Ako voňajú Vianoce? Tie moje jednoznačne opojne a štedro. Po škorici, marcipáne a čokoláde. Ich vôňa je nákazlivá a šíri okolo seba radosť a spokojnosť. Presne tak si predstavujem vôňu Vianoc. Ak sa ešte vo vašom okolí táto známa vôňa nezačala rozširovať, vyčarujte si ju sami. S kuchynským robotom Klarstein Bella Rossa to zvládnete lusknutím prsta. Vlastne, stlačením gombíka ;) 

Kuchynský robot je kamarát, s ktorým budete zrejme tráviť veľa času. Preto vyberajte dôsledne, aby vám do kuchynskej výbavy pribudol kvalitný produkt, ktorý vám bude nielen uľahčovať prácu, ale aj robiť radosť. Kuchynský robot Bella Rossa tieto podmienky pre ideálny kuchynský vzťah určite spĺňa 🙂 V balení nájdete:

• 1x kuchynský robot
• 1x nerezová miska
• 1x hnetací hák pre ťažké cestá, ako kysnuté alebo chlebové cesto
• 1x miešiací hák pre rovnomerné miešanie aj väčšieho množstva cesta
• 1x šľahač pre vzdušné hmoty, ako sneh z bielkov alebo piškótové cesto

Manuál, ktorý je v balení priložený, síce nie je v slovenskom jazyku, no jednoducho si ho viete stiahnuť tu.

Tento šikovný, červený krásavec perfektne zapadne do predvianočného chaosu. Farba ho pasuje za dokonalú (nielen) vianočnú ozdobu a jeho výkon za ideálneho pomocníka, bez ktorého si už pečenie nebudete vedieť predstaviť. Vďaka 3 rôznym nadstavcom vám ochotne poslúži pri akomkoľvek recepte. Hnetenie, mixovanie, premiešavanie či šľahanie? Hnetací hák si neporadí iba s kysnutým cestom, ale zvládne napríklad aj také medovníkové cesto. Miešací hák spoľahlivo a dôkladne všetko premieša a vďaka metličke nie je problém pripraviť krásne nadýchaný korpus či pevný sneh.

Niekedy je potrebné miešať jemne, inokedy je treba pridať na rýchlosti. Presne tak, ako v živote. V prípade robota Bella Rossa máte na výber 6 rôznych rýchlostí, ktoré si poradia s každým úkonom na jedničku.

Nikdy som nemala menej energie ako teraz a úprimne už nechápem, ako môže bezdetný človek byť unavený. Nie, že by na to nemali nárok, ale tá sloboda ísť spať, kedy chcú, cez víkend spať dokedy chcú, môcť odísť na výlet, do sauny alebo dať si teplú vaňu len tak... To im trošku závidím.

Deti sú takí malí upíri, ktorí vám vysajú všetku energiu. To je dvojnásobne zlé, lebo oni potom tú energiu majú a niekedy sa nám aj zdá, že ju berú zo vzduchu. Po desaťminútovom spánku sú schopné naštartovať sa na ďalší heroický výkon v podobe skákania, behania, lozenia, vyliezania na tie najneobyčajnejšie miesta. Naše deti by sme isto nikto nevymenili za predošlý život, ale tehotenstvo, pôrod, prebdené noci a akútny nedostatok času pre seba sa veru podpíšu na každej mame.

Ako teda tú energiu získať naspäť?

Príčiny chronickej únavy môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patrí deficit vitamínov, minerálov a stopových prvkov, psychické príčiny, ale aj autoimunitné alebo vnútorné ochorenia. Príčinou môže byť aj zlé stravovanie sa, nahrádzanie zeleniny a ovocia priemyselnými potravinami s vysokým príjmom sacharidov a nízkym obsahom dôležitých živín.

Každá dlhotrvajúca únava by preto mala byť vyšetrená u lekára. Ten obvykle vezme krv a zistí, čo vám v tele chýba a čo treba doplniť. Najčastejšie je to magnézium, kalcium, železo a vitamíny.

U mám dojčiacich a krátko po pôrode je práve anémia zo strát krvi a z nedostatku železa často na príčine. Teda ak nerátame to trojkilové klbko, ktoré nás nenechá vyspať sa. Ak sa k únave pridajú aj závraty, dýchavičnosť a bolesti hlavy, diagnóza je takmer jasná. Často je nám už v tehotenstve odporúčané brať železo v tabletkách, aby sme predišli anémii. A často to železo nie je vôbec dobré. Spôsobuje nám zápchu, bolí nás z neho žalúdok. Ak dojčíte, z tabletkového železa môže bruško bolieť aj bábätko, preto ak má vaše dieťa bolesti bruška, stavte na železo v prírodnej forme. Prírodné železo je často aj účinnejšie ako tabletkové, pretože sa ľahšie vstrebáva. Ak hľadáte spôsoby, ako doplniť prírodné železo, najviac ho nájdete v morských plodoch, tekvicových jadierkach, bobuľovom ovocí, pohánke ale aj cviklovej šťave Prírodné železo obsahuje aj BlueIron od spoločnosti Avita, ktoré okrem únavy pomôže aj s lámavými nechtami a vypadávaním vlasov, ale hlavne nezaťažuje žalúdok. Je vhodné aj pre tehotné a dojčiace ženy a nespôsobuje zápchu ani bolesti brucha. A aj vaše deti môžu BlueIron užívať. Výrobok je totiž vhodný pre deti už od 3 rokov!

Mám rada toto obdobie, keď je vonku nasnežené a ja sa môžem prechádzať ozdobenými ulicami nášho mesta. Vo vzduchu už cítiť vianočnú atmosféru. Blížiace sa sviatky mi pripomínajú aj otvorené okienka na čokoládovom adventnom kalendári. Každým dňom je ich viac a viac. A ja ešte NEMÁM darček pre svojho drahého manžela.

Vymyslieť darčeky pre deti je oveľa jednoduchšie, stačí spolu s nimi písať list Ježiškovi a už viem, aké sú ich tajné sny. Lenže svojho muža nedonútim, aby mi nakreslil, čo by si prial. Možno by som to aj skúsila, ale ak by to dopadlo, ako keď prednedávnom kreslil dcérke koníka, ktorý nakoniec vyzeral, ako by ho prešiel parný valec, vôbec by som si tým nepomohla. A tak som prišla na dokonalý plán. Večer, keď pôjde manžel do práce na nočnú a ja uložím deti do postele, sadnem si s pohárom vína k počítaču a určite niečo vhodné nájdem.

A tak som začala uvažovať. Futbal s kamarátmi síce hráva, ale dať mu loptu, ktorú využije až o pol roka asi nie je to pravé. Froté ponožky a teplý sveter pravidelne dostáva od svojej mamy, má ich plnú skriňu a aj tak ich nenosí. No a kozmetikou by som ho tiež neoslovila, stačí mu jeden krém na všetko, typický chlap. V tom začala v televízii hrať reklama na nový telefón a mňa osvietilo. To je predsa to, na čo sa zvykne sťažovať. Veď ten, ktorý má už dlho, pomaly prestáva fungovať. Z materskej som si niečo ušetrila, ale veľa peňazí to nie je. Začala som teda do vyhľadávača písať lacny iPhone a ostala som prekvapená, koľko zaujímavých ponúk som našla.

Lenže manžel často kontroluje telefón, surfuje na internete a pozerá rôzne videá, na to by bol lepší telefón s väčším displejom a tak som opäť skúsila, či sa mi niečo podarí nájsť. Kamoška má iPhone 6S a veľmi ho chváli, vyskúšala som to a našla som jeden ideálny pre svojho manžela. Šup s ním do košíka.

Dokonca mi z môjho rozpočtu ešte niečo ostalo. Super, môžem mu teda dokúpiť k nemu aj príslušenstvo. Napríklad tie štýlové Apple AirPods, vďaka ktorým by mohol pohodlne počúvať hudbu kedykoľvek. Našla som ich, ale tá cena! Sú síce v akcii, ale toľko peňazí mi v darčekovom rozpočte neostalo. Nevzdala som sa však. Slúchadlá predsa nemusia byť značkové a tak som znova začala vyhľadávať bezdrôtové slúchadlá Airpod štýl a našla som ich, na nerozoznanie od originálu. Manžel sa určite poteší a ešte viac sa teším ja na to, ako si pod stromčekom rozbalí darček odo mňa. Také prekvapenie istotne nečaká.

Povedzme si úprimne, Vianoce nie sú len o materiálnych veciach. Mali by byť predovšetkým o tých vnútorných hodnotách, rodine a spoločných chvíľach. O tom všetkom budú aj naše sviatky, ale predsa aj vhodným darčekom môžeme ukázať, že toho obdarovávané počúvame, vnímame jeho priania a potreby. A na to všetko nemusíme mať ani neobmedzené rozpočty, stačí len hľadať prijateľnejšiu možnosť a ona sa určite objaví.

Vždy som si myslela, že ma problémy materiálneho sveta budú obchádzať. Nepotrebovala som ku šťastiu drahé kabelky, značkové oblečenie či luxusné šperky. Pekne sa zladiť a vyzerať dobre sa predsa dá aj z výpredajových úlovkov bežných reťazcov. Ale vysvetlite to puberťákom!

Vracala som sa minule poobede z práce a doma som zbadala známe znaky. Obmäkčovací postup mojej násť-ročnej dcéry už dobre poznám. Začína to stále rovnako. Zrazu je jej izba ukážkovo uprataná, všetko oblečenie je v skrini, na stole je priestor na písanie úloh a dokonca zmizla aj vrstva prachu z poličky.

Chvíľu som sa tešila pohľadom na dokonalú dcérinu izbu a potom som sa otočila za zvukmi televízora. Vedela som, že sa tomu nevyhnem, tak nech viem čo najskôr, čo na mňa tá potvorka chystá. Pozdravili sme sa, spýtala sa, ako som sa mala v práci a kým som sa pustila do opisu príhody s netrpezlivou zákazníčkou, prerušila ma pripraveným dialógom.

„Mami, vieš čo? Veronika dnes prišla do školy s novým mobilom. Má jeden z najnovších iPhone 6S a všetci v triede jej ho obdivovali. Aj chalani z béčky za ňou cez prestávku prišli, len aby ho videli. A tak  som sa chcela opýtať, či by si aj mne nekúpila nový mobil.“

„Ale veď tomuto čo máš nič nie je. Kúpili sme ti ho len pred dvoma rokmi.“ 

"Veď práve, že pred dvoma rokmi. Vieš si predstaviť, ako rýchlo sa technológie vyvíjajú? Na mojom mobile si už neviem nainštalovať tie nové aplikácie na hudbu a videá. Nejde mi na ňom poriadne internet, takže si neviem pozrieť veci k úlohám do školy. A ani nie je značkový, je to len taký obyčajný telefón.

"Mikuláš nie je ani kultúrny prežitok ani pekelná výrobňa psychických tráum. Len je potrebné používať ho s rozumom a v súlade s vývojom poznatkov z detskej psychológie,"  napísal v roku 2003 uznávaný český detský psychológ Prof. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc.

Živý Mikuláš, čert a anjel patria neodmysliteľne k tomuto sviatku. Kým časť rodičov sa v tomto období obáva toho, či ich dieťa nebude mať z mikulášskej besiedky zbytočnú traumu, druhí pritvrdia a strašia deti čertom či Mikulášom.
"Čo to zasa vyvádzaš? Však počkaj, keď príde čert. Odnesie si ťa do pekla!"
Alebo "Počkaj, počkaj. Od Mikuláša veru nič nedostaneš, keď si takýto zlý." 
Spoznávate sa? Strašenie čertom a Mikulášom je teraz, v období adventu, u rodičov používanejšie čoraz častejšie, čím je bližšie 6. december.

S citom

Strašiť a desiť deti čertom ako barličkou poslednej záchrany nie je najlepší spôsob, ako si vynútiť pokoj a rešpekt. Výchova nie je záležitosť jedného večera v roku.

Takže ako je to teda s tým čertom a Mikulášom? Postrašiť určite môžete, ale podajte to s citom, nie výhražne. Veta "No počkaj, až príde Mikuláš s čertom, strčí ťa do vreca a odnesie do pekla. A tam sa s tebou párať nebudú," vyvoláva strach. 

Obzvlášť pri malých deťoch buďte citliví. Staršie deti a dospelí sa so strašením dokážu vyrovnať, drobci však svojim rodičom bezhranične veria. Preto sú presvedčení, že ich čert do pekla naozaj odvedie. Pre malé dieťa predstavujú rodičia bezpečie a istotu a predstava, že ich niekto od nich odtrhne, zoberie preč a rodičia s tým ani nič nevedia urobiť (lebo čertov sa nedá uprosiť), vyvoláva u malých detí obrovský strach.

Adventných kalendárov je pred Vianocami v obchodoch plná hŕba. Aj vás už omrzeli tie čokoládové z obchodu? A čo tak si tento rok vyrobiť jeden doma - voňavý z medovníčkov? Deti môžete do jeho výroby zapojiť tiež. Navyše si užijete veľa spoločnej zábavy. Tie jednoduchšie zvládne ľavou zadnou každá mamina, nemusíte byť ani miestna preborníčka v pečení a zdobení polevou.

    Základ na kalendár tvorí, ako inak, medovníkové cesto. Ak máte svoj obľúbený recept na mäkké, medové a voňavé medovníčky, pustite sa do prípravy cesta. Vy ostatní môžete skúsiť tento osvedčený recept:

Ingrediencie na cesto

• 2 polievkové lyžice medu   
• 400 gramov hladkej múky
• 2 vajíčka
• 1 čajová lyžička sódy bikarbóny
• 2 čajové lyžičky perníkového korenia (škorica, nové korenie mleté, badián, koriander, klinček, fenikel - pomery sú na vás, môžete si kúpiť už namiešané)
• 140 gramov práškového cukru
• 100 gramov Hery (alebo 30 gramov kokosového oleja a 70 gramov masla)

Medovníčky sú skôr svetlejšie. Kto chce tmavšie, pridá do cesta asi 1 čajovú lyžičku kakaa

Postup

"Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu do nemocnice, "rozpráva mamička z Modrého koníka o tom, ako sa žije s potravinovou intoleranciou a ako tento problém odhalila. 

    Máte doma bábätko, ktoré je často nespokojné, krúti sa, nemôže sa vykakať a po každom kŕmení prepuká v neutíšiteľný plač? Zbystrite pozornosť! Môže sa totiž jednať o potravinovú intoleranciu. Je to problém, ktorý sa do povedomia ľudí dostal pomerne nedávno, o to viac ale môže byť zákernejší. Veľmi zle sa rozoznáva u detí a ak ešte nedokážu svoj problém popísať, ide to ešte ťažšie. Preto sme pre vás pripravili rozhovor s mamičkou, ktorá rieši jedlo denno-denne. Jej dcéra, i ona sama, nemôžu väčšinu "normálnych potravín." Ako sa im žije?

Ako sa žije s tak rozsiahlou potravinovou intoleranciou u dieťaťa a vlastne aj u teba?

"Musíte neustále myslieť dopredu. Predtým sme sa zrazu rozhodli, že pôjdeme na výlet a nič sme neriešili. Proste sme sa obliekli a vyrazili. To už teraz neexistuje, musíme všetko starostlivo naplánovať. Pripraviť si jedlo so sebou pre malú a mať ho radšej o niečo viac, keby sme sa niekde zdržali. Tiež riešime, kde jedlo napríklad ohrejeme a pod.

Až s dcérou som zistila, že mám intoleranciu tiež. Samozrejme, už od detstva som mala rôzne ťažkosti a prakticky permanentnú bolesť brucha a ťažkosti s vyprázdňovaním, ale tá spojitosť ma nikdy nenapadla. Našťastie nemám tých alergií toľko ako dcéra, takže to zvládam o niečo lepšie. Dokonca si dám občas aj jedlo v reštaurácii. Mám už nejaké svoje podniky, kam pravidelne chodím. Už som ale párkrát narazila na veľkú neochotu i neznalosť a takmer nulový výber pre alergikov. "

Kedy si si u dcérky prvýkrát všimla, že netrpí asi len obyčajnými bolesťami bruška, ktoré u bábätiek bývajú bežné?

O tom, kedy postaviť deti na lyže, sa vedú na materských fórach siahodlhé polemiky. Fotky malých lyžiarov nám každý rok zaplavujú facebookové steny a neraz sa nestíhame diviť: "Veď to dieťa pred nedávnom ešte ani nechodilo!".

Tak kedy je najvhodnejší čas s tým začať? A ako je to u vás? Kedy ste deti prvýkrát postavili na lyže?

Odborníci (a ani zdravý rozum) neodporúča postaviť dieťa na lyže skôr ako vo veku 3 roky. Skôr na to deti nie sú vybavené motoricky ani fyzicky. Pri skoršom postavení na lyže trpia detské kĺby, ktoré nie sú dozreté na pohyb na lyžiach. Aj v troch rokoch je to skôr o zoznámení sa s lyžami, výstrojom a snehom.

A ako zistíte, že je vaše dieťa pripravené skúsiť lyže? Malo by zvládať jazdu na kolobežke alebo bicykli, malo by mať rado sneh a zimu, a malo by tiež byť zvyknuté na pobyt v kolektíve. Ak nespĺňa tieto veci, pokojne vytiahnite sánky a ešte rok počkajte. Zbytočne totiž kúpite výstroj a nakoniec budete, sklamaní, ľutovať vyhodené peniaze.

Čo sa výstroja týka, tak počas prvých rokov učenia stačia lyžiarky, lyže, lyžiarske oblečenie a veľmi dôležitá je prilba. Okuliare sú na zváženie len počas zlých podmienok, ale malé deti za zlých podmienok väčšinou nelyžujú. Lyžiarske palice pridávame deťom až keď má zvládnuté základy lyžovania, skôr by im len zavadzali.

Ceny lyžiarského výstroja sa dokážu vyšplhať pekne vysoko. Lyže stoja od 80 eur vyššie, lyžiarky, prilba, oblečenie a razom prekročíte aj sumu 200 eur. Ak chcete ušetriť, veci môžete zakúpiť aj z druhej ruky alebo požičať na sezónu. Ak nemáte radi veci z druhej ruky, u ktorých nemáte žiadne záruky, môžete si zaobstarať rastúce lyže z Intersportu. Pri zakúpení detských lyží TECNOPRO, si môžete za malý príplatok do dvoch rokov prísť pre nové, dlhšie za špeciálnu cenu 25 eur. A prečo je také dôležité mať správne lyže? Dĺžka lyží by nikdy nemala byť u dieťaťa vyššia ako po bradu ani nižšia ako má plecia, obe polohy totiž potom sťažujú lyžovanie technicky a zároveň deťom berú zážitok z lyžovačky. No a uznajte, že deti nám niekedy za rok narastú aj viac, ako je príjemné, čo vidíme najmä na krátkych gatiach a holých pupkoch 🙂

Drahé maminky a používateľky portálu Modrý koník. Mojej dcérke sa dostala možnosť testovať Bábiku Baby Alive s mixérom a príslušenstvom. Prišla nám samozrejme bruneta 😊, píšem to preto, lebo Hasbro ponúka aj variantu blondínky (ako som počula, u niektorých dievčatiek je farba vlasov dosť podstatná vec).

O bábike som dcérke dopredu nehovorila, keďže som chcela vidieť jej „pravé“ tešenie sa a jej reakcie, ktoré som si v danej chvíli fotila. Bábika prišla s príslušenstvom – mixér, lyžička, fľaška, brokolicový a hruškový prášok, 2 plienky a hrebienok. Telo bábiky je pevné, nemá látkové časti, nohy, ruky a hlavička sú ohybné.

Úprimne Vám poviem, bábika veľmi potešila, pretože dcérka začala byť od veku 5 rokov  konečne „bábikofilka“. Alive musela ihneď von z obalu, neexistoval priestor na školu, úlohy, rozprávky či iné hračky. Ihneď som jej musela ukázať, čo a ako funguje, načo slúžia prášky, mixér a prečo je pri bábike ozajstná „mini“ plienka (doteraz sme totiž to takúto bábiku nemali).

Keď som dcérke povedala, načo nám bude plienka, v momente sme museli prichystať papať z brokolicového sáčku. Prášok sme jednoducho v mixéri – tom bábikinom – rozmixovali (pozor, nemohla som sa toho dotýkať, všetko robila samozrejme sama – „ona je jej maminka“ 😊 ) a bábiku nakŕmila.

Poznáte deti, všetko chcú hneď a tak aj bolo, bábiku otáčala, hojdala, robila všetko preto, aby sa pokakala. Neskutočne sa tešila, keď uvidela zelený obsah plienky - výskala a poňala to veľmi realisticky 😊. Okamžite sa o bábiku ale postarala a hrá sa s ňou týmto štýlom dodnes.

Už týždeň bábiku kŕmi, potajomky jej dala viackrát polievku 😊, ktorú som navarila pre nás. Už týždeň s bábikou spáva a dokonca si ju „šlohla“ do školy.

Aktuálne na našom trhu existuje neuveriteľné množstvo hračiek pre deti. To isté platí aj pri bábikách. My sme dostali možnosť testovať bábiku značky Baby Alive, ktorá je vhodná pre deti od 3 rokov. Dcérka má aktuálne 4 roky a prišla mi veľkostne a obsahom vecí fakt najlepšia.

Bábika meria približne 30 cm a veľkosť je akurát vhodná pre malé rúčky trojročných, štvorročných detí. Ani veľmi veľká, ani príliš malá. V sete bábika obsahuje dodatočné oblečenie – sukňu a bundu, slnečné okuliare, hrebeň, fľašku na pitie, plienku, čižmy a sandáliky a 16 nálepiek na oblečenie. Okrem toho má bábika na sebe oblečené legíny a tričko. Takže dostatočný počet vecí na hranie, na vystriedanie.

Deti môžu bábiku prebaľovať, dať jej napiť, učesať ju, prezliekať a prezuť podľa aktuálneho počasia a príležitosti, kam s bábikou práve idú. To sú u nás obľúbené činnosti. A robíme to dookola. Vždy je pri bábike plusom, keď má v sete viac kusov oblečenia a topánok na výmenu. Aspoň to moje dieťa to veľmi oceňuje 🙂.

Pri prezliekaní a prezúvaní si deti precvičia jemnú motoriku. Bábika nie je veľmi malá a dcéra to dokáže robiť naozaj sama. Ďalším plusom je, že oba páry topánok sú rozdelené na ľavú a pravú nohu, takže aj pri hre vidí, že nie je jedno, na ktorú nohu, ktorú topánku bábike obuje. To sa naozaj často nevidí.

Balenie obsahuje taktiež 16 okrasných nálepiek na oblečenie, ktoré sa dajú nalepiť za pomoci suchého zipsu na niektorú z našitých bodiek na šatách. Dve na tričko, dve na nohavice a dve na bundu. Je to skvelé, podľa nálady ich bábike strieda a oblečenie sa tak pekne oživí.

A čo sa jej páči asi najviac je, že bábika vie cikať. Fľaška na pitie sa dá otvoriť, krásne zapadne bábike do úst a naozaj tam drží. Keď sme dali do fľašky vodu a dali ju bábike vypiť, tak ju následne hneď aj vycikala. Len pozor, treba pod bábiku niečo podložiť. My sme dávali taký malý hrací nočník, nech to je čo najviac ako v skutočnosti.

    "Mám elektronickú pestúnku, na ktorej môžem nastaviť lepšiu citlivosť, takže počujem dostatočne nahlas aj pohyby dieťaťa a navyše bliká, keď sa niečo deje. Takže aj keď som v rušnom prostredí, nemusím dávať pestúnku stále k uchu, ale vidím blikanie. Nikdy by som to nepovedala, ale mám ju pustenú kedykoľvek dcéra spí a je to super, pretože počujem aj keď sa napríklad len začne prevaľovať a trošku pofňukávať. Takže môžem rýchlo pribehnúť, upokojiť ju alebo dať cumeľ a malá spí krásne ďalej. "

    Rozhodli ste sa zaobstarať pre svoje bábätko elektronickú pestúnku a uľahčiť si tak aspoň trochu starostlivosť o dieťa? Keď sa pustíte do hľadania, tak zistíte, že je dnes na trhu veľa druhov a výrobcov. Ako teda vybrať tú správnu, aby vyhovovala práve vašim potrebám?

Čo od pestúnky očakávate?

    Najskôr si ujasnite, akým spôsobom budete chcieť pestúnku používať. Bude iná, ak bývate v byte, kde sú múry tenké ako papier, ako v dome so starými, hrubými múrmi. Budete ju chcieť používať len doma alebo tiež trebárs na záhrade? Chceli by ste, aby bola obojsmerná, to znamená, že budete počuť vaše bábätko, ale aj ono vás? Alebo by ste radšej videopestúnku, aby ste na bábätko aj videli? Zaobstarať sa dnes dá tiež aj monitor dychu s pestúnkou. Ponuka je teda naozaj pestrá. Každý typ má svoje výhody a nevýhody. Ujasnite si teda, čo od pestúnky očakávate a čo pre vás, naopak, nie je zas až tak dôležité.

    "Máme pestúnku, ktorú si nemôžem vynachváliť. Dosah je skvelý, máme naozaj veľkú záhradu a dosiahla zatiaľ kamkoľvek. Snímanie zvuku je veľmi dobré, manžel nastavil maximálnu citlivosť a keď susedka na záhrade hovorila na ich deti, tak som rozumela aj tomu, čo hovorí. Baterky idú do oboch jednotiek, v rodičovskej sú nabíjacie a v tej detskej vydržia pomerne dlho v prevádzke. Snáď jediné, čo mi vadí je, že detská jednotka nemá pútko na zavesenie, takže som ju malej do kočíka vždy len postavila niekam na chránené miesto pred vetrom. Inak som úplne spokojná, poslúžila nám v kočíku na záhrade naozaj veľa."

Pestúnky možno rozdeliť na tri základné typy:

Vôňa škorice. Čas s rodinou. Koledy. Svetielka. Medovníčky. Vianočný stromček, ktorý rozsvieti mnohé oči. A nielen tie detské. Čas Vianoc je skrátka čarovný, plný spoločne strávených chvíľ, úsmevov a šťastia. Každý si však spája Vianoce s niečím iným. 

Máme iné zvyky a tradície, ktoré rok čo rok dodržujeme. Alebo sa o to aspoň snažíme. Vianočný stromček je však niečo, čo nechýba v takmer žiadnej rodine. Ak svoj vyvolený stromček ešte nemáte, ten pravý na vás už určite čaká.

Viete, odkiaľ pochádza tradícia vianočného stromčeka, ktorý nám rok čo rok robí radosť?

Tradícia zdobenia stromčeka sa k nám dostala z Nemecka. Dovtedy sa zvykli po dome vešať vetvičky či slamené ozdoby. Stromčeky sa zdobili jablkami, orechmi, či koláčikmi.

V 19. storočí sa na vianočných trhoch začali predávať aj umelé vianočné stromčeky z Nemecka, vyrezané z kartónu alebo tenkých dosiek. V tej dobe však boli v obľube stromčeky živé. Materiály a spôsob výroby umelých stromčekov boli čoraz lepšie a premyslenejšie a umelé stromčeky sa postupne stávali populárnejšími. Dnes už mnohokrát nerozoznáme umelý stromček od toho živého. Verne kopíruje svoju živú predlohu, no vydrží navždy. Stačí si len vybrať, či si Vianoce spríjemnite vianočnou jedľou, borovicou alebo smrekom. Vyberte si stromček, pod ktorým si nájdete darčeky, ktoré si celkom určite zaslúžite ;)

Patríte aj vy k ľuďom, ktorí sa počas Vianoc menia na vianočných škriatkov? Šíria vianočnú atmosféru, tvoria, vymýšľajú, pospevujú si a vypekajú?

    "Nových hračiek sme synčekovi veľa nekupovali, pretože som mala schované nejaké hračky ešte po mne, niečo sme dostali. Byt nemáme nafukovací, takže sme usúdili, že nepotrebuje dvadsať rôznych hrkálok a pätnásť hryzátok, ale snažili sme sa vždy kúpiť niečo, čo ešte nemal.

Ako malinký, samozrejme, nevydržal u ničoho, vlastne až teraz (v 9. mesiacoch) ho začínajú hračky viac zaujímať. Veľa sa u nás osvedčili aktívne kocky, plastové loptičky, zvukové hračky a leporelá - s tými sa vyhrá najviac. Naopak, veľmi ho nezaujímajú plyšové hračky, rôzni plyšáci a mojkáčikovia.

Čo ale u nás vedie na plnej čiare, sú rôzne povrázky, šnúrky a mašličky. Syn má talent objaviť každú, akokoľvek, skrytú šnúrku, takže ma večne vyzlieka z teplákov, vyťahuje šnúrky na mikine, šklbe retiazky na krku, rozväzuje mantinely v postieľke a ohrádke. A každou šnúrkou je ohromne fascinovaný a dokáže ju žmoliť v ruke a prezerať aj niekoľko minút.

Druhou hračkou, s ktorou sa náš syn zaručene vyhrá, sú papiere. Stačí ho na chvíľočku spustiť z očí a nechať v jeho dosahu nejaký leták a už ho trhá na kúsky a konzumuje. Takže ako my doma hovoríme: "Je zbytočné kupovať dieťaťu haldy hračiek, napríklad  to naše si bohato vystačí s bielym papierom do tlačiarne a šnúrkami do topánok," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek na Modrom koníku.

    Hračiek je veľa, nie je ale ľahké vybrať tú pravú. Často aj váhame, pre aký vek sa konkrétna aktivita a hračka hodí. Ak sa blížia Vianoce, či narodeniny alebo meniny dieťaťa, potom si často kladieme otázku, čo mu vlastne zaobstarať.

Hračka nie je len hračka, má určitý účel

"Mám 19-mesačnú dcérku a už začínam byť psychicky na dne z jej uspávania. V prvom rade sa nechá uspať len odo mňa. Je mi jasné, že je to naša chyba, mali sme sa v uspávaní striedať. Najväčších problém však je, že ju uspávam napríklad aj hodinu a pol. Leží v postieľke, robí kraviny a nie a nie zaspať. Keď na pár minút odídem (samozrejme reve) a potom prídem, hneď si ľahne a vyzerá to, že bude spať, lenže zrazu niekde naberie silu a zase blbne. Tú vyrevovaciu metódu asi nedám, vždy som z toho úplne hotová ... "

O uspávaní detí by sa toho dalo napísať mnoho. Názory aj spôsoby sa rôznia a mnoho mamičiek sa nezhodne. Samozrejme je ideálne, ked bábätko uložíte, ono okamžite zaspí a spí celú noc, ale každé dieťa je iné. Veľa mamičiek má problémy s uspávaním svojich detí a skúšajú rôzne spôsoby.

Neexistuje univerzálny postup vhodný pre všetky deti

Jedna z mamičiek do diskusie o uspávaní detí pridáva svoju skúsenosť: "Moja dcérka spala bez problémov v postieľke cca do 5. mesiaca, najhoršia bola prvá noc po návrate z pôrodnice, zrejme jej vadilo to nové prostredie. Ako najprirodzenejšie mi vtedy prišlo položiť si ju na brucho. Takto moja dcérka strávila prvú noc doma. " V prvom rade skúste vypočuť svoj vnútorný hlas, možno vám napovie, čo máte robiť.

Nie je žiadny univerzálny postup, ktorý pomôže každému dieťaťu zaspať. Svoju úlohu hrá vek, zdravotný stav, denný režim aj okolité prostredie. Ak máte problémy so spaním svojho dieťaťa, skúste sa zamyslieť, kde by mohol byť problém a následne zjednajte nápravu.

Teplota v miestnosti, nadmerný hluk, svetlo alebo tma, nevhodné oblečenie i ťažká strava pred spaním. To všetko môže zaspávanie ovplyvniť. Najskôr sa teda zamerajte na tieto zdanlivo nedôležité detaily, ktoré ale svoju úlohu iste hrajú. Pozrite sa na to zo svojho pohľadu. Keď idete spať a je vám zima alebo príliš teplo, tlačí vás žalúdok, ťahá vám na chrbát, ruší vás veľa svetla, môžete zaspať? Pravdepodobne nie. Vaše dieťatko to bude mať podobne a vie vám to oznámiť iba plačom.

Predpokladám, že väčšine rodičov záleží na tom, aby ich deti boli zdravé, mali dostatok energie a užívali si detstvo. Preto ma stále viac zaráža, prečo robia rodičia dookola tie isté stravovacie chyby a nie sú ochotní zmeniť pohľad na detské potraviny. Čo tým myslím?

Dnešná instantná doba nám prináša neustále obrovské množstvo výrobkov, ktoré cielia na toho najbezbrannejšieho spotrebiteľa - Vaše dieťa! Cielia na neho nekvalitné a doslova až návykové výrobky, ktoré produkujú len za účelom špinavého zisku na úkor toho najcennejšieho - zdravia detí. Bohužiaľ, rodičia, či starí rodičia sú hlavou rozhodovania sa v tom, čo bude jesť ich milované dieťa, či vnúča. V nádeji a dobrej viere vkladajú do košíkov špekulantské výrobky, ktoré im podsúva (p)otravinársky priemysel, pričom v ich mylnej predstave sú tieto výrobky akousi odmenu a symbolom detstva. Tým nezodpovedne vkladajú zdravie a budúcnosť svojich milovaných do rúk tretích strán, ktorým je úplne jedno, aké následky to môže mať neskôr.

Bavíme sa tu konkrétne o tzv. detských potravinách, ktoré vám hrajú na city svojím farebným obalom a tancujúcou jahodou, pričom sa v nich jahoda takmer nenachádza. Potraviny, ktoré sa tvária ako detské, sú totiž jednou z najväčších hrozieb pre vyvíjajúce sa dieťa. Potraviny, ktoré sú plné nevhodných surovín vo forme rýchlostráviteľných, jednoduchých cukrov v kombinácii s vysokým množstvom nekvalitných tukov, doplnené o nejaké to farbivo, či konzervant alebo umelé sladidlo, predstavujú jednu z najhorších variant, akou môžete kŕmiť svoje dieťa. Výsledkom je, v lepšom prípade, vysoká chorobnosť, alergie, intolerancie, nevolnosť, hyperaktivita či obezita. V horšom prípade sa bavíme o obezite, cukrovke, poruchách mozgu, neskôr o srdcovo-cievnych chorobách. roztrúsenej skleróze či rakovine.

Kto je za to zodpovedný? Vo väčšine prípadov je to práve rodina, ktorá pravidelne nakupuje nevhodné výrobky a v dobrej viere ich dáva jesť deťom, ktoré si bohužiaľ nevedia samy vybrať a rozhodnúť sa. Ak by ste ich nechali rozhodnúť sa samy, zrejme siahnu po tom istom, vďaka tomu, že majú zmanipulovanú hormonálnu sústavu, ktorá riadi ich rozhodnutie.

Ale čo s tým? Ako vyjsť von zo začarovaného kruhu?

Foto: fitnessguru.sk

Sú deti, ktoré majú čistenie zubov rady. A sú deti, ktoré ho neznášajú. V každom prípade, návyk na túto činnosť vzniká v útlom veku a platí tu, čím skôr, tým lepšie pre vás i pre dieťa. Zubári odporúčajú začať už od prvého zúbku dieťaťka, do troch rokov by už deti mali samé ovládať pohyb čistenia zubov a maminy iba dočisťovať. Keby to bolo ale také jednoduché, zuby by sa nám nekazili a zubári by vymreli 🙂

Väčšinou to totiž vyzerá s našou ústnou hygienou biedne. Donútiť unavené dieťa, aby si umylo zuby večer, keď už ani nevie čie je, je niekedy úplne sci-fi. Ruku na srdce, koľkokrát samy zabudneme na svoje zuby?

Čo môžeme teda robiť, aby umývanie zúbkov nebol boj?

• Buďte príkladom. Umývajte si svoje zuby s deťmi a pravidelne, dávate im tak príklad, že to čo robíte, je normálna a potrebná vec.
• Motivujte dieťa pesničkami a básničkami, či už je to spievankovské šuch-šuch sem alebo iná riekanka, deti sa budú tešiť.
• Nestrašte ich pokazenými zubmi, bolesťou a v žiadnom prípade zubármi. Ako inak ich tam potom bez strachu dostanete?
• Použite zúbkovú vílu ako motiváciu. Aj keď motivácia darmi nie je vhodná, rozprávka o zúbkovej víle, ktorá si zo zdravých zúbkov stavia palác, sa niekedy môže hodiť.
• Nechajte dieťa si vybrať peknú zubnú kefku, obal alebo prísavku na stenu. Aj keď to bude Spiderman alebo Frozen. Pre zdravie zubov to dáte.
• Nechajte dieťa hrať sa s kefkou aj napríklad vo vani, podporte jeho samostatnosť a vy potom len dočistite.
• Chváľte do nebies. Je to jednoduché, ale zaberá to 🙂

Zdravé zuby však nie sú len o umývaní, ale najmä o strave. Strava s obsahom cukru, podporuje množenie baktérií, ktoré spôsobujú zubné kazy a preto treba cukor v strave obmedzovať. Zvlášť treba dávať pozor na lepivé sladkosti ako sušené ovocie či banány, ktoré priľnú na zuby a kaz je na svete. Naopak, tvrdé jedlá s vysokým obsahom vlákniny, ako kaleráb alebo mrkva, pôsobia na zuby priaznivo. Po každej sladkosti by sme sebe aj deťom mali zuby umyť. Keďže nie vždy je to možné, treba dodržať aspoň to umývanie dvakrát denne.

Okrem toho nezabúdajme aj na preventívne návštevy u zubára a dentálnej hygieničky. Málokto si na prevenciu vyhradzuje čas a potom je už obvykle neskoro plakať nad pokazenými zubmi.

Žiletky, vosky, depilačné krémy či peny… Je veľa spôsobov, ako sa zbaviť nežiaducich chĺpkov. No my sa ich, občas krvopotne, zbavíme, a tie potvory sú o chvíľu späť. Ak patríte medzi tie “vyvolené” ženy ako ja, “kaktusový efekt” nastáva už na ďalší deň.

Ako to už býva, keď vám raz príroda nadelí celkom schopné vlasy a mihalnice, dopraje vám aj všade inde. Doslova. A vy musíte zvádzať celoživotný boj s ochlpením. Bohužiaľ, nepatrím k tým šťastným ženám, ktoré majú jemné, svetlé chĺpky a vidno ich jedine vtedy, ak sa naježia od zlosti. Ste na tom podobne? A viete si predstaviť, že by ste si v lete obliekli niečo krátke a nemuseli by ste riešiť, či ste na všetkých viditeľných miestach “odchlpené”? Že by ste zabudli na ten nepríjemný pocit podráždenej pokožky po holení? A to, že výraz zarastajúce chĺpky by ste nadobro vyradili zo svojho slovníka? Pretože možné to skutočne je!

Váš/náš záchranca sa volá laserová epilácia. Nie, bezbolestné to veru nie je. Nie, nepôjde to ani hneď “na počkanie”. Ale je to reálne, natrvalo a na dosah ruky pre (takmer) každú ženu.

Ja som taký ten rozprávkový typ ako Snehulienka – biela pokožka “sťa sneh” a vlasy (a chlpy, samozrejme) “čierne ako eben”. V živote kombinácia nanič, no na laserovú epiláciu ideálna. Tak som sa na to dala, vyskúšala to, prežila bez akejkoľvek ujmy a teraz vám o tom čo-to úprimne napíšem. Pretože letáčiky, reklamy a slogany sú jedna vec, no reálna skúsenosť “bez prikrášlenia” vám snáď poslúži viac.

Jeseň sa nám už vyfarbuje a zima sa pomaličky chystá na svoj úder. Ideálny čas na laserovú epiláciu, ktorá sa nekamaráti so slnkom a s opálenou pokožkou. Zodvihla som teda telefón, zavolala do Chirmedu, objednala sa a dostala jasné inštrukcie.

Najprv sa ma pani na telefóne spýtala, akú mám farbu pokožky a chĺpkov. Laser totiž reaguje na farbu, takže bledé ochlpenie nie je ideálnym adeptom na laserovú epiláciu. Uf, prvú podmienku spĺňam a v duchu sa usmievam, že konečne sú moje čierne chlpy (prvýkrát v živote) výhodou. Ďalšou podmienkou bolo, aby chĺpky neboli minimálne 6 týždňov epilované, rozumej odstránené aj s korienkom. Čiže žiadne vytrhávanie, voskovanie či epilovanie elektrickým strojčekom. Miesto epilovania, u mňa podpazušie, je však nutné tesne pred samotným zákrokom oholiť. Ako mi vysvetlila pani, ktorá vykonávala epiláciu, (a ktorú som po celý čas bombardovala otázkami), laser reaguje s farbivom v korienku chĺpku, ktorý zohreje na požadovanú teplotu a následne ho spáli. Ak by ste si korienok vytrhli, nemal by čo spáliť. Ak by ste mali naopak chĺpky dlhé, zameral by sa laser na časť chĺpku nad kožou a spálil by ho iba na povrchu. Ale všetky potrebné informácie o tom, ako tento zázrak funguje, ako aj všetky potrebné informácie nájdete na stránke Chirmedu.

Druhý stupeň je otrava. Matika, dejepis, nový jazyk, noví spolužiaci a smutno za tými, čo odišli na gympel. Poznám chlapca, čo je o pár tried nižšie, má 11 rokov. Taký super vek, ešte decko. Primerane obľúbený, ale aj hanblivý. Učenie mu nejde, ale snaží sa, ako vie. Fičí na Minecrafte, pozná youtuberov a zaujíma sa o vesmír. Má však jeden problém. Nevie ísť v škole na WC. Viem, to, lebo mi to raz povedal. Je tam špina, veľa detí, žiadne súkromie. Dosť často ho preto bolí brucho a po škole uteká hneď doma na záchod, ešte si niekedy nestihne vyzuť ani topánky.

Poznáte takého tiež? Nie je to úplne vzdialená realita na mnohých školách a hanblivejší ľudia majú so školskými záchodmi celkom problémy. Moje spomienky na školské záchody tiež nie sú práve super. Keď mi bolo treba ísť na veľkú, snažila som sa byť pritom čo najtichšie a dalo to zabrať. Preboha, len aby to nečľuplo. Nedajbože prdnúť, keď za dverami čaká desať spolužiačok.

„Hej, počkaj! Máš na zadku krv.“ Zastaví ma chalan o triedu vyššie. Pekný, obľúbený, nikdy by som ho neoslovila. Panebože, panebože, čo budem teraz robiť, naozaj musím dostať krámy teraz? Do konca vyučovania to bude určite všade, musím sa popýtať spolužiačok, či nemajú vložky. Ale ako sa dostanem do triedy, bez toho, aby ma nevysmiali všetci spolužiaci, ktorí sú na chodbe?

„Tu máš sveter.“ Hovorí a usmeje sa. Červená som až po uši, hanbím sa a neviem zo seba dostať ani ďakujem. Panebože, to je trapas.

„To je v pohode, mám dve segry.“ Zasmeje sa a odíde.

Takto som sa zoznámila so svojou prvou láskou. Pred špinavými, hnusne páchnúcimi školskými záchodmi. Ťažká romantika, čo vám poviem.

Poznáte tie obrázky - očakávanie verzus realita? Iste sa na nich dá skvele zasmiať. Presne do okamihu, kým si ich nezačnete prežívať na vlastnej koži.

Očakávania: Máte vytvorené príjemné zázemie, máte kde bývať, stabilnú prácu, máte sa radi. Po rozumnej diskusii sa dohodnete, že je ten správny čas na potomka. Ten príde bez akýchkoľvek problémov do mesiaca a jediná dilema je, ako to oznámiť partnerovi. Prelustrujete celý Pinterest, nádete ten najkrajší variant a vášmu drahému vyhŕknu slzy radosti zo samého nadšenia. Ráno sa budíte oddýchnutá, naplnená radosťou a riešite len to, ako pred kolegami zamaskovať tú žiaru, ktorá vám ide z tváre z radostného očakávania. Píšete si denníček pocitov, s radosťou nakupujete prvé kúsky oblečenia pre drobčeka ako aj tehotenské oblečenie s elastickým bruškom, aby vám bolo pohodlne. Partner vám večer masíruje nohy, hovorí vám, ako veľmi vás miluje a pravidelne natiera bruško, aby rastúci poklad v ňom aj jeho maminka mali pohodlie. Navštevujete cvičenie pre tehotné, ste plná energie a všetko je ako z rozprávky. 

Realita: Máte vytvorené príjemné zázemie, máte kde bývať, stabilnú prácu, máte sa radi. Po rozumnej diskusii sa dohodnete, že je ten správny čas na potomka. Prejde mesiac, dva, tri, sedem… Po roku ráno na teste konečne nájdete tú vytúženú druhú čiarku, hoci ju vidíte iba pod špeciálnym uhlom, pri plnom osvetlení a s istou dávkou predstavivosti. Okamžite ju ukážete partnerovi, ktorý tam, samozrejme, nič nevidí a tak sa naňho patrične naštvete a zahájite tichú domácnosť. Po dvoch dňoch je čiarka dostatočne silná aj pre mužské oko a vy mu test otrčíte ráno medzi dverami so slovami: “Tak, tu máš, som ti hovorila, že som tehotná!”. Tým pádom máte vyriešenú dilemu, ako mu to oznámiť. O pár dní už začínate mať pomerne slušnú istotu, že test sa nemýli, lebo každé ráno vám príprava do práce trvá o asi polhodinku viac, keďže si musíte párkrát pokecať so záchodovou misou o životne dôležitých témach. V práci si o vás myslia, že ste buď prepadli alkoholizmu alebo drogám, lebo máte sinavú pokožku, kruhy pod očami a pravidelne odchádzate na toaletu a vraciate sa odtiaľ s čudne prázdnym výrazom v tvári. A namiesto nakupovania malých chutných detských ňuňu vecičiek a užívania si tehotenstva, si túžobne želáte, aby ten malý tvor konečne vyliezol a bolo dobre (to je tá naivita prvorodičiek, čo ešte nevedia, čo ich čaká).

Asi vám nemusím hovoriť, do ktorej kategórie patrím ja. A keď už mi začalo byť aspoň trošku lepšie a nevracala som už iba z pomyslenia na jedlo, prišiel ďalší sympatický spoločník: tehotenská nádcha. Poviem vám, mať nos zapchatý úplne neustále, je náročné. Viac, ako náročné. Nos máte červený ako alkoholik v poslednom štádiu, stromy okolá vás sa trasú, že aj ony skončia ako vreckovky, ktoré míňate na tony a manžel sa odsťahoval zo spálne do hosťovskej, lebo to chrápanie sa vraj “nedá vydržať”. Moje protesty, že je to iba tréning na neprespaté noci, keď sa malé narodí, úplne odignoroval (asi mal utkvelú predstavu, že deti celé dni a noci prespia, alebo čo). A tak som nabehla do lekárne s tým, že potrebujem niečo proti nádche. Ochotná magistra mi ponúkla asi 15 rôznych sprejov. Na môj dotaz, ktorý z nich je vhodný v tehotenstve na mňa hodila sústrastný pohľad, spreje vložila naspäť do police a vytiahla morskú vodu. Že vyskúšajte. Tušila som, že to nebude mať veľký úspech, ale s nádejou, že aspoň placebo efekt zafunguje, som si ju hneď po návrate domov nastriekala do nosa. Vrátila som sa v spomienkach na poslednú dovolenku a vlnu, čo mi šplechla do tváre tak silno, že mi prepláchla dutiny. A to bolo asi tak všetko, žiaden zázrak sa nekonal. A tak som začala sondovať na nete, čo by mohlo pomôcť. A našla som prípravok Sinulan forte express, ktorý sľubuje  uvoľnenie nosa a HLAVNE ho môžu používať aj tehotné a dojčiace ženy. Ou jé! Okamžite som vbehla do lekárne a kúpila svoje prvé balenie. Nečakala som ani, kým prídem domov a hneď som ho použila. Prvý skutočný nádych po dlhej dobe bol neuveriteľný. Mala som pocit, že cítim ešte aj to, čo na sídlisku kilometer odo mňa budú mať na obed. Skoro som sa rozplakala, taká to bola zrazu úľava. Do pár dní ma prestala bolieť hlava a známi sa ma v telefóne prestali pýtať, prečo zas revem. Musím povedať, že aj vďaka tomuto, pre mňa zázračnému spreju, bolo moje tehotenstvo znesiteľné a dokonca by so povedala, že som si ho začala skutočne užívať. 

Tak, ako každá budúca mama, som dávala pozor, aby sa k dieťatku v brušku nedostali žiadne škodliviny, a preto som bola ochotná používať iba výrobky, ktoré sú na prírodnej báze a nespôsobujú návyk či už u mamy, alebo u dieťatka. A to tento sprej spĺňa do bodky! K spreju som sa pravidelne vracala aj počas dojčenia našej dcérky, keď ma prepadla chrípka či iné nachladnutie. Upchaté dutiny vždy do pár minút uvoľnil a ja som sa mohla aspoň v rámci možností venovať nekonečným hrám s našou malou nezbedníčkou.

A teraz som tehotná opäť. Viete, ako sa hovorí, že prvé tehotenstvo je najhoršie a potom už je to len lepšie? Tak ja som asi tá výnimka potvrdzujúca pravidlo, že tomu tak skutočne nie je. Začiatky druhého tehotenstva boli identické (teda s tým rozdielom, že dieťatko sa len tak “pritrafilo” bez veľkej snahy). Tentokrát som však išla na istotu a akonáhle sa muž začal vyhrážať, že sa odsťahuje do hosťovskej, začala som opäť používať tento fasa mentolový sprej. A ako to tak vidím, bude mojím verným spoločníkom až do pôrodu.

Po jej webe poškuľujem už dávnejšie. Srší humorom, má dobré nápady a je s ňou jednoducho sranda. Pred časom som bola na jej stand upe, a som rada, že súhlasila a mohli sme spolu spraviť rozhovor.

Ako vznikol názov “Rebelmama”?

Ešte ako tehotná som bola na filme Matky Rebelky a keďže som vtedy bola plná hormónov, film zo mňa dostal snáď všetky emócie. Plakala som, smiala sa a povedala som si, že presne takáto mama rebelka chcem byť aj ja. Ostal vo mne pocit, aké by to bolo super, keby sa mamky takto naozaj stretávali. Moja prvotná vízia bola samozrejme párty bez detí. To však do roka Rebeky nešlo uskutočniť, a tak som začala robiť najprv stretnutia pre mamky s deťmi. Teraz vnímam, že nastalo obdobie, kedy robím stretnutia už iba pre mamky 🙂.

A ako také stretká prebiehajú?

Prvé stretnutie bolo také zoznamovacie. Pamäťám si ho dodnes. Prebaľovalo sa v kaviarni na zemi, deti spolu olizovali zem a kradli si hračky, a keď bolo treba nakojiť, zrazu som uvidela všetky prsníky sveta a otvoril sa mliečny bar.  Bola som extrémne nervózna, a tak to aj vyzeralo. Keď som mala niečo povedať pred mamkami a všetky na mňa pozerali, spotil sa mi chrbát aj ruky a rozhadzovala som nimi, akoby som chcela odletieť 😀.

S niektorými mamkami sa stretávam dodnes a keď si uvedomím, že to teraz bol rok odkedy sme sa videli prvýkrát, tak ma to tak zahreje pri srdci 🙂.

Neviem ako je to u vás, ale u nás zásadne neochorejú obe deti naraz. Pekne jedno po druhom. Keby boli choré naraz, tak človek to znesie, lebo by boli aspoň rovnako unavené a nie, že jedno chce spať a druhé skákať, a jednému nechutí a druhé je akútne hladné, a jedno nevládze na nohách stáť a to druhé by strašne chcelo ísť von. No a keď toto všetko prežijete a ste na nervy, lebo nejdú rovnako spať a režim je fuč, tak sa tešíte, že ste to dali a v tom... Ochorie druhé dieťa.

No a celý ten kolotoč paralenov a vracania, kašľa, hnačiek, liekov a návštev lekárov sa začne znova a vy rozmýšľate, že keby ste mali jedno dieťa, vlastne by to bolo o čosi jednoduchšie. Potom si spomeniete na mamy troch detí a ste ticho, nalejete si kávu a skúšate aspoň zdravé dieťa zabaviť.

A tak skladáte puzzle, navliekate gorálky, plastelínujete, vyfarbujete, nalepujete, lego, skladačky, hračky, periny na zemi a vám je to jedno. Len nech pri niečom vydržia aspoň 15 minút. Uchýlite sa aj k telke a tabletu, len aby ste mohli ísť od rána na wcko, lebo je jedna hodina a vy máte v mikrovlnke kávu. V mikrovlnke, lebo ste si povedali, že si ju dáte teplú aspoň raz. Nedáte, lebo zabudnete na to, kam ste ju dali a vlastne o druhej zistíte, že ste ešte nejedli a ani deti. Nie, že by vám oznámili, že sú hladné, ale podozrivo škrečia a aj vy ste akási nervózna, a tak zistíte, že je čas obeda.

No a takto prežijete niekoľko dní, týždeň, niekedy aj dva. Výsledkom sú polámané nechty, zlé vlasy, kruhy pod očami, neporiadok v byte, kopa prádla a dve zdravé deti. Tak namiesto toho, aby ste začali upratovať, cítite, že už naozaj musíte ísť von, lebo deti by ďalší deň dnu neprežili a ani vy nie. A potom pozeráte na ľudí na ulici, ako keby boli mimozemšťania, lebo ste nikoho nevideli, okrem podivnej susedy so psom, už neviemakodlho a ste šťastná, že sú veci v nejakých normálnych koľajach.

A potom zistíte, koľko vás tá choroba stála. Antibiotiká, lieky na kašeľ, paralen, probiotiká, vitamíny – choroba ide pekne do peňazí. Aj pri jednom dieťati, tobôž pri dvoch. No a to sa ešte nebavíme o chorobách, ktoré sú dlhodobé a vyžadujú nákladné lieky. Vtedy sá každá pomoc zíde. Union zdravotná poisťovňa preto prepláca všetkým svojim poisteným deťom do dovŕšenia 18 rokov doplatky za lieky a dietetické potraviny, ktoré vám predpíše doktor. Áno, doplatky budú vracať bez akéhokoľvek finančného limitu a všetkým deťom poisteným u nich.

Dajte nám vedieť, akými aktivitami zabávate deti, keď sú choré. Klasicky, telkou či tabletom? Alebo vymýšľate a tvoríte? Odmeníme vás 10-eurovou poukážkou do Martinusu, zľavou na nákup na mimulo.sk v hodnote 30 eur alebo balíčkom s knižkou Naše dieťatko.

Už sa vám stalo, že sa na vás ľudia v autobuse, na ulici či v práci divne pozerali? Alebo že vám niekto nechcel podať ruku? Nie? To asi nemáte psoriázu, lebo toto sú veci, ktoré pacienti trpiaci týmto ochorením zažívajú dennodenne.

Každý, kto má nejaké kožné ochorenie, takéto pohľady a správanie sa ľudí dôverne pozná. Bojíme sa vecí, ktoré nepoznáme a podvedome sa ich stránime. Psoriázu by sme preto mali poznať, vedieť o nej čo najviac a potom budeme ľudí s ňou považovať za normálnu súčasť našich životov.

Čo je teda psoriáza a ako sa prejavuje?

Psoriáza je kožné autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa človeku robia na koži šupinky. Charakterstický je výskyt vo vlasoch, na lakťoch, kolenách a spodnej časti chrbta. Psoriáza však postihuje aj kĺby a nechty, vyvoláva zápal v celom tele a preto je nebezpečná.

Existuje aj detská psoriáza. Najčastejšie vzniká u malých detí po prekonaní rôznych infekcií dýchacích ciest a vyskytuje sa v plienkovej oblasti, zákolenných jamkách a na ostatných typických miestach. U detí v puberte sa potom prejavuje už klasická psoriáza ako u dospelých. Veľký podiel má na ochorení aj genetika. Ak majú rodičia psoriázu, riziko tohto ochorenia je u dieťaťa vyššie.

Dobrou správou však je, že aj keď sa nedá vyliečiť, dá sa úspešne liečiť a jej príznaky vieme takmer úplne zmierniť. Na liečbu psoriázy sa v súčasnosti používa množstvo liekov a najlepšie výsledky má biologická liečba, na ktorej pacienti fungujú takmer ako zdraví ľudia. Môžu tak chodiť medzi ľudí, nezakrývať si časti tela a v neposlednom rade necítia sa nepríjemne.

Každý z nás chce, aby z jeho detí vyrástli šťastní a úspešní ľudia. Preto často rozmýšľame nad ich budúcnosťou. Čím budú? Kde budú študovať? Bude ich štúdium a práca baviť? Dobrá univerzita je veľmi často zárukou zaujímavej a dobre platenej práce. No spájajú sa s tým nemalé výdavky. Treba teda uvažovať dostatočne dopredu nielen nad výberom tej správnej univerzity, ale aj nad jej financovaním.

Ťažkou skúškou pre uchádzačov na prestížne svetové univerzity nie sú len prijímačky, ale aj školné. Rok štúdia na Oxforde vás vyjde na takmer 4 000 eur, Massachusetts Institute of Technology stojí okolo 25 000 eur a školné na Harvarde sa šplhá k sume 40 000 eur. Väčšiu sumu môžete uhradiť pomocou štipendia, ale, každopádne, na kvalitné vysokoškolské štúdium sa treba pripravovať už od detstva. Čerství rodičia a starí rodičia by preto pri úvahách nad uvítacím darčekom pre svoj poklad mali myslieť práve na sporenie na dobrú školu. Roky ubehnú rýchlo, ani sa nenazdáte a už si bude podávať prihlášku na vysokú školu.

Štúdium v zahraničí nie je lacná záležitosť, ale s programom Instudy od Poštovej banky umožníte svojim deťom študovať na prestížnej univerzite za menej, ako by ste čakali.  Ide o dlhodobé sporenie na vzdelanie, vďaka ktorému mu na Edinbursku univerzitu našetríte už od 48 eur, na viaceré školy v Berlíne dokonca len od 35 eur za mesiac a na Oxford už od 50 eur mesačne. Môžete sa rozhodnúť pre pravidelný mesačný vklad od 10 do 500 eur a pre obdobie viazanosti 5 až 17 rokov. Pri pravidelnom sporení sa vaše úspory môžu zhodnocovať až do výšky 3,5 % p. a.

Zúfať nemusia ani študenti, ktorí plánujú vycestovať už v dohľadnom čase a nemajú nasporenú potrebnú sumu na štúdium. Riešením je pôžička na vzdelanie s výhodnou úrokovou sadzbou a so 100-percentnou zľavou z poplatku za jej poskytnutie.

Viac informácií o sporení na vzdelanie v rámci programu Instudy Poštovej banky nájdete na instudy.sk.

----------

Život budúcej mamičky naberá nový rozmer a netýka sa to len telesných proporcií. Zrazu sa začnú vynárať prekvapivo príjemné aspekty!

Mesiace splnených želaní

Odkedy sa dozvedel, že bude otcom, zrazu je ochotný vstať o piatej ráno a priniesť ti zázvorový čaj do postele, aby ti nebolo zle, keď sa o hodinu preberieš. Uteká po zákusky a cestou kúpi aj zavárané uhorky, nech je tvojim chutiam učinené zadosť. Chápavo si vypočuje všetky tvoje nápady aj obavy. A večer, keď je ako vždy už úplne mŕtvy, pozbiera posledné zvyšky síl a pomasíruje ti chrbát či opuchnuté nohy.

Si hviezda spoločnosti

Všade, kam prídeš, sa ľudia na teba usmejú, prihovárajú sa ti aj kolegovia, ktorí dovtedy ledva odzdravili a žiadne stretnutie nesprevádza trápne mlčanie, lebo tvoj stav poskytuje množstvo konverzačných príležitostí. Všetci chcú vedieť, ako sa cítiš, ako sa má bábätko, kedy to bude, čo to bude…

Čistá hlava, jasná myseľ

Čo môže byť príjemnejšie ako užívanie si babieho leta s rodinou v srdci Vysokých Tatier? Dlhé prechádzky v jesennej prírode, žiadne horúčavy, krásne farby, čerstvý horský vzduch, výhľad, ktorý vám vyráža dych, príjemný čaj na terase kaviarničky v Starom Smokovci... Neznie to rozprávkovo?

Hotel Atrium Vysoké Tatry myslí na vás a ponúka vám pobyt pre celú rodinu za veľmi výhodné podmienky. Choďte si na víkend oddýchnuť do Tatier. Zaslúžite si to.

Viac informácií nájdete na stránke hotela Atrium v Novom Smokovci.

-------

Poznáte Milanov blog Bez Mapy? Je to cestovateľský blog, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek. Milan bol v hoteli Atrium Vysoké Tatry. Prečítajte si, ako sa mu jeho pobyt páčil:

Hotel Atrium vo Vysokých Tatrách v Novom Smokovci, som si vyskúšal začiatkom leta na dve noci s plnou penziou. Naplno som otestoval všetko, čo má v ponuke a spravil si aj malé výlety do jeho okolia. V tejto recenzii nájdeš moje fotografie, pocity a to, ako som sa v hoteli cítil. Plus, na koniec recenzie som napísal krátke zhrnutie s tipmi, komu by som pobyt v Hoteli Atrium určite odporučil, a komu nie.

Keď učenie dokáže baviť

Party, eventy, puby, všetko zásadne mega, cool a strašne fun. Zrejme v tom nebudem sám, no mám pocit, že cudzích názvov a zábavy na americký spôsob je v našich končinách viac, akoby sa patrilo. Nehovoriac už o rôznych importovaných sviatkoch, o ktorých sme my starší pred niekoľkými rokmi ani len netušili. Jeden z nich som si však s mojimi vnúčatami predsa len obľúbil, dokonca natoľko, že za ním už po tretí raz budeme musieť vycestovať. Opäť do Tatralandie.

Svadba ako remeň

Priznám sa, pred dvoma rokmi to bol boj. Neviem odkiaľ, no moji traja vnuci počas letných prázdnin začuli, že na Liptove sa chystá veľká sláva. Ich obľúbený aquapark sa mal stať miestom netradičného sobáša dvoch zvláštnych mexických postavičiek – kostlivcov Conchity a Pedra. No, vravím si, ďalšia z akcií, na ktorých sa nemusím zúčastniť. Deťom však niekedy nedokážete povedať nie a pod paľbou prosieb a sľubov som napokon prikývol. S obavami a pochybnosťami. O to väčšie prekvapenie ma čakalo, keď sme sťa by svadobní hostia „vplávali“ do nádherne vyzdobenej vodnej katedrály. Pestrofarebné látky, zábavné dekorácie a nápadité umelecké diela z rúk Jaroslava Čecha premenili Tatralandiu na galériu plnú zážitkov. Vodné radovánky tak razom dostali slávnostnejší rozmer a to nás hlavný bod programu ešte len čakal.

O rok na krstiny

Samotná svadba dvoch smiešne doriadených kostlivcov a ich hostí mala viacero chodov, jeden chutnejší ako druhý. Každý sa odohrával na inom mieste, bol plný energie, humoru, hudby a tanca. Jednoducho veselica ako sa patrí. Kým moji drobci hltali všetky podnety naokolo plnými dúškami, nenudili sa ani dospelí. Na moje počudovanie som zistil, že Halloween v tejto podobe ma pobavil a keď sa k nemu pridá kus umenia a štipka fantázie, aj z tohto fádneho sviatku sa môže stať zaujímavá atrakcia. Niet divu, že sme nesmeli chýbať aj na druhom pokračovaní, tento raz už bez prehovárania a obáv. Po roku sa totiž kostlivcom narodil syn Raffaelito, na ktorého krstiny sa v Tatralandii opäť zišla partia zaujímavých postavičiek. Niet divu, veď halloweensku atmosféru i výzdobu si tu môžu spolu s návštevníkmi užívať od septembra až takmer do Vianoc.

Začiatok školského roka sa pomaly blíži a možno už aj vy myslíte na to, čo všetko treba malému žiakovi do školy pripraviť – a koľko to bude stáť.

Zošity, školská taška, prezuvky, úbor... vecí, na ktoré treba myslieť, je viac ako dosť. Kompletná nová výbava malého školáka vás pritom vyjde minimálne na 100 eur, čo rozhodne nie je malá suma. Našťastie existuje viacero spôsobov, ako môžete ušetriť.

Ušetrite 50 eur

Raiffeisen banka sa už niekoľko rokov môže hrdiť najspokojnejšími klientmi. Nezabúda na nich ani v tomto čase a práve v nej môžete až do konca septembra získať 50 eur na školské pomôcky pre svojho potomka. Stačí si v nej otvoriť účet a v papiernictve zaplatiť za nákup školských pomôcok minimálne v hodnote 50 eur svojou novou platobnou kartou. Banka vám 50 eur vynaložených na tento účel vráti na účet a váš malý školák tak môže mať kvalitnú školskú tašku, zošity, peračník a množstvo ďalších pomôcok za oveľa menej peňazí.

S papučkami počkajte

Niekedy je lepšie počkať do septembra a až potom nakupovať podľa inštrukcií od pani učiteľky. Niektoré školy totiž upresňujú napríklad typ papúč, aký majú žiaci z bezpečnostných dôvodov mať. Najmä na prvom stupni sa môže stať, že gumené našuchovačky alebo šľapky váš potomok nebude môcť v škole používať. Preto s nákupom radšej počkajte, alebo stavte na klasické pevné papuče.

Máte doma prváka a rozmýšľate nad tým, čo všetko bude do školy potrebovať? Do septembra nám síce ešte zostáva niekoľko týždňov, ale v obchodoch nájdete už dnes veľký výber školských potrieb. Školskú tašku, peračník či prezuvky váš potomok využije určite. Koľko za ne zaplatíte?

Od desiatok po stovky eur

Cenové rozpätie školských potrieb je dosť široké. Má váš potomok vytúženú školskú tašku, ktorá však nepatrí medzi najlacnejšie? Využiť môžete rôzne akcie – Raiffeisen banka napríklad k novému účtu ponúka 50 eur práve na nákup školských pomôcok, napr. v predajniach ŠEVT. Môžete tak výrazne znížiť svoje náklady a naopak zvýšiť radosť svojho drobca z krásnej novej školskej výbavy. S akými cenami teda rátať pri nákupe nových školských pomôcok?

• Školská taška: 20 – 110 eur

Školská taška je symbolom niečoho nového, a preto je dôležité, aby sa vášmu potomkovi páčila, ale zároveň aby bola kvalitná a praktická. Mala by byť ľahká (ideálne do 1 kg), stabilná a prehľadná. Najmä v prípade malých detí je treba brať do úvahy jednoduché otváranie a zatváranie. Dôležité sú aj reflexné prvky – a to aj na bokoch tašky. Najlepšie bude, keď sami urobíte prvý výber a z vhodných modelov potom dáte v predajni vybrať malému školákovi či školáčke.

• Peračník so základnou výbavou: 7 – 40 eur

Chcete si tohtoročnú dovolenku užiť inak, než na pláži? Máte pekné spomienky z detstva na stanovanie s rodičmi a rozhodli ste sa pripraviť podobný zážitok aj svojim deťom? Alebo to bude vaša stanovacia premiéra? Nech je tak alebo onak, na stanovačku s deťmi sa treba poriadne pripraviť.

Výber lokality a kempu

Asi každý už vie, že stan si nemôžete postaviť, kde sa vám zachce, ale len so súhlasom majiteľa pozemku. Preto je najlepším riešením na stanovačku kemping alebo vyhradené miesto – táborisko. Výber najvhodnejšieho miesta závisí od vášho program. Ak si vyberiete kemp v blízkosti kultúrnych alebo prírodných pamiatok, odkiaľ budete podnikať výlety do okolia, počítajte s vyššou cenou a tiež vysokou obsadenosťou.

V mnohých kempoch sú už detské ihriská, malé bazény, dokonca aj detské kútiky, kde vaše ratolesti zabavia animátori. Spravidla sú tu aj možnosti na kúpanie, cyklistiku a ďalšie turistické atrakcie.
Dôležité je zistiť stav sociálnych zariadení a možnosti stravovania. Počet bufetov v areáli ešte nie je zárukou, že sa najete.

Pokiaľ chcete deckám dopriať pravé zálesácke dobrodružstvo, nájdite si osamelé miesto na stanovanie. Takýto adrenalínový zážitok však odporúčame len zdatnejším trampom.

Naplánovanie trasy

Nie všetky deti zdieľajú takú radosť z príchodu súrodenca, ako ich rodičia. Niektoré to dokonca ani neskrývajú. 

Keď je v rodine malé dieťa, rodičia majú často obavy, ako prijme svojho mladšieho súrodenca.  Zvyčajne to problém nebýva, ale nájdu sa aj prípady, keď starší potomok svoju nevôľu dáva patrične najavo. No a potom vzniknú takéto vtipné fotky.

Zlatý záchod s názvom „America“ od Maurizia Cattelana, Guggenheimovo múzeum New York, USA. (Zdroj: TASR)

                                                    Jedno malé gesto za všetky.

                                Mama, veď si povedala, že ho mám utrieť! Tak utieram!

                        Milý Bože, ďakujem za bračeka, ale ja som sa modlil a šteniatko.

                                                                    Momentka pravdy

                                                Keď budem veľká, budem vizážistka!