Tiež sa vám pri predstave hromady špinavého riadu v dreze, ktorý by ste mali umývať v ruke, robí nevoľno? Ešteže máte umývačku, ktorá si s tou hromadou poradí. Stačí len vložiť účinný čistiaci prostriedok a za pár hodín môžete z umývačky vyberať čistý, lesklý a voňavý riad. Poďte vyskúšať Somat Gold Gel do umývačky s flexibilným dávkovaním podľa stupňa znečistenia.

Značka Somat prichádza s novými gélmi do umývačky, ktoré sú vhodné aj pre kratšie umývacie cykly a dokonale sa rozpúšťajú. Somat Gold Gel je dostupný v 3 variantoch: Somat Gold Gel Anti-Grease, Somat Gold Gel Anti-Grease Lemon a Somat Gold Gel Neutra Fresh. Tiež si ich môžete zaobstarať v 4 rôznych veľkostiach, a to vo veľkosti 30, 55, 76 alebo 110 umývacích dávok.

Čo testujeme

Keď potrebujete rýchlo čisté a lesklé poháre pre návštevu, volíte na svojej umývačke najkratší cyklus. Ak však používate tablety do umývačky, môže sa stať, že sa tableta nestihne rozpustiť celá a namiesto lesklých pohárov ich máte pokryté zvyškami prášku z tablety. To sa vám so Somat Gold Gel nemôže stať ani pri tom najrýchlejšom umývacom cykle. A vďaka flexibilnému dávkovaniu môžete množstvo Somat Gold Gel prispôsobiť množstvu riadu i stupňu znečistenia. Tak ušetríte a jedna dávka vás oproti umývacím tabletám vyjde lacnejšie.

Somat Gold Gel na umývanie riadu v umývačke vám prináša tieto benefity:

● Až 2x viac lesku v porovnaní s tabletami Somat All in One.

Káva dokáže zázraky. Postaví vás na nohy, dodá vám energiu, vyčarí úsmev na perách a teplo v duši. Jej chuť poteší chuťové poháriky a jej vôňa pošteklí nos. Či už si kávu vychutnávate ráno po prebdenej noci, počas zaslúženej pauzy alebo pri príjemnom stretnutí s kamarátkou. Káva jednoznačne spája a pôsobí pozitívne nielen na telo, ale aj na dušu.

Čo budeme testovať

Kávičkárky, ruky hore. Vlastne, radšej rovno na klávesnicu, aby ste sa stihli zapojiť do tohto kávičkového testovania. Vieme, že kávu nielen zbožňujete, ale mnohokrát doslova potrebujete, preto vám prinášame testovanie kávy Barzzuz. Doprajte si aj vy tú najkvalitnejšiu a najčerstvejšiu kávu praženú priamo v srdci Slovenska.

Keďže vieme, že život s deťmi si niekedy vyžaduje veľké množstvo kávy, pošleme vám balíček, ktorý sa postará o slušnú zásobu tohto zázračného nápoja. Vo voňavom balíčku na teba čakajú 3 druhy kávy, všetky sú 100 % arabicy tej najvyššej kvality. Keďže každý deň s dieťatkom je iný a jedinečný, takto je vyskladaný aj výber káv. Každá z nich pochádza z iného kontinentu a vyznačuje sa inou chuťou. Budete tak mať možnosť ochutnať zo širokej škály káv, ktorú značka Barzzuz ponúka, a vybrať si svoju srdcovku.

A keďže vieme, že popri dieťatku je niekedy predstava teplej kávy sci-fi, pribalíme vám aj Barzzuz termohrnček, ktorý sa stane doslova vaším záchrancom. Takto si budete môcť zobrať svoju kávičku kamkoľvek. A aké kávy sa budú skrývať v balíčku?

Brazília Yellow Bourbon je najviac cenená brazílska káva, ktorá má stredné telo, jemnú aciditu a zároveň príjemnú čokoládovú sladkosť. Vďaka tejto odrode ochutnáte jednu z najkomplexnejších brazílskych káv.
Indonézia Java Blawan, káva s výrazným telom a veľmi nízkym obsahom kyselín. V chuti sa v nej objavujú zemité, tabakové a ovocné tóny.

Bože.

            Ten čas tak rýchlo letí...

Je tu jeseň.

So všetkými svojimi nádhernými farbami.

Čo je nové?

Behanie som musela trochu obmedziť, lebo moje zlaté nohy mi dokazujú, že nie som už najmladšia a že kŕčové žily môžu dosť bolieť, keď si ich s tým mojím akčným behaním každý druhý deň ničím.

Posledné príspevky pletiem dve na tri úlohami od logo a špeciálnej pedagogičky, ale obe vlastne vedú vždy k jednému - k zlepšovaniu porozumenia. Našla som na pintereste pár nascanovaných obrázkov z kartičiek Nomilandu, ale podľa mňa môžete použiť aj obrázky z knižiek alebo aj reálne predmety. Ja to občas skúsim aj na knihách ako Moje prvé slová alebo Na farme, V dome, ktoré som tu tiež už pofotila. Mne sa na tomto zapáčilo, že na jednej A4 sa jej môžem spýtať na veci z viac oblastí a vyzerajú fakt reálne a nebude tam mesiac podobný s loptou alebo pes podobný s mačkou....

Svojej rakety sa napr. na tomto obrázku pýtam:

- Do čoho môžem kopnúť? (overujem slovo kopnúť, zajtra sa vyskúšam opýtať, s čím si zahrám futbal)

- Ukáž mi nejakú zeleninu/zvieratko? (overujem slovo zvieratko/zelenina nie konkrétny druh zvieraťa ako napr. lev)

- Do čoho si nalejem džús? (asociácia s pitím)

- Čo si oblečiem na nohy? (asociácia oblečenia na konkrétnu časť tela)....

Dobrý neskorý večer,

keďže zajtra po dllllhhheeeejjjj dobe odchádzam mimo SK bez rodiny, tak súťaž na ďalší týždeň bude spojená s mestom kam idem. Takže sa opäť pozrieme do mapy a budeme hľadať MESTO/OBEC.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/ý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1. alena, tip 1. alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

Jesenný tip na prevenciu plochonožia.  

Potrebujete:

- nazbierané gaštany, ktoré vysypete do nádoby (napr. plech, väčšia kartónová krabica alebo malý detský nafukovací bazénik). Následne dieťa bosými nohami chodí a šliape po gaštanoch do rytmu obľúbenej pesničky alebo básničky. Ide o zábavné a efektívne posilnenie svalov nožnej klenby.

A nezabudnite: " Je dôležité cítiť aj nohami."

S úctou

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)

Ráno  schádzam dolu do obývačky sama (dvojmesačný novorodenec v postieľke sa tvári, že ešte tvrdo spí). Do náručia mi beží staršia dvojročná dcéra a kričí maminka maminka (ešte je rada, že ma vidí 😀). Sťažuje sa že tato buba, ten ktorý ju ráno 6.30 berie dolu, aby si maminka ešte zdriemla (vyzerá to tak, že driememe ešte obaja). Má na sebe len horný diel z pyžama, nohy a zadok je holý a nohy bosé. Vyberám veci z komody a obliekam dcéru. Zhora sa zrazu ozýva novorodenec, je hore. Utekám pre neho. Spomeniem si, že som išla dolu bez neho lebo som si chcela vychutnať kávu. Postavím si teda vodu na kávu, čaj pre dcéru, čaj pre mňa. Vyberám z chladničky maslo. Pod nohami mám takmer všetky hračky z detskej izby, na stole plienky a pred očami veeeľkú kopu nevyžehleného prádla, ktoré tam na mňa mlčky čaká. Malý už plače, pýta si jesť. Ukladám si ho na prsník a staršia dcéra kričí „mami mňamku ja“. Skladám z pŕs syna (hádam sa stihol najesť) a chystám raňajky. Spomeniem si opäť, že som chcela tú kávu, prvýkrát si odpíjam. Po ceste ku staršej dcére zakopnem do nočníka (vav kako). Vylievam nočník, cestou späť vyberám veci pre novorodenca, idem ho obliecť. Celý čas na mňa dcéra pokrikuje „aha mami, aha papam“, musím ju teda pozorovať. Priznávam, neviem koho si mám všímať skôr. Manžela? Dcéru? Syna? Nášho psa už nevídavam. V telke beží rozprávka, ktorá sa pozerá len vtedy, keď sa prepne. Keď to urobím moja dcéra plače. Som nervózna. Malý sa ozýva, nechala som ho samého (musí si zvykať), ukladám ho do kresielka. S manželom prehodíme zopár viet, odchádza do práce a ja ostávam sama. Vytáča ma to. Volám staršiu dcéru umývať zuby, tvári sa že sa hraje (keď chcem aby sa hrala chce si umývať zuby). Sadám si teda s nadšením na gauč a odpíjam druhýkrát z kávy. Zahryznem si z bábovky, veď aj matka musí niečo zjesť. Dcéra ma vidí, dojedá moju bábovku. Budem hladná. Malý spí, prekladám ho do hniezda. Staršia kričí. Napomínam ju, aby bola tichšie (nič nerobím častejšie), ona však kričí ešte viac. Vďaka bohu, že malý ju sem tam nepočúva. Konečne si obe umývame zuby, stíham pustiť práčku, poodkladať veci, upraviť fasádu. Dcéra si stihne zamočiť čisté vyžehlené tričko, raz spadnúť a zobudiť novorodenca. Som nervózna. V prezlečenom tričku uteká dolu, je čas ísť von. Ja som ale ešte nedopila tú kávu, nepreliala čaj do termosky, nezbalila mandarínky, keksíky, neprezliekla sa, nenaložila malého do kočiara, nesedela na záchode, neodpísala na správy, neumyla riady, nesadla si .....aaaaaaaaaaaaaaaa.

V čo najkratšom čase urobím nevyhnutné a spotená ako kvik kvik (nemôžem byť ako matka vulgárna) utekám dolu za dcérou. Tá už stojí pri dverách a teší sa na ihrisko. A čo ja? Teším sa, že ďalší x-tý rovnaký odchod z domu máme za sebou, huráááááááá. 

P.S. a to som ani nevarila, výčitky ma po ceste na ihrisko zožerúúú 😀😀

Myslím, že týmto oznamom potešíme mnohé mamičky ;) Poskočilo ti práve srdiečko, zvýšil sa tep a objavil úsmev na perách? Tak to je prvý krok k tomu, aby si sa novou Ambasádorkou pre PEPCO stala práve ty.

PEPCO je značka, ktorá je medzi vami viac ako obľúbená, a to aj vďaka @imartie 🙂 Mnohé sme vďaka nej doslova bežali do najbližšej predajne, skrášľovali naše domovy a parádili nielen seba, ale aj ratolesti. Dokázala tu zo značky PEPCO vytvoriť fenomén. Dala tomu skrátka srdce i dušu. Mati, ďakujeme ti! ❤

Teraz však nastal čas, aby posunula štafetu inej mamičke. Ale pozor, bude to veľká výzva! Martina rozbehla kolotoč naozaj naplno, preto bude chcieť odvahu, kreativitu a odhodlanie, naskočiť naň a nespomaliť. Ale vieme, že je medzi vami veľa šikovných mamičiek, preto smelo do toho!

Myslím, že PEPCO predstavovať nemusím. Kto by nepoznal sieť predajní s oblečením, hračkami, doplnkami do domácnosti a inými peknými a užitočnými maličkosťami? Skrátka so všetkým, čo mamičky potrebujú. Vďaka kvalite, dizajnu a cenovej dostupnosti je PEPCO srdcovkou mnohých z nás. PEPCO skrátka mamičkám rozumie, a preto ponúka kvalitné výrobky za bezkonkurenčné ceny.

Aká by mala byť Ambasádorka PEPCO?

Mamička, ktorá by mala stáť za značkou PEPCO, musí byť moderná žena, ktorá rada nakupuje, sleduje aktuálne trendy, a to nielen v móde, ale aj v dizajne, a vyhľadáva kvalitu za rozumnú cenu. Musí mať cit pre detail a pre pekné veci. Taktiež jej nesmie chýbať kreativita a chuť prežiť každý deň naplno. Na svojom blogu bude prinášať inšpirácie, tipy z rôznych oblastí a v neposlednom rade bude šíriť dobrú náladu. Okrem toho bude spravovať jednu z najobľúbenejších skupín PEPCO, nízka cena ťa vždy privolá!, ktorá je aj vďaka Mati jednou z najobľúbenejších, najaktívnejších a najusporiadanejších skupín na Modrom koníku.

Ahojte mamicky, prosim neviete mi poradit kde by som kupila tento kufrik s rozpravkami? 

Lindex oblečenie nie je pre mňa novinka, nosíme ho už pomerne dlho či už ja, alebo moja staršia dcérka. A vďaka skvelým materiálom a nádhernému dizajnu obľubujeme toto oblečenie aj pri mladšej dcérke Vivien. To, že ma vybrali pomedzi také veľké množstvo prihlásených maminiek, bolo pre mňa fakt obrovským prekvapením a nesmierne sa tomu teším. Preto som sa snažila tejto úlohy zhostiť tak, aby vám naše testovanie prinieslo nielen pekné fotky, ale aj pár užitočných informácií. Spojila som to s tým, čo milujem na Lindex ja.

Lindex: legíny, body, svetrík

1. Takže v prvom rade milujem ich dizajn. Nájdete oblečenie detské, hravé, jednofarebné, jednoduché, účelové, funkčné, so škandinávskym nádychom. Myslím, že si fakt príde každý na svoje. Ja si občas uletím aj na tých fakt detských a hravých motívoch, pretože sú naozaj rozkošné, ale zároveň aj chic. No prevažne vyberám oblečenie tak, aby som ich vedela rôzne nakombinovať a zladiť. A tu sa dostávam k druhému bodu.

Lindex: všetko, čo vidíte na foto. Svetrík je totálne skvelý, ako aj obidve huňaté mikinky. Na bielej sa dá kapucka odnímať. Potom je tam zprava rad bodyniek, ďalší rad sú tepláčiky a legínky, a na ľavo sú pyžamká.

2. Zladiť sa nie je problém. Úžasne si viete nakombinovať rôzne druhy oblečenia, s rôznymi vzormi či farbami. Dokážete vytvoriť fakt dokonalé outfity aj tým najmenším drobcom.

3. Pohodlnosť je základ. A na toto naozaj dbajú, takže detičky nie sú v pohybe obmedzované, oblečenie sa ľahko a jednoducho oblieka. Zatiaľ sa mi vážne nestalo pri žiadnom kúsku, žeby sa ťažko obliekal, aj keď bola Vivi úplné novorodeniatko. Taktiež zbožňujeme ich pyžamká na zips. Najgeniálnejšie pyžamko!👌 Mám odskúšaných mnoho značiek, takže to viem porovnať a pohodlnosť na Lindexe vážne chválim.

Po veľmi dlhej dobe neviem ako článok vôbec začať. Na jednej strane chcem raketu pochváliť , napísať o nej hotové árie, potom ju zas o dve hodiny za prvým rohom roztrhať ako hada, hneď nato chcem vynadať všetkým, čo na ňu len škaredo kuknú, keď robí cirkus tam, kde sa to "nepatrí", potom zas zachrániť všetky deti sveta pred zlom a neprávosťou....

Musím sa jednoducho naučiť "ustáť" mnohé situácie, lebo stačí sprostá poznámka a ja z nej mám zbytočne pokazený celý deň/týždeň... A veru sme my dve s raketou mali pekný týždeň. Už som si myslela, že sme jednou nohou "vonku" z tohto celého čudného kolotoča... Učíme a cvičíme poctivo skoro každý deň, aj keď mám teraz pocit, že nám viac prinášajú ovocie také "bežné" všedné aktivity. Dostali sme za úlohu naučiť sa pár slovíčok, ktoré by mohla z tých svojich pár slabík vedieť povedať a tak som sa teda do toho pustila... 

Jedným z prvých mega "zložitých" slóv, čo sa máme naučiť je BANÁN. Raketa vie povedať "ba" aj "na", ale spolu jej to akosi nejde z tej pusy povedať... No a u nás to potom vyzerá takto: Celý týždeň ju "drtím" banán a ona mi predvečom len tak otvorí mrazničku po raňajkách, zohne sa k zelenine a povie HRACH... Neverila som vlastným ušiam, tak som sa jej spýtala, čo to tam je a ona: "HRACH"... Úplne odveci slovo, ktoré by som ju učila asi ako posledné a ona ho len tak šplechne do luftu.. 

Mne už toto všetko príde celkom vtipné, lebo sa môžem rozkrájať nad sprostým banánom a ona zadre hrach... Do toho ma dnes ešte prekvapila slovom "MAPA". Kde to dievča moje zlaté mohla pochytiť nemám ani tucha, nemáme nikde mapu v dome a celý večer som rozmýšľala, kedy som slovo mapa vôbec v živote naposledy použila... Normálne sa teším, aké slovo "odveci" z nej vyletí zajtra. Ide to síce pomaličky pomaly, ale teraz to začína byť s nou konečne šou, lebo sa aj ona sama teší z každého nového slova. Teraz, keď sa jej spýtam, čo máme v mrazničke, tak sa vytešuje a povie hrach....

Čo ma neteší je, že občas ju vidím ukladať si hračky. No teda nie, že si sadne a ukladá, skôr je to také , že ju to napadne pri spoločnej hre. Napr. dnes sme chytali magnetické ryby, všetci sme sa smiali a akože chytali ťažké ryby a ona zrazu začala vyberať ryby a ukladať si ich do radu.. Ja už Vám neviem, či je to dnes mojou zlou náladou, ale hned mi stáli vlasy dupkom. Mám podozrenie, či som jej túto hru sama nepodstrčila tým, že som vždy uložila pár plyšákov vedľa seba a akože sme si čítali, ale dnes ma to riadne vyšokovalo..... Takže som späť zase na tomto bláznivom kolotoči, ktorý ešte stále nezastavil v zastávke "mimo aut"...

Dnes mi zlú náladu spôsobila jedna hlúpa poznámka na moju raketu, ktorá sa nevedela spamätať  a počkaj, kým lektora dokončí svoj 2,5 minútový výklad... "chyť si ju".. Tak ma to s prepáčením "nasralo", najskôr na raketu, potom na mňa a nakoniec na lektorku... Celý večer som menovala doma ako "chorá vrana".. Ako keby človek sedel s vyloženými rukami a nohami a nič s ňou nerobil... Už radšej ukončujem svoj výlev, lebo by sa mohol lahko prehupnúť do výpovede plnej vulgarizmov. Musím nazbierať ešte veľa síl a byť odolná proti takýmto poznámkam, lebo si ich veru pri rakete asi užijem na jej osobu... Ale keď za ňou nebudem stáť ja, tak nikto... Keď ja raz ukážem na "jej neschopnosť" ostatní si do nej potom už len radi kopnú alebo ešte lepšie dajú veľmi rýchlo ruky preč od "takýchto" detí... Veď kto by nechcel mať v školke/škole len ideálne deti... Takže hor sa bojovať za všetky deti, ktoré nie sú z katalógu "Dieťa roka"....

O niekoľko dní, 4. februára 2017, prekročila Sofinkina váha 1000 gramov, kilo múky 🙂 Priberá zrazu menej, veľa energie minie na trávenie a hlavne samostatné dýchanie.

Jej stav je stabilizovaný, ale mozgové komory zostávajú zväčšené, časom sa úplne vyčistia od krvi. Podľa sona sa však vyskytol ďalší problém, zrejme baktéria, ktorú mala po narodení úplne všade, zasiahla aj mozog a "vyžrala" niekoľko ložísk. Z pravej hemisféry veľa nezostalo. Podľa lekárov bude mať postihnutú ľavú polovicu tela vrátane jazyka a úst (jedenie a reč), zasiahnutá bude motorika ľavej ruky a nohy (jemná aj hrubá, tj. pohyb, chôdza, úchop), ale môže to byť aj mentálna stránka, tiež sa môže pridať hluchota ako následok silných antibiotík a nikto nevie, či bude dobre vidieť... 

Určite bude značne hypotonická, vlastne ležiak... 

Toto ste chceli?

Nieeeee, toto sme nechceli...

Už sa to zase valí. Vyhrabeme sa z jedného problému, ale lekári nás vedia rýchlo uzemniť. Ich nové prognózy nemajú konca, nič dobré z nich nepozerá.

Sledovanie trendov v detskom oblečení sa stalo mojím hobby. Móda detí má veľa podôb, od pastelových tónov, cez veľké nápisy, rozprávkové postavičky či mnohofarebné vzory... Neodsudzujem žiadny z týchto vizuálnych prvkov, ale našla som sa v úplne inom druhu detskej módy - prírodných materiáloch a zemitých farbách, v štrikovaných pulovríkoch a rozkošných elfských čiapkách. Takýto výzor je blízky môjmu srdcu a aj keď sa občas označuje ako "staromódny", pre mňa práve on zosobňuje detstvo - plné rozprávok, lesa, lúky, zemi a vetra. Deti sú v oblečení malých elfíčat naivne krásne a nevinné. 

A ak chcete svoje deti obliekať práve takto, musíte občas siahnuť hlbšie do peňaženky a prekutrať obchodíky malých predajcov (a to často domácich, čo je veľmi fajn!). Nie je však na škodu doplniť svoje predstavy o nádhernom oblečení aj z radov bežnejšie dostupného tovaru a tu práve prišiel Lindex, so svojou novou kolekciou, ktorá ma takpovediac položila do kolien. 

S Lindexom ideme ruka v ruke od obdobia, keď mal prvorodený syn pár mesiacov - vtedy som mu kúpila prvé body tejto značky - ale nie nové, ale z "koníkového" bazáru. Toto body (ktoré stále mám a je aj teraz využité), má veľmi príjemne prekvapilo. Vyzeralo totiž ako nové, materiál neutrpel žiadnu ujmu praním či nosením, napriek tomu, že prišlo z druhej ruky. Taktiež keď som ho po viac ako 2 a pol roku vytiahla z krabíc bol jeho výzor a kvalita nezmenená. Toto je práve to, čo u mňa radí Lindex na popredné priečky komerčného oblečenia. Ich kúsky sú nielen robené z bio certifikovanej bavlny (GOTS), ale označujú sa aj ako "udržateľný výber" (Sustainable choice). Toto označenie môžem 100 % potvrdiť. Vydržia nezmenené, nevyťahané, bez žmolkov a bez obáv ich môžete predať na bazáriku či odložiť pre ďalšie deti (pokojne aj vnúčatá).

(toto je to bazárikové body)

A kedže vám chcem najmä ukázať, ako vyzerá nová jesenná kolekcia od Lindex, prejdem k samotnému testovaniu:

Nákup v predajni Lindex

Milé maminky,

pred mesiacom nás vybrali na testovanie detského oblečenia značky Lindex. Zapísala som sa s malou dušičkou a aké to bolo prekvapenie, keď ma kontaktovali, že nás vybrali! Na testovanie som sa naozaj veľmi tešila. A viete prečo? Pretože Lindex je značka, ktorú dôverne poznám, mám ju odskúšanú už niekoľko rokov na troch deťoch, viem, čo prezentujem, poznám plusy a mínusy... Tak poďme si niečo o tom povedať viac.

Nikdy som nebola ten typ, ktorý vyhadzuje peniaze na oblečenie, a tobôž nie detské. Nie, naozaj nie som "držgroš", nechcem na svojich deťoch šetriť, ale mám rada, keď sa peniaze míňajú rozumne. Toto bolo v rozpore s cenami v Lindexe, a preto som tento obchod zďaleka obchádzala. Veci tam sa mi naozaj veľmi páčili, krásne, štýlové, nadčasové kúsky, ktoré sa ľahko kombinujú, jemné farby, krásne detské vzory... ALE naozaj mi bolo proti srsti platiť veľa peňazí za oblečenie, ktoré nevydrží ani dve prania a ak aj vydržalo, dieťa z neho za 3 mesiace vyrastie. Dať za body 13 Euro, co som blázon?! 

Avšak, potom som osobne vyskúšala body Lindex, ktoré som kúpila tu na bazáriku pre moju novorodenú dcérku. Bodynko, aj keď bolo nosené, prišlo vo vynikajúcom stave a tento stav si zachovalo aj po mnohých praniach, body dlho nosila, keďže veľkosti v Lindexe sú väčšie. Hovorím si ok, to sa mi páči, chcem toho viac... A takto nejako začal náš intenzívny vzťah s Lindexom 🙂

Nákupy

Hneď na druhý deň, ako sme obdržali 60-eurovú poukážku, sme sa s dvojičkami vybrali do Lindexu. Ja som bola nadšená, dvojičky už menej 😀 

Aj vy máte pocit, že len včera ste mali 18? A zrazu roky pribúdajú a pleť už nie je to, čo bývala... Úsmev na tvári je síce to najkrajšie a najhlavnejšie, no nesmieme zabúdať ani na zdravú a sviežu pokožku, ktorá rozžiari každú ženu. A viete, v čom spočíva tajomstvo krásnej pleti? V kvalitnej kozmetike. A presne takou kozmetikou rozmaznávali mamičky svoju pleť v jednom z posledných testovaní. Certifikovaná prírodná kozmetika Annemarie Börlind je to, čo si pleť každej ženy zaslúži.

kesis

„To, čo nemôžem zjesť, si nedám na tvár,“ je heslo, ktorým sa riadi táto luxusná a účinná prírodná kozmetika. Súhlasíme všetkými desiatimi. A nielen my, ale aj naše testujúce žienky. Mamička miskamilka napísala: „S pribúdajúcim vekom sa čoraz viac zamýšľam nad zložením nielen potravín, ktoré jem, ale aj kozmetiky, ktorú používam.“ Všetky produkty sú vyrobené s láskou a úctou nielen k človeku, ale i k životnému prostrediu. Balíček, ktorý sme mamičkám poslali, sa postaral o ich pleť ukážkovo:

1. Aquanature čistiaca pena
2. Aquanature hydratačný vyhladzujúci denný krém
3. Beauty shot intenzívny koncentrát Vitamin Energizer
4. 2-fázový hyalurónový shake

Na tomto testovaní sa budú iba veľmi ťažko hľadať negatíva, pretože mamičky boli skutočne nadšené. Síce platí, že každej pleti vyhovuje niečo iné, no v tomto prípade môžeme povedať, že mamičkám testované produkty skutočne sadli. A ktorý produkt by sme vyhlásili za favorita? Ťažká to úloha, ale s miernym náskokom to boli zrejme Aquanature čistiaca pena a Beauty shot intenzívny koncentrát Vitamin Energizer.

Pena si vyslúžila, oprávnene, iba sa samé superlatívy. Mamička tinusiatko napísala: „Toto bol iný level... Jemnunká pena, ktorej stačilo jedno stlačenie pumpičkou a moja pleť bola čistučká a jemná. Až druhý deň som si trúfla odlíčiť aj oči a poviem vám, nová láska bola na svete 😍. Dokonca som si vďaka tomu pocitu začala pleť poctivo čistiť aj ráno. No neskutočne. Ľahká ako šľahačka, jemná a voňavá. Luxus.“

Tip na zážitkové učenie samohlásky A.

O zábavu zaručene postarané..., užite si zajtrajší Svetový deň úsmevov (04.10.2019).

 Ako na to:

Dieťa najskôr oboznámime so samohláskou A. Dáme mu možnosť preskúmať kartičku s písmenkom A: hmatom, možnosť obtiahnuť prštekom tvar písmena, poukážeme na vizuálnu zhodu s obrázkom anjela  a taktiež na zvukovú zhodu písmena A so slovom anjel.

Následne pozorujeme veci v priestore okolo seba ( napr.: v izbe, v triede, v aute, v lese...) Dieťa veci v priestore jednotlivo pomenuje a v danom slove vždy zamení všetky samohlásky len na samohlásku A. 

Napr.: pohár - pahár, anjel - anjal, stena- stana, tabuľa - tabaľa, okno - akna, dvere - dvara, ucho - acha, atď. ...

Nebojte sa, nebude nasledovať hudobné matiné na štýl Repete (pozn. pre mladšie ročníky, hoďte si to do YouTube-u, nebudem vám vysvetľovať, čo to bolo), aj keď hudba zohrá svoju rolu. 

Všetko sa odohralo v jeden víkend. Začalo to  v piatok popoludní a skončilo v nedeľu nadránom. Keďže som dobrá matka, ba priam Matka roka (-ostatné sa nemusia urážať, všetky sme!), chcela som dopriať deťom aj nejaký kultúrny zážitok. A Biela noc mi bola v tomto zámere nápomocná. Lebo chápadlá chobotnice trčiace z technickej pamiatky pri Dunaji, zaujmú aj náročného diváka, akým vie 3,5-ročné dieťa byť. To som ale netušila, čo ho zaujme ešte viac!

Z druhej strany móla sa ozývala akási tanečná hudba, ktorú by sme s manželom bežne definovali ako „kolotočársku“. A hudba nebola to jediné, čo sme si s prvorodeným z móla všimli. Na hudbu tancovali tínedžerky a asi dvaja tínedžeri hotové choreografie. Osobne som nechápala, prečo sa pri tom striedajú a niekedy ich tancuje viac, inokedy menej. Lebo na oné známe „battle“ to nevyzeralo. Každopádne, kým ja som sa zamýšľala nad pointou a účelom videnej aktivity, v synovi sa ozvala potreba si zatancovať. Úprimne som si myslela, že keďže ho doma vedieme ku kvalitnej hudbe, na niečo jednoduchšie nepristúpi. Veruže som sa v jeho hudobnom vkuse mýlila. A bez zaváhania sa k nemu pridala aj mladšia sestra. Nestačila som sa diviť, ako rýchlo zapadli medzi tínedžerov a ako sa im svojimi tanečnými kreáciami motali pod nohami. A ja, ako taká mama hus som behala za nimi, nech nerušia mládež, ktorej som kvitovala, že si zvolila pobyt na čerstvom vzduchu miesto sedenia za počítačom. (S výberom ich outfitov som už taká spokojná nebola. Ale zas, tzv. ugly sneakers si podľa mňa vo svojom podaní zažila každá generácia. Ja by som dnes možno bola zhrozená, aké žehličky mi zdobili nohy. Našťastie, spomienky sú ku mne milosrdné.)

Stále som však nevedela, o čo im ide. Ale keď sa jedna dievčinka prihovorila mojim deťom a to menšie si vzala aj na ruky, zacítila som príležitosť, dozvedieť sa viac. Áno, toto je časť príbehu s kórejským popom, kde má každá pieseň vlastnú choreografiu a decká sa ju tam navzájom učia a si ju precvičujú na randomne pustených ukážkach. Preto to striedanie a rôzne počty tancujúcich. Ku koncu sa už na niektoré prvky choreografie chytal aj Karol, preto som usúdila, že na K-pop má predsa len ešte čas a išli sme na hamburger (-veď vravím, že som matka roka…). Evidentne môj čas na K-pop vypršal.

Keď som po sobotňajšom druhom kole Bielej noci uložila „moje“ dieťa spať (-muž zas to svoje), dopriala som aj sebe dávku kultúry. Dúbravské hody, here I come! No, prišla ako prišla… Videla som poslednú jazdu ruského kolesa a stihla som si kúpiť tri deci burčiaku. Mohla by sa natískať na pery známa veta: Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Ale nie v tomto prípade. Lebo moji dúbravskí kamaráti mali už v zálohe ďalší bod programu! 

Aký? A čo s tým má spoločné Čistychov sa dočítate v pokračovaní článku u mňa na webe. 

Niektorí tvrdia, že je srbské. Ďalší zase, že už dávno nie. A furt sa vie niekto uraziť. Nechajme my tieto naťahovačky Balkáncom a pozrime sa naň ako na turistické miesto 🙂

Dnes sme sa totiž, aj napriek vášnivým protestom vetchého starca, vybrali na krátky výlet do Kosova. Svokrove proroctvá sa nesplnili a nikto nás nepripravil o orgány. 😀  No, hoci máme obličky a pečienky na svojich miestach, zbavili sme sa prebytočnej hotovosti. Ale neľutujem ani cent!

Mesto Prizren, v ktorom sme boli „nehanebne hýriť“, má bohatú otomanskú architektúru. Škoda, že sme si nestihli pozrieť žiadnu z mešít, hrad, ani turecké kúpele, no aspoň je o pár dôvodov viac sa vrátiť. Napriek jemnému orientálnemu nádychu, atmosféra miesta mi niečim pripomenula Užgorod. Na každom kroku sú stánky s peknými vecami a všetko je také lacné! Jasné, že som si musela kúpiť každú cetku, čo mi padla do oka, vrátane kosovárskeho kroja pre malú Mišenku. 😀 Vlastne, chcela som jeden aj pre seba, ale ten zelený, čo sa mi páčil, som neoblieka a tie, čo mi boli dobré, boli moc ružové a čipkované, rozhodne mi nelichotili a vyzerala som v nich ako mladšia sestra Dolores Umbridge.

Bolo mi ľúto, že pre krátkosť času si bližšie nepozrieme pamiatky, no kultúrny program nám pripravili aj domáci. Kosovári sú zhovorčiví a veselí ľudia. Jazyková bariéra nie je žiadna, lebo skoro všetci vedia po „srbsky/chorvátsky“ a neváhajú ho použiť a porozprávať ti niečo zaujímavé.  

V obchode s krojmi som si napríklad šťavnato pokecala s dámou v rokoch. Najskôr chcela vedieť, koľko má dcérka rokov (hovorím, že to pre neterku potrebujem).  A o chvíľu som sa dozvedela, že ani ona nemá deti a veru už ani muža. Sa rozviedla. „ A dobre som spravila. To bolo furt len navar mi, oper mi, fakt potrebuješ ďalšie topánky? Načo pôjdeme do divadla? Mne sa nechce... Tak mu hovorím, počuj Besnik, deti si mi nedal, stal sa z teba protivný domased, ani už nevyzeráš, ako kedysi, choď ty pekne naspäť k mame a ja si budem kupovať topánok, koľko chcem.“

„Fíha...a čo na to povedal?“

Pridávam vám ďalší fragment cestovateľského zážitku. V tento deň sme sa zobudili do trochu upršaného rána. Dážď hlásili rôzne a aj celkom intenzívne už od štvrtka. Aspoň sa o niečo schladil vzduch. S dáždnikmi a pršiplášťami sme si to autobusom zamierili do ZOO. Nie som človek, ktorý ich nejako rád navštevuje, ale keď to bolo v programe, tak sme sa tam poprechádzali. V ZOO nám pršalo nejakú hodinku, ale nič to. Niektoré zvieratá sme poriadne nevideli, lebo boli skryté, alebo práve jedli. Areál je pomerne veľký a za ten čas sme ho neprešli úplne celý. Takže sme videli slony, tučniaky, nosorožce, opice, hrochy, medvede, žirafy... a samozrejme pandy. Len tá červená sa nám nejako schovávala.  

Strávili sme tu 2 hodiny. Aby sme prešli celú ZOO v kľude, tak to by sme potrebovali viac času. Chodil tam aj "vláčik", ktorý vysádzal pri rôznych pavilónoch, ale tuším bol za poplatok. Na obed sme išli do reštaurácie, ktorá bola vybavená narýchlo, keďže tú, kam sme mali ísť, zatvorili. Vraj sa to stáva bežne. Čo sa týka stolovania v tejto krajine, tak Číňania jedia veľmi rýchlo, aj rukami, narobia pri to neporiadok na stole (ako úctu kuchárovi, že im chutilo), mľaskajú a grgajú. Takže sme sa zasmiali na poznámke pani Silvie, že tí učitelia, ktorí s nami sedeli v miestnosti budú študentom rozprávať, akí sme suchári 😀 Keď sme odchádzali, tak bola celkom veľký rad na obed.

Toto je len časť čakajúcich. 4x taký počet bol vo vnútri a 2x toľko v ďalšom vchode. Po asi 20 minútach jazdy nás autobus vysadil a čakal nás posledný plánovaný bod programu. Letný palác. Cestou sme išli okolo týchto mňamiek. Áno, skúšali sme. Ale až v posledný deň. Malých vysmážaných škorpiónov. Mimochodom, chutili ako chipsy, len s takou netypickou mäsovou dochuťou. Ale to dúfam nezabudnem ešte spomenúť.

V areáli paláca sme dostali posledné inštrukcie a hor sa objavovať. Palác sa nachádza pri umelo vytvorenom jazere a slúžil ako útočisko cisárskej rodiny pred horúčavami. Je veľmi rozsiahly. Dalo by sa tu stráviť blúdením aspoň pol dňa, určite by ste ho dokázali aj prejsť dokola a objaviť rôzne zákutia. My sme tam strávili asi 2,5 hodiny. Je tu tiež veľmi pekne. Keďže sme nemali počasie na fotografovanie, tak to nemusí vyzerať lákavo.

Prešli sme sa na ostrov a potom smerom naspäť popri okraji jazera, popod palác až k Mramorovej lodi. Kúsok od nej sme sa mali všetci stretnúť a vyraziť na hotel. Vidíte ten palác? Tak tam sme sa snažili aj dostať úplne hore, ale všade na konci schodov sme nachádzali len zavreté dvere, tak sme to ďalšom pokuse nájsť správne schody nakoniec vzdali a zmierili sa, že to neuvidíme zhora.

A tu spomínaná mramorová loď...

Keď som bola dieťa, vždy som sa vytešovala, keď nám mama pripravila na raňajky teplú kvasnicovú nátierku s vajíčkom a pažítkou. Ako dospelá som tiež ocenila iné teplé nátierky, ktoré sa výborne hodia na zapekanie. Tak možno chutne využiť staršie pečivo a pripraviť rýchlu teplú večeru alebo raňajky. Medzičasom už mám celú zbierku takýchto teplých nátierok a chcem o ne s vami podeliť. Niektoré z nich sú naše rodinné recepty, pri iných som sa inšpirovala kuchárskymi knihami, preto dole uvádzam aj zdroje.

Droždová teplá nátierka s vajíčkom

1 čerstvé kvasnice, 1 cibuľa, 1PL masla, 2-3 vajíčka, 1čl horčice, soľ, čierne korenie, pažítka

Na masle a troške oleja opiecť na drobno pokrájanú cibuľku až zhnedne. Pridať rozdrvené kvasnice a miešať ich až sa roztopia. Pridať horčicu a spolu premiešať. Potom za miešania pridať vajíčka a miešať až sa celá zmes zahustí. Dochutiť soľou a čierným korením. Servírovať na pečive posypané pažítkou.  

Droždová teplá nátierka s uhorkami

2 čerstvé kvasnice, 50g masla, 2 surové vajíčka, 2 uvarené vajíčka na tvrdo, 2 kyslé uhorky, 1čl horčice, soľ, čierne korenie, petržlenová vňať

Predstava chodenia po stopách predkov nadchla Tomicu natoľko, že toho roku sme sa vybrali za tými jeho, do Čiernej Hory.

V tejto krajine som bola už 3x, no zakaždým mi zážitok pokazili rôzne okolnosti. Dvakrát bol s nami starý protivák, ktorý sa postaral, aby sme si to neužili a raz sme vyhrali pobyt v tombole, snáď v tej najhoršej izbe, aká sa dá na Jadrane nájsť 😀. Nie som fajnovka, ale týždeň spať s mojim veľkým mužom v jednej mini posteli, ktorá má namiesto drevených roštov len tú železnú húpaciu sieťku, PanBoh zaplať...Teraz sa však črtala príležitosť nahradiť si predchádzajúce nepríjemnosti a dať Čiernej Hore novú šancu.

Nezačalo to ideálne. Apartmán, ktorý Tomica rezervoval mal zopár múch. Napríklad lokáciu. Konkrétne mi vadilo, že stál na kopci, ako Ježibabe do pi... S parkingom pod brehom, splnila som si dennú dávku kardia, kým som vôbec došla k vchodovým dverám. Nehovoriac o tom, že vnútri čakali na vyšľapanie ďalšie štyri poschodia bez výťahu. S pribúdajúcimi dňami, som sa čoraz viac desila pomyslenia, že všetko, čo sme na etapy navláčili hore, budeme musieť ponosiť naspäť. Aspoň sme mali pekný výhľad a intímčo, však? ...Výhľad áno, to druhé...nie.

Budva je ľudnatá, turistov je plno a ubytovacích jednotiek ešte viac. Napriek nadmorskej výške, o susedov sme nemali núdzu. Doslova meter od našej budovy stál ďalší panelák. S tetkou, čo každý deň na terase čosi popíjala, by sme si mohli ruku podať. Či pani niekto uniesol a zamkol v byte, alebo sa jej len nechcelo teperiť dole úšustom, neviem, ale kedykoľvek som sa pozrela z okna, vtedy tuho sedela v ratanovej stoličke a civela späť na mňa. Musím priznať, celkom mi to pokazilo pocit súkromia. A chvíľu som sa zamýšľala, či nie je náhodou mŕtva a nemáme zavolať policajtov.

Záhada sa vyriešila v jednu noc. Vďaka novému experimentu, som ťahala dlhú šichtu. Čítala som, že sa dá dobre schudnúť, ak si zakaždým, keď máš chuť na sladké, dáš čaj, alebo kávu. Aká sprostosť! Po piatich čiernych čajoch a troch kávach, som furt mala chuť na keksík, akurát som nemohla zaspať. Naspeedovaná som sa prehadzovala v posteli a nohy sa mi triasli, ako srnčiemu ratlíkovi. Keby aspoň fungoval internet, nech sa mám čím zabaviť... Čas som si začala krátiť chodením po obyvačke a rozmýšľaním nad nespravodlivosťou vyhostenia Jona Snowa za severnú stenu. Zahĺbená v kritike, otvorím okno, nech pustím svieži luft a tu ku mne nočný vánok donesie chrapľavý hlas : „Choď už spať!“ Skoro som si striekla do textilu! Tetka z kresla stála celkom pri zábradlí a nesúhlasne kývala hlavou nad mojim ponocovaním. Definitívne som sa rozhodla, že je živá...a že tento apartmán sa mi nepáči.

Našťastie, dnu sme trávili málo času. Ráno sme vyšli a vracali sa až večer,  lebo komu by sa chcelo tú štreku šľapať 2x? Tomica si prial pasívny oddych, čiže väčšinu týždňa sme preležali na pláži. Vrcholom programu bolo nedeľné stretnutie so vzdialeným príbuzným, ktorý sa venuje genealógií a pozná mnohé príbehy o ich rodine. Paráda! Neznášam bezduché lehnenie pri vode a bola som úprimne zvedavá, čo sa dozviem.

Deti, ktorým sa čítalo, majú oveľa väčšiu slovnú zásobu, predstavivosť, schopnosť vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, chápať pocity u druhých, sú trpezlivejšie a svoju pozornosť udržia po výrazne dlhšiu dobu.

Tieto deti majú dobrú schopnosť analýzy, majú fantáziu, vďaka príbehom dokážu chápať a predvídať vývoj situácie, pochopiť príčinu a následok. Sú pokojnejšie, vyrovnanejšie, nepodliehajú úzkostiam a neistote tak ako deti, ktorým sa nečítalo alebo, ktoré vyrastali pri počítači, tablete a televízore. 

Výskumy dokazujú, že deti ktorým sa pravidelne (najlepšie denne) čítalo pre zábavu a ktoré si neskôr čítali samé, majú výrazne väčšie všeobecné znalosti. 

Súhlasíte ...?

S pozdravom

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)

Uznajme, že ľuďom vadí doslova všetko. Špecifická skupina komentujúcich šéfkuchárov to je niečo, čo ma nikdy neprestane fascinovať. 

Občas sa neviem rozhodnúť či sú horšom receptári, matky alebo záchrancovia zvierat. Takto som si ich rozdelila:

Mojou obľúbenou skupinou receptových komentátoriek sú babky 👵❤, ktoré sa ešte len naučili používať FB a ich celý sociálny život sa točí iba v receptárskych skupinách. Občas „z tóóóhoo internAtu“ zavolajú vnúčatám do Anglicka a pošlú fotku záhradky. Sú to ženy, ktoré majú v kuchyni prax minimálne 20 rokov a recepty poznajú naspamäť. Presne viete kedy pridajú fotku, bez pozerania na ich profilovku. Na stole je krásny sviatočný obrus, sviečky a niekedy aj sošky. Prezdobené ako na Vianoce, ale ja viem, že ony to všetko robia z čistej lásky k svojím rodinám. Ony ešte aj rady poradia a tie zručnejšie pošlú recept sfotený priamo s ich zošita, kde sú už pekne žlté strany a svoje už „odvarili.📒

Potom už mám obľúbených iba tých, ktorí pridajú peknú fotku spolu s receptom bez prosenia.

Snáď najagresívnešou skupinou sú ženy „MAGIčky 👩‍🍳. 

Ony nikdy neuvarili zlú kuraciu, ich jedlo nikdy nie je zlé, ani priemerné. Ony nikdy nepoužívajú polotovary. To len dnešné mladé ženy sú lenivé, aby si urobili niečo samé. Ryža sa nepočíta, ale keby mohli, aj tú vypestujú samé. 

Dni sa skracujú, listy padajú, pofukuje chladný vánok a obdobie chorôb je v plnom prúde. Telo začína byť zmenou počasia vyčerpané, slniečko, ktoré nás dobíjalo energiou mizne v jesennej hmle. S jeseňou prichádza aj nepríjemná jesenná únava. Máte pocit, že Vám ubúda síl a jediné, čo by ste celý deň dokázali naplno robiť je ležanie v posteli (to sa pri deťoch veľmi nedá :P). Ako sa nepoddať jesennej únave? Máme pár overených tipov 🙂 

Slnko je energia

Dni sú kratšie, čas spánku a bdelosti môže byť trošku narušený. Kvôli nedostatku slnečného svetla mozog začne produkovať viac melatonínu, ktorý spôsobuje ospalosť. Odostrite závesy čím skôr, aby ste do bytu dostali viac slnečného svetla, užívajte si prirodzené svetlo vonku najviac, ako to bude vo Vašich možnostiach. Prechádzky jesennou prírodou, šantenie sa v padajúcich listoch, alebo zbieranie gaštanov na skvelé eko stavebnice, ktoré sú zadarmo isto ocenia aj tí najmenší.🙂 

Kvalitný spánok

Nerušený spánok zabezpečí dostatok energie na celý deň (sen každej mamičky). Pocit ospalosti počas chladnejších dní nemusí signalizovať nedostatok spánku. Práve naopak, ak spíte viac, ako obvykle, môžete sa počas dňa cítiť ešte ospalejšie. Skôr si pripravte prostredie pre lepší spánok: v upratanej izbe sa spí lepšie, pred spaním na chvíľu otvorte okno, zabezpečte si pohodlné návliečky, pred spaním nepracujte na počítači, alebo neprezerajte telefón, zvyčajne cítite únavu, no mozog stále pracuje. 

Zacvičte si

Krásny slnečný deň dámy,

na úvod sa chcem poďakovať spoločnosti ANNEMARIE BÖRLIND NATURAL BEAUTY za neopakovateľný zážitok z testovania tejto značky. Som skutočne očarená jej pôvabom, vôňou a jemnosťou. Ak chcete zažiť dotyk luxusu a prírody, tak produkty od ANNEMARIE BÖRLIND sú ako stvorené pre Vás. Som si istá, že táto značka uspokojí aj potreby najnáročnejších dám.

Na vlastnej pleti som si skúsila následovné produkty:

- AQUANATURE SYSTEM HYDRO-OSVIEŽUJÚCU ČISTIACU PENU

- BEAUTY SHOT VITAMIN ENERGIZER KONCENTRÁT

- 2-FÁZOVÝ HYALURÓNOVÝ SHAKE