleniny sme skúsili mrkvu, cuketu, tekvicu, patizón, zemiaky a najlepšie cherry paradajky.

Tak sa hlásim opäť po 2 týždňoch a prinášam zaujímavosti z mojich viberovských prieskumov.
Ďakujem za tipy na otázky pod predchádzajúcim článkom. Rád sa nechám inšpirovať aj tentokrát a samozrejme nebudem šetriť srdiečkami.

Tentokrát som bol zvedavý na kontroverznú tému. Pýtal som sa, či by naše mamičky boli ochotné odpustiť partnerovi neveru. Myslíte si, že som z odpovedí múdrejší? Ani nie, lebo to bolo viac-menej fifty fifty. 52% mamičiek predpokladá, že by neveru horko ťažko odpustiť dokázalo. A 48% mamičiek by to považovalo za totálny koniec vzťahu.

Potešujúca správa je, že až 71% mamičiek sa nemôže sťažovať na dramatický priebeh prerezávania zúbkov u svojich ratolestí. Pre 29% opýtaných mamičiek je toto obdobie skúškou nervov. 

Bol som zvedavý aj na prácu a brigády popri rodičovskej dovolenke. Obdivujem každú mamičku, ktorá sa s láskou stará o svoje dieťa počas materskej a rodičovskej dovolenky. Času pre seba nemáte nazvyš a rodičovská dovolenka naplno zamestnáva 63% opýtaných mamičiek. 37% mamičiek doslova žongluje s každou skulinkou času a popori rodičovskej sa venujú aj pracovným záležitostiam.

A posledné zistenie s ktorým sa chcem dnes s vami podeliť, patrí do kategórie “trapasy mamičiek”. Ak totiž uvidíte na zastávke ženu bez dieťaťa, ktorá ukazuje na žeriav a vykrikuje "aha aha, pozri čo tam je", je to jedna z našich mamičiek, ktorá sa priznala, že vypnúť mód "matka", hoci je vonku bez dieťaťa, pre ňu nie je celkom ľahké. K takýmto milým príhodám sa nám priznalo 36% našich mamičiek. 64% mamičiek takéto zážitky nezažíva.

To by bolo na dnes všetko, a tak vám želám pekné letné dni. Uvidíme sa onedlho.

Šľak ma ide trafiť...

Tak toto som dnes nečakala. 

Dnes ráno som  vstala skoro pred 5.00.

Hladná smädná musím to panebože vydržať!

Nebola som hladná, len som nevládala chodiť, bolo mi zle, neviem už ani z čoho, či hlad, či smäd, neviem.

Motkala som sa po dome ako strašidlo. 

Čítam už nejaký ten piatok knihy o reči, rozvoji, stratégiách, hrách, cvičeniach... Všetko sa mi pletie dve na tri, snažím sa zapamätať z každej knihy to najpodstatnejšie, vysvietené ich mám so zvýrazňovačom jak skriptá dve hodiny pred skúškou. Ale popravde, dochádzam k jedinému záveru, že je mi to aj tak na nič. Svoju raketu nedokážem v tomto smere nijak potiahnuť, aj keby prečítam všetky knihy o reči. Moja raketa to v tej svojej hlávke ešte nemá prepojené, z úst jej nevedia výjsť ani všetky písmenká, nie to ešte slová, dokonca som zistila, že sa jej pletú niektoré podobné slová začínajúc na d.

Ja si to predstavujem ako nejaký čínsky múr, za ktorým je celé more slóv, ktoré si tam len tak plávajú, ale raketa akosi nevie preskočiť ten múr. Ani keby som jej zadok tlačila zospodu, neviem ju tam prehodiť.  Ale stále pokúšam "šťastie" a ako som písala, skúšam všeliaké metódy. Cez rôzne priraďovanie, vkladanie, ukladanie, triedenie sa jej snažím zlepšiť porozumenie. Včera som čítala, (nič nové pod slnkom), že by som jej mohla rozšírovať slovnú zásobu, porozumenie i komunikáciu cez jej vlastný denník alebo fotoalbum. Klasicky a jednoducho, nemusia byť vytlačené fotky, ale len Vami nakreslený obrázok, čo ste v ten deň prežili. S týmto nápadom som sa opäť stretla v tejto knižke:

Túto knižku mi poradila jedna mamina na MK, začo jej veľmi pekne ďakujem. Je to taká kniha napísaná po "lotape", texty sú krátke, čo v stave preinformovanosti veľmi vítam. Je tam veľa tipov od úplnej "piky". Všetko, čo som dlhé mesiace hladala na niekoľkých miestach som opakovane našla tu v tejto knižke a oveľa oveľa viac praktických hier nielen o reči, ale aj o nácviku hier, symbolických alebo prieskumných, nácvik delenia a všetkého možné, čo bežné dieťa zmákne tak prirodzene. Ešte ju nemám celú prečítanú, ale časť o rozvoji slóv je mi teraz aj tak na nič. Možno sa aj Vám táto kniha zapáči a pomôže Vám....

Niektoré maminy alebo terapeutky či logopedičky skúšajú na deťoch "tlak", metódu "niečo za niečo".  Moja, čo vie spraviť, čo vie ukázať, čo vie "povedať" pri motivácií spraví, ale ak sa ju snažím silou mocou učiť slová ako napríklad "daj", "áno", "poď" a iné, nielen, že ich nepovie, ešte by som ju aj"vystresovala" a bola by akuráttak ešte viac podrážená, aj keď by som si ju kupovala "zlatými medailónikmiy".  Tadeto u nás cesta nevedie, takže mi nezostáva nič iné len byť trpezlivá.

No a k tej trpezlivosti mi muž veru ruže neprináša. Pred týždňom "prekonal" chrípku, ktorú veľmi ťažo znášal, štyri sople a žiadna teplota, ho priam zmorila. Dnes mi zahlásil, že má "depky",... Keby je ženská, poviem, že má svoje dni, ale takto, je to len také veľké ufrflané dzeco.

Ale s raketou je to celkom fajn. Učenie za stolom meníme viacej za hry a "skresali" sme sedenie za stolom na 2-3 x do týždňa. Skôr riešime praktické veci. Začali sme sa viac stretávať s deťmi, či už synových kamošov navštevujeme alebo chodia deti mojich kamošiek k nám. Už sa za ňu nehanbím pred nikým (len nech skúsia, čosi zašomrať, aspoň budem trenovať aj svoju asertivitu t.j. ako ľudí poslať do péčka s úsmevom na tvári). Sama sa nechcem izolovať a chcem jej, čo najviac pomôcť pracovať s detmi. Beriem to ako výzvu, každý jej kontakt s iným dieťaťom. Keď jej niekto berie hračku, snažím sa ju ukludniť, ponúknuť niečo iné, aj keď nie vždy sa to však podarí. Už sa cítim ako učiteľka v materskej škôlke alebo skôr ježibaba z perníkovej chalúpky, čo láka deti z ulice sa k nám hrať. Ale, čo človek nespraví pre trochu socializácie. Ešteže som dobrá hostiteľka, tie deti sa akosi u nás vždy dobre cítia a pri odchode plače nielen raketa, ale aj zvyšok, tak sa tie jej plače aspoň u nás doma celkom "stratia". Raketa ma však  začala "vytáčať" akýmisi škrekmi, ktoré začala vydávať, keď sa jej niečo nepáči. Neviem to ani opýtať, čo to za pazvuky vydáva, ale suseda od mamimy má sliepky, ktoré sa volajú škrekany a tie zvuky sú im veľmi podobné.  Ach slová hybajte sem, lebo ma raketa "uškrieka" zaživa...

Ahojte,

určite nejedna z vás pozná drogériovú značku Trend It Up a ja som vďaka tímu z Modrého koníka dostala možnosť testovať niekoľko skvelých produktov tejto značky. Ako to dopadlo? Dozviete sa po prečítaní celého článku, kde som produkty zoradila postupne od toho môjho NAJ až po ten, ktorému som musela bohužiaľ dať palec dolu. Tak sa smelo pustite do čítania.

Prvým a zároveň tým mojím naj je produkt Daily Dose of Glow Fluid v odtieni 020. Je to fakt top produkt, hlavne teraz na leto, aspoň teda tento zlatistý odtieň. Je síce určený len na tvár a dekolt, ale ja ho používam viac na celom tele ako na tvári. Na tvár naozaj len minimálne. Opálená pokožka vďaka nemu krásne vynikne a vaše telo je nádherne rozžiarené. Milujem ho na kľúčnych kostiach. Bála som sa trblietok, ale zbytočne. Žiadne tam nie sú, resp. sú úplne na drobno namleté. Jediné na čo si dať pozor je množstvo, ktoré na seba nanesiete. Stačí ho naozaj veľmi málinko. 

Maskara Supercharged Pro Volume si u mňa vyslúžila druhé miesto. Musím povedať, že nenávidím tie štetčekové kefky na maskarách, viac si idem silikónové kefky. Ale táto ma neskutočne prekvapila. Moje riasy dokáže dokonale oddeliť, mierne zahustiť, aj keď je určená na zahustenie, ale skôr ju považujem za super predlžujúcu, pretože dokáže mihalnice predĺžiť do neodolateľných dĺžok. Vôbec mi riasy nezlepovala a jej výdrž na mihalniciach je skvelá. Žiadna opadaná špirála pod očami ani po niekoľkých hodinách. 

Treťou v poradí je paletka očných tieňov Color Cube  v odtieni 020. Na pohľad vyzerá krásne farebne, preto som na ňu bola veľmi zvedavá. Pri swatchoch na ruku som sa mierne natrápila, ale niektoré tiene z nej ma doslova šokovali. Červený je totálna bomba. Zato, toto isté nemôžem povedať o tom na oko lahodiacim ružovom odtieni, ten ma spolu s fialovým totálne sklamal. Pri líčení som teda nečakala nič svetoborné, ale tak ako sa tiene chovali pri swatchoch, tak aj pri líčení. Hoci pri líčení na podkladovú bázu a na mokro sa tiene nanášali o trochu lepšie. Tiene trochu prášia, ale mne to nevadí, viem si to jednoducho štetcom zotrieť z pleti. Celkovo túto drogériovú paletku hodnotím ako priemernú. 

Mejkap 2v1 Camou a púder Skin Supreme, obidva v odtieni 020, ukladám na štvrté miesto. Musím povedať, že bezohľadu na odtieň, ktorý mi takmer vôbec nesadol, ma tieto dva produkty veľmi prekvapili.

Ahoj,

před pár dny nám na Koníku přebrala v rámci Mediační poradny pomyslné "žezlo" nová odborníčka, a to JUDr. Renáta Králiková, která je připravena odpovídat Vám na všechny Vaše dotazy z oblasti rodinného a občanského práva.

Ptát se jí tak v její Poradně můžete např. na:

• rozvod, úpravu práv a povinností k maloletým dětem, -
• výživné,
• vyspořádání majetku po rozvodu manželství,
• a mnohé jiné problémy, které se dají řešit právě klidnou a smírnou cestou bez stresu, k čemuž napomáhá i právní řád SR. 

Všechny otázky jsou stejně jako ve všech Poradnách na Koníku anonymní a zdarma. 

Věřím, že Vám Poradna bude v mnohém nápomocná a přeji krásný den 🙂

Každá žena je krásna, len o tom ešte nevie...

(Kopecký Miloš ) 

Každá z nás je krásna, na každej z nás je niečo výnimočné, niečo, čo zaujme. Či už sú to nádherné dlhé vlasy, prenikavé oči, krásne pery, nos či jedinečné pehy. Sme krásne, no sme ženy. Večne nespokojné a stále si nájdeme na sebe niečo, čo by sa dalo zdokonaliť. Chceme sa páčiť, a najmä chceme byť spokojné samy so sebou. To je jeden z dôvodov, prečo sa líčime. Som si istá, že hovorím za mnohé z nás, ak tvrdím, že líčenie nie je iba nudná ranná rutina či povinnosť. Líčenie nás baví, je to radosť a zábava. 

V tomto mini článku sa povenujem produktom, ktoré mi boli zaslané na recenziu. 

Ako prvým začnem Make-up &Concealer 2v1 CAMOU - odtieň 020

"Mejkap", môj obľúbený priateľ, dostupný, ktorý mi dokáže zdvihnúť sebavedomie. Verný spoločník, ktorý mi asistuje už roky. Len si predstavte, ako by ste sa cítili, pokiaľ nemáte dokonalú pleť, bez make-upu. Ja mizerne! :D Ide mi o samotný pocit, ktorý mejkap dodáva. Som viac ženská, viac upravená, viac sebaistá. A ono to je okamžite vidieť.

Ahojte 🙂

chcela som sa podelit o nas vytvor.
S kolegami sme sa v praci zapojili do sutaze o vytovrenie tkz. pixel-art z farebnych post-it papierikov 🙂

Ak by nas niekto chcel podporit (alebo sa inspirovat) prikladam aj odkaz na FB:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2359990097426258&id=832839440141339

Ak by niekto chcel podporit tak pod obrazok Avengers staci dat srdiecko (Like sa nezapocitava).

Ale spat k dolezitejsim veciam!

Je to vesela cinnost a kreativna aktivita, ktora dokaze rozziarit priestor a naplnit aj kancelariu a bezny praovny den prijemnou atmosferou.

Taktiez sa daju taketo papieriky vyuzit ako dekoracia napriklad aj doma. Mozno aktivita pre mensich surodencov, deti alebo manzela (u nas z toho boli kolegovia nadseni a aktivne pomahali :D).

Papieriki drizia naozaj pevne, u nas to drzi uz viac ako 2 tyzdne 🙂

Takze mozno trosku netradicna dekoracia ale stoji za to! 🙂

Už o týždeň sa vyskytnem niekde inde ako doma, niekde inde ako na ihrisku, a dokonca mimo SR! A to nie je všetko, ideme 3 kamošky, všetky 3 si vieme riadne užívať, a dve z toho sme mamy 2 detí. Nedávno mi známa zničenej na ihrisku povedala, že si mám začať viac užívať život. Otočila som sa na ňu a hovorím: "Keď mi niekto postráži deti, tak Ti ukážem ako si ja viem užívať život":DDD.

A je to TU! Prvý naplánovaný "single" výlet po 5tich rokoch tehotnosti a kojenia. Boli to krásne roky, ale môcť si konečne niekam vyraziť, uvidieť svet, ukázať kožu, byť žena, okúpať sa v mori, počuť príliv vĺn, môcť si zatvoriť oči a nebáť sa, že dieťa opäť kamsi vylieza, uteká.atď.. Len ja a kamošky. LEN JA a RELAX.

Takže, vrátime sa do súčasnosti. Je týždeň pred Barcelonou. Samozrejme, chcem byť krásna, čo to dá. Obidve deti uložím spať a naraz zaspali. Krása. Vyberám nanuk z mrazničky, sadám si k TV a rozmýšľam, ktorý romantický film si pustím. Zrazu si spomeniem na Barcelonu, pozriem na nanuk...vraciam nanuk do mrazničky, zapínam youtube a rýchlo vyberám dáky prvý workout for flat tummy and round bottom. Píšem manželovi na Whatsupp aka som úžasná, že som odložila nanuk a idem cvičiť. (nenápadne mu naznačujem, že by mohol aj on..) Daka Pamela, nepoznam, milión vzhliadnutí, dobre to bude asi teda fakt dobré. Po 20 minútach sa nevládzem ani plaziť. Ležím na koberci. Píšem manželovi, že ma nájde na koberci. Nevládala som sa ani zdvihnúť, rukou našla ovládač na zemi a zapla som tú romantickú komédiu. Večer začala prichádzať svalovica, riadna, až triaška. Celú noc som poriadne nespala a cítila všetky precvičené partie. Ráno po prebudení som sa zobudila so svalovicou do špiku kostí.

Keby ste to chceli náhodou skúsiť, funguje, odporúčam: Pamela Reif: 2in1 - flat belly & round booty workout.

Ale do Barcelony sa aj doplazim... :D

Ako sa to ľahko povie

...a život ide ďalej...

A ako ťažko to niekedy človek znáša...

Pondelok.

Kontrola u obvodnej aj s papiermi z urgentu. 

Bez rannej kávy fungujem už asi 10 dní.

No a som tu zase...

Ťažké dni mám za sebou a možno aj pred sebou...

Pred týždňom asi vo štvrtok ma začalo tak divne pobolievať brucho, vľavo pod rebrom. 

Ale len trocha a občas. 

Fajn myslím si, asi z nervov alebo zo stresu,  ono to úplne bez toho nejde.

Že?

Bola som veľmi milo prekvapená, keď som si našla správu, že som vybratá na testovanie potravín od Farmfoods. Priznám sa, bola to pre mňa novinka, nebola som tam ešte nakupovať, takže som bola veľmi zvedavá. Som rada, že aj my tu, v Šamoríne, máme predajňu Farmfoods. Predavačky boli vždy milé, ochotné a vždy veľmi rady poradili. Predajňa je menšia, ale samoobslužná. Farmfoods sa snažia všetko vyrábať bez pridaných látok, aditív, BEZ „E“, prečo chceme ponúkať potraviny bez geneticky modifikovaných organizmov, BEZ GMO, na základe akých ISO CERTIFIKÁTOV farmy, pre toto sú ich potraviny výnimočné.

Dostala som poukážky v hodnote 3 x 15 eur.

Kedže som chodila nakupovať s mojím synom, ktorý miluje mliečne výrobky, tak to bol pre neho doslova raj jogurtov a  tvarohových dezertov. Mali neskutočne veľa na výber.

Tvarohový dezert Dubníček mu veľmi chutil, samozrejme, ochutnala som aj ja a bol naozaj báječný, bol hustý s hrudkami. Odvtedy sme tieto tvarohové dezerty už boli kúpiť a naozaj sme si ich zamilovali... Sú naozaj fantastické, cena je troška drahšia, ale teda, stojí to za to. Ale keď si človek porovná, že koľko dá za pribináčika, tak toto je chutnejšia verzia, a cenovo skoro rovnaká.

Milujeme syrové korbáčiky a syrové nite, na tom sme si naozaj veľmi pochutili, 250 g balenie vyjde do 5 eur, ale oplatí sa. Sú slanšie, ale presne také ľúbime. Minuli sa u nás 

veľmi rýchlo a to zloženie mlieko, soľ, syridlo, tam nieje o čom.

Ahojte, bolo mi cťou sa zúčastniť testu Zlatý Bažant.V prvom rade ma prekvapili darčeky, ktoré su super. Ratanový košík obsahoval super veci na piknik a aj piknikovú deku, ktorú určite využijeme.

Ako prvú som ochutnala tmavú višňu, bola osviežujúca.Keď som ju otvorila, opantala ma vôňa višne a príjemne sladká chuť. Za mňa super, určite si ju kúpim.

Druhú som dala čučoriedku a šalviu. Čučoriedku bolo cítiť príjemne sladko, šalviu som nejak necítila, môj dojem. Ale ja nemusím šalviu, tak mne to padlo ako pre mňa stvorené.

Tretie, tmavý citrón, ten mi moc nechutil. Chutil mi ako normálne pivo, cítila som aj citrón, ale neopantalo ma to pivko. Skôr tak pre chlapov, manželovi chutilo.

A posledné, grapefriut a rozmarín. Pivko mi chutilo, pra mňa horká chuť bola v horúčavách super, aj ten rozmarín sa k tomu grapefriutu hodil. Také ženské pivečko.

Za mňa Zlatý Bažant super pivká robíte, len tak ďalej, určite ostanem pri Bažante.

Týždeň nám zase ubehol ako voda a preto je tu čas zosumarizovať minulotýždňovú tému, ktorá bola o tom, ako moje dieťa papá... nuž, čo na to povedať? Hlavne, že chutí 😀

Srdiečkami odmeňujem autorky (@katarinapf, @helimama, @ichbinich, @juliac, @kristella, @tatianka0000, @annadobsonyova, @motylikova, @delfinik68, @galganka, @jankakocanova a @adri266) všetkých uverejnených fotiek, že pozdravujem mladých labužníkov 😀

 No a tu ich máme, v plnej paráde:

• Ja ochutnám, len malý kulilinček...:

• Don't be upsetti, eat some spaghetti!

• Keď objavíš svoju prvú kocku čokolády... pochopíš, o čom je život!

    Včera mi napísala kamarátka. Dlho sme sa nevideli, lebo odišla do zahraničia, no celé tie roky sme v kontakte. Napisala mi “neviem, či o tom vieš, ale vy ste s Petom neskutoční. Taká láska, akú z vás cítiť sa  len tak nevidí …”  14 rokov manželstva, 3 deti a 2 veľké krízy a napriek tomu nás niekto považuje za pár snov ? Niekedy si možno neuvedomujeme, čo máme a ako to vnímaju ľudia zvonku. 

    Keď táto naša kamarátka odchádzala zo Slovenska, mali sme velmi tažké obdobie a jediné, čo nás držalo nad vodou bola práve naša láska. Znie to azda ako klišé, no inak sa to definovať nedá. Boli sme mladí, pochabí a strašne zamilovaní. Vzali sme sa a ani sme netušili, či je to takto správne … Naša idylka trvala presne 18 dní, keď mi zrazu zazvonil telefón a po vypočutí hlasu na druhej strane som vedela, ze tento deň sa zapíše ako najhorší deň môjho života. Telefonoval mi lekár z traumatológie, ktorý mi tvrdil, že prijal môjho manžela vo vážnom stave po úraze, a aj keď to nie je bežným štandardom, na želanie manžela ma chce poprosiť, aby som ostala s nimi v kontakte. Povedala som, že tento žart sa mi nepáči a zložila som …. dalších 6 hovorov som odmietla … a potom mi zavolal on … povedal mi “prepáč .. “ … vtedy som už vedela, že je to pravda … opätovný rozovor s lekárom som vnímala už len letmo … “váš manžel je po vážnom úraze, momentálne žiaľ v ohrození zivota. Snažíme sa ho stabilizovať. Ale ak ho aj zachránime, budeme mu musieť amputovať ruku … “ nevmímala som nič … nezaujímalo ma nič, len to, aby žil ….. povedala som mu, nech amputujú, ak to inak nepôjde, ale musí žiť, alebo nech rovno usmrtia aj mňa … až do toho momentu som si ani na malú chvíľu neuvedomovala, čo pre mna moj manžel znamená, a ako veľmi ho ľúbim … s lekárom som ostala v kontakte a veľmi oceňujem jeho ústretovost … každý ďalší telefonát bol pokojnejší … na konci každého hovoru povedal “ on vas  musi veľmi milovať … “ 

Neviem, akým zázrakom sa nám dostalo toľko šťastia, no prijimajúci lekár obtelefonoval pol mesta, aby zohnal lekára, ktorý sa rozhodol podstúpiť unikátnu operáciu a ruku zachrániť … po 30 hodinách na nohách (keď už bol na ceste domov) sa rozhodol zachrániť človeka, ktorý prosí len o jedno “ urobte všetko preto, aby moja manželka neplakala “  Počas transportu do lepšie vybavenej nemocnice sa celá posádka sanitky dozvedela o mne aj veci, ktoré som sama nevedela … keď ho vykladali zo sanitky, čakal ho tam už s celým tímom aj môj otec … povedal mu “budem mať ruku, lebo ja musím objímat moju ženu “. Kým som sa dostala do nemocnice, už bol na operačnej sále … dlhé hodiny na chodbe, rozhovory s lekármi a sestričkami, priebežné informácie.  Rozhovory začínali asi tak, že neuveritelné, ale on žije, lebo vás nechcel opustiť … z medicínskeho hľadiska je to naozaj vzácne, že prežil …on vás tak veľmi ľúbi. 13 hodin na operačnej sále, 13 hodin srachu neistoty, bolesti, smútku, nádeje a stále prítomnej lásky. I keď bola situácia dramatická, personál sa na mňa usmieval … celý tím ľudí,  ktorí ho sprevádzali na operačku vedel len jedno, ze on ľúbi svoju manželku … po prevoze z operačnej sály ma vpustili do operačného traktu …. po 13 hodinovej narkóze si nepamatal nic, iba moje meno …. hlavný chirurg vyšiel z operačnej sály so slovami “ kde je ta úžasná manželka ? … idem sa jej poďakovať, zachránila mi pacienta “ keď mi podal ruku, plakala som ako male decko … 

Nemocnica pre nás porušila pár predpisov, umožnili veci, ktoré bežne v slovenskom zdravotnictve nevídať a odmenou im bol vyliečený pacient, ktorý sa určite zapísal do dejín jednej slovenskej nemocnice ako zázračný. 

    Je to už vyše 14 rokov …. aj keď to bol najsilnejší zážitok v našom spoločnom živote, i keď sme vtedy vedeli, ze láska predčila celú medicínu, veľakrát za tie roky sme na to zabudli … a okrem 3 krásnych detí máme za sebou 2 veľké manželské krízy …

Ale  keď mi aj dnes niekto povie, ze tá láska je stále viditeľná … že aj keď my na ňu občas zabúdame, ľudia vonku ju stále vnímajú, viem, že to správne bolo, lebo aj keď nie je každý deň nedeľa, môj manžel je moja druhá polovica a bez neho by som to už nebola ja …

Dobré ránko,

máme obdobie dovoleniek a tak skúsne tento týždeň nakuknúť do svete LITERATÚRY. 

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

Je presne nedeľa poobede a ja neveriacky krútim hlavou nad tým, že moje milované dieťa spí už dve hodiny!!! Poobedný spánok mojej Kristíny je vec veľmi vzácna. Mne sa rovná priam zlatu, hoci ma popravde štve, že zaspala cestou v aute, takže ešte stále chrní vo vajíčku.. . Ja si totižto premietam hororový scenár o tom čo to narobí s jej chrbticou, no môj muž ma ukludňuje, že je to OK. Popravde by som si asi mala lahnúť aj ja, no hoci mnou lomcuje únava, radšej som si otvorila nealko pivo a rozhodla sa napísať pár riadkov.

Dnes by som chcela „pokvákať“ trochu o kojení. Ak tento článok čítajú nejaké dojky a.k.a. ženy, čo majú doma plný šuflík mrazeného mlieka, alebo ním dokonca zarábajú kašičky a iné dobroty, chcem vám pogratulovať. Ste naozaj šťastné stvorenia. Keď sa mi v nemocnici pustilo prvé mlieko a kozy som mala také, že ani Pamela by nepohrdla, myslela som si, že patrím do už spomínanej skupiny. Keď som prišla domov z pôrodnice, mlieko som si dokonca odsávala a veselo plnila chladničku. Moja malá bola nonstop na mne nalepená. Moje prsia vymenila za posttieľku a moja domácnosť začala kolabovať, lebo ako náhle som malu odpojila nastal rev rev  rev. Časom však nastal rev aj keď som ju neodpojila. Nerváčila, zúrila ako ja dva dni pred krámami... proste som nechápala. Na poradni mi skontrolovali prisatie, štýl kojenia a všetko bolo v poriadku. Teda v poriadku pre nich.  Nejdem ďalej rozpisovať túto časť príbehu, pretože scenár je rovnaký ako u mnohých iných žien. Jednoducho som začala pomaly vyťahovať z mraziaka moje zásoby mlieka a keď bolo treba, malej som ho proste podala cez fľašku. Časom sa však minuli aj tie a makarón mi kúpil pre istotu prvú krabicu umelého mlieka.

Tým to však neskončilo. Začala som boj o mlieko. Čaje, hektolitre vody, strava vyváženejšia ešte ako v tehotenstve atď atď... no popravde nejaký efekt to na mňa nemalo. Čo, ale malo na mňa efekt boli tie neskutočne múdre reči môjho okolia, ktoré hraničili s výčitkami...“Dúfam, že ješ, lebo inak sa nečudujem, že nemáš mlieko“ alebo  „To je obrovská škoda, že tak skoro začínaš prikrmovať, fakt škoda“ alebo „Materské mlieko je najviac, keď jej začneš dávať Sunar, uvidíš, že malá bude mať problémy v budúcnosti“ Nemusím ďalej citovať výroky o tom, ako príkrmom oberám dieťa o imunitu a podobne...Veru, tieto reči na mňa efekt mali! A poriadny! Cítila som sa ako najhoršia mama na svete, ktorá nedokáže nasýtiť vlastné dieťa, resp. mama, ktorá ho oberá o imunitu... proste psychiatria čistá.

Začala som skúšať všetky možné aj nemožné spôsoby, ako to celé zachrániť, od prikrmovania cez cievku (ženy, na toto musíte mať ozaj pevné nervy) cez doslova nonstop prisatie mojej malej. Poviem vám ale , že po xyz hodinách jej jedovania sa na mojich kozách som aj tak vždy siahla po príkrme. Ten pocit, keď sa malá konečne najedla a ukludnila bol top!

Časom som sa zmierila s tým, že proste jej tu fľašku – dve denne proste dám ak to bude nutné a popravde, začali sme lepšie fungovať. Nehovorím, že je to ideálne, ani to, že ma to zbavilo výčitiek, to ani náhodou, no sme spokojnejšie aj Kristína, aj ja. Malá si vie zrazu zdriemnuť a ja občas vypiť kávu v kľude prípadne spraviť makarónovi na večeru rezne. Stále však bojujem s mojími kozami, s mliekom a s blbým pocitom, že ma mrzí, že toho mlieka nemám dosť, no popravde čo narobím?

Ak mi niekto, ale bude tvrdiť, že každá žena ma mlieko, alebo treba len nonstop prikladať a ono to pôjde, tak sa asi vystrelím na mesiac.

Chcem sa spýtať, že či pomáha alchemilka na otehotnenie no presnejšie tento čajík sáčkový.

Nikdy som nebola tvorivý typ ani typ vodcu. Raz nám na školení ukázali tím, kde uprostred stojí líder a po stranách jeho pracovníci. My sme si mali vybrať, ktorý z nich nás najviac "vystihuje" resp. ktorým by sme chceli byť. Väčšina sa videla ako líder, ja som ukázala druhého zľava. Bol nenápadný a predsa podľa mňa kľúčový hráč. Myslím, že táto úloha mi "prischla" aj pri deťoch. Robiť im oporný múr a kryť im chrbát. Môj syn je jasný vodca s tou najčudnejšou fantáziou, akú som kedy videla. V tomto ťahá  jednoznačne za povraz on... Stačí mu niečo vidieť, niečo počuť, o 2,5 minúty už má plán a hrá sa...On nepotrebuje hračky ani elektrické autíčka a aj napriek tomu vie do svojich hier vtiahnuť pol ulice detí a je jedno, či sú staršie alebo mladšie. Jeho level predstavivosti je nekonečný. Naposledy si vyzul ponožku, zobral kdesi nejakú palicu, napichol ponožku na palicu a začal si ju "opekať" nad mojím zapnutým vysavačom, keď som upratovala... 

Moja raketa má toho najlepšieho učiteľa vedľa seba. Problém je, že sa nevie zapojiť do týchto čudných hier.... Nerozpráva a nerozumie jeho fantázií. Som to ešte stále ja, ten sprostredktovateľ a tlmočník medzi nimi. Ale aspoň takto v trojuholníku nám to zatiaľ ide...

Dnes sme si spravili v obyvačke stanovačku,  "piknik" aj rybačku.Celé to samozrejme naplánoval syn, ja s raketou sme robili  iba "krovie", priniesli sme spoločne plyšákov, raketa vyberala, kto sa zúčastní.... Potom nám ešte syn rozkázal uvariť kávičku, polievočku, kým on išiel "nachytať" ryby... Nakoniec sme si išli spoločne s plyšákmi pospať... Táto časť sa rakete páčila najviac a vždy keď som popritom išla dovariť obed, dobehla pre mňa a začala mi chrápať pri nohách, že "už" je čas ísť spať...

Ach keby sa aspoň polovica fantázie a hovoreného slova z neho nalepila na tú moju raketu, tak by som mala aj tak dve najukecanejšie deti. Teraz to v hovorenom slove "ťahá" zatiaľ on aj za ňu. Syn už držkuje o 106 a cirkus za stolom pre zmenu nerobí raketa, ale syn... Dnes ma úplne prekvapila, že po 100 rokoch sedela za stolom, sama jedla "bez" kecov, kým ja som "riešila" syna. Uvedomila som si to skoro až na konci obeda, aká je ona konečne "vycvičená". Aj keď možno to bola iba výnimočná situácia, keď nebola "pupok" stola a hubovala som na jej brata a nie na ňu. Tak, či tak tie mesiace driny a výcviku za stolom, dnes konečne priniesli výsledky. Všetko ide takým slimačím krokom, ale potom Vás tie výsledky tak zaskočia, ako keby ste natom všetko pracovali iba dve  hodine. Hádam budem o pár dní, možno mesiacov držkovať "opäť" synovi pri stole a  tá moja raketa to zčista jasna začne komentovať ako keby sa nechumelilo...Dá to na ten svoj "tichý" štýl...