Moje skúsenosti s dm – jarné upratovanie s dm 

13 výrobkov z dm ... 13 super pomocníkov do domácnosti. Nie som zrovna fanúšik upratovania, netrávim hodiny čistením, drhnutím, utieraním a priznám sa vám, môj priateľ tieto práce robí radšej ako ja. Asi sen každej ženy, ešteže si to vieme prerozdeliť, určiť prority a spoločne udržať náš domov čistým. Naozaj čistým. Nemyslím, tým neporiadok v izbe, rozhádzané hračky v obývačke na stole, či špinavý riad. 

Mala som to šťastie, že môj komentár na túto tému zaujal a vybrali si ma na testovanie výrobkov dm. Ani neviem či som mala väčšiu radosť ja alebo môj priateľ. S očakávaním som vyhliadala kuriéra a dostala veeeľmi ťažký balík. Poviem vám, mala som čo robiť odniesť ho aj s dieťaťom zaveseným na nohe. Napokon sa dieťa upokojilo, keď som rozbalila balík, polystyrén bol všade v obyvačke. S nadšením som ešte v ten deň vyskúšala 7 produktov, zvedavosť bola silnejšia. Išlo o produkty, ktoré som nikdy špeciálne nevyhladávala v obchodoch a dokonca som o veľa produktoch nemala ani tušenie, že existujú!

Je mi potešením predstaviť vám ich a povedať vám svoj nestranný názor na ne. 

Produkt č. 1

Denkmit Oxi Power sprej pred praním, 750 ml – vysoko účinnou silou aktívneho kyslíka odstraňuje fľaky od ovocia, zeleniny, kávy, červeného vína, mastnoty, oleja a zmrzliny. Aktívna pena efektívne čistí všetky textílie, čalúnenia aj koberce.

Z času na čas sa zapojím do výzvy na testovanie produktov. Viac keď ma niečo zaujme, tak neváham a píšem komentár. Už s mi podarilo zo dva razy testovanie vyhrať. Tento raz som zočila výzvu na testovanie krémov a čistiaceho gélu od Yves Rocher. Práve som riešila dilemu, po ktorej značke siahnem. Musím sa priznať , že som trocha v oblasti starostlivosti o pleť lenivec. Značku Yves Rocher poznám, ale mám od nich len zopár výrobkov. Ako som videla výzvu na testovanie, neváhala som a vyskúšala šťastie. Po týždni sa ukázalo, že sa to šťastie naozaj na mňa usmialo. 

Prišla som uťahaná z práce, keď ma doma čakal balíček. Vzhľadom k mojej práci účtovníčky, bolo toto testovanie ozaj na mieste. Aspoň som bola donútená naozaj chvíľu stráviť čas len pre seba. 

Do testovania som sa hneď v ten večer pustila. Najprv som si vyčistila pleť čistiacim gélom Elixir Jeunesse. Obsahuje jemné čiastočky, vďaka ktorým pleť vyčistil od odumretých buniek. Po umytí som si naniesla nočný omladzujúci krém Elixir Jeunesse. Samozrejme sa do rána zo mňa mladica nestala 🙂 krém je trocha tuhší, ale nie je vôbec problém ho naniesť a rozotrieť. 

Ráno som v testovaní pokračovala, naniesla som si dennú starostlivosť Elixir Jeunesse s OF30. Tento krém má trocha redšiu konzisteniu ako nočný, takže sa lepšie nanáša. 

Prvý deň som mala v práci pocit, že mám červené fľaky na lícach. Trocha som sa zľakla, že nejaká alergická reakcia, ale tento problém po chvíli ustúpil a bez problémov som mohla pokračovať v testovaní ďalej.

Poctivo som krémy testovala a aj testujem ďalej. Po dvoch týždňoch intenzívnej starostlivosť, sa mi zdá že pleť je "živšia" a v mojom prípade, keďže som účtovníčka, posledné dva marcové týždne dostala moja pleť naozaj zabrať. No myslím, že dva týždne su málo na jednoznačný záver, či naozaj moju pleť rozžiaril. 

Alergici to v živote nemajú ľahké. Ich citlivá pokožka vyžaduje tiež dôkladný výber pracích prostriedkov, ktoré neobsahujú dráždivé látky. Pracie prostriedky pre alergikov nájdete aj v ponuke kvalitných výrobkov z Rakúska. Toto sú naše typy pre vás.

Hygienický gél na pranie Impresan

Impresan - hygienický gél na pranie pre alergikov neobsahuje žiadne farbivá a parfémy, a je teda vhodný nielen pre algergikov, ale aj pre deti a pranie oblečenia, ktoré má priamy kontakt s pokožkou (spodné prádlo, nočné prádlo, ponožky a p.). Prostriedok odstráni až 99,9 % baktérií, plesní a vírusov a chráni bielizeň pred infikovaním baktériami a kožnými hubami pri spoločnom praní. Hygienický prací gél je hodný pre pranie do 60°. Výrobok je dermatologicky testovaný.

Gél na pranie Persil Sensitive

Persil Sensitív Gél - gél na pranie je určený pre citlivú pokožku. Chráni ju a je dobre znášaný alergikmi. Obsahuje špeciálne vyvinuté parfumy, ktoré sú pokožkou dobre znášané. Ponúka vysokú účinnosť prania už od 20 ˚C až do 95 ˚C tak pre bielu, ako aj farebnú bielizeň. Gél na pranie Persil Sensitive je k dispozícii v rôznych veľkostiach - na 30 praní, 50 praní či dokonca 60 praní. Výrobok je dermatologicky testovaný.

Aviváž Silan Sensitive

Jasnejšia, sviežejšia, krajšia pleť a postupne vyhladzované vrásky. Opäť len falošné sľuby a znova zbytočne vyhodené peniaze? Dočkáme sa s radom Elixir Jeunesse od Yves Rocher skutočných výsledkov?

Mám 36 rokov. Som mama troch malých opičiek, ktoré sa ešte stále v noci budia. Navyše chodím do práce, kde robím aj nočné smeny. S detičkami, mojimi a aj tými v práci, chodím von za každého počasia od horúceho leta cez mrazivú zimu. A toto všetko sa jasne odráža na výzore a kvalite mojej pleti. Mám bledú až sivú pleť, červené fliačky, prvé jemné vrásky a kruhy pod očami.Čelo, nos a bradu mám mastnejšiu a líca suchšie.

Vyskúšala som už množstvo rôznych značiek. Niektoré mi okamžite nesadli, iné zo začiatku vyzerali byť skvelé a vhodné pre mňa ale cca po takom mesiaci sa to všetko zmenilo a ja som musela začať odznova. Práve som bola vo fáze ďalšieho hľadania, keď Modrý Koník zháňal žienky na testovanie kozmetiky Yves Rocher.

Túto značku a jej produkty som poznala len z počutia, a tak som si o nej čo to pozisťovala. Obaly produktov Yves Rocher sú zo zrecyklovateľných materiálov, firma pestuje rastliny vo vlastnej botanickej záhrade a darí sa jej znižovať aj emisie. Podieľa sa na rekvalifikácii žien, podporuje miestnych dodávateľov a realizuje vzdelávacie projekty ako napríklad stavba škôl či knižníc.

Rad Elixir Jeunesse bol vyvinutý špeciálne pre potreby ženskej pleti 21. storočia, ktorá je denno-denne vystavovaná vonkajším aj vnútorným nepriaznivým vplyvom. Ich najdôležitejšou zložkou je výťažok z listov aphloia. Aphloia je stálezelený ker rastúci v subsaharskej Afrike, ostrovoch západného Indického oceánu a na Madagaskare. Tento úžasný ker je schopný adaptácie a prežitia aj v náročných podmienkach. Jeho výnimočnou vlastnosťou je schopnosť regenerácie. 

Jasné znamenie, krátky koment, šťastná výhra a obrovská radosť. Toto je môj zelený balíček plný krásy.

Tak tento týždeň po dlhšej dobe zaskakujem tak príjemné hádanie. Keďže marec bol mesiac knihy a Martinus pripravil Knižnú odyseu, ktorú som žrala ako už dávno nič nie, budeme tento týždeň hádať knihu aj s autorom. 🙂 Veľa šťastia

1. Indícia: Je to svetová klasika
2. Indícia: Postmodernizmus
3. Indicia: Dielo bolo aj sfilmované
4. Indícia: Dej knihy sa odohráva v 14.storočí
5. Indícia: Hlavným hrdinom je Viliam z Baskervillu

“Moje dieťa toto nikdy robiť nebude ako tam ten nevychovaný fagan” hovorila som si. “Keby to urobí moje dieťa, takú dostane na riť” hovorila som si v duchu a bolo mi trápne aj za tú mamičku. A dnes? Viem, že to je obdobie, ktoré prejde a treba byť len o trošku viac trpezlivejším. 

V tehotenstve som si predstavovala aký bude povahovo a samozrejme som si vytvorila fiktívny zoznam aký URČITE nikdy nebude on. Áno na mojom zozname boli všetky tie predstavy ako kričí a hádže sa v obchode o zem, ako ma bije, šticuje, odtláča od seba, ako si sadne a nechce ísť ďalej. Ako to však väčšinou býva predstava versus realita je diametrálne odlišná.

Než sa narodil Mateo, snažila som sa prečítať čosi o výchove a absorbovať do seba,  čo najviac nových informácií, aby som bola pripravená na svoju novú životnú úlohu. Nebudeme si klamať, že ľahšie sa to číta, než sa to aplikuje na svoje dieťa dennodenne. Viem, kde je vôľa, tam je cesta. Ja sama som sa stala o niečo trpezlivejšia a aj keď ma skúša, kedy mi povolia nervy, snažím sa nekričať. Nie vždy sa to dá, hlavne keď sa o neho bojím napr. keď vylezie na okennú parapetu, konferenčný stolík, vyliezť na komodu, kde je televízor a prevrhnúť ho na seba, prípadne uteká s nožíkom, ktorý dočiahol, keď vyliezol na nočník... Zľaknem sa a už je môj hlas niekde na vrchole s piskotom a preskakovaním hlasu, ale naučíme sa to spolu.

V období vzdoru je dôležité uvedomovať si, že dieťa sa správa neovládateľne z dôvodu, že nedokáže ovládať svoje emócie. Nerozumie im, prekračujú hranice jeho skúseností a schopností, aby dokázalo s rozvahou spracovať svoje negatívne pocity, ktoré ho ovládli. Vtedy sme tu my, rodičia, aby sme ho „podržali“ a tieto chvíľky, na ktoré sa nedokáže dieťa pripraviť, prežilo čo najmenej traumaticky. https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/435/obdobie-vzdoru-ako-reagovat-pri-zachvatoch-hnevu

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie a preto si treba zapamätať, že čo zasejeme do nich teraz, keď sú maličkí, to budeme žať, keď budú veľkáčmi. Preto nekrič, veľa vysvetľuj a aj keď si myslíš, že to ešte nechápe, ver, že chápe.

Spomeň si ako si neznášala, keď kričali rodičia po tebe a zamýšľala si sa, či sa to nedá povedať aj inak. Dá, len sa treba trošku posnažiť zapracovať aj na sebe. Možno chce sa na seba iba upriamiť pozornosť, aby si odložila mobil, varenie, počítač, kávu, knihu a išla si sním len skladať kocky, prejsť sa alebo si čítať knižku v stane. Všetky tie povinosti dňa, udalosti na facebooku alebo instragrame na teba počkajú, ale tvoje dieťa ťa potrebuje teraz.

Ubehlo to ako voda. 3 roky! Nechce sa mi veriť, že už pár dní chodím do práce a od apríla nastupujem naplno. Keď som išla do práce prvý deň, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Na jednej strane mi je ľúto, že sa nám skončilo bezstarostné obdobie, na druhej strane sa teším na zmenu, novú výzvu a samotnú prácu. Jednoducho, vedela som, že raz to príde, vedela som, že môj chlapček vyrastie, a že nebude stále tým malým bábätkom.

3 roky na materskej a rodičovskej dovolenke sú úžasný čas. A naozaj dosť dlhý čas na to, aby ste sa zmenili vy samy, alebo aby sa zmenilo niečo na vás, či okolo vás.
Mne za ten čas pribudli vrásky, kruhy pod očami, či dokonca prvé šedivé vlasy! Zmenilo sa u mňa veľa vecí, hodnôt, postojov... no zároveň pribudlo veľa skúseností a zážitkov, ktoré by som inde ako na materskej nezískala.

Vždy som si hovorila, že ja určite nebudem tá matka, čo si na seba nenájde čas, čo sa o seba nebude starať a bude chodiť v jednom oblečení, nenamaľovaná, či s mastnými vlasmi....Hmm, tak to sa mi darilo asi tak prvý rok na materskej dovolenke. Čím ďalej, tým viac som však zo svojich nárokov upúšťala, a čím bol drobec väčší, živší a vyžadoval si viac pozornosti a času, tak tým som ja mala toho svojho na seba menej. A keď už nejaký bol, tak fakt som niekedy najradšej nerobila nič...

Za 3 roky:

- pribudli mi šediny, vrásky, kruhy pod očami... - verte, či nie, mám ich, niekedy sa nespoznávam v zrkadle, a premýšľam ako je možné sa za 3 roky takto zmeniť. Doslova som zostarla...

- zlenivela som - a necvičila ani nepamätám. Aj keď začiatky a pokusy boli, no dní, keď by ste najradšej aspoň ležali je na materskej požehnane, tak o pohybe nemôže byť ani reč.

Dnes je tomu už pol roka, čo naša Hviezdička žiarí každým dňom jasnejšie a prináša nám radosť do našich sŕdc. Každý deň pociťujem radosť a vďačnosť, že prišla na tento Svet. Hoci nie som veľmi dobrá v písaní, mám potrebu sa podeliť o svoj zážitok z pôrodu. Veľmi si prajem, aby týchto pár riadkov, Vás budúce mamičky, inšpirovalo a pomohlo nepodľahnúť ukotveným predstavám o bolestivom a hrôzostrašnom pôrode. 

Rovnako ako väčšina prvorodičiek som sa veľmi obávala pôrodu. Hrôzostrašné príbehy mojich kamarátok moje obavy len posilňovali. Začali sa mi snívať dokonca divoké sny o pôrode, až som si povedala a dosť! Hlboko v srdci som bola presvedčená, že takto to predsa fungovať nemôže. Stačí si sadnúť za počítač a na internete sa hneď dozviete, že ženské telo je stvorené na to, aby bábätko bolo 9 mesiacov v bezpečnom prostredí, kde sa môže vyvíjať a rásť a keď príde deň P je pripravené s takmer minimálnou námahou priviesť to úžasné stvorenie na tento Svet. Už len tento fakt ma upokojoval. Ako čas plynul a bruško mi rástlo, jedna známa mi poradila, že by som si mala pozrieť niečo o HYPNOPORODE. Hneď na druhý deň som objavila knihu Hypnoporod, ktorá ma definitívne utvrdila v tom, že pokiaľ nebudem zasahovať obavami do pôrodu, telo spolu s bábätkom sa o všetko postarajú. Každou stránkou knižky som sa viac tešila, kedy príde ten deň a ja zažijem prerod z obyčajného dievčaťa na bohyňu matku. V prvej časti knihy je opísaný hypnoporod ako taký, v druhej časti sú popísané vizualizácie, relaxácie a dychové cvičenia. Povedala som si, že to skúsim. Ak to zaberie bude to super a ak nie? Zvládli to iné, zvládnem i ja. Zhruba mesiac pred termínom pôrodu som objavila internetový kurz hypnoporodu . Určite odporúčam (extatickyporod.sk) a týmto spôsobom sa chcem poďakovať Veronike, pretože prispela k tomu, že môj pôrod prebehol nádherne.

V deň termínu som šla na kontrolu do nemocnice, kde mi oznámili, že mám kontrakcie (necítila som ich. Kontrakcie som ani nevnímala. Jedine keď som šla na kontrolu, tak pri  sledovaní záznamu ako skáče niekedy veľmi vysoko som cítila príjemné elektrizujúce vibrície), že sa otváram a nechajú si ma tam. Keďže som s tým vôôôbec nerátala, pretože som sa cítila perfektne, zľakla som sa, veď som so sebou nemala ani veci. Moje počiatočné preľaknutie spôsobilo, že pôrod sa spomalil. Prvý deň v nemocnici a nič zaujímavé sa nedialo. Chodila som na kontroly (kontrakcie som mala, ale trošku sa spomalili), na príkaz lekárov som držala hladovku (čo keby sa to spustilo). Bola som tak trochu nešťastná. Nič sa nedeje a predsa ma tam držia. Nedalo sa nič robiť a tak som sa držala svojho. Pozerala som komédie, počúvala relaxačnú hudbu, dýchala si.  Druhý deň hneď ráno sa lekári pokúsili môj pôrod posúriť oxytocínom. Nezabralo to a navyše som dostala spolubývajúcu. Doobeda prišla a ku večeru už mala bábo. Cítila som sa ako Rachel z Priateľov. Ženy prichádzali a odchádzali a ja stále otvorená tak na 2 cm a nič. Na tretí deň mi doktor dal vyvolávačku. Konečne sa to pohlo. Naďalej som pozerala komédie, púšťala si vtipy, robila si na izbe "diskotéku". V ten deň sa konečne uvoľnila aj samostatná izba. Hneď po presťahovaní som šla na kontrolu a doktor sa rozhodol, že mi pretrhne plodové obaly, aby to trošku urýchlil. Bolo približne pol štvrtej. 

Od toho okamihu sa to konečne supustili. Už cestou na izbu som cítila posun. Asi to tak malo byť a moja lasinka čakala na samostatnú izbu. Nastal trojhodinový kolobeh, ktorý mi prišiel ako pol hodinka.  Je to pravda, že keď sa ponoríte do svojho vnútra, vnímanie času sa úplne zmení. Každú pol hodinu som chodila na kontrolu, takže mi to zbehlo raz dva.  Myslím si, že žiaden pôrod nie je rovnaký. Niekto sa prechádza, niekto skáče na lopte. Ja som najviac času trávila v kúpelni. Striedavo som sa sprchovala teplou vodou a chodila na WC.  Pri tom som mala nahlas zapnutú telku. Keď išiel Duel snažila som sa odpovedať na otázky a tým zamestnať myseľ, aby si telo mohlo robiť svoju prácu. Naozaj to FUNGOVALO. Pekne som si dýchala, sprchovala, hrala duel. Necítila som bolesť ako takú. Cítila som tlak, silu, hovorila som si afirmácie a dôverovala svojmu bábätku, že presne vie ako sa má narodiť. Zrazu v sekunde som na WC zaspala. Vôbec netuším ako dlho som spala no keď som sa prebrala, rýchlo som vstala, že musím ísť na kontrolu na sálu a v tom to prišlo. Potreba tlačiť. Už je to tu. Pamätám si, že začínalo prvé kolo 5 proti 5. Myslela som, že porodím priamo tam, ale nejako som to prešla až na sálu. Sestričky ma pripravili na pôrod, pribehol doktor a šlo sa na to.  Pamätám si doteraz na ten úúúžasný pocit keď prišla vlna (kontrakcia). Veľmi zaujímavé bolo, že moje telo mi nadlo na vedomie, že mám tlačiť v podobe zvuku. Keď prišla vlna, akoby mi zaznel gong a mňa opantala elektrizujúca sila. Bolo to niečo tak úžasné. Aj keď Hypnoporod vo vypudzovacej fáze neodporúča tlačenie, mne to prišlo ako najlepšií spôsob, aj keď som ho podporila dychom a vizualizáciou vodopádu. Ako vychádzalo bábo von bol to úžasný uvoľnujúci pocit. Keď vychádzala von, otvorila som oči a videla tie nádherné vlásky a to drobné telíčko. Je to neopísateľný krásny pocit. Moja malinká bola na svete, zvuk gongu odznel a ostal už len krásny láskyplný pokoj a ticho. Cítila som sa úžasne, silná a plná energie. Myslím, že nikdy som sa necítila tak fantasticky ako vtedy večer.

Prajem zažiť minimálne taký skvelý pôrod ako som mala ja každej žene. Vraj detičky, ktoré sa narodia Hypnopôrodom sú spokojnejšie a menej plačú. Neviem či je to pravda, ale môžem povedať, že moja dcérka od narodenia je veľmi spokojná takmer nikdy neplače a veľmi veľa sa smeje. Ďakujem hlavne mojej dcérke a môjmu telu, pretože vďaka nim bol môj pôrod tak krásny zážitok. 

Už keď som šťastná a spokojná ležala na izbe, sestrička, ktorá mala službu mi prišla až nechápavo povedať, že ani nevedeli, že idem rodiť. Keď som šla na sálu, musela som prejsť okolo sesterskej izby. Že len videli ako si kráčam okolo a zrazu vidia na sálu utekať doktora =D

Náš Luky v októbri minulého roka prvýkrát vo svojom živote trochu vážnejšie ochorel. Najprv začal sopliť, čo sa mu behom niekoľkých hodín "pretavilo" do neutíchajúceho kašľa. Kašeľ sa tak stupňoval, až prerástol v piskľavé dýchanie. Ostatné si môžete domyslieť...áno skončili sme žiaľ v nemocnici. Mal obštrukčnú bronchitídu. Odvtedy sa mu to neustále každé 2-3 týždne vracalo. Vždy som to už vedela podchytiť včas a malý teda skončil v domácej liečbe "len" na antibiotikách. Naposledy nám už pediatrička a aj lekári na pohotovosti odporučili kúpiť pre Lukáška inhalátor. Samozrejme, čo by sme len neurobili pre to, aby bol zdravý...tak do niekoľkých hodín bol inhalátor doma.

Čo je inhalácia...

Ihneď sme teda začali inhalátor používať. Luky inhaloval počas choroby minerálnu vodu Vincentku pomocou tvárovej masky. Inhalácia je totiž vdychovanie látok, ktoré sú rozptýlené na miniatúrne častice, čo má liečivé účinky. V tomto prípade to bola minerálka. Ono je totiž to rozdiel, ak sa naparujete nad horúcim hrncom (čo si pri malých deťoch neviem predstaviť, tobôž nie pri mojom akčnom synovi 😀 ). Inhalátor totižto rozptyľuje inhalovaný roztok na miniatúrne čiastočky- ktoré preniknú až do dolných dýchacích ciest a teda aj do pľúcnych alveol. To sa však pri klasickom naparovaní nedeje- častice pary sú príliš veľké a preniknú len do nosohltana. Čiže inhalovanie pomocou inhalátora je oveľa efektívnejšie, čo sme napokon uvideli aj sami- Lukáškovi sa oveľa lepšie dýchalo už po prvom inhalovaní a konečne prespal celú noc. Do dvoch dní bol fit.

Odvtedy sme začali poctivo inhalovať každý deň. Doporučenia na dĺžku inhalácie sú rôzne- je to od 5-20 minút 2-3-krát denne. My inhalujeme 10 minút 2-krát denne, vždy večer, keď už bol taký kľudnejší. Odkedy pravidelne inhalujeme (od Decembra minulého roka) je Lukáško zdravý. Žiaden kašeľ, ani len soplík.

Čo ak moje dieťa nechce inhalovať?

Aj Lukáško nechcel inhalovať, spočiatku sa inhalátora bál. My mu už však vždy pri inhalácií pustíme rozprávku a následne mu dáme inhalátor k tváričke. Spočiatku sme mu len pridŕžali inhalačnú masku pri tváričke, teraz už znesie, aby ju mal gumičkou pripevnenú k tváričke, dokonca si inhalátor sám prikladá. Vysvetlili sme mu, načo je inhalátor v jeho "detskom" jazyku. Lukáško je veľmi vnímavý a šikovný a rýchlo aj sám vedel, že mu inhalátor robí dobre. Odporúčam teda dieťa niečím motivovať- či už odmenou za inhaláciu, alebo pustením obľúbenej rozprávky. My Lukáškovi púšťame jeho obľúbenú Fíhu, takže vydrží inhalovať ešte oveľa dlhšie ako len 10 minút 🙂 . Mimo toho, k inhalátoru boli dve gumené zvieratká, ktoré sa dajú pripevniť na inhalátor a teda majú rozptýliť pozornosť dieťaťa. Prípadne môžete dieťaťu ukázať, že aj jeho obľúbený plyšový macko inhaluje, alebo vy, starší súrodenec a podobne...Každý rodič si pozná svoje dieťa najlepšie a vie, čo na neho platí/neplatí. Ak však vôbec nechce, stačí, ak bude mať inhalačnú masku/náustok aspoň v dostatočnej blízkosti (napríklad zavesený na krku) aby dokázalo dieťa vdýchnuť rozptýlenú inhalačnú látku.

Boli časy, keď som prípravu kysnutého cesta nenávidela. Takzvané časy predrobotové 🙂 Prsty zalepené až po dlane lepkavým cestom, presilená ruka a veľmi nevábny výsledok.

A potom som objavila zázrak menom domáca pekáreň a začalo sa pečenie podľa môjho gusta. Všetko šupnúť do robota, zapnúť správny program a po hodine a pol sa vrátiť a nájsť hotové, nelepkavé cesto. Odvtedy som začala recepty na kysnuté cesto doslova vyhľadávať, takže ich mám v zálohe slušnú kôpku.

Dnes už pekáreň na chlebík nepoužívam, ale na robot s hnetacím hákom nedám dopustiť. Vďaka nemu je cesto správne vymiesené a ja už iba pripravím náplň, aby sme si na raňajky mohli užívať domáce sladké pečivo 🙂

Tento chlebíček je ideálny aj pre prípravu s deťmi, lebo má byť tak trochu nedokonalý. Malí pomocníci vám môžu potrieť jednotlivé kúsky náplňou a naukladať ich do formy. A spoločné zážitky z kuchyne plné prstov od múky a tajného testovania surového cesta žiaden tablet nenahradí 🙂

Potrebovať budete:

• 1/4 hrnčeka teplej vody
• 15g čerstvého droždia
• 1/4 hrnčeka cukru od #korunny
• 20g roztopeného masla
• 1/3 hrnčeka mlieka
• 3 hrnčeky hladkej múky
• 2 vajcia
• štipka soli

Osobné zamyslenie po divadelnom predstavení "Farby a vietor", ktoré 15.3.2018 v SND zahrali smútiace deti Plamienka.

Piesok presýpajúci sa pomedzi prsty, kvapky vody na tvári, dupot nôh na zemi. Človek, ktorý vníma svet srdcom.

Snáď stokrát sme mokli na ceste do práce. Obúvali si topánky, keď nám prekážal piesok na nohách. A málokedy nastavili tvár padajúcim kvapkám a cítili piesok zrnko po zrnku.

Deti, ľudia, ktorí niekoho stratili, tí, ktorí prešli obrovskú a náročnú cestu, kým sa z nich stali tí, ktorými sú dnes, nám ukazujú, že ten čaj o šiestej ráno nie je nutné zlo pred odchodom z bytu, ale chvíľa ticha, vychádzajúceho slnka, jeho teplých oranžových farieb a dotykov prvých lúčov na našich práve zobudených tvárach.

Aj keď máme pred sebou ťažký deň, aj keď včera naše životy zmáčali slzy, aj keď pozerať sa na svet občas bolí.

Stopy môžu byť skryté, ale naše odtlačky z cesty, ktorú sme prešli, nikdy nezmiznú. Tmavá cesta je cesta strachu, no vďaka tme viac vnímame vône, viac počúvame ticho, viac bosými nohami cítime zem pod nohami.

        Snom každej z nás - cez noc spiace bábätko. Môj prvorodený sa do roka zvykol v noci budiť každé dve hodiny - moja mladšia prespí aj 6-7 hodín každú noc, a je mi jasné, že v mnohých prípadoch je to aj od povahy bábätka, no chcem sa s Vami podeliť o pár tipov pre lepší spánok, ktoré nám osobne pomohli, a viem, že to nie je len o kľudnejšej povahe mojej dcérky 😊

        Obe deti boli (mladšia stále je) kojené. Vždy som vravievala, “Až keď som prestala Kubka kojiť, prespal celú noc” - a tak som si aj myslela, že to je jediná príčina, jeho častého budenia. Keď sa mi o dva roky mala narodiť Hanka, v duchu som si vravela, ako len vydržím ďalší rok vstávať každé dve hodiny a cez deň sa starať o dve deti s úplne rozdielnym režimom. A tak som sa snažila hľadať (predovšetkým na nete) a aplikovať všetky dobré rady, pre lepší spánok bábätiek. A vzhľadom na veľmi dobré výsledky sa s Vami o pár tipov podelím ;)

        1. To čo som sa v zásade snažila dodržiavať pri oboch deťoch je správne oblečenie a teplota izby. Pred každým spánkom izbu vyvetrám a snažím sa udržať jej teplotu pod 19°C (V lete je táto teplota samozrejme nereálna) A ako bábätko do takejto teploty obliecť? Pozrite si túto prehľadnú tabuľku, ktorá Vám isto pomôže 😉 U nás obe deti spali v spacích vakoch, zimný 2 TOG a letný 0,5 TOG.

        2. Režim - Pravidelný režim je pre bábätko dôležitejší, ako si častokrát myslíme. Každodenná rutinná činnosť poskytuje bábätku pocit bezpečia a zároveň ich učia režimu. A čo sa týka spánku, je to snáď to najdôležitejšie. Podľa možností sa ho snažím dodržiavať, čo najpresnejšie. Najmä u staršieho vidím, keď prepasiem jeho zaspávaciu hodinku - to je potom u nás nekonečný večerný cirkus. Tiež treba myslieť na denné spánky, je síce fajn, keď bábo ukočíkujeme 3-x denne na 5 hodín spánku, ale potom nemôžme čakať nočné vyspávanie 😉 Aj v tomto prípade som pre Vás pripravila prehľadnú tabuľku - koľko hodín spánku také bábätko potrebuje a aj ako často, snáď pomôže 🙂

        3. V treťom prípade to je prvá zmena, ktorú som pri malej zaviedla - uspávanie. Kým som si pri malom ničila kríže s ergo-nosičom a každovečerná uspávacia púť po byte ma naozaj že nebavila, pri Hanke som sa rozhodla uspávať na noc jedine kojením a nikdy som ju nebrala na ruky, nenosila, neskákala na fitlopte a podobne. Ak aj má výdatnejší denný spánok, a nezaspí mi pri kojení o 19tej, vezmem ju ešte do detskej kde sa pohráme a skúsim uspávanie o hodinku neskôr - to už zaručene zaspí 😊

        4. A zaspí na manželskej posteli a od 4 mesiaca tam aj spáva s nami. A viem, že názory na túto tému sa u mamičiek veľmi líšia, ja ostávam vďačná "povoleniu" môjho muža, a našej veľkej posteli, ktorá pojme všetkých nás troch a takto prespíme 6-7 hodín bez jediného prebudenia 😉 Viem, že malú moja prítomnosť ukľudňuje a nepotrebuje sa tak neustále prebúdzať a pýtať sa na kojenie, vie že som pri nej 🙂 Teraz má 9 mesiacov, a začínam ju pomaly prekladať do jej postieľky, ktorú mám pri sebe. Vždy keď idem spať aj ja, dám jej "posledné" papanie, pomaly ju preložím a ideme >>spať<< 🙂

Neviem prečo, ale mrkvový koláč vo mne evokuje jar. Hoci mrkva v žiadnom prípade nie je jarná zelenina, nejako mi k sebe idú.

Keď mám teda vybrať dezert, ktorý pripravím na Veľkú noc, automaticky v ňom hrá hlavnú úlohu. Vďaka nej sú dezerty svieže, šťavnaté a naozaj chutné.

Myslím, že voči mrkve v dezertoch už nepanuje taký odpor, ako tomu bolo kedysi. Ale ak náhodou niekto vo vašom okolí stále nad týmito koláčikmi ohŕňa nos, normálne ho nazvite orieškový koláč so škoricou, a mrkvu si nechajte ako žolíka v zálohe. Až keď sa budú zalizovať až za ušami priznajte, čo ste doňho schovali 🙂

Potrebovať budete:

• 3 vajcia
• Trištvrte hrnčeka hnedého cukru od #korunny
• Hrnček oleja
• Hrnček a pol hladkej múky
• Dve lyžičky prášku do pečiva
• Lyžička sódy bikarbóny
• 2 lyžice mletej škorice
• 2 väčšie mrkvy
• Hrnček vlašských orieškov

Na krém:

Článkov o tom, prečo by sme mali začať behať alebo naopak ako nám behanie škodí, veď chúdačik kolená trpia, tu už bolo popísaných mnoho. Stačí si otvoriť internet a informácie o behu vás zasypú. Áno, je to aktuálne moderné, je to IN.

Viete ale ako nezačať behať?

Som bežec amatér. Rýchloste sa radím niekde do prvej tretiny pretekárov, čo znamená, že niesom dosť rýchla (Usain Bolt  zo mňa určite nebude) ale už ani pomalá.

Jeden pretek sa mi ale podarilo vyhrať. A bol to pretek s medzinárodnou účasťou.

Dobre, boli tam len Maďarky...ale aj to sa ráta nie ?  Nevyhrala som ho rýchlosťou, vyhrala som ho hlavou, taktikou.

Na to, že bol začiatok apríla, bolo vonku 25 stupňov a všetky moje súperky prepálili úvod. Nechali sa strhnúť davom, nevyhodnotili, že nás čaká prvý veľmi teplý deň a beh v horúčave po dlhej dobe...Ja som sa spamätala a skrotla som na 4tom km.

Mám rada značku Vichy, no krémy na tvár rada striedam. Rovnako je to aj s parfémami, dovolenkovými destináciami, zamestnaniami - život sa mi zdá príliš krátky na to, aby som sa vracala stále do tej istej rutiny. Jediný, kto sa mi ešte nezunoval, je môj muž a to už podozrivých 12 rokov! Ale vráťme sa k tým krémom. Prihlásila som sa na testovanie nočného zázraku Vichy SlowAge a urobila som dobre. Hneď vám poviem prečo. 

Som náročný tester, keďže v mojej zásuvke s týmto krémom nocovali ťažkí konkurenti: nočné sérum Biotherm a Chanel Hydra Beauty - krémy, ktoré stoja dvakrát toľko ako SlowAge. Nie vždy kvalita krému priamoúmerne rastie s cenou a tak som bola zvedavá, aký zázrak urobí na mojej tvári 30-eurový téglik. 

Keď som rozbalila balík od Modrého Koníka, našla som tam okrem krému aj tento letáčik a pokyny. Je to veľmi super pocit, keď vám niekto pošle nejaký produkt na testovanie zadarmo, obzvlášť, ak je to niečo, nad čím ste uvažovali, že si aj kúpite. Ja som po tomto krémiku pokukovala už dlhšie, preto ma táto príležitosť potešila. Na druhej strane som si však dala záväzok, že budem objektívna. Slušnosť možno káže darovanému koňovi na zuby nepozerať, ale ak je tým koňom produkt na testovanie od Koníka - presne to sa od nás očakáva. A tak som sa mu na zúbky poriadne pozrela. 

Hneď po rozbalení ma prekvapila jeho hnedá farba, pripomínajúca vylúhovaný čierny čaj. Potešila ma chladivá gélová konzistencia, ktorá naznačuje hydratačný charakter krému. Presne to moja zmiešaná pleť potrebuje, nemôžem používať hustné mastné krémy. No a samozrejme som ho musela aj ovoňať a bola to typická luxusná "vichiovská" vôňa a ja tam cítim akoby taký nádych lekárne. Neviem, čím to je, ale niečo mi tam vonia sterilitou, ale príjemne. Na vôňu krému som veľmi citlivá. Asi pred desiatimi rokmi som si kúpila jeden nemenovaný nočný krém a jeho pach ma vyslovene iritoval. Keď mi môj muž (vtedy ešte len frajer) pri zaspávaní pošuškal do ucha, že páchnem ako tekvička, naštvaná som písala na centrálu značky. Ako ospravedlnenie mi poslali balík plný krémov na mladú pleť, keďže ten môj bol podľa nich pre zrelú. Tá asi môže voňať ako tekvica. Nevadí, potešilo. Takže áno, vôňa je dôležitá. 

Celé dva týždne som používala krém na noc a priznám sa, že aj vďaka tej vôni som mala pocit, že relaxujem. Akurát som sa bála, či tým, že má hnedú farbu, nebude hnedý aj celý vankúš, ale nie, krém sa účinne vpíja do pleti. No ráno som sa budila s jemným mastným filmom na tvári a naozaj som mala pocit, že jemné vrásky sú vyhladenejšie. Ale som nohami stále na zemi, zázrak od žiadneho krému by som za dva týždne neočakávala. 

Aj Amálka sa chcela zapojiť do testovania, tak okrem toho, že si z neho trošku aj olízla (toto v pláne nebolo), dovolila som jej dať si za hrášok na tvár. Amálka má kožnú seboreu, nemôžem ju teda krémovať ani po kúpaní a máme aj špeciálny opaľovací krém, inak sa hneď vyhádže. Po tomto krémiku však nemala žiadnu reakciu, čo je pozitívna správa aj pre mňa. Zároveň je to dôkaz, že krém je šetrný aj k extra citlivej pokožke. 

Ahojte. 

Tak aj ja som testovala nočný krém Vichy Slow Age. Potešilo ma, že som bola vybratá, lebo ma baví  skúšať nové veci. Krém som testovala 2 týždne resp. 3, keďže tento týždeň sme mali čas na napísanie recenzie a používala som ho naďalej. A tak by som vám chcela napísať, aké sú moje pocity. 

Balenie krému ma 50 ml, pohárik je sklenený, tmavozelenej farby - podľa mňa originálne balenie vložené do papierovej krabičky. Krém má gélovu konzistenciu, je nezvyčajnej karamelovej farby a jeho vôňa je dosť výrazná.

Samozrejme hneď prvý deň som začala krém používať. Každý večer po vyčistení pleti čistiacim mliekom alebo pílingom som si naniesla malé množstvo na bradu, nos, líca a čelo. Naozaj stačili len malé bodky na miesta, ktoré som už napísala.  Jemne som si ho vmasírovala do pokožky tváre a pod bradou. V letáčiku je písané, že sa používa aj na krk, ale ja som ho na krk nepoužívala, keďže mi to je neprijemné pri akomkoľvek výrobku. 

Aj keď krém nie je hútny a mastný, pokožka bola po vmasírovaní krému lesklá. Tvár pokrýval mastný film a na dotyk bola lepkavá. Pocit lepkavosti mi nevyhovoval, nemám to rada. Snažím sa vyhýbať takým krémom. Milujem krémy, ktoré sa hneď vstrebú a človek má pocit, že nič nepoužil a na tvári sa cíti sviežo, no tento krém mi tento pocit nepriniesol. Možno to tak má byť pri nočnom kréme, ale nemám poznatky, pretože toto je môj prvý nočný krém. 

V noci väčšinou ešte raz vstávam k môjmu ročnému synovi okolo 2. a 3. hodiny. Krém som už v týchto hodinách na tvári necítila, bol úplne vstrebaný. Po prebudení a umytí tváre, tvár hneď po prvých dňoch bola hladká, hydratovaná a napnutá. Informácia, že by mala byť pleť vyhladená sa u mňa nenaplnila, nevšimla som si. Za 2 týždne používania už žiadnu zmenu nebadám. 

Dokáže noc zmeniť deň? Dokáže malý hnedý krém reálny zázrak a rokmi poznačenú zvädnutú pleť oživí a prinavráti jej pružnosť a svieži vzhľad? Postačí jeho nočná aplikácia k tomu aby som cez deň badala na svojej tvári výsledky? Zastaví táto novinka od Vichy čas?

Všetky otázky som si podobne ako vy, kládla aj ja, keď som získala svoje prvé testovanie na modrom koníku. O pár dní po oznámení výhry mi kuriér doručil tajomný balíček a v ňom Vichy Slow Âge nočný krém. Pôvodná obava ako prebehne moje testovanie keďže začalo s príchodom jarných prázdnin mojich detí sa rýchlo rozplynula. Modrý koník totiž dokáže nemožné a balíček ma našiel aj na druhom konci Slovenska. A tak som sa mohla pustiť do testovania.

Na úvod musím povedať, že som dosť nedôverčivý človek a tak som si neprečítala ani priložený leták, plný informácií o produkte. Stavila som na vlastné skúsenosti a poznatky z testovania, ktoré potom porovnám s oficiálnym opisom.

Medzi prvé dojmy z krému patrilo prekvapenie z jeho sfarbenia. Je totiž hnedý a má ľahkú konzistenciu Pripomínal mi tak čistý medicínsky produkt, bez zbytočných farbív a konzervantov. Do nosa mi následne udrela jeho vôňa a poviem vám, tú si zamiluje každý. Je omamná. Neraz sa počas dňa stalo, že som si ku krému pričuchla a jeho vôňa sa mi vynárala ako príjemná spomienka večerného "mazacieho" rituálu. Testovanie teda začalo pozitívne a bola som zvedavá na prvé výsledky.

Skutočné viditeľné zmeny som zaznamenala cca po 3 dňoch testovania kedy sa moja pleť rozjasnila, naplna a akoby nadýchla. Či to bol dôsledok nočného krému  Vichy Slow Âge alebo dní voľna, oddychu a dostatku spánku som ešte s určitosťou nevedela povedať, preto som s odhodlaním pokračovala v jeho spoznávaní. Už o pár dní na to sa ma ale priateľka spýtala aký make up používam a vtedy mi to došlo. Skutočne zriedka totiž používam make up a na dovolenke som ho nemala vôbec. Zjednotenie tónu pleti a jej rozjasnenie mal za následok práve nočný krém Vichy Slow Âge!

Chytila som teda do rúk info leták a začala študovať, čo sa to vlastne s mojou pleťou deje.

Zloženie krému s antioxidačnými účinkami je nasledujúce:

“Nevyskúšam, neuverím!” 

Zrejme táto veta spôsobila, že som sa ocitla medzi 12 ženami, ktoré dostali možnosť vyskúšať a testovať nočný krém od Vichy Slow Age Nuit 😉

V pondelok naobed mi kuriér priviezol balíček a asi ako každá maminka na Modrom koníkovi, ktorej niekedy kuriér niečo priniesol, som sa potešila a vrhla na rozbaľovanie. Ale spomenula som si, že aj zdokumentovať to treba 😁

Krémik má pekný obal, celkovo Vichy výrobky pôsobia, podľa môjho názoru, luxusne, aj napriek nepremrštenej cene. Krém má 50 ml balenie v cene od 27 € vyššie, záleží od predajne. 

Ideme na to

Na testovanie som sa vrhla s plným nasadením ešte v ten večer. Moja pleť je zmiešaná, s mastnou T-zónou a make-up som predtým používala skoro denne.

Pošťastilo sa mi! Modrý koník si ma vybral ako vhodnú adeptku na testovanie malého zázraku značky Vichy menom Slow Age Nuit.

A že táto ponuka prišla mimoradne vhod o tom niet pochýb. Mám kátko po 30 a dve detiská a bohužial už aj prvé vrásky. Začala som sa preto nad svojím zovňajškom trochu viac zamýšľať a nielen to. začala som si zaobstarávať arzenál zbraní v boji proti starnutiu pleti. Nočný krém je seriózna voľba. Stará sa totiž o pleť najdlhšie, počas celej noci. Možno aj práve preto som sa dlho nevedela rozhodnúť, ktorý bude ten pravý. Modrý koník mi veľmi v rozhodovaní pomohol. Priznám sa, že Vichy poznám, ale informácia o rade Slow Age mi akosi ušla. No keď som zbadala čo vymysleli, hneď som vedela, že to musím vyskúsať.

Keď balíček prišiel, veľmi som sa potešila a vedela som ako asi bude krémik vyzerať. Pravdou je, že keby bol v pumpičkovom balení, lepšie by sa mi dávkoval. Nie je to však nijaká závada. Dizajnovo je krásny, len nie až tak úplne praktický, keďže krásne oblé tvary a leský povrch s uzáverom sa skrutkovanie sú pre mňa ideálnym predpokladom k tomu, že sa mi krém vyšmykne a vypadne. Našťastie celé testovanie prebehlo bez ujmy ;)

Po otvorení, časť krému ostala na vrchnáku :( (ach tá pumpička). Rozhodla som sa, že skôr ako si ho napackám na tvár, ho skúsim radšej na ruke. Druhým dôvodom bol fakt, že bolo asi 10 hodín ráno a ja som horela zvedvosťou ho vyskúšať. Kto by vydržal až do večera? Na ruke sa osvedčil. Veľmi ľahko sa vstrebal a po hnedej farbe nebolo ani stopy. Hydratáciu som skutočne cítila dlho a počas celého dňa mi krásne rozvoniaval. Tešila som sa na prvý test večer.

V prvom rade ide o tú textúru. Gél. Vždy som s gélovou textúrou mala dobré skúsenosti. Mám normálny až zmiešaný typ pleti a gélové krémy mi vždy dali pocit takej plnej hydratácie. Žial pocit bol väčšinou len krátkodobý. O to väčšia bola moja zvedavosť a očakávania od krému, ktorý je nočný a má gélovú textúru. To naozaj vydrží tak dlho? 

Pocit po nanesení nesklamal, cítila som prílev hydratácie. Trochu som však bola sklamaná, že na pleti zanechal akoby taký tenučký film, ale sklamanie v minúte pominulo, lebo to bolo naozaj iba počas doby, kým sa krém vstrebal. Naozaj som nemala pocit keď som išla spať, že by som krém obtierala o posteľnú bielizeň, to vôbec nie. Ale obávala som sa, že hnedá farba sa niekde predsa len prejaví. Našťastie som ju nikde nenašla 🙂 Iba na odličovacom tampóniku ráno, keď som nepoužila čistiaci gél, ale iba pleťovú či micelárnu vodu. Len vtedy sa dali nájsť pozostatky po kréme. 

Nebudeme si klamať. V istom veku sú už prehrešky voči staroslivosti o pleť skôr ako ruská ruleta a niekedy ani dobrý spánok nestačí.  Aj preto je starostlivosť o moju pleť jednou z priorít, kedže chcem starnutie oddialiť a čím dlhšie si udržat mladistvý vzhľad. Mám totiž teóriu, že žena sa ma páčiť hlavne sama sebe a robiť si tým radosť.

Nesmierne ma teda potešilo, keď si ma Modrý Koník vybral na testovanie krému  Slow Age nuit od Vichy, lebo moje police v kúpelni sa síce prehýbali produktami starostlivosti o pleť, ale Vichy výrobky tam neboli. Čo bola chyba.

Keď prišiel kuriér, s radosťou som sa pustila do vybaľovania a ovoniavania. Flakón ma zaujal na prvý pohlaď. Krásna teplá zelená farba, evokujúca nový začiatok a tvar flakóna, ktorý vám padne tak akurát do ruky. No keď som otvorila viečko, nevedela som prestať inhalovať tú nádhernú prírodnú vábivú vôňu. Tešila som sa na teda večer, keď sa pustím do testovania. 

Pleť som si pred prvou aplikáciou predpripravila peelingom a krém použila ako masku (čo je mimochodom geniálny nápad mať dva výrobky v jednom). Druhá vec po vôni, ktorá je na tomto produkte veľmi atraktívna, je karamelová farba a gélovo-zamatová konzistencia. Pri aplikácii som mala dojem, akoby ma niekto hladkal hodvábnou šatkou. Farby krému sa však netreba báť, pretože rýchlo vsiakne do pokožky.

Ďalšie dni som už používala Vichy NUIT Slow age ako krém. Pre lepší účinok som krémik podporila masážou tváre a na pleti som mala veľký pocit ľahkosti. Po dvoch týždňoch testovania badám, že moja pleť je rozjasnená a budím sa s viditeľne hydratovanou pokožkou. Ráno som pokračovala v mojej štandardnej starostlivosti, ale počas dňa som mala dojem, že make-up vyzerá na mojej tváry o niečo lepšie... 

Nedalo mi, a preto som zablúdila do lekárne poobzerať sa aj po ďalších vychytávkach od Vichy, a odniesla som si domov rovno dva výrobky, nočný peeling na nedokonalosti pleti a jemné vrásky a liftactive sérum s vitamínom C.

Keď som dostala upozornenie od #konik­_testuje, že sa môžem zapojiť do testu nočného krému Vichy Slow Age, ani som nedúfala, že budem vybraná. Zrazu mi však prišla interná správa, že som medzi vybranými „testovateľkami“ . Veľmi ma to potešilo, keďže značku Vichy som vždy chcela vyskúšať, ale nejako som sa pri mamičkovkých povinnostiach nedostala k jej nákupu.

Hneď po rozbalení balíka ma potešil list, kde mi bolo dopriate povinné rozmaznávanie  🙂 Obal krému ma zaujal farbou, dizajnom a na prvý pohľad luxusom. Balenie obsahuje 50 ml voňavého karamelovo sfarbeného krému. Čo mi ako prvé, a zatiaľ jediné prekážalo, bol fakt, že na tak „lukratívnom“ kréme nebola ochranná fólia.

Na prvé testovanie som sa tešila, pretože som si už dopredu čo-to o kréme naštudovala a všetky recenzie boli pozitívne. Večer, po vyčistení pleti, som si naniesla jemnú vrstvu krému a doslova si vychutnávala tú príjemnú vôňu. Konzistencia krému je veľmi príjemná, gélová a po rozotretí krému som mala pocit sviežosti. Bála som sa, že karamelová  farba spôsobí zafarbenie pleti, či oblečenia, ale moje obavy boli zbytočné. Krém sa rýchlo vstrebal a moja pleť bola hneď po prvom nanesení jemná a vláčna. Po prvej noci som bola nadšená, že tá hebkosť na pleti zotrvala.

Musím sa priznať, že doteraz som nočný krém nepoužívala, ale tento krém ma presvedčil o mojej chybe. Už len ten pocit hebkosti a relaxačnej vône stojí za to, aby som ho každý večer použila.

Mojou najväčšou obavou pred samotným testovaním bolo, ako bude moja citlivá pleť reagovať na zloženie krému. Moja pleť má tendenciu po niekoľkých dňoch používania nového krému sčervenať, postupne sa mi v okolí nosa a obočia vytvoria šupiny a nepríjemne štípajúce plochy, ktoré dokážem odstrániť len s krémom od kožnej lekárky, ktorý však nerada používam, keďže obsahuje kortikoidy.

Musím však povedať, že za celé dva týždne testovania sa na mojej pleti neobjavil ani  jediný fliačik a som tým nadšená. Miesta, na ktorých som mala predtým pocit suchosti a nepríjemného pnutia sa akoby zázrakom „napili“.  Dokonca, keď ráno pri mamičkovských povinnostiach nestíham naniesť vrstvu makeupu, nestresujem, že ako budem vyzerať, pretože moja predtým viacfarebná pleť sa akoby zjednotila.

Ani silný vietor, nízke teploty a mierny dážď vás neodradia od myšlienky ísť si v zime zašportovať? Ak hľadáte bundu v ktorej sa nebudete potiť, nebude ťažká a prispôsobí sa vášmu telu, ponukám vám recenziu na skvelú bundu Gore Windstopper.

S nami ženami je to ťažké. V chladnom počasí máme množstvo výhovoriek prečo si nemôžeme ísť zabehať alebo vybehnúť na bike. Ja som taká istá a v zime sa mi nikdy nechcelo ísť si zašportovať, lebo som veľmi citlivá na chlad, vietor alebo premoknutie.

No keď mi jedného dňa kuriér doniesol Windstopper bundu od Gore s odkazom od manžela “aby tie kilá išli ľahšie dole” nezostávalo mi nič iné ako v chladnom decembrovom dni vybehnúť von a začať testovať.

Gore ponúka na výber rôzne variácie farieb. Ja mám Yellow neon, v ktorej som skutočne  neprehliadnuteľná a pri večernom behu mám pocit, že ňou osvetľujem ulicu viac ako pouličné lampy. Samozrejmosťou sú reflexné prvky na chrbáte a rukávoch. Reflexný pruh je aj na spodnom leme bundy. Bunda nemá síce kapucňu , ale zapínanie  je až ku krku, vôbec neškrtí a po celej dĺžke je vybavená kvalitným zipsom, ktorý je podšitý aby nepodfukoval. Zadná časť bundy je vzadu mierne predĺžená, aby neťahalo na kríže a taktiež aby sa pri jazde na bicykli nevyhrnula. To isté platí aj pre rukávy, ktoré sú pekne dlhé. Pri behu ani bikovanì nemusíte riešiť žeby sa vyhŕňala, krásne obopne telo a hlavne je pohodlná a  príjemná na nosenie. Strih je veľmi dobrý a tak isto veľkosti sú štandardné a tak bunda sadla aj napriek tomu, že ju vybral manžel a veľkosť zvolil podľa môjho šatníka.

Čo je ale tou hlavnou prednosťou tejto bundy je membrána proti vetru Windstoper na prednej časti a rukávoch. Membrána výborne odoláva vetru, pri behu som  vôbec necítila chlad a naopak zadná časť odvetrávala prebytočné teplo. V teplotách do 10 stupňov je v nej príjemne a keď sa slniečko predsa len trochu rozčertí tak si jednoducho odopnete rukávy a máte vestu alebo respektíve niečo ako dres nakoľko pod dlhým rukávom ostáva ešte krátky rukáv a tak vám vesta nepodfukuje.

Čo sa týka mínusov, pre mňa osobne je to spratnosť , nakoľko poskladaná nezaberá málo miesta a nedá sa hodiť do malého bežeckého batohu. Tak isto bunda nie je zateplená a tak keď sa rozhodnete ísť behať alebo bicyklovať v teplotách okolo nuly tak sa budete musieť hýbať, aby ste si udržiavali teplo.

Tento týždeň budú len 4. indície a pre budúci týždeň hľadám niekoho, kto dá súťaž miesto mňa.

Hľadáme obraz.

1. indícia: Je to portrét.

2. indícia: Na obraze je muž. 

3. indícia: Tento obraz nevisí v žiadnej galérii ani múzeu, napriek tomu je známy. 

4. indícia: Tento obraz krásneho mladého muža preberá na seba hriechy tohto muža a starne miesto neho.

     Objednal sa ku mne na konzultáciu Peter, muž vo veku šesťdesiat jedna rokov, ktorého viac ako rok sužovala rakovina krku. Prešiel všetkými dostupnými liečebnými procedúrami vrátane chemoterapie, ožarovania aj operácie, ktorá nedopadla podľa lekárskych očakávaní. Mal bolesti a ťažko hovoril. Mal problémy pri prehĺtaní jedla a pomaly strácal nadej aj silu na vyliečenie. Bol psychicky veľmi unavený, pretože týmto stavom trpel relatívne dlho.

     Pán Peter bol prirodzene zvedavý, veľa čítal a hlavne si všetko, čo ho zaujímalo, poctivo zapisoval. Svoje životné poznatky zachovával vo viacerých denníkoch, ktoré nosil vždy pri sebe. Vedel a tiež mal zapísané presne svoje výsledky z laboratórnych vyšetrení, postup choroby z hľadiska medicíny, ale nerozumel príčine svojho ochorenia. O tom sa lekári pri rozhovore s ním príliš nezmieňovali aj cez jeho opakované dotazy. Mám podozrenie, že ju ani nepoznali a chorobu pána Petra vysvetľovali v modernom štýle nič nehovoriacej stresovej záťaži, ktorej vraj sme všetci vystavený.

     Peter ma navštevoval niekoľko týždňov, pri ktorých prebiehali spoločné konzultácie, sedenia doplnené liečením rukami, dohodli sme si pravidelné energetické pôsobenie na diaľku, zmenil stravu podporujúcu endokrinný systém aj pečeň, počúval ma aj v každodenných svižných vychádzkach a cvičeniach v dýchaní. Najväčšej pozornosti sme venovali duševnej práci na sebe, ktorá vyžaduje veľké zmeny v pohľade na život, a tým odhaľuje možné príčiny vzniku choroby. Obidvaja sme robili, čo sme vedeli, ale vo výsledku žiadna veľká zmena k lepšiemu sa nestala.

     Behom jedného rozhovoru mi z čista jasná oznámil, že sa už nemusí zbytočne trápiť úvahami, čo s ním bude, pretože k smrti mali vraj členovia jeho rodiny vo veku okolo šesťdesiat dva  rokov genetickú dispozíciu! Spozornel som a ihneď som chcel vedieť dôvody jeho konštatovania. Dozvedel som sa, že podľa jemu známemu rodokmeňu rodiny, siahajúcemu až niekam do sedemnásteho storočia, väčšina mužov zomrela vo veku šesťdesiat dva rokov. V jeho rodine sa k tomu pristupovalo ako k faktu, s ktorým sa nedá nič robiť, po celé generácie. Oblial ma pot a zároveň zamrazilo pri pomyslení, že tých šesťdesiat dva rokov by mohol byť pre Petra obyčajný vsugerovaný program, ktorému často natoľko veríme, že sa pre nás stáva životným pravidlom dedeným po stáročia.  Takýchto programov v sebe nosíme veľa a väčšinou si ich v návale životných okolností každého dňa neuvedomujeme. K odstráneniu stačí väčšinou prestať veriť alebo im prestať venovať pozornosť a prehodiť ich na niečo iného, čo zodpovedá nášmu životnému úmyslu.

     Od tejto udalosti uplynulo štrnásť rokov a v tomto roku oslávi Peter sedemdesiate piate narodeniny v zdraví.

Úryvok z knihy  ŽIVOT NA ŽIVO – Vladimír Kafka (liečiteľ zhubných ochorení)

Ak by som mala zhrnúť moje skúsenosti s krémom do jedného slova znelo by jednoznačným: "ODPORÚČAM!"

Koncom februára som mala šťastie a bola som vybraná na testovanie nočného krému malého - veľkého zázraku menom Vichy Slow Age Nuit 🙂 

V mojom momentálne stresovom období a aj vzhľadom k veku 39 🙂 ma veľmi potešilo že môžem vyskúšať krém s takým zázračným menom. Balíček dorazil v poriadku a samozrejme hneď so zvedavosťou som ho rozbalila.  

5. marca teda začal môj zajtrajšok už v tento večer 🙂 Prvý dojem bol ohromujúci už len vďaka vôni. Po otvorení krému Vás ohromí krásna jemná vôňa. A musím podotknúť, že aj balenie vyzerá exkluzívne a lákavo. Úprimne sa priznávam, že som občas len tak ku krémiku privoňala. Bola to premňa zároveň aromaterapia 🙂

Po prvom použití krému som spozorovala zmenu štruktúry pleti a to jednoznačne pocitom hladkej a na pohľad jemne omladnutej pleti. Po niekoľkých dňoch som si všimla, že ak nanesiem na tvár troška väčšie množstvo krému ako by bolo vhodné zostane na pleti jemný film, čo ale nepovažujem za prekážku kedže pleť pôsobila na dotyk veľmi jemne ako pokožka bábätka🙂 Pleť je krémikom výborne hydratovaná a naozaj jej dodáva pocit sviežosti a jemného omladnutia. 

Výhodou krému je jeho použitie aj ako masky na tvár. Z môjho pohľadu a mojej skúsenosti som sama prekvapená, zaskočená a zároveň potešená, že nemám čo vytknúť. Pre mňa je tento krém malým - veľkým zázrakom 🙂