"Myslím, že všetko je o organizácii času a prioritách. Máme tri deti, bývame na dedine v domčeku so záhradou (za prácou aj do školy musíme dochádzať). Musím byť nielen mama na 130%, ale tiež manažér, aby sme sa večer všetci zišli pri stole s večerou. Rozhodne nie som Superman, len sme si to nastavili tak, aby to všetkým vyhovovalo... Takže upratujeme priebežne, varím každý deň, periem obdeň, väčší nákup robíme 2x do týždňa a sme všetci spokojní."

    Domáce práce sú činnosti, ktoré málokoho bavia, ale je nutné ich robiť. Medzi najmenej obľúbené domáce práce patrí žehlenie. Dnes si už veľa žien túto činnosť uľahčilo alebo ju nerobí vôbec, pretože vlastní sušičku na bielizeň. Napriek tomu ale zostáva väčšina žien, ktoré túto vymoženosť nemajú a každý týždeň na nich čaká kôš plný bielizne na žehlenie. Ako si žehlenie uľahčiť? A ako vlastne žehliť správne? A čo ostatné domáce práce, ako si ich zmanažovať, aby pri nich človek nestrávil večnosť a mohol sa venovať aj deťom, partnerovi alebo svojim koníčkom?

Mohlo by sa zdať, že je to jednoduché, nachystáte si žehliacu dosku, zapnete žehličku, vybraný kus odevu jednoducho vyžehlíte a máte hotovo. Ak si ale nechcete oblečenie a ostatné veci na žehlenie zničiť, musíte postupovať opatrnejšie.

Sledujte štítky na oblečení

    Dôležitým krokom, predovšetkým pri nových, ešte nežehlených veciach, je prečítať si ich štítok, ako máte danú vec žehliť. Riaďte sa symbolom žehličky a môžete sa stretnúť so štyrmi rôznymi obrázkami. Prečiarknutá žehlička znamená, že sa daná vec žehliť nesmie. Ďalej sa objavujú žehličky s jednou až tromi bodkami, kde jedna bodka znamená, že je možné vec žehliť na nižšej teplote (do 110°C, s naparovaním je nutné postupovať opatrne), dve bodky znamenajú, že môžete žehliť na strednej teplote (do 150°C) a tri, že môžete žehliť na vysokej teplote (do 200°C).

Pozor na rôzne druhy látok

    "So syndrómom vyhorenia mám veľkú skúsenosť. Totálne som vyhorela, až som sa bála ísť medzi ľudí, nejedla som, plakala tri mesiace v kuse bez dôvodu. Dobrovoľne som sa nechala odviesť do nemocnice, kde som si mesiac a pol poležala, denne som komunikovala so psychológom, prebiehali terapie. Samozrejme, nasadili antidepresíva, ale čo mi tiež pomohlo - vidieť okolo seba ľudkov (pacientov) s rôznymi psychickými diagnózami a dozvedieť sa, že som na tom ešte nebola úplne najhoršie. So psychológom sme sa dopátrali k tomu, že všetko sa dialo kvôli psychickému zaťaženiu mojim bývalým manželom a mojou vlastnou matkou," opisuje svoj boj s vyhorením jedna z mamičiek na Modrom koníku.

Vyhorenie však môže stretnúť aj deti.

O syndróme vyhorenia čiže "burn-out syndróme" už určite počul každý. Človek je vyčerpaný a stratí záujem o prácu, koníčky, nemá chuť tráviť voľný čas s priateľmi. Je všeobecne známe, že tento stav postihuje ľudí, ktorí sú prehnane ambiciózni, workoholici a nevedia si oddýchnuť a relaxovať. Lenže v poslednej dobe sa podobný stav objavuje aj u detí. Prečo vlastne vzniká, keď nepracujú? Poďme si to uviesť na pravú mieru.

Nebuďte prehnane ambiciózny

    Dieťa nemá prácu, takže nie je ohrozené kvôli tomu, že by bolo príliš pracovité a zapálené. Hlavnou príčinou u detí sú veľmi ambiciózni rodičia. Ráno do školy, potom na krúžok, potom na druhý, večer rýchlo spať a zajtra znova. Štúdie poukazujú na to, že až dve tretiny všetkých školákov cíti nadmerný stres, tlak okolia a zle spia. To môžu byť prvotné prejavy burn-out syndrómu. Vďaka tomu potom viazne ich sústredenosť a postupom času sa vytráca aj záujem sa v niečom viac rozvíjať.

Ďalšie štúdie naopak potvrdzujú, že dieťa na svoj správny rozvoj potrebuje dostatok voľného času. Aby sa mohlo hrať s kamarátmi, len tak sa pozerať na televíziu alebo si čítať knižky, ktoré ho bavia. Psychológovia sa zhodujú, že práve vo voľnom čase dieťaťa sa rozvíja jeho osobnosť a charakter, jeho budúce "ja."

"Málokto si uvedomuje, aké rozsiahle problémy si môžeme spôsobiť tým, že sa v prehnanej miere a bez premýšľania vystavujeme dennodenne chemikáliám," hovorí Pavla Pavlištová, ktorá radí, ako si vytvoriť non-toxic domácnosť.

    V dnešnom článku vám prinášame rozhovor s Pavlou Pavlištovou na tému non-toxic domácnosť. Pavla Pavlištová je už 4 roky jedným zo správcov facebookovej skupiny "Svět non toxic" a predsedníčkou rovnomenného spolku. Činnosť spolku a skupiny je zameraná najmä na elimináciu škodlivej chémie v každodennom živote, v prvom rade v kozmetike, drogérii a domácnosti. Skupina sa primárne venuje prevencii kontaktnej dermatitídy, atopických ekzémov a alergií. Snaží sa šíriť osvetu o rizikách, ktoré predstavujú syntetické zložky kozmetiky a drogérie. Ďalej ponúka praktické návody, ako a čím tieto potenciálne alebo preukázateľne škodlivé látky nahradiť.

Môžete čitateľkám, prosím, opísať, ako vyzerá non-toxic domácnosť?

    "Non-toxic domácnosť vyzerá veľmi skromne. Nenájdete v nej bežný prací prášok zo supermarketu, aviváž, čistič WC a podláh, osviežovač priestoru a ďalšiu konvenčnú drogériu a kozmetiku. Väčšinu starostlivosti o telo nahrádza bezpečná, tzv. "jedlá" kozmetika, založená na prírodných surovinách, najmä olejoch a prírodných maslách, prípadne kozmetika s vhodným zložením od preverených výrobcov. Upratovanie v netoxickej domácnosti nezabezpečuje Mr. Proper, ale pracia sóda, ocot a prírodné mydlo. Netoxická domácnosť ale nie je len upratovanie a pranie, je dôležité venovať pozornosť aj materiálom (nábytok, textil, riady) aké tvoria náš domov. V netoxickej domácnosti sa snažíme eliminovať tie materiály, ktoré preukázateľne vylučujú toxické látky a nahrádzať ich tými bezpečnejšími."

Ako ste sa k tejto problematike dostali? Čo vás prinútilo vydať sa týmto smerom?

    "Na cestu non-toxic ma priviedli moje dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti. Vlastne to bol trochu paradox, pretože ako speváčka som bola dlhé roky v neustálom kontakte s konvenčnou kozmetikou. Make-up, dekoratívna kozmetika, farby na vlasy, parfumy... Príliš som nepremýšľala o tom, ako veľmi mi tieto skrášľovacie pomôcky môžu negatívne ovplyvniť zdravie. Avšak zdravá som nebola. V 25 rokoch mi lekári diagnostikovali endometriózu. Liečila som sa najprv pod taktovkou oficiálnej medicíny, nemala som nikdy pred mojím "non-toxic" životným štýlom dôvod hľadať iné cesty, úplne som dôverovala konvenčnej medicíne. Ale problémy s endometriózou neboli jediné, pridali sa hormonálne problémy, dlhodobo ma trápila zlá pleť. V mojich 36 rokoch problémy s pokožkou, zrejme aj vplyvom stresu a vyčerpania, vygradovali a objavil sa mi prvýkrát v živote rozsiahly ekzém na tvári.

"Dcéra má tiež dosť trápenia kvôli zubom. Má 3 roky, 2 zuby už má vŕtané, ďalšie 2 ju čakajú, na ďalších dvoch zuboch boli kazy asi iba povrchové. Našťastie to zvláda krásne, k zubárke sa teší. Po prvé si pamätá, že jej vždy pomohla od bolesti, po druhé vždy dostane malú hračku za statočnosť. Viem, že je to z veľkej časti moja vina...

...Od cca roka zle jedla, bola drobček, takže sme boli radi, keď si vzala aspoň sušienku, mávala často lentilky, lízanky. Nikdy mi ale nepila nič sladené (dodnes nesladený čaj alebo najradšej vodu). Čistili sme vždy ráno a snažili sme sa aj večer, ale občas sme zabudli - to bola chyba. Tiež nám zubárka povedala, že sa preukázalo, že baktérie spôsobujúce zubný kaz sú prenosná, čo sme asi tiež zanedbali (občas som oblizla vonku cumlík, ak spadol na zem) a tiež som ju dlho v noci dojčila (do 1,5 roka), potom som zuby už nečistila. Samozrejme si to vyčítam, pretože sme už 2x skončili s bolesťou zuba na pohotovosti a tá bolesť u vlastného dieťaťa je hrozná."

    Každá s napätím očakávame, kedy u bábätka konečne vykukne prvý zúbok. Akonáhle má zúbky, tak sa vyskytne veľa otázok. Ako správne čistiť zúbky? Mám používať prstiačik, kefku, alebo stačí zúbky len utrieť? A čo nočné dojčenie, vadí zúbkom? Veľmi často tiež mamičky v diskusiách riešia, ako motivovať dieťa na čistenie zúbkov, ako zvládať jeho nesúhlas a zlostenie počas čistenia. V dnešnom článku sa pokúsime na tieto a ďalšie otázky odpovedať.

Kedy a v akom poradí rastú mliečne zuby

    Mliečny chrup má 20 zubov a zúbky obvykle vykuknú na svet podľa určitého poradia. Samozrejme sa môžu objavovať výnimky, dieťatko sa môže napríklad so zúbkom už narodiť, alebo mu môže vyrásť o zub viac, či naopak jeden chýbať. Všetky tieto anomálie je nutné riešiť u zubára a riadiť sa jeho odporúčaním. Bežne prebieha prerezávanie mliečnych zubov takto:

• prvé rezáky (jednotky), zvyčajne sú to dolné, sa objavujú medzi 6.-9. mesiacom
• potom nasledujú horné rezáky (jednotky) a to v období medzi 8.-11. mesiacom
• medzi 9.-12. mesiacom sa prerezávajú druhé rezáky (dvojky), horné i dolné
• potom sa objavia prvé stoličky (štvorky), horné i dolné a to v období 12.-18. mesiacov
• potom sa prerežú očné zuby (trojky), horné i dolné medzi 17.-22. mesiacom veku
• a nakoniec druhé stoličky (päťky), horné i dolné medzi 20.-30. mesiacom

    "Keď sa mi narodil syn, hneď sme k sebe priľnuli, aj napriek tomu, že bol v inkubátore. Hneď som dôverovala v naše puto, dojčenie a vedela som, že ak ho budem chcieť dobre spoznať, musím mu vedieť načúvať. Myslím tým aj počuť jeho plač a nebyť voči nemu ľahostajná. Mne sa ľahostajnosť prieči. Sama si nedokážem predstaviť, že by ma niečo trápilo a ja by som volala mame, manželovi alebo kamarátke a oni by mi položili telefón, nech sa najprv vyrevem. To je trošku na hlavu a veľmi odcudzujúcí spôsob. Stratila by som v nich dôveru a presne takto nechcem, aby sa cítilo moje dieťa. Mám okolo seba veľa ľudí, čo mi rozprávajú povedačky o posilňovaní pľúc, manipulácii dieťaťom a podobných táraninách. Vždy poviem, že nemám dôvod. A že som s ním rada. Mňa mama tiež nenechala vyplakať a som snáď rozmaznaná?"

Spoznávate sa v predchádzajúcich riadkoch? Alebo naopak patríte do druhej skupiny rodičov, ktorí sa nenechajú plačom svojho dieťaťa vykoľajiť a nevadí im nechať dieťa vyplakať? Či tak alebo onak, čítajte ďalej. V článku budete mať možnosť dozvedieť sa veľa informácií o vzťahovej výchove a jej dôležitom bode, ktorým je práve dôvera v plač dieťaťa. Ešte než sa ale budeme sústrediť naozaj na plač dieťaťa, zoznámte sa aspoň so základnými informáciami, ktoré charakterizujú, čo to tá vzťahová výchova vôbec je.

Kontaktné rodičovstvo

    Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."

Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:

• Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode. Termín pochádza z angličtiny a doslovne znamená "pripútanie sa." Z vývinového hľadiska sa vlastne jedná o prirodzené pokračovanie prenatálneho vzťahu. Narodené bábätko jednoducho patrí matke na hruď a do náručia, pokiaľ tomu neodporujú vážne zdravotné dôvody. Bonding teda slúži na vytvorenie ranného kontaktného spojenia rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode a do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa matka bude v budúcnosti o dieťa starať.
• Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa. Ide o úplný opak dojčenia, ktoré je stále doporučované v mnohých slovenských pôrodniciach (teda dôsledné kŕmenie každé 3 hodiny). Kontaktné rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že dojčenie je prínosné aj pre matku - hormóny, ktoré laktáciu riadia (teda oxytocín a prolaktín), podporujú vzťah matky k svojmu dieťaťu a pomáhajú jej zostať pokojnou a uvoľnenou. Kŕmenie na požiadanie možno praktizovať aj s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom.
• Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosť matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, čím sa učí poznávať svet.
• Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní. Pri praktizovaní spoločného spania je možné prisunúť detskú postieľku (s odobranou bočnicou) k posteli rodičov. Tento spôsob uľahčuje život predovšetkým matke pri nočnom dojčení, ktoré je potom oveľa jednoduchšie a žena pri ňom môže spať. Je však potrebné zabezpečiť, aby dieťa nespadlo z postele a nezranilo sa.
• Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
• Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia. Rodičovstvo je bezpochyby fyzicky, psychicky i emočne náročné, preto treba o svojich potrebách hovoriť, nájsť si v okolí ďalších podobne zmýšľajúcich rodičov. Mamička by mala spať, keď spí dieťa, zapojiť partnera do starostlivosti o dieťa a nájsť si denne aspoň niekoľko minút pre odreagovanie sa, relaxáciu, koníček - proste sama na seba.
• Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje. Hranice ale nemusia byť striktné a v prípade potreby sa môžu posúvať, prispôsobovať situácii a vyvíjať sa. 

    Ženský prechod, čiže menopauza, je v dnešnej dobe už téma, o ktorej všetci vedia a nikto sa nehanbí o nej verejne hovoriť. U mužov je to iné. Andropauza sa ešte nedostala do povedomia ľudí a muži sa za ňu často hanbia.

    Pri andropauze, čiže mužskom prechode, dochádza u mužov k poklesu pohlavných hormónov, hlavne testosterónu. Nemusí byť tak výrazný, ako býva u žien, avšak tiež ho sprevádzajú zmeny v bežnom chlapskom živote. Andropauza trvá oveľa dlhšiu dobu. Štúdie totiž ukazujú, že testosterón začne ubúdať už okolo 30. roku, ale nemusí to byť hneď vidieť. Prejavy sa poriadne "rozbehnú" až okolo päťdesiatky. Ťažko sa popisujú, pretože sú u každého muža veľmi individuálne a každý sa s nimi dokáže inak popasovať.

"Mužský prechod začína o niečo neskôr ako ženský, typicky medzi 50 a 60 rokmi. Podstatným rozdielom je aj to, že zatiaľ čo žena po dokončení menopauzy už nie je schopná priviesť na svet dieťa, mužské reprodukčné schopnosti nie sú zásadne ovplyvnené, ak vynecháme znížený sexuálny apetít," vysvetľuje gynekológ MUDr. Pavel Turčan.

Ako spoznáte u muža andropauzu?

    Andropauza sa prejavuje hlavne psychicky. Nápadné sú zmeny nálad, únava, depresívne stavy, podráždenosť alebo nechuť do vecí, ktoré muža predtým napĺňali a robil ich rád. Veľa pánov vďaka prechodu stráca záujem o svoje koníčky. Podobne ako u žien sa môžu vyskytnúť návaly tepla, poruchy spánku a pocit celkovej nespokojnosti vo vlastnom tele.

Čo sa týka fyzických prejavov, s úbytkom testosterónu súvisia hlavne problémy v sexuálnom živote. Začínajú predovšetkým poruchy erekcie. Čo potom samozrejme podporuje psychické problémy, pretože muž potom stráca pocit, že je dostatočne "mužný" a klesá mu sebavedomie. A tak sa vytvára začarovaný kruh.

"Asi záleží na každom, určite som do mesiaca po cisárskom reze striktne nič nezdvíhala, potom už som sa tak nestrážila, chodila na dlhé prechádzky, od 2. mesiaca som plávala, v 3. mesiaci sme už chodili po horách, medzi 4.- 5. mesiacom som skúsila posilňovať priamo brucho, ale po pár opakovaniach ma začala nepríjemne ťahať a štípať jazva, aj pri chôdzi, tak som to zase obmedzila. Ale ja nie som extra športový typ," opisuje, ako sa dostala späť do formy, jedna z mamičiek v diskusnom fóre.

    Ak ste rodili cisárskym rezom alebo viete, že tak budete musieť porodiť svoje bábätko, určite vás zaujíma, ako sa potom o svoje telo starať. Cisársky rez (alebo sekcia) nie je len jazva, ktorá vám po pôrode zostane, ale aj veľa porušených svalov v oblasti brucha a panvového dna.

Sekcia automaticky neznamená valiacu sa lavínu problémov, ktoré po takomto pôrode môžete mať, je ale dobré im predchádzať - správnou starostlivosťou o jazvu, správnou manipuláciou s bábätkom tak, aby ste správne zaťažovali svaly v oblasti brucha a chrbta a tiež možným cvičením, ktoré hojenie podporí .

Prvé dni - nenechajte sa zastrašiť bolesťou 

    V prípade bolestivosti operovaného miesta sa nebojte užívať lieky proti bolesti -  také, ktoré sa nevstrebávajú do materského mlieka, ako je Paralen, Ibalgin alebo Diclofenac. Nie je čas hrať sa na hrdinu - úľavou od bolesti zabránite väčšej únave, podráždeniu, budete mať väčší priestor na kochanie sa vašou novou láskou. Ďalším problémom, ktorý bolesť prináša je, že sa budete pod jej vplyvom rôzne hrbiť a vyhýbať pohybu a to vám z dlhodobého hľadiska nepomôže. Jednak si koledujete o zablokovanie nejakej časti chrbtice a tiež sa nenaučíte včas pohodlne dvíhať z postele, líhať si do nej a nosiť bábätko tak, aby to bolo bezpečné a nebolestivé. Ak sa to budete učiť so silnými bolesťami, urobíte len polovicu práce.

Samotnú jazvu je potom treba dobre vetrať, nezakrývať ju vysokými nohavičkami celý deň alebo lemom nohavičiek či nohavíc. Ak vám vyhovujú sieťované popôrodné nohavičky, pokojne ich noste aj po návrate domov z pôrodnice - jazva bude pekne dýchať a nebude úplne zakrytá látkou. Navlečte sa do šiat či dlhých tričiek a ak sa musíte obliecť do chladnejších dní, noste prádlo s vysokým pásom, ktoré jazvu nebude dráždiť. Od prvého dňa si ju umývajte a môžete ihneď začať jemne masírovať, aby vám v nej nevznikli zrasty. V prvých dňoch môžete na noc používať dezinfekciu alebo obklady zo silného odvaru repíka lekárskeho. Oba prostriedky zabraňujú zapáleniu rany a urýchľujú hojenie. Oba prostriedky aj farbia, preto si dávajte pozor na oblečenie a okolie, kde budete hojace prostriedky aplikovať.

    "Ja mám zdravé dieťa, ale sama som sa narodila so šedým zákalom oboch očí a pred mesiacom mi diagnostikovali aj zelený zákal. Navyše mám nystagmus (nekontrolovateľné, rýchle pohyby očí) a ťažkú tupozrakosť. A aj napriek tomu žijem normálny život. Vyštudovala som VŠ, teraz som si založila svoj projekt, mám rodinu. Samozrejme sú veci, ktoré nemôžem robiť, a sú chvíle, kedy som naštvaná na svoj zlý zrak, ale fungujem, ako najlepšie to ide. Píšem to preto, aby som vás povzbudila, že aj vaše detičky, ktoré nevidia, môžu byť v živote spokojné, úspešné a šťastné."

Keď sa do rodiny narodí nevidiace dieťa, je to pre rodičov obrovský šok. Najskôr je nutné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať a snažiť sa ju prijať. Každý z rodičov samozrejme spracováva túto situáciu odlišne a môžu kvôli tomu medzi nimi vznikať nemalé spory. Našťastie existuje niekoľko miest, kam sa môžete, ako rodičia, ktorým sa to stalo, obrátiť s prosbou o pomoc. Pomôžu vám nielen poskytnutím napríklad psychologickej pomoci, ale hlavne vám poradia, kde hľadať pomoc, ako k nevidiacemu dieťaťu pristupovať, ako ho vychovávať, kam ho dať neskôr do škôlky a školy a zapožičajú vám aj kompenzačné pomôcky. Verte, že aj nevidiaci môžu žiť plnohodnotný život a byť šťastní.

Zrakovo postihnutým nestačia okuliare ani kontaktné šošovky

    Dieťa so zrakovým postihnutím môže mať znížené zrakové schopnosti rôzneho druhu a stupňa. Vždy sa ale jedná o natoľko vážne poškodenie zraku, že ovplyvňuje bežný život (priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, prístup k informáciám, sociálne vzťahy a podobne). Hovoríme o prípadoch, keď nedostačuje bežná korekcia, teda okuliare alebo kontaktné šošovky. V praxi ich títo ľudia nosia, pomôžu im vidieť trochu lepšie a chráni ich oči pred úrazom. Ale zraková strata je natoľko veľká, že ani s nimi nemôžu fungovať ako zdraví ľudia.

Podľa závažnosti postihnutia zraku hovoríme o 4 kategóriách zrakovo postihnutých:

1. nevidiaci

    Vaša sestra, švagriná, alebo kamarátka sa práve stala mamou, priviedla na svet nový život a v jej živote nastáva nové obdobie, kedy sa pre ňu veľa zmení. V darčekoch pre bábätko majú všetci jasno. S oteckom si pripíja okolie na nového potomka a domáci bar zapĺňa darovanými fľaškami alkoholu. Nová mamina však ostáva často bokom. Mnohých ani nenapadne, že pozornosť a darček by potešili aj mamičku.

Keď sa narodí bábätko, je krásnym zvykom kúpiť mu k narodeniu darček. Vyberať sa dá zo širokej škály oblečenia, praktických a vecných darov ako sú plienky alebo kozmetika, až po šperky, amulety.

Keď sa idete prvýkrát pozrieť na novonarodené bábätko, určite pre neho máte darček. Myslite však aj na to, ako sa cíti jeho mamička, a že sa nesmierne poteší, ak budete myslieť aj na ňu samotnú. Ku krásnemu oblečku, či halde plienok, ktoré nesiete bábätku, pripravte pekný darček aj pre novopečenú mamičku. Dáte jej tak najavo, že sa s ňou tešíte a že si prajete, aby jej v novej životnej úlohe bolo dobre. Podľa toho, ako sa vaša novopečená mamička cíti, aké má záujmy a ako k materstvu pristupuje, jej môžete venovať darček, ktorý bude ten pravý.

Neviete, čo kúpiť? Pozrite sa na naše inšpirácie na originálne a milé darčeky.

Strom života

    Ak majú vaši priatelia či príbuzní, ktorým sa bábätko narodilo, záhradu, môžete im kúpiť sadenicu stromčeka. Ten môžu ako symbol narodenie dieťaťa na záhrade vysadiť. Ak sa spýtate svojich rodičov a známych, ktorí vysadili strom po vašom narodení či narodení vašich súrodencov alebo priateľov, určite vám potvrdia, ako krásne je sledovať rast stromčeka aj detí zároveň. Ako fascinujúci je pohľad na strom, ktorý tak rýchlo vyrástol z tej malej sadeničky - rovnako ako ich deti - a čoho všetkého bol za tie roky na ich záhrade svedkom.

"Krátko pred tým, ako mala Dominička tri roky, som si začala všímať, že veľa pije. Bolo to na jar, myslela som, že je jej len horúco. Veľa aj cikala, nemohli sme sa zbaviť  nočných plienok. Uvedomila som si tiež, že je viac unavená, zase začala po obede spať, nechcela chodiť von, hoci sme normálne bývali vonku celé dni. Zverila som sa s tým detskej lekárke počas trojročnej prehliadky," opisuje Ivana chvíľu, keď sa zoznámila s diabetom.

Cukrovka, ochorenie odborne nazývané diabetes mellitus, bola vždy všeobecne pokladaná za chorobu starých alebo obéznych ľudí, ktorí ochoreli v dôsledku zlej životosprávy. Takto ochorieť, či si cukrovku vypestovať, možno v prípade takzvaného druhého typu cukrovky. Diabetes prvého typu, na ktorý ochorejú i deti, a to čím ďalej, tým viac mladšieho veku, vzniká ako chyba autoimunitného systému - nehrá tu rolu ani štíhlosť, ani výživa dieťaťa, ani to, ako veľmi má dieťa rado sladké.

Pre mamičky, ktorých deti ochoreli na cukrovku, je podpora a výmena skúseností obzvlášť potrebná. Život s dieťaťom, ktorému je potrebné udržiavať hladinu inzulínu, je totiž náročný nielen na čas, ale hlavne na emócie mamičiek i detí. Deti choré na diabetes prvého typu si musia zvyknúť na pravidelný režim vo výžive, ale aj na pichanie injekcií inzulínu, ktoré je nutné podávať aj niekoľkokrát denne.

Prečo deti ochorejú na cukrovku?

    Detí s cukrovkou nielen že stále pribúda, ale navyše postihuje čím ďalej mladšie deti - predškolákov, batoľatá, ale často už aj dojčatá, čo je najviac alarmujúcou správou pre lekárov, ktorí sa týmto ochorením zaoberajú.

Prevažná väčšina týchto detí trpí cukrovkou prvého typu. Tá nemá nič spoločné s výživou ani s telesnou dispozíciou či s množstvom skonzumovaného cukru, na rozdiel od diabetu druhého typu, na ktorý ľudia ochorejú najčastejšie až v staršom veku či v dôsledku dlhodobo zlej životosprávy a s tým súvisiacej obezity.

Čo je to vlastne imunita? Jednoducho povedané ide o schopnosť ľudského organizmu brániť sa všetkému, čo vyhodnotí ako škodlivé. Táto schopnosť sa rozvíja najviac v detskom veku, a aj keď to, ako bude fungovať, je z veľkej miery dané geneticky, môžeme ju zásadne ovplyvniť. Ako? Vcelku jednoducho - čo najlepším spôsobom života.

Základ tvorí čo najkvalitnejšia a najpestrejšia strava s dostatkom vitamínov a minerálov, dostatok pohybu - hlavne na čerstvom vzduchu, psychická pohoda, ale tiež vhodné hygienické návyky (nie však prehnané).

Imunita človeka sa začína budovať hneď po narodení. Vlastne by sa dalo povedať, že ešte skôr, pretože úplné základy sa utvárajú už v prenatálnom období - teda u mamičky v brušku. Najviac sa potom rozvíja v dojčenskom, batoľacom a predškolskom veku.

Jedným z najdôležitejších orgánov pre čo najlepší vývoj a funkciu imunitného systému je črevo. Príde vám to zvláštne? Je to naozaj tak. V čreve totiž sídli až okolo 70% imunitného systému. Zásadný význam pri rozvoji imunity má správna črevná mikroflóra - teda osídlenie čreva vhodnými baktériami.

K prvému osídlenia dochádza už počas pôrodu, a preto je spôsob pôrodu jedným z prvých faktorov ovplyvňujúcich osídlenia čreva bábätka (pred pôrodom je črevo bábätka sterilné). Pri vaginálnom pôrode si bábätko "nazbiera" prospešné baktérie pri prechode pôrodnými cestami od matky.

Ďalší bonus je potom čo najskorší kontakt koža na koža. Vďaka tomu sa koža bábätka pomaly osídľuje baktériami z kože mamičky.

Nezrelý imunitný systém novorodenca je potom tiež konfrontovaný s baktériami a vírusmi, ktoré matkina imunita pozná a vie sa proti nim účinne brániť vhodnými protilátkami. Tie sa potom k dieťatku dostanú v materskom mlieku.

Naopak, deti narodené cisárskym rezom sú o toto prvotné osídlenie ochudobnené. Namiesto toho ho ako prvotné osídľujú baktérie z nemocničného prostredia. Zaujímavé je, že niektoré lekárske štúdie sa už zaoberajú tým, ako o tieto prospešné baktérie bábätká narodené cisárskym rezom neochudobniť. Jedna štúdia napríklad skúšala metódu, kedy sa novorodenec narodený cisárskym rezom potrel vaginálnym sekrétom matky. Metóda z tejto štúdie má však medzi odborníkmi ako svojich priaznivcov, tak svojich odporcov.

Zdravý novorodenec aj napriek svojmu nezrelému imunitnému systému v prvých mesiacoch svojho života ochorie našťastie len výnimočne. Ako je to možné? Rodí sa totiž s tzv. novorodeneckou imunitou. Tú tvoria napr. makrofágy (druh bielych krviniek, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť škodlivé mikroorganizmy), ale hlavne s obrannými látkami získanými od matky počas tehotenstva. Sú to tzv. materské protilátky IgG, ktoré prechádzajú cez placentu. Ich množstvo je u novorodenca veľmi vysoké, ale už počas prvých mesiacov rapídne klesá, až okolo 7. mesiaca takmer vymiznú. Prechodný nedostatok protilátok, kedy hladina materských protilátok značne klesne, ale tvorba vlastných ešte nie je dostatočná, je hlavne medzi 3. a 6. mesiacom života dieťaťa. Preto je v tomto období bábätko obzvlášť náchylné na získanie rôznych infekčných chorôb. 

 "Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku,"  upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

S prichádzajúcou zimou a začiatkom vykurovacej sezóny sa v bytoch a domoch môže objaviť problém s  vlhkosťou a s tým spojené rosenie okien. Príčinou týchto problémov však nie sú nové, dobre nastavené a perfektne tesniace okná, ale predovšetkým nedostatočné vetranie. Vysoká vlhkosť pritom nielenže môže poškodiť zariadenie domácnosti, ale môže mať aj negatívny dopad na zdravie.

Prečo je vetranie také dôležité

    Vetranie je najlacnejší a najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť prebytočnej vlhkosti v domácnosti. Len dýchaním každý z nás vylúči až tri litre vody za deň. V nevetraných miestnostiach sa vďaka vyššej vlhkosti darí plesniam a roztočom, čo môže mať neblahý vplyv na vznik alergií, astmy a iných chorôb.
"Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vo vydýchanom vzduchu spôsobí zhoršenie výmeny plynov v pľúcach a zníži sa tým okysličovanie krvi. To vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku," upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

"U nás sa vetrá ráno. Povypínám všetko kúrenie a vetrám asi tak 15 - 20 min (podotýkam v zime), potom zapnem kúrenie a kúrim - ono sa to nezdá, ale rýchlo sa to vykúri. Cez deň potom vetrám 3 - 5 minút a bez vypínania kúrenia urobím taký prievan. Každé ráno chodím a utieram vodu z okien a niekedy aj z parapetov. Predtým sme mali pleseň v rohu vedľa postele, kde bol písací stôl a za posteľou - hrôza, skoro do pol steny. Nejako sa nám to podarilo zlikvidovať, ale bol to boj - ja mám z toho problémy s dýchaním," opisuje jedna z mamičiek v diskusii na Modrom koníku. 

Nové okná za vlhkosť v byte nemôžu

"Ja mám bohužiaľ zlú skúsenosť z vlastného detstva. Boli sme lyžovať a zrazil ma 120kg chlapík, pretože išiel rýchlo a už to nedokázal ovplyvniť a vrazil do mňa. Mala som 8 rokov. Dopadlo to tak, že nás viezla dole horská služba, ja som mala otras mozgu a on mal rozseknuté čelo od mojej lyže. No, bol to zázrak, že sa nestalo nič horšie. Takže si dávajte pozor, nikdy neviete, čo sa môže stať, pretože do hlavy ostatným nevidíte."

Zima zaklopala na dvere a s ňou prišli aj rôzne zimné radovánky, ktoré deti veľmi bavia. Lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie... Ale práve v tomto období je, podľa štatistík a lekárov, zvýšené riziko úrazov. Ako im môžete vy, alebo samotné deti, predchádzať? A na čo je dôležité pri športovaní v zime nezabúdať? Odpovede sa dočítate v tomto článku.

    Najviac úrazov v zime vzniká pri športovaní alebo pri obyčajnej chôdzi po namrznutom chodníku. Z hľadiska obdobia sú najrizikovejšie mesiace február a marec, kedy sú na Slovensku jarné prázdniny a rodiny vyrážajú vo veľkom do hôr. Za množstvom úrazov stojí nedostatočné vybavenie a precenenie síl. Veľa detí cez rok nič nerobí a zrazu majú zjazdiť zjazdovky, alebo robiť piruety na ľade.

Nepodceňujte športovú výbavu

    Je to síce vizuálne pekné, keď má dieťa zladenú farbu bundy s lyžami, ale to ho pred úrazom nezachráni. Ak vyrážate s deťmi na lyže alebo snowboard, zainvestujte do kvalitnej helmy a chrániča chrbtice, čiže korytnačky. Nemusí byť z najdrahších, ale všetko by malo perfektne sedieť a dieťa by sa v tom malo cítiť dobre. Ak sa vo výbere nevyznáte, nechajte si poradiť od skúsenejších. V dnešnej dobe vám predajcovia v športových obchodoch pomôžu s výberom. Ak nie sú príliš ochotní, alebo vás prehliadajú, zájdite do inej predajne. Ide redsa o zdravie vášho dieťaťa, tak sa nenechajte znechutiť a vyberte to, čo bude vášmu dieťaťu naozaj vyhovovať.

Určite kúpte aj lyžiarske okuliare, ktoré chránia oči pri pádoch a pred cudzími telesami, ktoré by mohli do očí vletieť počas jazdy. Je dobré zamyslieť sa aj nad farbou oblečenia, v ktorom dieťa lyžuje. Čím výraznejšia, tým lepšie. Je dôležité, aby bolo dieťa na zjazdovke vidieť. A v neposlednom rade, nezabúdajte na každoročné nastavenie lyží.

"Pre mňa boli najkrajšie Vianoce, kým som na Ježiška verila. Tá radosť, to prekvapenie, keď som ráno na Štedrý deň našla v obývačke rozsvietený stromček, tá nedočkavosť na darčeky. "

Nie je nič krajšie, ako vidieť rozžiarené detské očká pri vianočnom stromčeku. Celý rok sa tešia na to, že im Ježiško pod stromček prinesie to, čo si želali. Na druhej strane, existujú aj názory, že nie je vhodné deťom hovoriť, že darčeky nosí Ježiško a takí rodičia rovno hovoria svojim deťom pravdu. Klamať sa nemá, to je jasné. Ale nepatrí práve lož o malom obdarovateľovi k tým výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo?

Je správne nechať deti, aby si mysleli, že darčeky nosí Ježiško a nie otec s mamou? Alebo ich máte hneď od detstva vystaviť realite a oznámiť im, že tá tajomná bytosť, ktorá vedľa u susedov robí stopy v obývačke, vlastne vôbec neexistuje a je to len klam? Odpoveď na takúto otázku rozhodne nie je jednoduchá a vlastne ani jednoznačná. Nezhodnú sa ani odborníci, tak ako by sa mohli zhodnúť rodičia. Rozhodnutie nakoniec padne na vás.

My vám len skúsime priniesť dva uhly pohľadu.

Ježiško ako symbol Vianoc

    Príbeh o Ježiškovi patrí k tomu najkrajšiemu pre každé dieťa. A mnoho odborníkov sa prikláňa k tomu, aby rodičia nechali deti veriť v Ježiška čo najdlhšie. Ak vaše dieťa rado verí v magické a tajomné veci, nie je žiadny dôvod, prečo by ste mu to nemali dopriať. Aj v mladšom školskom veku majú deti stále radi mágiu a kúzla a často aj tie, ktoré už pravdu poznajú. Napriek tomu píšu svoj list, a tak trochu s nádejou dúfajú, že si ho neodnesie mamička ale ten, na ktorého tak dlho verili.

Ako voňajú Vianoce? Tie moje jednoznačne opojne a štedro. Po škorici, marcipáne a čokoláde. Ich vôňa je nákazlivá a šíri okolo seba radosť a spokojnosť. Presne tak si predstavujem vôňu Vianoc. Ak sa ešte vo vašom okolí táto známa vôňa nezačala rozširovať, vyčarujte si ju sami. S kuchynským robotom Klarstein Bella Rossa to zvládnete lusknutím prsta. Vlastne, stlačením gombíka ;) 

Kuchynský robot je kamarát, s ktorým budete zrejme tráviť veľa času. Preto vyberajte dôsledne, aby vám do kuchynskej výbavy pribudol kvalitný produkt, ktorý vám bude nielen uľahčovať prácu, ale aj robiť radosť. Kuchynský robot Bella Rossa tieto podmienky pre ideálny kuchynský vzťah určite spĺňa 🙂 V balení nájdete:

• 1x kuchynský robot
• 1x nerezová miska
• 1x hnetací hák pre ťažké cestá, ako kysnuté alebo chlebové cesto
• 1x miešiací hák pre rovnomerné miešanie aj väčšieho množstva cesta
• 1x šľahač pre vzdušné hmoty, ako sneh z bielkov alebo piškótové cesto

Manuál, ktorý je v balení priložený, síce nie je v slovenskom jazyku, no jednoducho si ho viete stiahnuť tu.

Tento šikovný, červený krásavec perfektne zapadne do predvianočného chaosu. Farba ho pasuje za dokonalú (nielen) vianočnú ozdobu a jeho výkon za ideálneho pomocníka, bez ktorého si už pečenie nebudete vedieť predstaviť. Vďaka 3 rôznym nadstavcom vám ochotne poslúži pri akomkoľvek recepte. Hnetenie, mixovanie, premiešavanie či šľahanie? Hnetací hák si neporadí iba s kysnutým cestom, ale zvládne napríklad aj také medovníkové cesto. Miešací hák spoľahlivo a dôkladne všetko premieša a vďaka metličke nie je problém pripraviť krásne nadýchaný korpus či pevný sneh.

Niekedy je potrebné miešať jemne, inokedy je treba pridať na rýchlosti. Presne tak, ako v živote. V prípade robota Bella Rossa máte na výber 6 rôznych rýchlostí, ktoré si poradia s každým úkonom na jedničku.

Nikdy som nemala menej energie ako teraz a úprimne už nechápem, ako môže bezdetný človek byť unavený. Nie, že by na to nemali nárok, ale tá sloboda ísť spať, kedy chcú, cez víkend spať dokedy chcú, môcť odísť na výlet, do sauny alebo dať si teplú vaňu len tak... To im trošku závidím.

Deti sú takí malí upíri, ktorí vám vysajú všetku energiu. To je dvojnásobne zlé, lebo oni potom tú energiu majú a niekedy sa nám aj zdá, že ju berú zo vzduchu. Po desaťminútovom spánku sú schopné naštartovať sa na ďalší heroický výkon v podobe skákania, behania, lozenia, vyliezania na tie najneobyčajnejšie miesta. Naše deti by sme isto nikto nevymenili za predošlý život, ale tehotenstvo, pôrod, prebdené noci a akútny nedostatok času pre seba sa veru podpíšu na každej mame.

Ako teda tú energiu získať naspäť?

Príčiny chronickej únavy môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patrí deficit vitamínov, minerálov a stopových prvkov, psychické príčiny, ale aj autoimunitné alebo vnútorné ochorenia. Príčinou môže byť aj zlé stravovanie sa, nahrádzanie zeleniny a ovocia priemyselnými potravinami s vysokým príjmom sacharidov a nízkym obsahom dôležitých živín.

Každá dlhotrvajúca únava by preto mala byť vyšetrená u lekára. Ten obvykle vezme krv a zistí, čo vám v tele chýba a čo treba doplniť. Najčastejšie je to magnézium, kalcium, železo a vitamíny.

U mám dojčiacich a krátko po pôrode je práve anémia zo strát krvi a z nedostatku železa často na príčine. Teda ak nerátame to trojkilové klbko, ktoré nás nenechá vyspať sa. Ak sa k únave pridajú aj závraty, dýchavičnosť a bolesti hlavy, diagnóza je takmer jasná. Často je nám už v tehotenstve odporúčané brať železo v tabletkách, aby sme predišli anémii. A často to železo nie je vôbec dobré. Spôsobuje nám zápchu, bolí nás z neho žalúdok. Ak dojčíte, z tabletkového železa môže bruško bolieť aj bábätko, preto ak má vaše dieťa bolesti bruška, stavte na železo v prírodnej forme. Prírodné železo je často aj účinnejšie ako tabletkové, pretože sa ľahšie vstrebáva. Ak hľadáte spôsoby, ako doplniť prírodné železo, najviac ho nájdete v morských plodoch, tekvicových jadierkach, bobuľovom ovocí, pohánke ale aj cviklovej šťave Prírodné železo obsahuje aj BlueIron od spoločnosti Avita, ktoré okrem únavy pomôže aj s lámavými nechtami a vypadávaním vlasov, ale hlavne nezaťažuje žalúdok. Je vhodné aj pre tehotné a dojčiace ženy a nespôsobuje zápchu ani bolesti brucha. A aj vaše deti môžu BlueIron užívať. Výrobok je totiž vhodný pre deti už od 3 rokov!

Mám rada toto obdobie, keď je vonku nasnežené a ja sa môžem prechádzať ozdobenými ulicami nášho mesta. Vo vzduchu už cítiť vianočnú atmosféru. Blížiace sa sviatky mi pripomínajú aj otvorené okienka na čokoládovom adventnom kalendári. Každým dňom je ich viac a viac. A ja ešte NEMÁM darček pre svojho drahého manžela.

Vymyslieť darčeky pre deti je oveľa jednoduchšie, stačí spolu s nimi písať list Ježiškovi a už viem, aké sú ich tajné sny. Lenže svojho muža nedonútim, aby mi nakreslil, čo by si prial. Možno by som to aj skúsila, ale ak by to dopadlo, ako keď prednedávnom kreslil dcérke koníka, ktorý nakoniec vyzeral, ako by ho prešiel parný valec, vôbec by som si tým nepomohla. A tak som prišla na dokonalý plán. Večer, keď pôjde manžel do práce na nočnú a ja uložím deti do postele, sadnem si s pohárom vína k počítaču a určite niečo vhodné nájdem.

A tak som začala uvažovať. Futbal s kamarátmi síce hráva, ale dať mu loptu, ktorú využije až o pol roka asi nie je to pravé. Froté ponožky a teplý sveter pravidelne dostáva od svojej mamy, má ich plnú skriňu a aj tak ich nenosí. No a kozmetikou by som ho tiež neoslovila, stačí mu jeden krém na všetko, typický chlap. V tom začala v televízii hrať reklama na nový telefón a mňa osvietilo. To je predsa to, na čo sa zvykne sťažovať. Veď ten, ktorý má už dlho, pomaly prestáva fungovať. Z materskej som si niečo ušetrila, ale veľa peňazí to nie je. Začala som teda do vyhľadávača písať lacny iPhone a ostala som prekvapená, koľko zaujímavých ponúk som našla.

Lenže manžel často kontroluje telefón, surfuje na internete a pozerá rôzne videá, na to by bol lepší telefón s väčším displejom a tak som opäť skúsila, či sa mi niečo podarí nájsť. Kamoška má iPhone 6S a veľmi ho chváli, vyskúšala som to a našla som jeden ideálny pre svojho manžela. Šup s ním do košíka.

Dokonca mi z môjho rozpočtu ešte niečo ostalo. Super, môžem mu teda dokúpiť k nemu aj príslušenstvo. Napríklad tie štýlové Apple AirPods, vďaka ktorým by mohol pohodlne počúvať hudbu kedykoľvek. Našla som ich, ale tá cena! Sú síce v akcii, ale toľko peňazí mi v darčekovom rozpočte neostalo. Nevzdala som sa však. Slúchadlá predsa nemusia byť značkové a tak som znova začala vyhľadávať bezdrôtové slúchadlá Airpod štýl a našla som ich, na nerozoznanie od originálu. Manžel sa určite poteší a ešte viac sa teším ja na to, ako si pod stromčekom rozbalí darček odo mňa. Také prekvapenie istotne nečaká.

Povedzme si úprimne, Vianoce nie sú len o materiálnych veciach. Mali by byť predovšetkým o tých vnútorných hodnotách, rodine a spoločných chvíľach. O tom všetkom budú aj naše sviatky, ale predsa aj vhodným darčekom môžeme ukázať, že toho obdarovávané počúvame, vnímame jeho priania a potreby. A na to všetko nemusíme mať ani neobmedzené rozpočty, stačí len hľadať prijateľnejšiu možnosť a ona sa určite objaví.

Vždy som si myslela, že ma problémy materiálneho sveta budú obchádzať. Nepotrebovala som ku šťastiu drahé kabelky, značkové oblečenie či luxusné šperky. Pekne sa zladiť a vyzerať dobre sa predsa dá aj z výpredajových úlovkov bežných reťazcov. Ale vysvetlite to puberťákom!

Vracala som sa minule poobede z práce a doma som zbadala známe znaky. Obmäkčovací postup mojej násť-ročnej dcéry už dobre poznám. Začína to stále rovnako. Zrazu je jej izba ukážkovo uprataná, všetko oblečenie je v skrini, na stole je priestor na písanie úloh a dokonca zmizla aj vrstva prachu z poličky.

Chvíľu som sa tešila pohľadom na dokonalú dcérinu izbu a potom som sa otočila za zvukmi televízora. Vedela som, že sa tomu nevyhnem, tak nech viem čo najskôr, čo na mňa tá potvorka chystá. Pozdravili sme sa, spýtala sa, ako som sa mala v práci a kým som sa pustila do opisu príhody s netrpezlivou zákazníčkou, prerušila ma pripraveným dialógom.

„Mami, vieš čo? Veronika dnes prišla do školy s novým mobilom. Má jeden z najnovších iPhone 6S a všetci v triede jej ho obdivovali. Aj chalani z béčky za ňou cez prestávku prišli, len aby ho videli. A tak  som sa chcela opýtať, či by si aj mne nekúpila nový mobil.“

„Ale veď tomuto čo máš nič nie je. Kúpili sme ti ho len pred dvoma rokmi.“ 

"Veď práve, že pred dvoma rokmi. Vieš si predstaviť, ako rýchlo sa technológie vyvíjajú? Na mojom mobile si už neviem nainštalovať tie nové aplikácie na hudbu a videá. Nejde mi na ňom poriadne internet, takže si neviem pozrieť veci k úlohám do školy. A ani nie je značkový, je to len taký obyčajný telefón.

"Mikuláš nie je ani kultúrny prežitok ani pekelná výrobňa psychických tráum. Len je potrebné používať ho s rozumom a v súlade s vývojom poznatkov z detskej psychológie,"  napísal v roku 2003 uznávaný český detský psychológ Prof. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc.

Živý Mikuláš, čert a anjel patria neodmysliteľne k tomuto sviatku. Kým časť rodičov sa v tomto období obáva toho, či ich dieťa nebude mať z mikulášskej besiedky zbytočnú traumu, druhí pritvrdia a strašia deti čertom či Mikulášom.
"Čo to zasa vyvádzaš? Však počkaj, keď príde čert. Odnesie si ťa do pekla!"
Alebo "Počkaj, počkaj. Od Mikuláša veru nič nedostaneš, keď si takýto zlý." 
Spoznávate sa? Strašenie čertom a Mikulášom je teraz, v období adventu, u rodičov používanejšie čoraz častejšie, čím je bližšie 6. december.

S citom

Strašiť a desiť deti čertom ako barličkou poslednej záchrany nie je najlepší spôsob, ako si vynútiť pokoj a rešpekt. Výchova nie je záležitosť jedného večera v roku.

Takže ako je to teda s tým čertom a Mikulášom? Postrašiť určite môžete, ale podajte to s citom, nie výhražne. Veta "No počkaj, až príde Mikuláš s čertom, strčí ťa do vreca a odnesie do pekla. A tam sa s tebou párať nebudú," vyvoláva strach. 

Obzvlášť pri malých deťoch buďte citliví. Staršie deti a dospelí sa so strašením dokážu vyrovnať, drobci však svojim rodičom bezhranične veria. Preto sú presvedčení, že ich čert do pekla naozaj odvedie. Pre malé dieťa predstavujú rodičia bezpečie a istotu a predstava, že ich niekto od nich odtrhne, zoberie preč a rodičia s tým ani nič nevedia urobiť (lebo čertov sa nedá uprosiť), vyvoláva u malých detí obrovský strach.

Adventných kalendárov je pred Vianocami v obchodoch plná hŕba. Aj vás už omrzeli tie čokoládové z obchodu? A čo tak si tento rok vyrobiť jeden doma - voňavý z medovníčkov? Deti môžete do jeho výroby zapojiť tiež. Navyše si užijete veľa spoločnej zábavy. Tie jednoduchšie zvládne ľavou zadnou každá mamina, nemusíte byť ani miestna preborníčka v pečení a zdobení polevou.

    Základ na kalendár tvorí, ako inak, medovníkové cesto. Ak máte svoj obľúbený recept na mäkké, medové a voňavé medovníčky, pustite sa do prípravy cesta. Vy ostatní môžete skúsiť tento osvedčený recept:

Ingrediencie na cesto

• 2 polievkové lyžice medu   
• 400 gramov hladkej múky
• 2 vajíčka
• 1 čajová lyžička sódy bikarbóny
• 2 čajové lyžičky perníkového korenia (škorica, nové korenie mleté, badián, koriander, klinček, fenikel - pomery sú na vás, môžete si kúpiť už namiešané)
• 140 gramov práškového cukru
• 100 gramov Hery (alebo 30 gramov kokosového oleja a 70 gramov masla)

Medovníčky sú skôr svetlejšie. Kto chce tmavšie, pridá do cesta asi 1 čajovú lyžičku kakaa

Postup

"Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu do nemocnice, "rozpráva mamička z Modrého koníka o tom, ako sa žije s potravinovou intoleranciou a ako tento problém odhalila. 

    Máte doma bábätko, ktoré je často nespokojné, krúti sa, nemôže sa vykakať a po každom kŕmení prepuká v neutíšiteľný plač? Zbystrite pozornosť! Môže sa totiž jednať o potravinovú intoleranciu. Je to problém, ktorý sa do povedomia ľudí dostal pomerne nedávno, o to viac ale môže byť zákernejší. Veľmi zle sa rozoznáva u detí a ak ešte nedokážu svoj problém popísať, ide to ešte ťažšie. Preto sme pre vás pripravili rozhovor s mamičkou, ktorá rieši jedlo denno-denne. Jej dcéra, i ona sama, nemôžu väčšinu "normálnych potravín." Ako sa im žije?

Ako sa žije s tak rozsiahlou potravinovou intoleranciou u dieťaťa a vlastne aj u teba?

"Musíte neustále myslieť dopredu. Predtým sme sa zrazu rozhodli, že pôjdeme na výlet a nič sme neriešili. Proste sme sa obliekli a vyrazili. To už teraz neexistuje, musíme všetko starostlivo naplánovať. Pripraviť si jedlo so sebou pre malú a mať ho radšej o niečo viac, keby sme sa niekde zdržali. Tiež riešime, kde jedlo napríklad ohrejeme a pod.

Až s dcérou som zistila, že mám intoleranciu tiež. Samozrejme, už od detstva som mala rôzne ťažkosti a prakticky permanentnú bolesť brucha a ťažkosti s vyprázdňovaním, ale tá spojitosť ma nikdy nenapadla. Našťastie nemám tých alergií toľko ako dcéra, takže to zvládam o niečo lepšie. Dokonca si dám občas aj jedlo v reštaurácii. Mám už nejaké svoje podniky, kam pravidelne chodím. Už som ale párkrát narazila na veľkú neochotu i neznalosť a takmer nulový výber pre alergikov. "

Kedy si si u dcérky prvýkrát všimla, že netrpí asi len obyčajnými bolesťami bruška, ktoré u bábätiek bývajú bežné?

O tom, kedy postaviť deti na lyže, sa vedú na materských fórach siahodlhé polemiky. Fotky malých lyžiarov nám každý rok zaplavujú facebookové steny a neraz sa nestíhame diviť: "Veď to dieťa pred nedávnom ešte ani nechodilo!".

Tak kedy je najvhodnejší čas s tým začať? A ako je to u vás? Kedy ste deti prvýkrát postavili na lyže?

Odborníci (a ani zdravý rozum) neodporúča postaviť dieťa na lyže skôr ako vo veku 3 roky. Skôr na to deti nie sú vybavené motoricky ani fyzicky. Pri skoršom postavení na lyže trpia detské kĺby, ktoré nie sú dozreté na pohyb na lyžiach. Aj v troch rokoch je to skôr o zoznámení sa s lyžami, výstrojom a snehom.

A ako zistíte, že je vaše dieťa pripravené skúsiť lyže? Malo by zvládať jazdu na kolobežke alebo bicykli, malo by mať rado sneh a zimu, a malo by tiež byť zvyknuté na pobyt v kolektíve. Ak nespĺňa tieto veci, pokojne vytiahnite sánky a ešte rok počkajte. Zbytočne totiž kúpite výstroj a nakoniec budete, sklamaní, ľutovať vyhodené peniaze.

Čo sa výstroja týka, tak počas prvých rokov učenia stačia lyžiarky, lyže, lyžiarske oblečenie a veľmi dôležitá je prilba. Okuliare sú na zváženie len počas zlých podmienok, ale malé deti za zlých podmienok väčšinou nelyžujú. Lyžiarske palice pridávame deťom až keď má zvládnuté základy lyžovania, skôr by im len zavadzali.

Ceny lyžiarského výstroja sa dokážu vyšplhať pekne vysoko. Lyže stoja od 80 eur vyššie, lyžiarky, prilba, oblečenie a razom prekročíte aj sumu 200 eur. Ak chcete ušetriť, veci môžete zakúpiť aj z druhej ruky alebo požičať na sezónu. Ak nemáte radi veci z druhej ruky, u ktorých nemáte žiadne záruky, môžete si zaobstarať rastúce lyže z Intersportu. Pri zakúpení detských lyží TECNOPRO, si môžete za malý príplatok do dvoch rokov prísť pre nové, dlhšie za špeciálnu cenu 25 eur. A prečo je také dôležité mať správne lyže? Dĺžka lyží by nikdy nemala byť u dieťaťa vyššia ako po bradu ani nižšia ako má plecia, obe polohy totiž potom sťažujú lyžovanie technicky a zároveň deťom berú zážitok z lyžovačky. No a uznajte, že deti nám niekedy za rok narastú aj viac, ako je príjemné, čo vidíme najmä na krátkych gatiach a holých pupkoch 🙂

Drahé maminky a používateľky portálu Modrý koník. Mojej dcérke sa dostala možnosť testovať Bábiku Baby Alive s mixérom a príslušenstvom. Prišla nám samozrejme bruneta 😊, píšem to preto, lebo Hasbro ponúka aj variantu blondínky (ako som počula, u niektorých dievčatiek je farba vlasov dosť podstatná vec).

O bábike som dcérke dopredu nehovorila, keďže som chcela vidieť jej „pravé“ tešenie sa a jej reakcie, ktoré som si v danej chvíli fotila. Bábika prišla s príslušenstvom – mixér, lyžička, fľaška, brokolicový a hruškový prášok, 2 plienky a hrebienok. Telo bábiky je pevné, nemá látkové časti, nohy, ruky a hlavička sú ohybné.

Úprimne Vám poviem, bábika veľmi potešila, pretože dcérka začala byť od veku 5 rokov  konečne „bábikofilka“. Alive musela ihneď von z obalu, neexistoval priestor na školu, úlohy, rozprávky či iné hračky. Ihneď som jej musela ukázať, čo a ako funguje, načo slúžia prášky, mixér a prečo je pri bábike ozajstná „mini“ plienka (doteraz sme totiž to takúto bábiku nemali).

Keď som dcérke povedala, načo nám bude plienka, v momente sme museli prichystať papať z brokolicového sáčku. Prášok sme jednoducho v mixéri – tom bábikinom – rozmixovali (pozor, nemohla som sa toho dotýkať, všetko robila samozrejme sama – „ona je jej maminka“ 😊 ) a bábiku nakŕmila.

Poznáte deti, všetko chcú hneď a tak aj bolo, bábiku otáčala, hojdala, robila všetko preto, aby sa pokakala. Neskutočne sa tešila, keď uvidela zelený obsah plienky - výskala a poňala to veľmi realisticky 😊. Okamžite sa o bábiku ale postarala a hrá sa s ňou týmto štýlom dodnes.

Už týždeň bábiku kŕmi, potajomky jej dala viackrát polievku 😊, ktorú som navarila pre nás. Už týždeň s bábikou spáva a dokonca si ju „šlohla“ do školy.

Aktuálne na našom trhu existuje neuveriteľné množstvo hračiek pre deti. To isté platí aj pri bábikách. My sme dostali možnosť testovať bábiku značky Baby Alive, ktorá je vhodná pre deti od 3 rokov. Dcérka má aktuálne 4 roky a prišla mi veľkostne a obsahom vecí fakt najlepšia.

Bábika meria približne 30 cm a veľkosť je akurát vhodná pre malé rúčky trojročných, štvorročných detí. Ani veľmi veľká, ani príliš malá. V sete bábika obsahuje dodatočné oblečenie – sukňu a bundu, slnečné okuliare, hrebeň, fľašku na pitie, plienku, čižmy a sandáliky a 16 nálepiek na oblečenie. Okrem toho má bábika na sebe oblečené legíny a tričko. Takže dostatočný počet vecí na hranie, na vystriedanie.

Deti môžu bábiku prebaľovať, dať jej napiť, učesať ju, prezliekať a prezuť podľa aktuálneho počasia a príležitosti, kam s bábikou práve idú. To sú u nás obľúbené činnosti. A robíme to dookola. Vždy je pri bábike plusom, keď má v sete viac kusov oblečenia a topánok na výmenu. Aspoň to moje dieťa to veľmi oceňuje 🙂.

Pri prezliekaní a prezúvaní si deti precvičia jemnú motoriku. Bábika nie je veľmi malá a dcéra to dokáže robiť naozaj sama. Ďalším plusom je, že oba páry topánok sú rozdelené na ľavú a pravú nohu, takže aj pri hre vidí, že nie je jedno, na ktorú nohu, ktorú topánku bábike obuje. To sa naozaj často nevidí.

Balenie obsahuje taktiež 16 okrasných nálepiek na oblečenie, ktoré sa dajú nalepiť za pomoci suchého zipsu na niektorú z našitých bodiek na šatách. Dve na tričko, dve na nohavice a dve na bundu. Je to skvelé, podľa nálady ich bábike strieda a oblečenie sa tak pekne oživí.

A čo sa jej páči asi najviac je, že bábika vie cikať. Fľaška na pitie sa dá otvoriť, krásne zapadne bábike do úst a naozaj tam drží. Keď sme dali do fľašky vodu a dali ju bábike vypiť, tak ju následne hneď aj vycikala. Len pozor, treba pod bábiku niečo podložiť. My sme dávali taký malý hrací nočník, nech to je čo najviac ako v skutočnosti.

    "Mám elektronickú pestúnku, na ktorej môžem nastaviť lepšiu citlivosť, takže počujem dostatočne nahlas aj pohyby dieťaťa a navyše bliká, keď sa niečo deje. Takže aj keď som v rušnom prostredí, nemusím dávať pestúnku stále k uchu, ale vidím blikanie. Nikdy by som to nepovedala, ale mám ju pustenú kedykoľvek dcéra spí a je to super, pretože počujem aj keď sa napríklad len začne prevaľovať a trošku pofňukávať. Takže môžem rýchlo pribehnúť, upokojiť ju alebo dať cumeľ a malá spí krásne ďalej. "

    Rozhodli ste sa zaobstarať pre svoje bábätko elektronickú pestúnku a uľahčiť si tak aspoň trochu starostlivosť o dieťa? Keď sa pustíte do hľadania, tak zistíte, že je dnes na trhu veľa druhov a výrobcov. Ako teda vybrať tú správnu, aby vyhovovala práve vašim potrebám?

Čo od pestúnky očakávate?

    Najskôr si ujasnite, akým spôsobom budete chcieť pestúnku používať. Bude iná, ak bývate v byte, kde sú múry tenké ako papier, ako v dome so starými, hrubými múrmi. Budete ju chcieť používať len doma alebo tiež trebárs na záhrade? Chceli by ste, aby bola obojsmerná, to znamená, že budete počuť vaše bábätko, ale aj ono vás? Alebo by ste radšej videopestúnku, aby ste na bábätko aj videli? Zaobstarať sa dnes dá tiež aj monitor dychu s pestúnkou. Ponuka je teda naozaj pestrá. Každý typ má svoje výhody a nevýhody. Ujasnite si teda, čo od pestúnky očakávate a čo pre vás, naopak, nie je zas až tak dôležité.

    "Máme pestúnku, ktorú si nemôžem vynachváliť. Dosah je skvelý, máme naozaj veľkú záhradu a dosiahla zatiaľ kamkoľvek. Snímanie zvuku je veľmi dobré, manžel nastavil maximálnu citlivosť a keď susedka na záhrade hovorila na ich deti, tak som rozumela aj tomu, čo hovorí. Baterky idú do oboch jednotiek, v rodičovskej sú nabíjacie a v tej detskej vydržia pomerne dlho v prevádzke. Snáď jediné, čo mi vadí je, že detská jednotka nemá pútko na zavesenie, takže som ju malej do kočíka vždy len postavila niekam na chránené miesto pred vetrom. Inak som úplne spokojná, poslúžila nám v kočíku na záhrade naozaj veľa."

Pestúnky možno rozdeliť na tri základné typy:

Vôňa škorice. Čas s rodinou. Koledy. Svetielka. Medovníčky. Vianočný stromček, ktorý rozsvieti mnohé oči. A nielen tie detské. Čas Vianoc je skrátka čarovný, plný spoločne strávených chvíľ, úsmevov a šťastia. Každý si však spája Vianoce s niečím iným. 

Máme iné zvyky a tradície, ktoré rok čo rok dodržujeme. Alebo sa o to aspoň snažíme. Vianočný stromček je však niečo, čo nechýba v takmer žiadnej rodine. Ak svoj vyvolený stromček ešte nemáte, ten pravý na vás už určite čaká.

Viete, odkiaľ pochádza tradícia vianočného stromčeka, ktorý nám rok čo rok robí radosť?

Tradícia zdobenia stromčeka sa k nám dostala z Nemecka. Dovtedy sa zvykli po dome vešať vetvičky či slamené ozdoby. Stromčeky sa zdobili jablkami, orechmi, či koláčikmi.

V 19. storočí sa na vianočných trhoch začali predávať aj umelé vianočné stromčeky z Nemecka, vyrezané z kartónu alebo tenkých dosiek. V tej dobe však boli v obľube stromčeky živé. Materiály a spôsob výroby umelých stromčekov boli čoraz lepšie a premyslenejšie a umelé stromčeky sa postupne stávali populárnejšími. Dnes už mnohokrát nerozoznáme umelý stromček od toho živého. Verne kopíruje svoju živú predlohu, no vydrží navždy. Stačí si len vybrať, či si Vianoce spríjemnite vianočnou jedľou, borovicou alebo smrekom. Vyberte si stromček, pod ktorým si nájdete darčeky, ktoré si celkom určite zaslúžite ;)

Patríte aj vy k ľuďom, ktorí sa počas Vianoc menia na vianočných škriatkov? Šíria vianočnú atmosféru, tvoria, vymýšľajú, pospevujú si a vypekajú?

    "Nových hračiek sme synčekovi veľa nekupovali, pretože som mala schované nejaké hračky ešte po mne, niečo sme dostali. Byt nemáme nafukovací, takže sme usúdili, že nepotrebuje dvadsať rôznych hrkálok a pätnásť hryzátok, ale snažili sme sa vždy kúpiť niečo, čo ešte nemal.

Ako malinký, samozrejme, nevydržal u ničoho, vlastne až teraz (v 9. mesiacoch) ho začínajú hračky viac zaujímať. Veľa sa u nás osvedčili aktívne kocky, plastové loptičky, zvukové hračky a leporelá - s tými sa vyhrá najviac. Naopak, veľmi ho nezaujímajú plyšové hračky, rôzni plyšáci a mojkáčikovia.

Čo ale u nás vedie na plnej čiare, sú rôzne povrázky, šnúrky a mašličky. Syn má talent objaviť každú, akokoľvek, skrytú šnúrku, takže ma večne vyzlieka z teplákov, vyťahuje šnúrky na mikine, šklbe retiazky na krku, rozväzuje mantinely v postieľke a ohrádke. A každou šnúrkou je ohromne fascinovaný a dokáže ju žmoliť v ruke a prezerať aj niekoľko minút.

Druhou hračkou, s ktorou sa náš syn zaručene vyhrá, sú papiere. Stačí ho na chvíľočku spustiť z očí a nechať v jeho dosahu nejaký leták a už ho trhá na kúsky a konzumuje. Takže ako my doma hovoríme: "Je zbytočné kupovať dieťaťu haldy hračiek, napríklad  to naše si bohato vystačí s bielym papierom do tlačiarne a šnúrkami do topánok," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek na Modrom koníku.

    Hračiek je veľa, nie je ale ľahké vybrať tú pravú. Často aj váhame, pre aký vek sa konkrétna aktivita a hračka hodí. Ak sa blížia Vianoce, či narodeniny alebo meniny dieťaťa, potom si často kladieme otázku, čo mu vlastne zaobstarať.

Hračka nie je len hračka, má určitý účel

"Mám 19-mesačnú dcérku a už začínam byť psychicky na dne z jej uspávania. V prvom rade sa nechá uspať len odo mňa. Je mi jasné, že je to naša chyba, mali sme sa v uspávaní striedať. Najväčších problém však je, že ju uspávam napríklad aj hodinu a pol. Leží v postieľke, robí kraviny a nie a nie zaspať. Keď na pár minút odídem (samozrejme reve) a potom prídem, hneď si ľahne a vyzerá to, že bude spať, lenže zrazu niekde naberie silu a zase blbne. Tú vyrevovaciu metódu asi nedám, vždy som z toho úplne hotová ... "

O uspávaní detí by sa toho dalo napísať mnoho. Názory aj spôsoby sa rôznia a mnoho mamičiek sa nezhodne. Samozrejme je ideálne, ked bábätko uložíte, ono okamžite zaspí a spí celú noc, ale každé dieťa je iné. Veľa mamičiek má problémy s uspávaním svojich detí a skúšajú rôzne spôsoby.

Neexistuje univerzálny postup vhodný pre všetky deti

Jedna z mamičiek do diskusie o uspávaní detí pridáva svoju skúsenosť: "Moja dcérka spala bez problémov v postieľke cca do 5. mesiaca, najhoršia bola prvá noc po návrate z pôrodnice, zrejme jej vadilo to nové prostredie. Ako najprirodzenejšie mi vtedy prišlo položiť si ju na brucho. Takto moja dcérka strávila prvú noc doma. " V prvom rade skúste vypočuť svoj vnútorný hlas, možno vám napovie, čo máte robiť.

Nie je žiadny univerzálny postup, ktorý pomôže každému dieťaťu zaspať. Svoju úlohu hrá vek, zdravotný stav, denný režim aj okolité prostredie. Ak máte problémy so spaním svojho dieťaťa, skúste sa zamyslieť, kde by mohol byť problém a následne zjednajte nápravu.

Teplota v miestnosti, nadmerný hluk, svetlo alebo tma, nevhodné oblečenie i ťažká strava pred spaním. To všetko môže zaspávanie ovplyvniť. Najskôr sa teda zamerajte na tieto zdanlivo nedôležité detaily, ktoré ale svoju úlohu iste hrajú. Pozrite sa na to zo svojho pohľadu. Keď idete spať a je vám zima alebo príliš teplo, tlačí vás žalúdok, ťahá vám na chrbát, ruší vás veľa svetla, môžete zaspať? Pravdepodobne nie. Vaše dieťatko to bude mať podobne a vie vám to oznámiť iba plačom.

Predpokladám, že väčšine rodičov záleží na tom, aby ich deti boli zdravé, mali dostatok energie a užívali si detstvo. Preto ma stále viac zaráža, prečo robia rodičia dookola tie isté stravovacie chyby a nie sú ochotní zmeniť pohľad na detské potraviny. Čo tým myslím?

Dnešná instantná doba nám prináša neustále obrovské množstvo výrobkov, ktoré cielia na toho najbezbrannejšieho spotrebiteľa - Vaše dieťa! Cielia na neho nekvalitné a doslova až návykové výrobky, ktoré produkujú len za účelom špinavého zisku na úkor toho najcennejšieho - zdravia detí. Bohužiaľ, rodičia, či starí rodičia sú hlavou rozhodovania sa v tom, čo bude jesť ich milované dieťa, či vnúča. V nádeji a dobrej viere vkladajú do košíkov špekulantské výrobky, ktoré im podsúva (p)otravinársky priemysel, pričom v ich mylnej predstave sú tieto výrobky akousi odmenu a symbolom detstva. Tým nezodpovedne vkladajú zdravie a budúcnosť svojich milovaných do rúk tretích strán, ktorým je úplne jedno, aké následky to môže mať neskôr.

Bavíme sa tu konkrétne o tzv. detských potravinách, ktoré vám hrajú na city svojím farebným obalom a tancujúcou jahodou, pričom sa v nich jahoda takmer nenachádza. Potraviny, ktoré sa tvária ako detské, sú totiž jednou z najväčších hrozieb pre vyvíjajúce sa dieťa. Potraviny, ktoré sú plné nevhodných surovín vo forme rýchlostráviteľných, jednoduchých cukrov v kombinácii s vysokým množstvom nekvalitných tukov, doplnené o nejaké to farbivo, či konzervant alebo umelé sladidlo, predstavujú jednu z najhorších variant, akou môžete kŕmiť svoje dieťa. Výsledkom je, v lepšom prípade, vysoká chorobnosť, alergie, intolerancie, nevolnosť, hyperaktivita či obezita. V horšom prípade sa bavíme o obezite, cukrovke, poruchách mozgu, neskôr o srdcovo-cievnych chorobách. roztrúsenej skleróze či rakovine.

Kto je za to zodpovedný? Vo väčšine prípadov je to práve rodina, ktorá pravidelne nakupuje nevhodné výrobky a v dobrej viere ich dáva jesť deťom, ktoré si bohužiaľ nevedia samy vybrať a rozhodnúť sa. Ak by ste ich nechali rozhodnúť sa samy, zrejme siahnu po tom istom, vďaka tomu, že majú zmanipulovanú hormonálnu sústavu, ktorá riadi ich rozhodnutie.

Ale čo s tým? Ako vyjsť von zo začarovaného kruhu?

Foto: fitnessguru.sk

Sú deti, ktoré majú čistenie zubov rady. A sú deti, ktoré ho neznášajú. V každom prípade, návyk na túto činnosť vzniká v útlom veku a platí tu, čím skôr, tým lepšie pre vás i pre dieťa. Zubári odporúčajú začať už od prvého zúbku dieťaťka, do troch rokov by už deti mali samé ovládať pohyb čistenia zubov a maminy iba dočisťovať. Keby to bolo ale také jednoduché, zuby by sa nám nekazili a zubári by vymreli 🙂

Väčšinou to totiž vyzerá s našou ústnou hygienou biedne. Donútiť unavené dieťa, aby si umylo zuby večer, keď už ani nevie čie je, je niekedy úplne sci-fi. Ruku na srdce, koľkokrát samy zabudneme na svoje zuby?

Čo môžeme teda robiť, aby umývanie zúbkov nebol boj?

• Buďte príkladom. Umývajte si svoje zuby s deťmi a pravidelne, dávate im tak príklad, že to čo robíte, je normálna a potrebná vec.
• Motivujte dieťa pesničkami a básničkami, či už je to spievankovské šuch-šuch sem alebo iná riekanka, deti sa budú tešiť.
• Nestrašte ich pokazenými zubmi, bolesťou a v žiadnom prípade zubármi. Ako inak ich tam potom bez strachu dostanete?
• Použite zúbkovú vílu ako motiváciu. Aj keď motivácia darmi nie je vhodná, rozprávka o zúbkovej víle, ktorá si zo zdravých zúbkov stavia palác, sa niekedy môže hodiť.
• Nechajte dieťa si vybrať peknú zubnú kefku, obal alebo prísavku na stenu. Aj keď to bude Spiderman alebo Frozen. Pre zdravie zubov to dáte.
• Nechajte dieťa hrať sa s kefkou aj napríklad vo vani, podporte jeho samostatnosť a vy potom len dočistite.
• Chváľte do nebies. Je to jednoduché, ale zaberá to 🙂

Zdravé zuby však nie sú len o umývaní, ale najmä o strave. Strava s obsahom cukru, podporuje množenie baktérií, ktoré spôsobujú zubné kazy a preto treba cukor v strave obmedzovať. Zvlášť treba dávať pozor na lepivé sladkosti ako sušené ovocie či banány, ktoré priľnú na zuby a kaz je na svete. Naopak, tvrdé jedlá s vysokým obsahom vlákniny, ako kaleráb alebo mrkva, pôsobia na zuby priaznivo. Po každej sladkosti by sme sebe aj deťom mali zuby umyť. Keďže nie vždy je to možné, treba dodržať aspoň to umývanie dvakrát denne.

Okrem toho nezabúdajme aj na preventívne návštevy u zubára a dentálnej hygieničky. Málokto si na prevenciu vyhradzuje čas a potom je už obvykle neskoro plakať nad pokazenými zubmi.