Takmer 35 rokov mi trvalo, kým som dosiahla spokojnosť. Stav spokojnosti sama so sebou. Prijatie toho, kým som, aká som aj aká nie som. Keď si predstavím, ako veľmi sa človek snaží zapôsobiť na druhých napĺňaním ich predstáv o tom, akými by sme mali byť, koľko energie na to vynakladáme, je to na pováženie.

Požiadavky, požiadavky, samé požiadavky

Už od malička nás učia pozdraviť, poprosiť, poďakovať. Zaželať zdravie, keď sa niekomu kýchne, zakryť si rukou ústa, keď sa kýchne nám, neukazovať prstom, lebo sa to nepatrí. Dokonca sme museli sedieť v škole s rukami za chrbtom. Zbierať na ulici odpadky, lebo niekto nevie, kde je nádoba na smeti. Postaviť sa na pozdrav. Sadnúť a ticho sedieť. Rozprávať, keď to od nás vyžadujú. Všetko presne nalinajkované a nijak inak. Vždy všetko zjesť, čo máme na tanieri alebo v desiatovom vrecúšku. Bezchybne čítať, krasopisne písať a neomylne počítať. Dokonca aj na telocviku všetko správne zopakovať podľa vzoru tých najlepších. A tam to už bolo horšie. Dokonca ma dali dopredu pred všetkých, aby som ukázala, ako sa nemajú cvičiť kliky. I dnes mi kriví ústa, keď si predstavím to dievčatko, čo na to nemalo dosť sily, aby to zvládlo a z ktorého sa všetci smejú. Ani dnes moja telesná konštrukcia nenapovedá o tom, že som okrem tehotenstiev zvládla v šatke vynosiť štyri deti. A veru nie preto, aby som tým dokázala, že to zvládnem. Jednoducho preto, lebo si to situácia vyžadovala.

Tie deti vyrástli a požadujú výkon

Ako je to s nami dnes? S deťmi, od ktorých sa mnoho vyžadovalo a ktoré poslušne kráčali k svetlejším zajtrajškom? Mnohé z toho nám ostalo, napr. poriadkumilovnosť. Veci patria na svoje miesto, tak je jednoduchšie niečo nájsť. Úlohy a sľuby sa majú plniť. Otázka je za akých podmienok, do akej miery a kde sú hranice medzi našou slobodou a potrebami tých druhých? Naučili sme sa niesť zodpovednosť za naše činy, za naše vzťahy, manželstvá, domovy, prácu, sme zodpovední za naše deti a tých, ktorí potrebujú našu starostlivosť. Opäť a často nám to pripomínajú tí, ktorí nás vychovali, sú to ďalšie požiadavky, ktoré máme poslušne a bez rečí plniť. Tak makaj a naber si na seba ešte viac, veď o koľko viac toho tí pred Tebou zvládli, tak sa nedaj zahanbiť! A aj keď nevládzeš, zapri sa do toho, vstaň a pokračuj v pote tváre, veď keď môžu iní, môžeš aj Ty! Aká depresia, to je pre zbabelcov, Ty sa predsa máš ako kráľovná, čo Ti ešte chýba?! Rozdaj sa do špiku kostí, to je to pravé šťastie!

Je za tým niečo viac

BabyMonkey je talianska firma, pôvodne produkujúca šatky (pomerne dosť obľúbené pre svoj pomer ceny, kvality a pekného dizajnu), takže keď vyšli s ergonomickým nosičom, bola som prirodzene zvedavá, ako asi bude vyzerať. Vďaka Ivke Kubáňovej z ergonomickenosice.sk som mala možnosť mať tento nosič týždeň na testovanie, počas ktorého som ho vzala aj na nosičský piknik, kde si ho vyskúšalo viacero žien s rôznymi bábätkami. Ďakujem Ivke za túto možnosť.

BabyMonkey Regolo je rastúci nosič, výrobca ho odporúča pre deti od 5/6 mesiacov do 4 rokov. Obe hranice sú podľa mňa diskutabilné, ako pri všetkých nosičoch, treba sa riadiť hlavne veľkosťou dieťaťa. Každopádne, nosič bolo možné stiahnuť až na úctyhodné „novorodenecké“ rozmery (šírka 15cm a výška 38cm), no najmenšie dieťa, ktoré sme v ňom reálne na podporke mali, malo 5kg a okolo 5 mesiacov (predčasniatko), čiže určite by som sa riadila odporúčaniami výrobcu. Tomuto dieťatku bol nosič dobrý, dal sa pekne prispôsobiť a nebol stiahnutý na najmenšom. Čiže, čisto iba podľa mňa, by sa spodná hranica dala teoreticky posunúť aj na 2/3 mesiace. Hornú hranicu si netrúfam odhadnúť, najväčšie deti v ňom boli cca 20 mesiacov staré, s konfekčnou veľkosťou okolo 86 a váhou okolo 11kg, nosič im bol na najširšom nastavení akurát, ale do štyroch rokov by som to videla už iba na rekreačné, občasné poponesenie než plnohodnotné nosenie, to by som tipla max do 2 rokov. Aj tak úctyhodný záber na jeden nosič.

Poďme postupne: bedrový pás je široký 13cm v strede a ku krajom sa zužuje na 6cm, hrubý 1,5cm, stredne tvrdý, členitý (skladá sa z troch kusov). Najmenšie stiahnutie bolo na 53cm, čiže dá sa dobre stiahnuť aj na veľmi štíhle osoby. Všetky pracky majú poistné gumičky, a všetky popruhy majú gumičky na zrolovanie a zaistenie popruhu. Na bedráku je aj malá kapsička, ktorá ale podľa môjho osobného názoru je úplne zbytočná, keďže ak dieťa dobre podsadíte, jednoducho sa k nej nedostanete.

Chrbtová opierka je nastavovacia pomocou šnúrok s brzdičkami, nosič sa reguluje na šírku, výšku a dokonca má reguláciu aj hore pri krku, čo je milé prekvapenie. Šírka nosiča je od 15cm do 44cm, výška od 38cm do 49cm. Brzdičky prekvapivo – relatívne – držia, bolo treba vyvinúť pomerne dosť veľkú silu aby povolili, čo je fajn lebo 99% týchto spôsobov regulácie povoľuje. Kapucka je prišitá napevno a pripína sa hore pomocou šnúrok.

Ramenné popruhy sú široké 7,5cm, mäkké, 1x prešité, ich dĺžka je 43cm, z toho polstrovanie 38cm. Dajú sa sťahovať po celej dĺžke a je tam aj možnosť kríženia a taktiež možnosť prepnutia na spodné pracky pre deti, ktoré ešte samé nesedia, resp. nemajú dostatočne spevnené chrbtové svalstvo (lezením, štvornožkovaním), tým pádom nič nevyvíja tlak na chrbátik. Čiže super, že aj táto možnosť tu je. Poznámka ku kríženiu – nosič sa doťahuje smerom dolu, čo je super, ALE v prípade že chcete popruhy prekrížiť a zapnúť na vrchné pracky, je tento spôsob pomerne nepraktický, keďže si tam jednoducho nedočiahnete (samec a samica ktorí sa zaklipávajú do seba, by museli byť naopak) – ak chcete na tomto nosiči krížiť popruhy, odporúčam zapnúť na spodné pracky a nosič na seba akoby „obliecť“, Kokadi má na to super video, keďže flip je robený rovnako. Nájdite si v prípade potreby na youtube.

Dojmy: BabyMonkey Regolo je veľmi ľahký nosič, váži iba 650 gramov, skutočne skladný a príjemný, ušitý zo šatiek BabyMonkey ktoré sú príjemné a kvalitné. Polstrovanie pod nožičkami dieťaťa je decentné, páčilo sa mi zaťahovanie popruhov smerom dolu, keďže ja nikdy popruhy nekrížim, nevadilo mi to, čo som spomenula vyššie. Šitie je ok, sem tam vyskočená nitka, no dalo by sa na ňom popracovať určite. Veľmi sa mi páčilo aj to, že keď človek zúžil chrbtovú opierku na minimum, neostala zvnútra nosiča „nagrčená“, ale dala sa pekne vyrovnať a dieťatko nesedelo na prílišnom nariasení, keďže sa riasila iba zvonka. Super riešenie. Nosenie na chrbte bolo tiež ok.

Test č.9

Posledný kúsok z balíčka za nami. Mango som otvorila možno pred týždňom.. Chcela som ho najprv odskúšať. Veľmi mi teda nechutilo a myslela som si, že môj syn bude reagovať podobne. Po týždni som mango vytiahla opäť. Mango bolo celý týždeň otvorené-na moje obrovské prekvapenie nebolo obschnuté. Bolo presne ako týždeň vzad. Boli sme na dvore av tom teple sa mi dieťa kúpalo... A tak sme prišli na pár skutočností 😄

1. Mango ponorené do vody na kúpanie sa v koši na prádlo, vytisne vodu svojim objemom 100g.
2. Mango ponorené vo vode chutí ešte lepšie.
3. Aj pre detičky s malými zubami nie je problém zjesť ho -čoho som sa bála najviac.
4. Kým sa potomok trápi žuvaním manga, mama stíha na pár minút vyložiť nohy...alebo vytrhať burinu medzi mrkvou.
5. A na rozdiel od maminy, synovi chutilo veľmi

Silvi

Test č.8

Tak a my ešte stále testujeme. Dnes ryžové vločky trocha obvyklejšie. Uvarila som vločky v mlieku s kvalitným kakaom,pridala hrozienka, slnečnic.semienka, semienka chia.. Hore kvalitná horká čokoláda a mňam.

Dobrú chuť.

Silvi

Máme tri malé blonďaté, modrooké dievčatká, ktoré radi chodia von a slnko vnímajú ako priateľa. Keď svieti slnko, veľmi sa tešia. Preto hor sa von, ale nezabudnúť sa natrieť. 

Mám veľmi rada produkty, ktoré obsahujú prírodne zložky. Preto som sa zapojila do testovanie slnečnej kozmetiky  EQUILIBRIA.

Opaľovacie prípravky obsahujú okrem fotostabilných UVA a UVB filtrov aj zložky ako extrakt z morskej riasy Laminaria ochroleuca, ktorý aktívne podporuje ochranu buniek pred škodlivými vplyvmi slnečného žiarenia, bambucké maslo, pantenol, vitamín E a glycerol.  

Testovali sme rad BABY pre detskú citlivú kožu:

• Mlieko na opaľovanie SPF 30  objem 200 ml
• Mlieko na opaľovanie SPF 50 objem 200 ml
• Krém na opaľovanie SPF 50+ objem 50 ml   

Mlieka sme používali hlavne na oblasti kože rúk, nôh a trupu. Majú veľmi dobrú konzistenciu. Na pohľad obsahujú malé ako keby „hrčky“ krému, ale napriek tomu sa pekne ľahko rozotierajú a ihneď vsiaknú do kože. Vôbec nezanechávajú biely film na koži. Koža nezostane lepkavá, čo je super, keďže baby sa zvyknú hrať v piesku. Čo hodnotím ako velikánske plus.

S dvoma malými deťmi sa nakupuje celkom dosť obtiažne a tak som si zvykla dosť veľa vecí nakúpiť cez internet.  Práve preto ma absolutne neprekvapilo, Adamkovo vyhlásenie, že je náš ujo kuriér ako Ježiško 😀 Keď k nám zazvonil ujo kuriér minulý týždeň a v rukách držal tento veľký balík, zdieľala som s Adamkom rovnaký "vianočný" pocit. S deťmi sme sa vrhli krabicu hneď rozbaliť. Adamko povyberal výrobky, s ktorých ho najviac zaujalo sušené ovocie a želé cukríky a Tomáško sa zhostil krabice plnej penových kúsočkov.

Adamko je od malička jedák, s ničím nemá problém a i na obyčajné ihrisko vláčim batoh plný ovocia a jedla, preto ho obsah krabice veľmi potešil. No a mňa taktiež. Jednak mám výrobky od oboch týchto firiem (Alnavit a Alnatura) veľmi rada a kupujeme ich domov už dlhšiu dobu, preto ma potešilo, že zas vyskúšame niečo nové a jednak momentálne uvítam každú zdravú potravinu, ktorá mi pomôže o ďalší krôčik priblížiť sa k svojmu cieľu a to zhodiť zopár tehotenstvom nabratých kíl. 

Testovanie sme začali hneď v ten deň a to výrobkom, ktorý vybral Adamko Cestou v aute sme si pochutili na ALNATURA mango sušené. Musím povedať, že všetkým trom (Tomáškovi sme zatiaľ koštovať nedali v piatich mesiacoch totiž ešte nemá nárok 🙂 nám chutilo i keď konzistencia je trochu tvrdšia a ťažšie sa žuje. Niektoré kúsky mi chutili mrkvovo, ale boli príjemné kyslasté. Adamko prišiel na to, že je lepšie cmúľať ako kusať 😀 Na cestu autom sa ale hodili super, môj jedák bol spokojný, lebo niečo žul, manžel bol spokojný, lebo pri tom nenarobil omrvinky a ja som bola spokojná, že sú všetci spokojný. Tomáško to celé prespal.

Druhým vyskúšaným výrobkom boli ALNATURA Želatínky malinové gumenné. Tu ovšem musím priznať, že nastala zrada. Ako inak si vysvetliť tú strašnú nespravodlivosť, keď sa na niečo človek (ja) teší a druhý človek (môj manžel) mu to tešenie, síce nie zákerne, ale neúmyselne prekazí? Ale aby som to vysvetlila. Deti spia. Jedno odfukuje v postieľke, druhé v izbičke a manžel je... no tam kde aj králi chodia pešo. A tak sa pod rúškou tmy veselo a plná očakávania zakrádam do kuchyne, zažínam svetlo, pristupujem k linke a chcem si vybrať želatínky, že ich teda otestujem a tu...... zrada... na linke leží PRÁZDNY!!!!!!! sáčok a nožnice... usvedčovací materiál onej nezbednej osoby (manžel), ktorá mi zmarila zámer koštovať a testovať o desiatej v noci. Každopádne vypočúvanie prebehlo a manžel odkazuje, že sú super, šťavnaté, kyslasté, proste chutné a že vraj kúpi zajtra dva sáčky, jeden pre seba a jeden pre mňa, tak som teda zvedavá 😀

Do tretice sme skúsili ALNAVIT BIO kaša chia a kakao. Chcela som Adamkovi pripraviť veselú desiatu a tak som nám uvarila túto kašu. Páči sa mi na nej, že príprava netrvá dlho, nie je zbytočne sladká a komu málo, môže si spokojne pridať med. Adamkovi sa rátalo hlavne to ovocie, ktoré nám na mištičke vytvorilo zvieratko a tak kašu spráskal ani nevedel ako. Tento výrobok je pre mňa TOP, určite ho odporúčam a u nás doma bude mať svoje stále miesto.

Na raňajky sme vyskúšali ALNAVIT BIO chlieb pohánkový. Pri tomto výrobku musím povedať, že komu vadí pohánka, spokojný s ním asi nebude. Manželovi ani Adamkovi chlebík nechutil. Je plný semienok a vôňa ani konzistencia ozaj nie je moc lákavá. Mne však pohánka v jedlách neprekáža a tak som ho zjedla, no kupovať ho domov pravdepodobne nebudeme.

Na úvod by som sa rada poďakovala Modrému koníku a Benu lekárne, že si ma vybrali na testovanie týchto úžastných zdravých produktov. Tú radosť, keď som sa dozvedela, že budem testovať si neviete ani predstaviť. Po mnohých neúspešných pokusoch o testovanie sa konečne usmialo šťastie aj na mňa. Do testovania som sa zapojila, pretože rada varím, pečiem a zaujímam sa o zdravý životný štýl. Netrpezlivo som čakala, kedy príde ten deň D a zazvoní mi kuriér s balíčkom.

V testovacom balíčku sa nachádzalo:

• ALNATURA čaj fenikel aníz rasca 
• ALNATURA Želatínky malinové gumenné
• ALNATURA vločky ryžové
• ALNATURA mango sušené
• ALNAVIT BIO zmes múky
• ALNAVIT BIO chlieb pohánkový
• ALNAVIT BIO penne celozrnné
• ALNAVIT BIO kaša chia a kakao

Produkty značky Alnatura patria k jedným z prvých, ktoré ponúkajú naozaj rozmanitú škálu biopotravín. Do receptúr výrobkov Alnatura sa dostanú iba starostlivo vybrané ingrediencie. Dôraz sa kladie na suroviny, ktoré sú čo najmenej priemyslovo spracované. Alnatura vo svojich produktoch nepoužíva biely cukor a všade tam, kde je to možné používa namiesto neho sirup, med alebo trstinový cukor. Všetky výrobky Alnatura sú bez umelých farbív a konzervačných látok, aróm z prírodných surovín a nemodifikovaného škrobu. 

Produkty značky Alnavit sú vysokokvalitné a vyrobené v súlade s prírodou a šetriace prírodné zdroje našej planéty. Jednou z oblastí, na ktoré sa produkty Alnavit špecializujú, je pomoc ľuďom s alergiami na potraviny alebo neznášanlivosť niektorých zložiek potravín. 

ALNATURA čaj fenikel aníz rasca - tento čaj je vyrobený z tých najkvalitnejších plodov. Má príjemnú sladko-korenistú chuť a vôňa čaju nielenže krásne prevonia miestnosť, ale má aj liečivé účinky. Jednotlivé suroviny čaju sú organické, starostlivo vyberané a spracované. 

Celá naša krajina má menej obyvateľov ako jedna veľká metropola a napriek tomu sa stalo, že sa našla osoba, ktorá má nielen rovnaké meno a priezvisko ako ja, ale aj dieťa narodené v rovnakom čase a navyše dcérku! Našťastie nejde o tragédiu zámeny detí v pôrodnici, ale čo sa mi stalo tento týždeň, je určite malá kuriozitka. 

Odkedy sa mi narodila dcérka, odoberám časopis Mama a ja. Pred pár dňami som si listovala júnové číslo a na strane 5 sa na mňa usmievalo rozkošné dievčatko. Dosť podobné tomu môjmu. Čitam si text v modrom rámčeku, zhruba viem, o čo sa jedná. Pred časom prebiehala súťaž o dieťatko na titulke, do ktorej som sa zapojila. Nielen preto, že si ako každá mamka myslím, že to moje rozkošniatko sa na titulku hodí, ale aj preto, že by to bola milá a vtipná pamiatka na jej "bejby časy". A síce sa už iná rozkošná výherkyňa na titulke vynímala, potešilo ma, že v úvode časopisu poskytli priestor na ešte jedno dieťatko, len v menšom formáte. Povedzme, že len tak cvične, či pre potešenie ďalšej maminky. A tak si čítam ďalej, no zrak mi zavadil o posledné dve slová. Prečo je tam zvýraznené moje meno a priezvisko? Zacúvala som tri vety naspäť a ešte raz, teraz už uvedomelo prečítala, čo píšu. Prečo spomínajú 9-mesačnú princeznú? Veď to nie je moja Amálka!

Musel sa stať omyl, asi chceli uverejniť Amálkinu fotku a keďže toto dievčatko sa na ňu podobá, fotografie zamenili. V nasledujúcich dňoch mi tu a tam prišla smska, či viber od kamošiek: "Hej, máš Amálku v Mame a ja" alebo "Vieš o tom, že tvoja malá je uverejnená v časopise?" Fúha, tak to nebola len moja fatamorgána. Keď si ju pomýlili moji známi, asi sa fakt podobajú a asi by bolo dobré redakciu o ich pochybení upovedomiť. 

A tak som sadla za komp a napísala decentný email pani zodpovednej redaktorke, že je síce milé, že chceli uverejniť fotku mojej dcérky, ale mrzí ma, že si pomýlili fotku. A že ešte viac to zrejme mrzí skutočnú mamu dievčatka s potmehútskym úsmevom, ktorá pri fotke svojej dcéry vidí meno inej matky. V duchu som dúfala, že chybu napravia už v nasledujúcom vydaní a pre istotu pridala ďaľšie, čerstvé Amálkine fotky - ako dôkaz. :P

Pani redaktorka mi obratom odpísala s ospravedlením, že tú fotku vyberal ich grafik ako jednu z tých, ktoré som im poslala a priložila môj pôvodný email. Ha! Až na to, že ten email nebol vôbec odo mňa, ale od inej Lenky Hlinkovej. Kuriozite sme sa posmiali a myslím, že zábavu mali v celej redakcii. 

Mne to nedalo a svoju menovkyňu som kontaktovala. Potešila sa, lebo ani netušila, že fotka jej dieťatka zdobí aktuálne číslo. Síce pochádza z druhého konca republiky, splodiť dieťatko sa im podarilo v rovnakom čase ako nám, čo je teda dobrá haluz. Našťastie sa však nevolá Amálka, ale Linda. Vymenili sme si teda kontakty na Facebook a občas sa mrknem, ako sa darí rovnako starej princeznej mojej novoodhalenej menovkyne. No nevyzerajú Linda s Amálkou ako sestry (alebo aspoň sesternice)? 

Už dlhšiu dobu som sa chystala odnaučiť synčeka od cmúľania cumľa. Chcela som to urobiť pomaly a nenásilne, takže som ho ráno po zobudení schovala, aby ho nikde nevidel a dala až keď išiel na obed spať a zase až na nočný spánok. A ono to fungovalo pekných pár dní, kým si chlapča nepokazilo u babky žalúdok. No čo už, keď sa mu polepší, skúsime to znova. Náhoda to ale celé zariadila inak.

Všetky nešoférujúce mamy to určite poznáte. Potrebujete ísť s jedným dieťaťom k lekárke cca 50 km od miesta vášho bydliska, nechce sa vám ísť autobusom, tak vás vezie manžel a samozrejme ide s vami aj druhé dieťa, nech je poriadne „veselo“. U lekárky šlo všetko hladko, cesta späť tiež v pohode. Doma sme si deti podelili a prezliekli a všetko rýchlo, rýchlo, aby manžel stihol poobednú zmenu v práci. Práve keď bol na odchode, išla som uspať synčeka a pýtam sa, že kde má dudku. „Nemal ju už keď som ho vyberal z auta“, odpovedal manžel a už ho nebolo. Nehádala som sa a ani ten cumeľ nikde nehľadala, však keď nemal, tak nemal. Uspávanie síce trvalo dlho predlho, ale podarilo sa a dokonca bez plaču. A tu som si pomyslela: „Dobre synak, dudka sa síce pohľadá, keby niečo, ale už ju asi nedostaneš“.
Celé popoludnie ju vôbec nehľadal, až večer v posteli si spomenul, že kde má kugu. Povedala som mu, že sa stratila a nie je a on si ľahol ku mne a zaspal. Až o deviatej, ale zaspal a zas bez plaču. Dni sme zvládali úplne super, aj obedný spánok, ale ten nočný, och. Tri noci som poriadne nespala, huncút si vymenil cmúľanie dudky za ťahanie mojich vlasov. Spí v postieľke, ale bez dudky sa okolo tretej vypýta s plačom ku mne a ťahá má až do rána, au. Takže si viete prestaviť ako vyzerám, ak ste už niekedy videli sliepku bez peria (u nás na východe by som to opísala slovným spojením: „vyskubaná kura“). Ešteže mám tých vlasov na hlave dosť. Konečne štvrtá noc bola lepšia a mama je ako tak vyspatá a veselo píše článok.

Aby som sa dostala k pointe. Tú dudku pri vyberaní z auta mal. Keď ho manžel prezliekol, tak malý utiekol do obývačky a vypýtal si jablko. Podala som mu ho, vytiahla cumeľ z pusy a schovala na vyššiu poličku, nech ho nevidí a nepýta. A schovala som ho kvalitne, keď som ho nevedela nájsť a vôbec som si nespomenula, že ako to bolo. Byť mamou je naozaj náročné.

Ahojte koničkárky a koničkári!

Aj na mňa sa konečne usmialo šťastie a dostala som príležitosť testovať opaľovacie krémy značky Equilibria. Značka EQUILIBRIA sa snaží čo najúčinnejšie a najefektívnejšie chrániť pokožku a hľadá ingrediencie, ktoré pochádzajú z prírody. Preto v nej nájdete aj také látky ako extrakt z morskej riasy Laminaria ochroleuca, bambucké maslo, pantenol, vitamín E a glycerol. Kvôli zloženiu krémov som sa na testovanie velmi tešila. 

Balíček od oznámenia doručenia došiel kuriérom rýchlo a na moje prekvapenie to boli plne funkčné balenia opaľovacích krémov. Z balíčka sa stal balík, ktorý obsahoval:

EQUILIBRIA SUN BABY je rad pre deti:

• EQUILIBRIA Sun Lotion SPF 30 BABY  (obsah 200 ml, cena 14,99€)
• EQUILIBRIA Sun Lotion SPF 50 BABY (obsah 200 ml, cena 16,99€)
• EQUILIBRIA Sun Lotion SPF 50+ BABY (obsah 50 ml, cena 9,99€)

EQUILIBRIA SUN je rad pre dospelých:

Začiatok svojej recenzie by som rada venovala poďakovaniu Modrému koníku a lekárňam Benu, že mi dali možnosť testovať zdravé produkty Alnavit a Alnatura. Ďakujem im, že vniesli do našej kuchyne zdravie a povzbudili ma k zmene. Veľmi som sa tešila z balíčka a nevedela sa dočkať testovania.

Voňavá krabica s produktami je doma. Testovanie môže začať.

🍃Produkty ALNAVIT🍃

*produkty sú vysokokvalitné a vyrobené v súlade s prírodou

*FREE FROM – bez lepku a laktózy, PURE+ - rad produktov zahrňuje širokú škálu produktov pre každú príležitosť (smoothie, smoothie prášok na desiatu, chleby a cereálie)

♡Alnavit celozrnné penne Bio♡

Ahojte maminky, tehuľky, čakateľky a všetci zvedavci 😉 

Som rada, že dnes sa vám môžem prihovárať  prostredníctvom tohto článku, recenzie z testovania slnečnej kozmetiky značky Equilibria.

Bola som naozaj prekvapená a potešená, keď mi prišla správa, že ma vybrali medzi testovateľky opaľovacích prípravkov Equilibria. Áno áno, teraz si veľa z vás povie, že testovanie sa na MK vo veľkom rozbehlo a sme radi , že sme niečo dostali. Ale mne toto testovanie naozaj veľmi pomohlo. Každý  rok miniem v drogérii a v lekárni dosť  peňazí na opaľovacie prípravky pre rodinku. 

Staršia dcérka má veľmi citlivú a často podráždenú pokožku. Buď sa jej koža začervenia, alebo vyhádže, máva ju "drsnú ". A preto hľadám každý rok niečo vhodné, čo jej takpovediac sadne. 

Snažím sa hľadať výrobky, ktoré obsahujú zložky z prírody, ktoré vedia, že najúčinnejšie a efektívne zložky sú práve v prírode a sú dobré znášané s pokožkou . Tieto opaľovacie krémy dcérka veľmi dobre znášala  a nevšimla som si žiadne nechcené reakcie. Opaľovacie krémy značky Equilibria obsahujú komplex zložiek prírodného pôvodu. 

A teraz poďme k samotnému testovaniu, mojim postrehom a názorov.

Na koníku som od roku 2008, ale možnosť testovať sme dostali až teraz . Sme 5-členná rodinka bledokožcov (hlavne ja), a tak ma potešila možnosť otestovať novú značku na trhu, o ktorej som ešte nepočula - Equilibria z lekárne Dr.Max. Kuriér nám balíček priniesol veľmi rýchlo. Manžel zavolal a oznamoval množstvo krémov, že koľko som toho zas objednala, keď letíme až 16.6. na dovolenku a ani bazén sme ešte nemali vyčistený a napustený. Potešil sa správe, že tieto žlté krémiky z lekárne sme vyhrali. 

Po prečítaní návodu ma prekvapilo, že sa jedná o produkt, ktorý obsahuje komplex zložiek prírodného pôvodu a UV filtrov. Ostala som príjemne prekvapená. Taktiež vysoká vodeodolnosť prípravku pre dlhodobú ochranu pred slnečným žiarením. Obsah morskej riasy, ktorá podporuje ochranu pokožky a upokojuje podráženú pokožku, taktiež prispieva k spomaleniu starnutia pokožky boli bonusom. Krémiky príjemne voňali aj keď som bola na pochybách vôňou bambuckého masla (ktorú nemám rada), panthenol ktorý pokožku hydratuje a zvláčňuje, vitamín E v kombinácii s glycerolom ma milo prekvapil. 200ml balenie je pre našu rodinku ideálne balenie a taktiež top je kabelkové, čo ja osobne na potulkách oceňujem.

Ako prvá testovala naša najmenšia členka, ovoňali sme, dala som jej ho na kolienka a krásne si sama rozotrela, krémik sa velmi pekne a hneď vstrebal a nezanechal mastný film. Moje dieťa neznáša natieranie, použili sme SPF 50+ a veru neopálilo ju slniečko a bola spokojná. Oceňujem aj ich kabelkové balenie čo je naozaj top  

SPF 30 baby

SPF 30

Ja som testovala faktor SPF 30, na ktorom naozaj oceňujem jeho ľahko roztierateľnú konzistenciu, jemnú vôňu, taktiež jednoduchú manipuláciu. Na tvár som použila SPF 50 a telo SPF 30 po pár hodinách občasného polyhávania a aktivného plenia v záhradke, sa mi na rukách a trupe vyhodili červené flaky, pravdepodobne na niektorú zložku z krémiku. Manžel a deti reakciu nemali.

SPF 50+ baby

Zienky, pozrite si toto, snad pochopite, preco nemate nikde davat nahe fotky deti, svoje citlive udaje, atdhttps://videacesky.cz/video/ctenar-myslenek

Rozhodli ste sa, že dojčeniu je koniec? Či už musíte alebo proste len chcete, vynára sa tu dosť podstatná otázka: Ako na to? Nie je dobré vrhnúť sa do odstavovania hlava nehlava. Radšej si dopredu všetko dobre premyslite, no najmä počúvajte svoje materinské inštinkty.

Až do tejto chvíle bol drobček zvyknutý, že dostal mliečko vždy, keď po ňom zatúžil. Je teda pochopiteľné, že bude odrazu zmätený, prečo už tomu tak nie je a bude sa dojčenia dožadovať. Bez stresu a plaču to väčšinou nejde, no mama by mala sama vycítiť, kedy je toho už moc a kedy sú reakcie dieťatka ešte v norme. Sú teda dve možnosti, ako na to:

1. Seknite s tým naraz

Keď sa rozhodnete skoncovať s dojčením zo dňa na deň, pôjde to možno rýchlo, no zároveň sa tento spôsob nezaobíde bez sĺz a stresu, a to pravdepodobne na oboch stranách. Aj keď, nemusí to tak byť. "Odíď na víkend a nechaj dieťa mužovi alebo babke. Za tie dva dni, respektíve noci zabudne. Možno drastický spôsob, ale najúčinnejší. Potom pomôže jedine nedať a vysvetľovať, že už tam mlieko nemáš, či natrieť si bradavky paprikou alebo korením (aj to mnohé robia). Ja som zvolila prvý postup, išla som na víkend k otcovi. Ako to zvládal, to by ti musel povedať on, no nesťažoval si, vraj to bolo super. Malá mala vtedy 13 mesiacov a 3 týždne a nemala, ani nemá z toho traumu, tešila sa po víkende, že ma vidí, na prsia si už nespomenula," podelila sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi. Niektoré deti si ale po návrate môžu prítomnosť maminky spojiť s dojčením a dožadovať sa prsníka. Vtedy je potrebné už len vytrvať, keď ste sa na to dali a máte za sebou úspešné odlúčenie. "U nás odlúčenie nepomohlo. Bola som tri dni v nemocnici, a keď som sa vrátila domov, prvé, čo pýtal, bolo dudať. Lenže kvôli injekciám ho kojiť ďalej nemôžem, takže sme si to museli preplakať. Prvé 2 noci boli najhoršie, zobudil sa asi 6-krát, ale s takým plačom, keď nedostal, čo chcel, ako keby som ho nožom rezala. Cez deň viacmenej v pohode, lebo sme upútali pozornosť niečím iným. Takže jediná rada: zatnúť zuby a vydržať," spomína na to, aké bolo odstavovanie náročné, druhá mamička. A v niektorých domácnostiach sa to podarí čírou náhodou 🙂 "Malý sa mi tiež často v noci budil, až raz sme zaspali v obývačku a Leo prespal celú noc. Tak už sme v obývačke ostali, ale tiež to úplne nevyriešilo nočné budenie, no spával oveľa lepšie. Asi pred troma týždňami som ho prestala kojiť v noci a to tak, že keď sa zobudil, tak ho išiel uspať priateľ a bolo. Takže, keď to tak zhrniem, osvedčilo sa mi nespať s bábom v jednej izbe," radí janka196.

2. Choďte na to postupne

"Ja som to urobila postupne. Predlžuj intervaly medzi kojením, teda dudlaním prsa. Prvý týždeň som sa nevyspala vôbec, lebo to bol boj kto z koho, aby sa mu nepodarilo pricucnúť. Dovolila som mu to len raz za dve hodiny. No a potom to už išlo, až sme napokon skončili na nule," vysvetľuje jeden zo spôsobov odstavovania njonja. Mnohé mamičky si pochvaľujú metódu "pokazeného" mlieka. "Maminy tu raz písali, že si treba dať na bradavku ocot alebo horčicu, a keď to deti ochutnali, nepáčilo sa im to a už nechceli. Ja s tým skúsenosť nemám, ale zdá sa mi to ako dobrý tip," čítala mamina príspevky v diskusiách. "Skús odstaviť postupne - vysvetľuj, že sa mliečko pokazilo, natieraj si bradavky, ako sa písalo, octom alebo horčicou, pomaly vypúšťaj jednotlivé dojčenia, nech to ustupuje postupne," prikláňa sa k tejto metóde druhá.

Slniečko a opaľovacie krémy EQUILIBRIA

Krásne teplé slnečné dni konečne dorazili aj k nám. Vzhľadom na to, že sme tu na koníku skoro samé mamičky, vieme, že najlepšia ochrana pred slnkom je krémovanie. Či už seba ale hlavne deti.

Do rúk sa mi vďaka koníkovi dostali opaľovacie krémy, u mňa dosiaľ neznámej, značky EQUILUBRIA. Prišlo mi balenie pre deti aj dospelých s UV faktorom 30 a 50, jedno mlieko po opaľovaní a dve 50-tky v 50 ml menšom balení. Radosť bola obrovská.

Keďže slniečko stále svietilo, začali sme s kremovanim. Konzistencia krému je jemná, ľahko rozotieratelná, hydratačná a zvláčňujúca a má žltú afrbu. Vodeodolná s jemnou vôňou. Vhodný pre citlivú pokožku. Čo sa mi páči  je, že neobsahuje žiadne zložky nebezpečné pre pokožku ako bolo nedávno spomínané v televíznych novinách.

Naopak, obsahuje vitamin E, pantenol a extrakt z riasy Laminaria ochroleuca. Veľké plus majú aj čo sa týka veľkosti balenia -  50 ml alebo aj 200 ml.

Vždy sme sa natreli 20 min pred pobytom na slniečku. Môžem povedať aj za deti, že sme sa vôbec nespálili. 

Asi tak pred sto rokmi by táto téma nebola ničím výnimočná. A aby o tom niekto ešte písal na internete!? (Samozrejme, keby existoval). Pôrod doma s babicou bol jedinou možnosťou, ako a kde priviesť malého človiečika na svet. Dnes je všetko inak a predsa niektoré ženy chcú to isté. Za ich rozhodnutím porodiť doma sú rôzne dôvody. 
Zdeňka Solaříková je matka dvoch detí a obe porodila plánovane doma, s pomocou svojho manžela. Cesta k tomuto rozhodnutiu netrvala toľko, čo jej tehotenstvo. Tento príbeh je dlhý, ako to už býva. Začína v jej devätnástich rokoch, kedy jej bola diagnostikovaná Crohnova choroba. Jej stav bol z tých vážnejších. Bez liekov na celý život to nešlo. A založiť si rodinu? To už vôbec!

Po rodine si túžila už o devätnástich. Aké boli lekárske prognózy? 

Doktoři mi řekli, že rodina zůstane mým snem a mám být ráda, pokud to zvládnu já bez větších následků. S co nejmenším počtem operací... Byla jsem opravdu mladá a s tímto závěrem jsem se nehodlala smířit. Hledala jsem tedy i alternativy.

Čo všetko si musela podstúpiť v terapii Crohnovej choroby? 

Byla jsem na řízené detoxikaci, jedla ajurvédské čínské i české bylinky. Mezitím jsem docházela ke své gastroenteroložce v Praze. Nic mi nefungovalo. Jednoho dne jsem si přečetla článek o souvislostech stravy s nemocemi a začala měnit svůj jídelníček. Studovala jsem do hloubky principy výživy, živočišné i rostliné bílkoviny a jejich působení na autoimunitní choroby. Upravila jsem stravu, začala jsem užívat zelené potraviny.

Kedy sa to prelomilo?

Extrémne horúčavy už dávno nie sú vymoženosťou prímorských krajín. S ich čoraz častejším výskytom v našich končinách sa aj zvyšuje frekvencia výskytu tzv. úrazov z tepla - prehriatia a úpalu. 

Prehriatie je v podstate následkom dehydratácie.  Pri dlhšom pobyte v prostredí s extrémnymi horúčavami nie je naše telo schopné sa efetkívne ochladzovať, vytvára si viac tepla ako je schopné odovzdať do okolia. Ak dôjde k zlyhaniu termoregulácie hovoríme o úpale. V takomto prípade končí všetka sranda. Hrozí zlyhanie orgánov a postihnutie centrálnej nervovej sústavy.

4 spôsoby ochladzovanie organizmu 

1. Vedenie tepla

Predstavuje priamy kontakt s iným povrchom. Je to najmenej efektívny spôsob. Tvorí približne 2% z celkového odovzdávania tepla do okolia.

2. Sálanie

Ako mladá som si myslela, že problém s únikom moču sa týka iba starých žien. Až keď sa mi tesne pred 40-kou narodilo druhé dieťa, zistila som, že táto „nepríjemnosť“ trápi, okrem starších žien, aj tie mladšie.

Určite bol tento môj problém do veľkej miery spôsobený pôrodom vo veku, kedy je predsalen panvové dno trošku viac náchylné k ochabovaniu a takmer všetky svaly na tele už nemajú tú schopnosť regenerácie takú ako keď máte 20, alebo 30. Okrem toho som si uvedomila, že som do tej 40-ky prekonala aj niekoľko zápalov močového mechúra.

Pár mesiacov po pôrode som bola presvedčená, že tento problém postupne zmiernim cvičením, ale keď sa to nezlepšovalo, a dokonca som mala obdobia počas jesene a zimy, keď som čo i len trošičku prechladla, že to bolo dokonca horšie.

Navyše, moje dieťatko začalo behať, chcelo sa naháňať a všetky tieto činnosti boli pre mňa značne nepríjemné, nehovoriac o tom, že keď som si kýchla, či zakašľala, ani nemusím pokračovať... Všetky ženy, ktoré niečo takéto niekedy zažili, vedia presne o čom hovorím. Po čase som zistila, že nie som sama a mnohé kamarátky majú podobný problém, mali ho alebo sa preň trápili. Niektoré sa toho zbavili vďaka joge, alebo špeciálnymi cvikmi - Kegelove cviky, mnohé vyskúšali rôzne výživové doplnky, alebo aj lieky.

Mňa najviac zaujali bylinné kvapky na močový mechúr a obličky, chválili ich mladšie aj staršie ženy.

Vyskúšala som ich a naozaj mi veľmi pomohli a môžem ich len a len odoporučiť.

Začiatok pôrodu sa pri ideálnych podmienkach dá stráviť aj v pohodlí domova. Pre mnohé ženy je domáce prostredie omnoho príjemnejšie. Môžu si v súkromí dopriať horúcu sprchu či kúpeľ, relaxovať medzi kontrakciami vo vlastnej posteli, prechádzať sa po byte, byť medzi „svojími“. Mnohé mamičky, ktoré to už majú za sebou, sa preto zhodujú - je lepšie chvíľu si to "odtrpieť" doma a až potom sa vybrať do nemocnice. Sú však aj mnohé prípady, kedy by ste do pôrodnice mali vyraziť čo najskôr. Aj to však bez náhlenia sa a stresov.

Každý pôrod je nanajvýš individuálny a jeho priebeh sa nedá vopred naplánovať a do veľkej mieri ani predpokladať.  Ako sa teda aspoň trochu vyznať v spleti informácií, aby ste približne vedeli, čo vás v deň D čaká? 

Kedy do pôrodnice určite vyraziť

Prvá rada znie – ak vám odtečie plodová voda alebo začnete krvácať, je čas vyraziť. Podobne znejú aj „inštrukcie“, ktoré môžete počuť na väčšine predpôrodných kurzov a príprav.

Keď sa kontrakcie stupňujú

V prípade, že vám neodtiekla plodová voda a nemáte žiadne krvácanie, pokojne môžete počas 1. doby pôrodnej uprednostniť domáce prostredie. V prípade, že kontrakcie nie sú výrazne silné a opakujú sa len každých približne 15 – 20 minút, zrejme ešte máte dostatok času.

Tak som stratila peňaženku. Kreditky, občiansky, vodičský, techničák, kartičky poistenca, peniaze, všetko fuč. Každý, kto to zažil, vám povie: „Kašlať na peniaze, ale aspoň doklady keby sa našli!“ A prečo? Pretože všetci sa bojíme toho vybavovania.

Naskytla sa mi ideálna príležitosť vyskúšať nové klientské centrum, ktoré sa hrdo na stene chváli nápisom: „Ako sme z desiatich adries urobili jednu. Pohodlne na jednom mieste.“ Na jednom mieste? Áno. Pohodlne? Sotva.

Prichádzam o deviatej. Pre tých, ktorí neviete, tak priestor sa nachádza v budove, kde kedysi sídlila Ikea. Áno, celá tá vnútorná plocha je zaplnená ľuďmi, ktorí čakajú na nejaké doklady. Modlím sa, aby to nebolo na nahlásenie straty dokladov. Nachádzam pani na informáciách: „Prosím vás, nahlásenie straty dokladov by som kde vybavila?“ Ťuk ťuk do stroja a vydá mi dva lístky. „To už sa nenahlasuje, to si podáte rovno žiadosť tuto.“ „Ehm, ďakujem.“ To bolo rýchle, pomyslela som si a pozrela na tabuľu s číslami nad pracoviskom, ktoré prijíma nové žiadosti. Na obrazovke svietilo číslo 3110. Pozerám na svoj lístok, znova na tabuľu, na lístok, ktorý má číslo 3232. Nadšenie opadlo. Sedím a čakám.

3115, prestáva ma to baviť. Otváram notebook, že budem zatiaľ pracovať, wifi žiadna.

3120, idem von, navštívim Freshmarket, dám si kávu a raňajky, pracujem.

3156, vraciam sa a ešte stále 70 ľudí predo mnou. Snažím sa vypátrať, či by som zatiaľ nevybavila aspoň kartičky poistenca, keďže pred poisťovňou nikto nečaká. Podarilo sa, pani veľmi milá, mi odpustila, že nemám potvrdenie o strate OP.

Pamätáte si, ako ste museli v škole písať krasopisne a nečitateľné slová a vety prepisovať

dovtedy, kým boli napísané úhľadne? Dnes je situácia omnoho lepšia aj preto, že rukopis

nepoužívame tak často ako klávesnicu na počítačoch a displeje na mobiloch. Mnohé deti sa naučia písať paličkovým písmom skôr, než idú do školy. 

Na túto schopnosť nadväzuje práve písmo Comenia Script. Je to písmo, ktoré spĺňa potreby dnešných detí a učí ich písať čitateľne a jednoducho. Vzniklo v Českej republike a jeho autorkou je Radana Lencová. V Čechách prešlo pilotným testovaním a postupne sa začalo presadzovať aj na Slovensku. Je nespojeným písaným písmom, skladá sa z jednoduchej veľkej abecedy, malá abeceda pripomína renesančnú kurzívu. Písmo sa podobá na tlačené písmo, nie je spojité a rozoznávajú sa v ňom veľké a malé písmená.

                                           Ukážka písma comenia script. Zdroj: lencova.eu

Písmo sa osvedčilo aj u detí s poruchami učenia, ktorých stále pribúda. Comenia Script má aj verziu pre ľavákov. Týmto typom písma píšu aj intelektovo nadané deti a takmer všetky deti, ktoré ním píšu zažívajú menej stresu z neúspechu, robia pri písaní menej chýb a pochvaľujú si ho. V súčasnosti prebiehajú školenia pre učiteľov škôl, ktoré sa rozhodli učiť detí písať týmto typom písma.

Na koníku som už pomerne dlho, ale ešte nikdy som nedostala príležitosť ako túto. Keď som uvidela, že sa idú testovať opaľovacie krémy, povedala som si, že toto je niečo pre nás. 

Sme rodina, ktorá miluje vodu. Obe deti aktívne plávu, syn už aj závodne. Na chate máme bazén, skrátka sme stále na slnku a vo vode. 

Cez letné prázdniny organizujem denné letné tábory, tak som si pomyslela, že otestujem krémy na veľkej vzorke detí. 😎 

No krémy došli oveľa  skôr, ako som predpokladala. Ešte ani nezačalo svietiť a hriať poriadne slnko a už mi volal manžel. Že čosi mám od kuriéra. 🔝 Prevzal balíček, hneď otvoril a sám bol prekvapený, koľko toho je. 

Slnko síce hneď nesvietilo, ale o pár dní nám to vynahradilo. Ako prvý testoval krém na opaľovanie syn. Podarilo sa mu zlomiť prst na ruke, takže bazén dostal STOPku. No duša športovca nezaháľa a futbalka nepočká. ⚽️

SPF 30

Určite budete súhlasiť s názorom, že sme len ľudia a chyby sa robia aj nechtiac ...no príde mi trošku neseriózne, keď niekto tu (teda na MK) chce niečo predať a nemá ani toľko slušnosti odpísať po viac ako týždni, že danú vec už nemá a len tak zmaže inzerát ...o možnosti ,,POZASTAVIT ,, by sa tu asi malo napísať toho viac 😉 ale verím, že takýchto predávajúcich tu bude čoraz menej a vráti sa im to 😇 a s kupujúcimi , čo mali záujem a potom .... nič ... ani obraz ani zvuk sa tu tiež akosi vrece roztrhlo 😀

Je to nevedomosťou, pohodlnosťou, či dokonca predsudkami, že sa stále nájdu ľudia, čo neveriacky krútia hlavou ak zistia, že dieťa má na sebe látkovú plienku?

Mnohí mylne predpokladajú, že #latkovanie je veľmi pracné, náročné na čas aj energie, a tak hneď siahnu po pohodlných jednorazovkách. Lenže moderné plienkové systémy sú sofistikovanejšie a ich používanie je podobne jednoduché ako u plienok jednorazových. Plienky už netreba vyvárať, dokonca ani žehliť, stačí 2x do týždňa oprať na 40⁰. Látkovanie je ekologické (neprodukujete tony nerecyklovateľného odpadu), ekonomické (základná výbava nie je vôbec náročná) a čo je najdôležitejšie - šetríte pokožku vášho dieťaťa (vyhnete sa zapareninám, ušetríte kopu krému a riťka je obklopená prírodným materiálom bez chemikálií).

Že budem látkovať, som sa rozhodla už mesiace pred tým, než sa syn narodil. Reálne sme začali hneď ako mu odpadol pupočník. Používali sme ten najlacnejší a najjednoduchší systém - štvorce a vrchné nohavičky. Neskôr som dokúpila pár nohavičkových plienok, vkladačiek a kapsoviek. Naša výbava sa rozrástla, no viac menej z dôvodu, že tým rozkošným dizajnom sa jednoducho nedá odolať.

Áno. Údržba je o trošku zložitejšia. Pokakanú plienku treba hneď opláchnuť, pretrieť žlčovým mydlom a až tak odložiť do vedra na pranie. Povedzme si narovinu, vyhodiť jednorazovku je určite jednoduchšie. No za všetkým, čo zato stojí, je kúsok práce. Je rozdiel, či si koláč upečiete doma alebo si kúpite polotovar z obchodu. Ale vráťme sa k plienkam. Ak by sme však dokázali aspoň niečo odchytiť do misky, nespotrebovali by sme toľko plienok. Priznám sa, som z tých lenivších. Tak sme sa vydali cestou bezplienkovej komunikačnej metódy - #bkm. Síce len čiastočne ale aj tak si myslím, že celkom úspešne.

Od 4m kakal syn už výhradne do misky. Až tak úžasná a vnímavá matka som asi nebola a možno sme s tým začali už neskoro, keďže signály na cikanie som nezachytila. No časovaním na nočník sme potom ušetrili ďalšiu kopu plienok. V roku už nemal plienku na spanie ( neskôr som už v noci dokázala rozlíšiť mrnčanie ak potrebuje cikať alebo ak chce len mliečko) a v 1,5 roku bol kompletne odplienkovaný. Zaparený zadoček mal len 2x, v extrémnych teplotách v lete, takže krémiky sme používali tiež minimálne. Ja viem, žiadny zázrak, ale aj tak si myslím, že je to úspech. Najmä ak tu na koníku čítam, ako sa niektoré mamičky márne snažia naučiť dieťa na nočník v 3 rokoch, pred nástupom do škôlky. Samozrejme, každé dieťa je iné ale nám v tomto #latkove_plienky a moja lenivosť určite výrazne pomohli.

Ako som už písala, špinavé plienky sa skladujú v zatvárateľnom vedierku. Ja som ich  prala zhruba každé 3 dni, občas na 40⁰ s dezinfekciou, sem tam na 60⁰. Frekvencia prania závisí od intervalov prebaľovania, od veľkosti skladovacej nádoby a od počtu čistých plienok v zálohe ... No ak váš drobec už chodí, pri ich vešaní máte pomocníka vo forme šikovného podávača a užijete si kopec srandy aj pri tejto činnosti. Určite to nie je drina. Ak nemáte sušičku, sušenie v zime môže byť náročnejšie. V starších bytovkách sa často nachádzajú sušiarne prádla, ktoré prídu vhod. Sušenie vo vnútri izby veľmi neodporúčam, len v krajnom prípade a za pravidelného vetrania. Vo vlhkom prostredí sa enormne zvyšuje výskyt baktérií, vírusov a plesní. Objavujúca sa pleseň na stenách je už len vrcholom ľadovca.