Pre niekoho taký obyčajný deň, niekto sa možno v tento deň narodil......no pre nás si v tento deň odišiel za svoj dúhový most, je to už rok čo tak veľmi cýbaš :( :(
Dnes sa mi vybavila spomienka, keď sa Max narodil pozerala som von oknom a všetko bolo biele, tešila som sa v tom momente na tento rok že už bude veľkí a my sa budeme môcť ísť sánkovať. :( nebude môcť už nikdy, navždy bude chýbať....
Toto je moja smutná cesta za dieťatkom :
Ivana
Anjelik Max
Vytrhli mi srdce z hrude, pošliapali po ňom a povedali, že musím žiť ….takto by som asi jednou vetou opísala svoj osud.
Začalo sa to všetko pred ôsmimi rokmi, keď sme sa s manželom rozhodli, že chceme byť šťastní, ale v trojici. Prvý rok bol veľmi ťažký, lebo každý sa vypytoval, kedy už bude bábätko a či ešte stale nič... No a stále nebolo nič, nedarilo sa, a tak som začala chodiť po základných vyšetreniach, nasledovala laparoskopia s výsledkom - jeden vajíčkovod priechodný, druhý priechodný pod tlakom.
Asi pol roka po laparoskopii a za pomoci hormonálnych liekov sa nám podarilo otehotnieť, naša radosť bola neskutočná a ani vo sne by nám nenapadlo, že by sa niečo mohlo stať…no stalo sa, skončila som v nemocnici s podozrením na mimomaternicové tehotenstvo. Nasledovala ďalšia laparoskopia, no našťastie mimomaternicové to nebolo, a tak mi zostali oba vajcovody.
Cca ďalší polrok prešiel a zase sa nám za pomoci liekov podarilo znovu otehotnieť, taká som bola šťastná, verila som, že tentokrát to už musí výjsť, že sa nemôže nič stať, veď všetko je v poriadku a ja nemôžem predsa dvakrát o svoje dieťatko prísť. No bohužiaľ som začala zase špiniť a keď som prišla na pohotovosť, tak mi povedali, že tam už nič nie je.
