Vychádzky, spánok, kolektívne pohybové, náučné i relaxačné aktivity - toto všetko je pre deti v škôlkach samozrejmosťou. Ako ale zmysluplne zabaviť dieťa, ktoré škôlku nenavštevuje?

Tvorivé aktivity - drobné činnosti, ktorými efektívne vyplníte voľný čas svojho dieťaťa. Inšpiráciou vám môžu byť nasledujúce tipy:

• Vyšívanie na pletive:  ak máte doma dieťa vo veku štyroch a viac rokov, môžete skúsiť vyšívanie na kovovom pletive. Postačí malý kúsok tohto pletiva, niť a tupá plastová ihla. Pletivo určite orámujte páskou, aby ste predišli prípadnému poškrabaniu dieťaťa alebo inému úrazu. Plastovú ihlu môžete tiež nahradiť páskou omotanou okolo priadze tak, aby vznikol pevný hrot. Potom už len dieťa prepletá ihlu dierkami v pletive. Pri výbere motívu výšivky sa fantázii medze nekladú. Aktivitou sa dieťa zabaví na dlhšiu dobu, a pritom je to veľmi efektívne strávený čas, pretože prispieva aj k rozvoju dieťatka a zároveň prináša radosť z dobre odvedenej práce.

• Tkanie na vetvičkách:  na túto aktivitu vám postačí malá vetvička so zopár výhonkami, ktoré dieťa omotáva priadzou. Potom si môže vziať vlnu inej farby, ktorú striedavo používa na tkanie a omotávanie. Výslednú "utkanú" vetvičku môže dozdobiť aj korálkami alebo iným materiálom. Keď si túto vetvičku nájdete počas prechádzky v lese alebo na lúke, spojíte rovno viac činností naraz a pomáhate budovať vzťah dieťaťa k prírode, ktorý táto činnosť navodzuje a prehlbuje.

• Maľovanie a kreslenie trochu inak:  skúste maľovanie trochu inak. Namiesto malého papiera maľujte na veľké plátno, používajte farby na telo a nechajte dieťa si ozdobiť tvár. Zábavné je i kreslenie kriedou na chodník alebo na tabuľu. Veľký úspech má u detí bublinkové maľovanie, na ktoré potrebujete len bublinkovú fóliu, farby a kus veľkého papiera (napríklad baliaci papier). Ten položte na zem, z bublinkovej fólie vytvorte pre dieťa také papučky, ktoré mu priviažete na chodidlá a spodnú časť natrite farbu. Dieťa sa prechádza po papieri a tvorí veľkolepé dielo.

• Kreslenie múkou:  jednoducho vysypte na plech múku a nechajte deti kresliť prstami alebo paličkou, vareškou a pod. Deti si užijú nielen kreslenie, ale aj kontakt s múkou, ktorú budú s veľkou chuťou presýpať, preto počítajte aj s menším neporiadkom a majte v pohotovosti vysávač.

Úspešne som do nich dostala imunoglukán, Déčko, Céčko, echinaceu a pevne verím, že toto chrípkové obdobie prežijeme bez následkov. Choré nebývajú, no preventívne dostávajú všetko pre zdravie. Sebe som nedala, nestihla som.

Vrátili sme sa od zubárky, vraj majú krásne zúbky a určite im ich pekne dočisťujem. Na trojročnej prehliadke boli pochválené, že vedia pekne farby, čísla aj pozdraviť.

Nespomínam si, kedy som naposledy bola na preventívke so sebou. A u gynekológa Hlavne, že deti majú za sebou očnú, zubára, očkovanie, preventívku a všetko ostatné. Ja počkám. Keď bude viac času. Toho času však stále nejako nie je dosť. Pozerám na zvyšky laku na nohách, na pedikúre som bola naposledy v septembri.

A tak to stále nejako dokola točíme. Škola, škôlka, tanečná, angličtina, plávanie, výlety, úlohy, domácnosť, muži a rodina. Do detí pcháme vitamíny, lieky, vodíme ich na preventívky a na seba zabúdame.

Tak schválne. Kedy ste si vy dali imunoglukány v chrípkovom období? Vitamíny? Akokeby sme si ich mi nezaslúžili a naše zdravie nebolo dôležité. Hlavne nech sú deti zdravé.

Kedy ste mali naposledy chvíľu, nie pre seba, alebo bezcieľne rolovanie feedov cudzích ľudí, ale pre svoje zdravie? Koľko rokov ste neboli na preventívke? U zubára, gynekológa, na sone prsníkov, mamografii, u očnej? Ako dlho si myslíte, že sa to dá odkladať?

    "Práve čítam knižku o hypnopôrode. Téma prirodzených pôrodov, nielen hypnopôrodu, ma veľmi zaujíma. Myslím, že každá zdravá žena je schopná priviesť na svet svoje bábätko prirodzene a hladko. Dogmu, ktorá je v mnohých ženách zakotvená, že pôrod musí bolieť a že je to vec, ktorú musí nejako pretrpieť s pomocou rôznych liekov, ja odmietam. Už pred otehotnením som si sama pre seba hovorila, že to predsa musí ísť aj inak, než ako to popisuje okolie a že ja budem mať svoj vlastný pôrod krásny. Naozaj pevne dúfam, že to zvládnem, čakám svoje prvé bábätko," zveruje sa v diskusii používateľka Modrého koníka.

    Náhľad a prežívanie pôrodu je naprieč rôznymi kultúrami odlišné. Niekde ženy rodia prirodzene, takmer bezbolestne úplne automaticky, zatiaľ čo napríklad u nás, je pôrod vnímaný ako veľmi bolestivý a často aj ako hodiny utrpenia, ktoré žena musí prežiť, než bude môcť držať v náručí svoje bábätko. V skutočnosti to tak ale byť nemusí. Skoro každá žena, ktorá rodí vaginálne, môže prežiť bezbolestný a radostný pôrod (niektoré metódy hypnopôrodu možno využiť aj pri cisárskom reze). Reč je o hypnopôrode. Ako taký pôrod prebieha? A ako sa na neho žena pripravuje? Viac sa dozviete v dnešnom článku.

Čo je to hypnopôrod?

    Niektoré ženy sa s týmto pojmom už stretli, niektoré ho prežili v praxi a niektoré nevedia, čo si pod týmto názvom predstaviť. Hypnopôrod = pôrod v hypnóze? Nie tak celkom, aj keď niekedy sa ženy môžu hypnotickému stavu veľmi priblížiť.

"Hypnopôrod využíva takzvanú hlbokú relaxáciu, v ktorej sa mamičky učia uvoľniť si telo aj myseľ, zbaviť sa strachov a blokov a nastaviť sa na pozitívne scenár pôrodu tak, aby počas príchodu bábätka na svet telo i myseľ pracovali v prospech všetkých tých úžasných procesov, ktoré zabezpečujú pohodový priebeh pôrodu," hovorí Hana Rollová, lektorka kurzov hypnopôrodu.

Tlak spoločnosti

"Zdravím vás, potrebovala by som poradiť, čo dávate svojim deťom na bradavice?" Presne takto začína veľké množstvo diskusií, ktoré sa týkajú práve bradavíc. A niet divu - s bradavicami sa za svoj život stretne takmer každý z nás. Čo to vlastne je, koho ohrozujú a ako sa ich čo najlepsie zbaviť - to všetko bude témou dnešného článku.

    Bradavice sú vírusové ochorenie, ktore spôsobuje ľudský papilomavírus HPV. Týchto HPV papilomavírusov je v súčasnej dobe popísané vyše 100 rôznych typov a niektoré z nich sú prítomné v ľudskom tele, bez toho aby ste o nich vedeli. Nespôsobujú žiadne ťažkosti. Niektoré z nich však svoju prítomnosť ohlásia. V tomto prípade práve formou výsevu bradavíc.

Oslabená imunita nahráva bradaviciam

    Bradavice sú označované ako benígne kožné tumory - nezhubné nádory a na pokožke ich môžete spoznať ako zrohovatené výstupky o niečo svetlejšej farby ako pokožka. Občas na sebe mávajú tiež červené bodky. Bradavice sa môžu vyskytovať samostatne, ale aj v zhlukoch. Miestom výskytu sú najčastejšie horné a dolné končatiny, najmä okolia prstov, dlaní a plôšok nôh. Neobvyklé nie sú ani bradavičky na tvári. K výsevu bradavíc sú náchylné najmä deti, ktoré majú nejakým spôsobom oslabenú imunitu - po chorobe, vďaka rôznym autoimunitným ochoreniam pod.

Rozlišuje sa niekoľko rôznych typov bradavíc:

• bradavice pravé - ich výskyt je obvyklý v oblasti horných končatín a nie je nezvyčajné, že sa ich vyseje v jednom mieste hneď niekoľko, nebolia a ich povrch je mierne zdrsnený až zrohovatený, sú o niečo svetlejšie než pokožka a vystupujú nad ňu,
• bradavice plantárne - nevystupujú z pokožky a sú zanorené do hĺbky, nájdete ich najčastejšie na chodidlách, často je možné ich zameniť za kurie oká, na rozdiel od pravých bradavíc môžu byť bolestivé,
• bradavice ploché a strapcovité - oba typy majú spoločné, že sa objavujú v oblasti tváre a krku, majú farbu pleti a nebolia, líšia sa hlavne svojím tvarom - ploché nijak výrazne nevystupujú, strapcovité majú výrazne nitkovitý povrch.

"Tento týždeň nás čaká návšteva v pedagogicko-psychologickej poradni ohľadom prípadného školského odkladu (syn sa narodil v lete). Čo nás čaká? Ako to prebieha? Na čo sa pripraviť? Nejaké tipy? Rady? Čokoľvek ... vďaka."

    Návšteva pedagogicko-psychologickej poradne (celým menom Centrum

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, skrátene CPPPaP) je pre mnoho rodičov nutným zlom, z ktorého majú už vopred obavy alebo mu neveria. Je to však úplne zbytočný strach. Pracovníci v poradni tam nie sú preto, aby niekomu škodili. Naopak. Majú pomáhať s rozhodnutím vo chvíľach, kedy si rodičia nie sú istí a potrebujú odbornú radu týkajúcu sa najmä školskej zrelosti a nástupu do prvej triedy. Aké sú najčastejšie dôvody pre návštevu pedagogicko-psychologickej poradne? Čo potrebujete so sebou? A ako návšteva prebieha?

Prečo pedagogicko-psychologická poradňa?

    Poradne tohto zamerania nájdeme prakticky po celej republike. Bývajú umiestnené v každom väčšom meste a zriaďujú ich Okresné úrady. Väčšina služieb je bezplatná, teda sa otvárajú aj ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, ale nemajú toľko financií. Centrá majú svoje spádové oblasti, ale môžete skúsiť objednať sa aj mimo svojej spádovej oblasti.

Poradne poskytujú služby deťom od predškolského veku až po vysokoškolákov a spolupracujú aj s rodičmi a učiteľmi. Ponúkajú celý rad preventívnych programov, školia učiteľov. Tvoria postupy, ako predchádzať šikanovaniu, pomáhajú šikanu diagnostikovať, ak sa objaví a podieľajú sa aj na jej odstránení. Maloleté dieťa musí objednať rodič, dospelé už príde samo. Rodičia sa môžu objednať aj bez odporúčania.

"Zaujímalo by ma, čo robíte doma s deťmi, keď sú choré. Mám syna, ktorého neodradí skoro žiadna teplota, v posteli mi zrovna moc ležať cez deň nechce. Vy s aktívnymi detičkami, ako im cez deň hľadáte zábavu?"

Keď dieťa maróduje, trpíme spolu s ním a prajeme si, aby mu bolo zase lepšie a vrátil sa nám ten náš výmysleník. Akonáhle sa mu ale uľaví a naše prianie sa splní, nastáva nový problém. Ako udržať neposedníkov v pokoji, aby sa choroba naozaj poriadne vyliečila?

Samozrejme sa ponúka jedno veľmi jednoduché riešenie - televízia či tablet. Lenže nechať dieťa sledovať televíziu alebo hrať sa na tablete od rána až do večera príliš vhodné a ani výchovné nie je. Pevne veríme, že v článku nájdete dostatok inšpirácie, ktorá vám pomôže vo chvíli, kedy vaše dieťa skáče a behá po byte ako drak namiesto toho, aby bolo v pokoji a odpočívalo.

Ako zabaviť deti pri chorobe?

    "Ak sa cíti celkom dobre, tak ho nenútim byť vyložene v posteli, ale nesmie lietať, jašiť sa a pod. Takže kľudne si maľuje pri stolčeku, alebo niečo skladáme, natiahne sa v obývačke na pohovku a pozrie na rozprávky. Občas ho na chvíľu zaženiem do postele a trochu si čítame, alebo sa rozprávame s plyšákmi. Poznám to tiež moc dobre, syn sa aj pri teplote 39 chová v podstate úplne normálne, vlastne to na ňom ani nie je poznať, kým ho nechytím. Väčšinou aj normálne je, a že by napríklad cez deň zaspal, keď je chorý, tak to ani náhodou," zveruje sa mamička na Modrom koníku.

Ak je to len trochu možné, naplánujte také hry a aktivity, na ktoré bežne nemáte toľko času, koľko by ste si priali. Vytiahnite zo skrine všetky spoločenské hry, puzzle, knihy, hrajte divadlo, odpočívajte spoločne a užívajte si spoločný čas.

    S partnerom ste dospeli do bodu, kedy sa o rozšírení rodiny bavíte čím ďalej častejšie. Keď sa zveríte kamarátkam alebo sa letmo porozhliadnete po internete, pravdepodobne sa k vám dostanú hlavne také správy o snažení, ktoré nie sú pozitívne, a tak trochu vás desí, ako náročné toto obdobie býva.

Keď sa začnete zaujímať o snaženie sa o bábätko, začnú sa na vás sypať predovšetkým informácie o tom, koľko vitamínov treba zjesť, aby ste vôbec boli plodná, o výpočtoch najvhodnejších dní pre sex, kedy je najväčšia šanca na počatie, a tiež varovanie, kedy sex mať nemáte a desiatky dôvodov, prečo sa otehotnieť niekedy nedarí. Hneď v počiatkoch si však treba vziať k srdcu, že ak niečo rozhodne nepomôže prirodzenému počatiu, potom je to pocit tlaku, stresu a časovej tiesne.

Snaženie sa o bábätko, samotná atmosféra toho veľkého kroku, má byť predsa zlatý klinec vášho vzťahu s partnerom a veľký skok vo vašom živote. Nenechajte si tú atmosféru ukradnúť. Nepredpokladajte problémy dopredu, nenechajte z vášho životného zlatého klinca urobiť mechanickú, povinnú a dôkladne plánovanú akciu, ku ktorej je potrebné viesť dva zošity a zostavovať tri grafy. Skúste na to ísť s pohodou, s vášňou si to prežite a užite naplno.

Základ úspešnej snahy o bábätko - dobrý sex

    Medzi prvými vecami, o ktorých premýšľate, že na nich budete musieť zapracovať, je sex. Od puberty nás sprevádza túžba po ňom a čím sme staršie, tým si viac uvedomujeme, akú dôležitú úlohu v našich životoch a vzťahoch hrá.

Dôležitosť sexu si však najviac uvedomíte presne vo chvíli, keď sa rozhodnete, že sa budete snažiť o bábätko. Chvíle, kedy si s partnerom začnete priať počať dieťa, býva jedným z najkrajších období v partnerskom živote. Sprevádzajú ho pocity naplnenia vášho vzťahu, radosti, ale možno aj strachu.

"Mám dve dievčatká, 2 a 4 roky, a často riešim, ako docieliť, aby spolu mali pekný a pevný vzťah na celý život. Ja sama mám staršieho brata, s ktorým som nikdy veľmi nevychádzala a myslím si, že to bohužiaľ zapríčinili rodičia, ktorí nevedomky robili chyby pri našej výchove, ktoré dnes vidím. Mám to denne na mysli a snažím sa s oboma mojimi deťmi jednať rovnako, aj keď tiež to nejde zakaždým, keď je medzi nimi dvojročný vekový rozdiel.

Napríklad - mladšia nemôže robiť všetko, čo robí staršia a mladšej sa zase musí odpustiť x vecí, pretože ešte nemá toľko rozumu, ako staršia. Ale aj tak sa naozaj snažím, aby ani jedna nemala dôvod žiarliť, venujem im rovnakú pozornosť, aj si ich s manželom rozdeľujeme, aby každá mala možnosť užiť si mamičku a otecka len pre seba. A aj tak sú stále v sebe. Viem, že sú ešte malé a je to asi normálne, ale mňa to hrozne mrzí, keď vidím, ako malá staršiu sestričku zbožňuje a chce s ňou stále byť a všetko s ňou robiť, utešuje ju, keď je smutná, alebo sa jej niečo stane. A tá staršia malú naopak stále hnevá, nechce jej nič požičať, všetko, s čím sa hrá, jej zoberi, žiarli a je urazená, keď sa chvíľu venujem jej, alebo sa s ňou maznám. Viem, že je súrodenecká rivalita normálna, ale rada by som počula rady a tipy, ako vzťah upevniť a čoho sa vyvarovať."

    So súrodeneckou rivalitou sa stretávajú takmer všetci rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa. Je to úplne prirodzená vec a vo väčšine prípadov ju možno úspešne riešiť doma v rámci rodiny, najmä správnym prístupom rodičov k deťom. Niekedy však rivalita prekročí isté hranice a ak sa v rámci rivality medzi súrodencami objavuje agresia, fyzické alebo psychické ubližovanie jednému zo súrodencov, prípadne inému členovi rodiny, je vhodné túto situáciu riešiť s odborníkmi.

Príchod mladšieho súrodenca = strach zo straty rodičovskej lásky

    Jedno dieťatko už máte a každým dňom sa vám má narodiť druhé. Tešíte sa, že budete kompletná rodina a ako to všetko bude skvelé. A ono nie je. Staršie dieťa začne časom na mladšieho súrodenca žiarliť a prináša to so sebou rôzne nepríjemné situácie.

Keď sa na situáciu pozriete očami svojho dieťaťa, zistíte, že to nie je také čiernobiele, ako sa na prvý pohľad zdá. Nejakú dobu bolo jedináčik a všetka pozornosť sa upínala len na neho. A zrazu sa o ňu má s niekým deliť. Pre malé dieťa je táto situácia náročná a nevie, ako sa v nej správať, takže začne žiarliť, vzdorovať a občas sa aj nepekne správať k bábätku.

    "Pri prvom tehotenstve som si niečo málo prečítala o dojčení, ale bradavky mi nikto neskontroloval. Mala som ich ploché a malý sa nechcel prisať. Už z pôrodnice som teda odchádzala s klobúčikmi a nie úplne "rozkojená."  Z počiatku to bol boj, ale po rade mojej mamky som potom vždy vstrekla do klobúčika trochu mlieka, aby mal syn dôvod sať - to bol začiatok úspechu.

Mala som snahu sa klobúčikov zbaviť (predsa len na ne človek musí stále myslieť, aby ich mal, keď ide mimo domova a strašidelné správy o tom, ako prídem o mlieko, keď budem dojčiť s klobúčikmi, mi nedodávali na pohode), ale nepodarilo sa. Na druhej strane, dojčila som do jedenástich mesiacov a som rada," rozpráva mamička z Modrého koníka.

Dojčenie je najprirodzenejšia súčasť materstva, ktorú nám príroda dala spolu so schopnosťou počať, vynosiť a porodiť bábätko. Len máloktorá mama sa však môže pýšiť tým, že dojčila bez ťažkostí a začiatky dojčenia pre ňu boli ľahké.

Klobúčiky boli vynájdené ako pomocník pre ženy, ktorých prsné bradavky sú vpadnuté či inak anatomicky nedokonalé, a preto je pre bábätko ťažké z nich sať materské mlieko. Pre takéto mamy a ich bábätká sú dojčiace klobúčiky vynálezom, ktorý môže dojčenie zachrániť.

Vo všetkých ostatných prípadoch, keď sú mamičkám klobúčiky doporučované, je ich používanie, podľa laktačných poradkýň aj skúseností mamičiek, zbytočným hazardom s technikou dojčenia, ktorý sa vám môže po odznení ťažkostí nepekne vypomstiť.

K čomu boli klobúčiky vynájdené a kedy sa dobre osvedčili

    Dojčiace klobúčiky sú vlastne nádstavce na bradavky vyrobené z tenkej vrstvy lekárskeho silikónu. Sú anatomicky vytvarované tak, aby sa z nich bábätkám čo najlepšie a najprirodzenejšie salo materské mlieko. Vyrábajú sa v niekoľkých rôzne označovaných veľkostiach. Pre prípadnú kúpu je ideálne si ich prezrieť a veľkosť odhadnúť na mieste, alebo premerať v prípadoch, keď výrobca uvádza vnútorný rozmer klobúčika v milimetroch.

    VBAC je skratka pre anglický názov Vaginal Birth After Cesarean, teda vaginálny pôrod po pôrode cisárskym rezom. Štatistiky hovoria jasne, 30% žien na Slovensku porodí cisárskym rezom, či už plánovaným alebo akútnym. VBAC je sen pre mnoho žien, ktoré si prešli "cisárom" a chcú ešte ďalšie dieťa alebo deti. Nielen, že im umožní prežiť vaginálny pôrod, ale tiež zvyšuje šancu mať v budúcnosti viac detí.

VBAC si prežila tiež Petra, ktorá sa rozhodla podeliť sa s vami o svoj príbeh:

"Prvé tehotenstvo prebiehalo úplne bez problémov, keby mi nerástlo brucho, tak som ani nevedela, že som tehotná. Na naše prvé bábätko sme sa s manželom veľmi tešili. Keďže boli všetky testy a vyšetrenia v poriadku, tak ma veľmi zaskočilo, keď mi doktorka na kontrole v pôrodnici 13 dní pred termínom povedala, že bábätko už nerastie, má 2 400g a je veľká pravdepodobnosť, že budú pri pôrode komplikácie a skončí cisárskym rezom. Z ordinácie som vychádzala so slzami v očiach, manžel bol vydesený, čo sa stalo. Ďalší deň som podstúpila oxytocínový záťažový test, aby sa zistilo, či bábätko zvládne prirodzený pôrod. Výsledky boli skvelé, ale pôrod sa zatiaľ nedal do pohybu, tak ma prepustili domov."

Počet cisárskych rezov je vysoký - VBAC je možnosťou, ako ho znížiť

    Kým Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 10-15% pôrodov cisárskym rezom, na Slovensku sme s 30% ďaleko za jej odporúčaniami. Štatistiky sa naprieč pôrodnicami líšia, niekde je to viac, niekde menej. Každopádne, po predchádzajúcom cisárskom reze, je vyššie riziko ďalšieho cisárskeho rezu pri následných tehotenstvách.

Cisársky rez sa robí z rôznych dôvodov, najčastejšie ide o situáciu, keď:

"Pri výbere topánok sa rodičia nespoliehajú na svoj vlastný úsudok a riadia sa stereotypmi v obúvaní, čo môže viesť k zdravotným problémom," hovorí Veronika Palková. 

V dnešnom článku vám prinášame rozhovor s Veronikou Palkovou, ktorá sa zaoberá barefoot štýlom obúvania.

"Som mama dvoch detí (3 a 7 rokov) a k barefoot som sa dostala vďaka nim. Mladší syn začal chodiť veľmi skoro a od prvých krokov bol veľmi odvážny a suverénny. Celé to začalo kúpou jeho prvých topánočiek ... V tych tvrdých ortopedických mi odmietal chodiť, plakal a sadal si na zem, aj keď naboso doma behal krásne. A tak mi neostávalo nič iné, len začať pátrať po niečom, čo mu bude vyhovovať. Našla som jeho prvé mäkké, ohybné topánočky PEDIPED, v ktorých behal po dome úplne s radosťou. 

No a keďže mi to celé nedalo a som taký akademický typ, začala som trošku bosú chôdzu a obúvanie študovať a zistila som, že mi barefoot dáva logiku. Je to jasné ako facka, že v tvrdej neohybnej topánke, ktorá nám tlačí prsty k sebe, sa nemôžeme predsa cítiť dobre. Môj lov po značkách a nových modeloch začal naberať na obrátkach. Keďže mal syn fakt špecifickú nôžku, ktorú nazývame v barefoot svete „plutvička“, bola to veru fuška. 

Obúvala som jeho, neskôr seba, muža i mladšieho syna už len barefoot. Postupne som sa dopracovala k tomu, že mi mamky začali písať a radiť sa so mnou, ako obuť svoje deti. Až nadišiel deň D, kedy som si povedala, že by bolo skvelé mať predajňu, kde sa mamky poradia, deti si topánočky vyskúšajú a hlavne sa im v takej špecializovanej predajni nastaví obuv priamo na mieru. A tak vznikol náš Bosáčik, ktorý tu je už 2,5 roka a ponúka okrem množstva značiek a modelov kvalitných barefoot topánok i fyzioporadenstvo priamo v kamennej predajni v Prešove (Slovenská 14) či online na našej stránke bosacik.sk alebo vo Facebook skupine (Bosáčik – ideálne botičky pre vaše detičky). No a najnovšie už aj v poradni na Modrom koníku, čomu sa veľmi teším.”

Štýl obúvania barefoot naberá na popularite. Čo presne barefoot obúvanie znamená?

Barefoot obúvanie je štýl obúvania detí i dospelých do topánok, ktoré konštrukčne umožňujú chodidlu to, aby pracovalo akoby bolo naboso. V princípe ide o to, aby bola obuv nastavená každému „na mieru“ tak, aby nebola noha nijako a nikde obmedzená a mohla naplno spĺňať svoju funkciu, ktorú odjakživa má. Nie je to len ohybná topánka, ako si niektorí myslia. Ohybnosť topánky fakt nestačí.

Ľúbim ťa. Dve čarovné slová, ktoré zahrejú pri srdci každého. Neodmysliteľne patria ku komunikácii zamilovaného páru, avšak rozdiel je v tom, akým spôsobom sú podané. Úprimné slová dnes často nahrádzajú emotikony v podobe smajlíkov či srdiečok, osobný rozmer ide do úzadia. Kam sa však vytratili také ručne písané listy s vlastným čarom? Kedysi bolo pravých loverov skutočne viac. 🙂

Žijeme v uponáhľanej dobe a často zabúdame na to, že čim viac sme online, tým menej času reálne trávime s najbližšími, okolím alebo v prírode. Práve preto dnes človek ešte viac ocení ľúbostný list, láskyplné vyznanie či milú básničku. Potrebujeme sa navzájom spoznávať, počúvať a byť tu jeden pre druhého. Bez ohľadu na to, aké vyspelé technológie máme práve k dispozícii.

Keď píšete ľúbostný list, dianie naokolo sa nachvíľu zastaví. To žiadny e-mail alebo status na Facebooku neurobí. Ručne písané listy sú unikátne aj tým, že môžete nimi krásne vyjadriť svoju individualitu. Možno to niekoho prekvapí, ale rovnako ako diéta ci cvičenie, písanie na dennej báze má taktiež priaznivé účinky a prispieva k vašej celkovej pohode. Mnohé štúdie ukazujú, že písanie listov dokonca zlepšuje kondíciu ľudí s rôznymi ochoreniami. Spísanie myšlienok na papier je praktickým spôsobom, ako zmierniť stres, osamelosť či úzkosť napríklad počas dlhšieho pobytu niekde v zahraničí...

Počuli ste už niekedy staré príbehy o ľuďoch, ktorí uchovávali láskyplné listy v krabici pod posteľou? Je to z dobrého dôvodu. Takto napísané listy vám dávajú príležitosť zastaviť čas, chytiť si kúsok minulosti a utriediť si myšlienky, ktoré ste mali v danom čase, keď ste list dostali. Výnimočnosť listu zvýraznili aj stopy parfumu alebo rúžu.

Vedeli ste, že podľa štatistického údaju švajčiarskeho Brain Research Institute bolo v roku 2015 na celom svete odoslaných 141 miliárd listov? Hoci sa to javí ako veľké množstvo, v porovnaní s masívnymi 268 miliardami listov za rok 1990 ide o výrazný pokles. Pritom prvé papierové vyjadrenia lásky sa začali objavovať už v 10. storočí. Vo vyznaniach sa predbiehali najmä Angličania, ktorých básnické črevo postupne inšpirovalo okolité krajiny. V 19. storočí sa táto tradícia vďaka výraznému rozvoju masovokomunikačných prostriedkov rozšírila do celého sveta.

Ideálnou príležitosťou prejaviť tieto pocity prostredníctvom listu je napríklad sviatok svätého Valentína, ktorý slávime vždy 14. februára. Každoročne sa v tento deň pošlú milióny valentínskych pozdravov z celého sveta. Prekvapte aj vy svoju spriaznenú dušu krásnym listom – či už svoju polovičku, osobu, po ktorej túžite alebo človeka, ktorému vďačíte za veľa.

"Už druhú noc sledujem u malého taký jav - spí so mnou v posteli, normálne pokojne dýcha, potom zrazu nedýcha vôbec - pauza trvá niekoľko sekúnd, potom začne lapať po dychu, to robí niekoľko sekúnd, až sa hlboko nadýchne, a tým sa zobudí s revom. Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť a som vystrašená. Čo to môže byť?" pýta sa mamička v diskusii na Modrom koníku.

Apnoe je prerušením pľúcnej ventilácie, u detí sa definuje ako zástava dychu na dobu dvoch dýchacích cyklov (teda dvakrát nádych a výdych), u dospelých je hranica 10 sekúnd.

Typy apnoe

    Apnoe sa delia do troch hlavných skupín podľa príčiny. Obštrukčné apnoe sa nazýva stav, kedy pľúca dýchajú, alebo skôr by chceli dýchať, dýchacie pohyby sú zachované, ale v dýchacích cestách sa vyskytuje nejaká prekážka, ktorá bráni priechodu vzduchu. Pri centrálnom apnoe je problém na úrovni mozgového kmeňa, kde je umiestnené dýchacie centrum. To riadi dýchanie aj vo chvíli, keď sa na neho zrovna nesústredíme, a upravuje jeho hĺbku a frekvenciu tak, ako to telo aktuálne vyžaduje.

Pri centrálnom apnoe je teda dýchanie nepravidelné a dýchacie pohyby niekedy môžu chýbať. Ako posledný existuje tzv. zmiešaný variant, ktorý je kombináciou obštrukčného a centrálneho apnoe, takže problém sa vyskytuje na úrovni mozgu a súčasne aj niečo bráni priechodu vzduchu do pľúc. U niektorých detí sa apnoické pauzy môžu vyskytovať pri rozrušení alebo zlostení. V takomto prípade neváhajte navštíviť neurológa, mohlo by sa totiž jednať o epileptický záchvat.

    U nedonosených novorodencov a dojčiat sa apnoe vyskytuje pomerne často, až u 25% všetkých nezrelých detí. Primárne apnoe, to je také, pri ktorom nepoznáme dôvod a príčinu, sa najčastejšie objavuje počas 2-7 dní po narodení. Ak sa apnoe preukáže mimo uvedeného rozmedzia, pravdepodobne sa jedná o sekundárne apnoe, to znamená, že je prejavom inej choroby prebiehajúcej v tele. Veľmi často sú to príznaky nejakého ochorenia centrálnej nervovej sústavy, dýchacieho systému, kardiovaskulárneho systému alebo napríklad infekcií.

Aj vy ste tvor tvorivý? Ja absolútne. Tvoriť, vymýšľať, kreatívne sa činiť. Každý, kto do toho ide s chuťou, to dokáže. Že máte obe ruky ľavé? Hlúposť. Každý má jednu ruku pravú, jednu ľavú, a ak sa chce, tak obe šikovné. Vyrobte si aj vy nejaký jedinečný kúsok. Taký tradične netradičný. Modrotlač po domácky zvládnete aj vy doma so svojimi ratolesťami.

„Remeslo má zlaté dno.“ Buďte príkladom pre svoje deti a ukážte im čaro remesiel, tradícií a ručných prác. Dokážte im, že aj pri takom farbení modrotlačou môže byť rovnaká zábava ako pri sledovaní televízie alebo hraní hier. Vlastne ešte väčšia. Predstavte im naše tradície a snažte sa svojou maličkosťou prispieť k zachovaniu si našich poctivých remesiel.

Že veľmi nie ste na tvorivé činnosti? Skúste to! Človek sa pri takejto činnosti odreaguje, vypne a upokojí. Spravte si spoločné tvorivé dielničky. Decká sa zabavia, strávite spoločné chvíle, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz vzácnejšie, a navyše si vyrobíte niečo pekné. Či už pre seba, svojich drobcov alebo ako darček. Pretože vlastnoručne vyrobený darček sa cení o čosi viac. Vložte do toho srdce a výsledok bude určite stáť za to.

Modrotlač patrí medzi naše tradičné remeslá, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Začiatky modrotlače na Slovensku siahajú až do 18. storočia, pričom v roku 2018 bola táto technika farbenia zapísaná aj na zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva UNESCO. Modrotlač je krásne remeslo, jej proces však nie je vôbec jednoduchý. No RAJO prinieslo perfektný tutoriál, ktorý nám ukáže, že sa to dá spraviť aj jednoduchšie. Nová séria Tradične Netradičné vás prevedie svetom šikovných rúk a predstaví vám niekoľko slovenských remesiel. Ďalšie návody na zaujímavé slovenské remeslá nájdete postupne na oficiálnom Instagrame RAJO.

Tak, poďme na to. Krok za krokom.

Budeme potrebovať: bielu látku, vykrajovačky na medovníky, soľ, vosk (bielu sviečku), ocot a modrú farbu na textil.

    Narodenie dieťaťa malo byť zlatým klincom vášho doterajšieho vzťahu, spečatením vašej lásky. Rovnako, ako väčšinu novopečených rodičov vás asi prekvapí, ako je rodičovstvo, hlavne v jeho začiatkoch, veľmi bolestivou skúškou fyzickej i psychickej výdrže. O tom, aký vplyv bude mať narodenie potomka na váš partnerský vzťah, ste do tej doby pravdepodobne ani nepremýšľali, alebo ste mali o rodičovstve a partnerstve po narodení detí romantické, až naivné predstavy.

Čoskoro po narodení bábätka narazíte na prvé ťažkosti, ktoré so sebou prináša očakávanie, že váš partnerský vzťah sa bude budovať sám, sám sa posilní, sami od seba budete cítiť väčšiu vzájomnú úctu a lásku. Tak to bohužiaľ nie je. Aby vás neprevalcovalo sklamanie a beznádej z toho, že váš vzťah sa obmedzil len na hovory o deťoch, upratovaní a jedle (čo je stále ešte tá lepšia varianta toho, čo sa môže s vaším vzťahom bez starostlivosti stať), musíte na ňom pracovať. Investícia v podobe času, premýšľania, energie a všetkých citov, ktoré k svojmu mužovi cítite, sa vám však vyplatí.

Prvé vzťahové problémy po narodení detí plynú najmä zo života v úplne odlišných svetoch

    Narodenie bábätka je pre vás oboch dôležitou a krásnou udalosťou. Avšak hoci bol váš vzťah pevný a úprimný, len ťažko zabránite osudu, ktorý stretol asi všetky vzťahy v prvých chvíľach po narodení dieťaťa.

Prvou devastáciou harmónie je, úplne pochopiteľne, únava a vyčerpanie, ktoré týždne a mesiace po narodení vášho bábätka cítite nielen vy, ale aj váš partner. Hlavne vy, ako mama, sa v tejto dobe učíte mnohým novým veciam a situáciám, ste fascinovaná materstvom, prežívate emócie, ktorým ste nikdy predtým nemali možnosť porozumieť. Pre ženu je narodenie dieťaťa životnou zmenou, v ktorej sa musí naučiť fungovať, a prvotne tak celkom prirodzene spracováva všetky zmeny hlavne sama v sebe. Tieto zmeny sa odohrávajú rôzne intenzívne a búrlivo v závislosti na psychickej pohode mamičky i bábätka.

V celej tejto situácii sa žena musí najskôr naučiť sa orientovať. Prioritou pre vás bude zabezpečenie potrieb bábätka, súčasne s tým sa však musíte starať aj o seba, pretože bábätko je na vašej starostlivosti závislé. Pri veľkej únave, vyčerpaní, hormonálnych zmenách, ktoré ženy v prvých mesiacoch života dieťaťa prežívajú, je všetka starostlivosť o dieťa, seba a chod rodiny, viac či menej, riadená automaticky.

    "Asi v 20-tich mi doktorka povedala, že mám polycystické vaječníky. Hrôza! Prišlo hľadanie informácií a roky trápenia. Už som sa v duchu rozlúčila s myšlienkou, že by som sa niekedy mohla stať matkou. Menštruácia bola vždy nepravidelná, silná, bolestivá. Stále som sa ale nijako neliečila a iba zbierala odvahu zájsť k doktorovi a začať nejakú liečbu...

Až sa jedného dňa život zamotal a ostala som tehotná! A nemám ani rizikové tehotenstvo, pretože gynekologička ma poctivo sleduje a hovorí, že je všetko v najlepšom poriadku. Možno zázrak, čo ja viem. Možno som sa trápila zbytočne. Takže hlavu hore, život je samé prekvapenie. Hlavne sa nevzdávať! "- radí mamička s touto  diagnózou ženám z Modrého koníka.

Polycystické vaječníky ako príčina neplodnosti

    Syndróm polycystických ovárií (PCOS, Stein-Leventhalov syndróm) je ochorenie, ktoré sa prejavuje neprítomnosťou ovulácie, nepravidelnosťami menštruačného cyklu a hormonálnou nerovnováhou. Objavuje sa u žien do 30 rokov a je považovaný za jednu z najčastejších príčin neplodnosti.

"Mám 30, cca 4 roky viem, že mám polystické vaječníky - po vysadení hormonálnej antikoncepcie žiadna menštruácia, asi len raz do roka príde sama od seba bez injekcie. Bolo mi odporúčané schudnúť, predtým som vážila asi 85 kg, teraz 53 kg, bohužiaľ ani to nepomohlo. Takže sme sa minulý týždeň vypravili prvýkrát do CAR - tam nám bolo povedané, že je to beh na dlhú trať a že musíme byť trpezliví. Najskôr bude približne ročná liečba hormónmi, aby sa telo pripravilo, a potom príde IVF. Bude to ešte na dlho, ale po bábätku veľmi túžime."

Za bežných okolností sa u zdravej ženy vnútri vaječníka vytvorí vajíčko, ktoré vďaka hormonálnej stimulácii postupuje smerom zvnútra k jeho vonkajšiemu okraju, kde praskne a uvoľní sa do vajcovodu. Proces uvoľnenia sa nazýva ovulácia a dochádza k nej asi 14. deň menštruačného cyklu. Celý dej riadia hormóny z hypofýzy v mozgu a priamo z vaječníkov. Dochádza k zvýšeniu množstva estrogénov, testosterónu a luteinizačného hormónu (LH) , naopak sa znižuje hladina hormónu stimulujúceho folikuly (FSH). V prípade syndrómu polycystických ovárií sa vajíčko z vaječníkov neuvoľňuje, pretože nemá adekvátny hormonálny podnet. Vaječníky sa tak menia na cystické útvary.

"Myslím, že všetko je o organizácii času a prioritách. Máme tri deti, bývame na dedine v domčeku so záhradou (za prácou aj do školy musíme dochádzať). Musím byť nielen mama na 130%, ale tiež manažér, aby sme sa večer všetci zišli pri stole s večerou. Rozhodne nie som Superman, len sme si to nastavili tak, aby to všetkým vyhovovalo... Takže upratujeme priebežne, varím každý deň, periem obdeň, väčší nákup robíme 2x do týždňa a sme všetci spokojní."

    Domáce práce sú činnosti, ktoré málokoho bavia, ale je nutné ich robiť. Medzi najmenej obľúbené domáce práce patrí žehlenie. Dnes si už veľa žien túto činnosť uľahčilo alebo ju nerobí vôbec, pretože vlastní sušičku na bielizeň. Napriek tomu ale zostáva väčšina žien, ktoré túto vymoženosť nemajú a každý týždeň na nich čaká kôš plný bielizne na žehlenie. Ako si žehlenie uľahčiť? A ako vlastne žehliť správne? A čo ostatné domáce práce, ako si ich zmanažovať, aby pri nich človek nestrávil večnosť a mohol sa venovať aj deťom, partnerovi alebo svojim koníčkom?

Mohlo by sa zdať, že je to jednoduché, nachystáte si žehliacu dosku, zapnete žehličku, vybraný kus odevu jednoducho vyžehlíte a máte hotovo. Ak si ale nechcete oblečenie a ostatné veci na žehlenie zničiť, musíte postupovať opatrnejšie.

Sledujte štítky na oblečení

    Dôležitým krokom, predovšetkým pri nových, ešte nežehlených veciach, je prečítať si ich štítok, ako máte danú vec žehliť. Riaďte sa symbolom žehličky a môžete sa stretnúť so štyrmi rôznymi obrázkami. Prečiarknutá žehlička znamená, že sa daná vec žehliť nesmie. Ďalej sa objavujú žehličky s jednou až tromi bodkami, kde jedna bodka znamená, že je možné vec žehliť na nižšej teplote (do 110°C, s naparovaním je nutné postupovať opatrne), dve bodky znamenajú, že môžete žehliť na strednej teplote (do 150°C) a tri, že môžete žehliť na vysokej teplote (do 200°C).

Pozor na rôzne druhy látok

    "So syndrómom vyhorenia mám veľkú skúsenosť. Totálne som vyhorela, až som sa bála ísť medzi ľudí, nejedla som, plakala tri mesiace v kuse bez dôvodu. Dobrovoľne som sa nechala odviesť do nemocnice, kde som si mesiac a pol poležala, denne som komunikovala so psychológom, prebiehali terapie. Samozrejme, nasadili antidepresíva, ale čo mi tiež pomohlo - vidieť okolo seba ľudkov (pacientov) s rôznymi psychickými diagnózami a dozvedieť sa, že som na tom ešte nebola úplne najhoršie. So psychológom sme sa dopátrali k tomu, že všetko sa dialo kvôli psychickému zaťaženiu mojim bývalým manželom a mojou vlastnou matkou," opisuje svoj boj s vyhorením jedna z mamičiek na Modrom koníku.

Vyhorenie však môže stretnúť aj deti.

O syndróme vyhorenia čiže "burn-out syndróme" už určite počul každý. Človek je vyčerpaný a stratí záujem o prácu, koníčky, nemá chuť tráviť voľný čas s priateľmi. Je všeobecne známe, že tento stav postihuje ľudí, ktorí sú prehnane ambiciózni, workoholici a nevedia si oddýchnuť a relaxovať. Lenže v poslednej dobe sa podobný stav objavuje aj u detí. Prečo vlastne vzniká, keď nepracujú? Poďme si to uviesť na pravú mieru.

Nebuďte prehnane ambiciózny

    Dieťa nemá prácu, takže nie je ohrozené kvôli tomu, že by bolo príliš pracovité a zapálené. Hlavnou príčinou u detí sú veľmi ambiciózni rodičia. Ráno do školy, potom na krúžok, potom na druhý, večer rýchlo spať a zajtra znova. Štúdie poukazujú na to, že až dve tretiny všetkých školákov cíti nadmerný stres, tlak okolia a zle spia. To môžu byť prvotné prejavy burn-out syndrómu. Vďaka tomu potom viazne ich sústredenosť a postupom času sa vytráca aj záujem sa v niečom viac rozvíjať.

Ďalšie štúdie naopak potvrdzujú, že dieťa na svoj správny rozvoj potrebuje dostatok voľného času. Aby sa mohlo hrať s kamarátmi, len tak sa pozerať na televíziu alebo si čítať knižky, ktoré ho bavia. Psychológovia sa zhodujú, že práve vo voľnom čase dieťaťa sa rozvíja jeho osobnosť a charakter, jeho budúce "ja."

"Málokto si uvedomuje, aké rozsiahle problémy si môžeme spôsobiť tým, že sa v prehnanej miere a bez premýšľania vystavujeme dennodenne chemikáliám," hovorí Pavla Pavlištová, ktorá radí, ako si vytvoriť non-toxic domácnosť.

    V dnešnom článku vám prinášame rozhovor s Pavlou Pavlištovou na tému non-toxic domácnosť. Pavla Pavlištová je už 4 roky jedným zo správcov facebookovej skupiny "Svět non toxic" a predsedníčkou rovnomenného spolku. Činnosť spolku a skupiny je zameraná najmä na elimináciu škodlivej chémie v každodennom živote, v prvom rade v kozmetike, drogérii a domácnosti. Skupina sa primárne venuje prevencii kontaktnej dermatitídy, atopických ekzémov a alergií. Snaží sa šíriť osvetu o rizikách, ktoré predstavujú syntetické zložky kozmetiky a drogérie. Ďalej ponúka praktické návody, ako a čím tieto potenciálne alebo preukázateľne škodlivé látky nahradiť.

Môžete čitateľkám, prosím, opísať, ako vyzerá non-toxic domácnosť?

    "Non-toxic domácnosť vyzerá veľmi skromne. Nenájdete v nej bežný prací prášok zo supermarketu, aviváž, čistič WC a podláh, osviežovač priestoru a ďalšiu konvenčnú drogériu a kozmetiku. Väčšinu starostlivosti o telo nahrádza bezpečná, tzv. "jedlá" kozmetika, založená na prírodných surovinách, najmä olejoch a prírodných maslách, prípadne kozmetika s vhodným zložením od preverených výrobcov. Upratovanie v netoxickej domácnosti nezabezpečuje Mr. Proper, ale pracia sóda, ocot a prírodné mydlo. Netoxická domácnosť ale nie je len upratovanie a pranie, je dôležité venovať pozornosť aj materiálom (nábytok, textil, riady) aké tvoria náš domov. V netoxickej domácnosti sa snažíme eliminovať tie materiály, ktoré preukázateľne vylučujú toxické látky a nahrádzať ich tými bezpečnejšími."

Ako ste sa k tejto problematike dostali? Čo vás prinútilo vydať sa týmto smerom?

    "Na cestu non-toxic ma priviedli moje dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti. Vlastne to bol trochu paradox, pretože ako speváčka som bola dlhé roky v neustálom kontakte s konvenčnou kozmetikou. Make-up, dekoratívna kozmetika, farby na vlasy, parfumy... Príliš som nepremýšľala o tom, ako veľmi mi tieto skrášľovacie pomôcky môžu negatívne ovplyvniť zdravie. Avšak zdravá som nebola. V 25 rokoch mi lekári diagnostikovali endometriózu. Liečila som sa najprv pod taktovkou oficiálnej medicíny, nemala som nikdy pred mojím "non-toxic" životným štýlom dôvod hľadať iné cesty, úplne som dôverovala konvenčnej medicíne. Ale problémy s endometriózou neboli jediné, pridali sa hormonálne problémy, dlhodobo ma trápila zlá pleť. V mojich 36 rokoch problémy s pokožkou, zrejme aj vplyvom stresu a vyčerpania, vygradovali a objavil sa mi prvýkrát v živote rozsiahly ekzém na tvári.

"Dcéra má tiež dosť trápenia kvôli zubom. Má 3 roky, 2 zuby už má vŕtané, ďalšie 2 ju čakajú, na ďalších dvoch zuboch boli kazy asi iba povrchové. Našťastie to zvláda krásne, k zubárke sa teší. Po prvé si pamätá, že jej vždy pomohla od bolesti, po druhé vždy dostane malú hračku za statočnosť. Viem, že je to z veľkej časti moja vina...

...Od cca roka zle jedla, bola drobček, takže sme boli radi, keď si vzala aspoň sušienku, mávala často lentilky, lízanky. Nikdy mi ale nepila nič sladené (dodnes nesladený čaj alebo najradšej vodu). Čistili sme vždy ráno a snažili sme sa aj večer, ale občas sme zabudli - to bola chyba. Tiež nám zubárka povedala, že sa preukázalo, že baktérie spôsobujúce zubný kaz sú prenosná, čo sme asi tiež zanedbali (občas som oblizla vonku cumlík, ak spadol na zem) a tiež som ju dlho v noci dojčila (do 1,5 roka), potom som zuby už nečistila. Samozrejme si to vyčítam, pretože sme už 2x skončili s bolesťou zuba na pohotovosti a tá bolesť u vlastného dieťaťa je hrozná."

    Každá s napätím očakávame, kedy u bábätka konečne vykukne prvý zúbok. Akonáhle má zúbky, tak sa vyskytne veľa otázok. Ako správne čistiť zúbky? Mám používať prstiačik, kefku, alebo stačí zúbky len utrieť? A čo nočné dojčenie, vadí zúbkom? Veľmi často tiež mamičky v diskusiách riešia, ako motivovať dieťa na čistenie zúbkov, ako zvládať jeho nesúhlas a zlostenie počas čistenia. V dnešnom článku sa pokúsime na tieto a ďalšie otázky odpovedať.

Kedy a v akom poradí rastú mliečne zuby

    Mliečny chrup má 20 zubov a zúbky obvykle vykuknú na svet podľa určitého poradia. Samozrejme sa môžu objavovať výnimky, dieťatko sa môže napríklad so zúbkom už narodiť, alebo mu môže vyrásť o zub viac, či naopak jeden chýbať. Všetky tieto anomálie je nutné riešiť u zubára a riadiť sa jeho odporúčaním. Bežne prebieha prerezávanie mliečnych zubov takto:

• prvé rezáky (jednotky), zvyčajne sú to dolné, sa objavujú medzi 6.-9. mesiacom
• potom nasledujú horné rezáky (jednotky) a to v období medzi 8.-11. mesiacom
• medzi 9.-12. mesiacom sa prerezávajú druhé rezáky (dvojky), horné i dolné
• potom sa objavia prvé stoličky (štvorky), horné i dolné a to v období 12.-18. mesiacov
• potom sa prerežú očné zuby (trojky), horné i dolné medzi 17.-22. mesiacom veku
• a nakoniec druhé stoličky (päťky), horné i dolné medzi 20.-30. mesiacom

    "Keď sa mi narodil syn, hneď sme k sebe priľnuli, aj napriek tomu, že bol v inkubátore. Hneď som dôverovala v naše puto, dojčenie a vedela som, že ak ho budem chcieť dobre spoznať, musím mu vedieť načúvať. Myslím tým aj počuť jeho plač a nebyť voči nemu ľahostajná. Mne sa ľahostajnosť prieči. Sama si nedokážem predstaviť, že by ma niečo trápilo a ja by som volala mame, manželovi alebo kamarátke a oni by mi položili telefón, nech sa najprv vyrevem. To je trošku na hlavu a veľmi odcudzujúcí spôsob. Stratila by som v nich dôveru a presne takto nechcem, aby sa cítilo moje dieťa. Mám okolo seba veľa ľudí, čo mi rozprávajú povedačky o posilňovaní pľúc, manipulácii dieťaťom a podobných táraninách. Vždy poviem, že nemám dôvod. A že som s ním rada. Mňa mama tiež nenechala vyplakať a som snáď rozmaznaná?"

Spoznávate sa v predchádzajúcich riadkoch? Alebo naopak patríte do druhej skupiny rodičov, ktorí sa nenechajú plačom svojho dieťaťa vykoľajiť a nevadí im nechať dieťa vyplakať? Či tak alebo onak, čítajte ďalej. V článku budete mať možnosť dozvedieť sa veľa informácií o vzťahovej výchove a jej dôležitom bode, ktorým je práve dôvera v plač dieťaťa. Ešte než sa ale budeme sústrediť naozaj na plač dieťaťa, zoznámte sa aspoň so základnými informáciami, ktoré charakterizujú, čo to tá vzťahová výchova vôbec je.

Kontaktné rodičovstvo

    Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."

Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:

• Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode. Termín pochádza z angličtiny a doslovne znamená "pripútanie sa." Z vývinového hľadiska sa vlastne jedná o prirodzené pokračovanie prenatálneho vzťahu. Narodené bábätko jednoducho patrí matke na hruď a do náručia, pokiaľ tomu neodporujú vážne zdravotné dôvody. Bonding teda slúži na vytvorenie ranného kontaktného spojenia rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode a do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa matka bude v budúcnosti o dieťa starať.
• Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa. Ide o úplný opak dojčenia, ktoré je stále doporučované v mnohých slovenských pôrodniciach (teda dôsledné kŕmenie každé 3 hodiny). Kontaktné rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že dojčenie je prínosné aj pre matku - hormóny, ktoré laktáciu riadia (teda oxytocín a prolaktín), podporujú vzťah matky k svojmu dieťaťu a pomáhajú jej zostať pokojnou a uvoľnenou. Kŕmenie na požiadanie možno praktizovať aj s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom.
• Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosť matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, čím sa učí poznávať svet.
• Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní. Pri praktizovaní spoločného spania je možné prisunúť detskú postieľku (s odobranou bočnicou) k posteli rodičov. Tento spôsob uľahčuje život predovšetkým matke pri nočnom dojčení, ktoré je potom oveľa jednoduchšie a žena pri ňom môže spať. Je však potrebné zabezpečiť, aby dieťa nespadlo z postele a nezranilo sa.
• Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
• Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia. Rodičovstvo je bezpochyby fyzicky, psychicky i emočne náročné, preto treba o svojich potrebách hovoriť, nájsť si v okolí ďalších podobne zmýšľajúcich rodičov. Mamička by mala spať, keď spí dieťa, zapojiť partnera do starostlivosti o dieťa a nájsť si denne aspoň niekoľko minút pre odreagovanie sa, relaxáciu, koníček - proste sama na seba.
• Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje. Hranice ale nemusia byť striktné a v prípade potreby sa môžu posúvať, prispôsobovať situácii a vyvíjať sa. 

    Ženský prechod, čiže menopauza, je v dnešnej dobe už téma, o ktorej všetci vedia a nikto sa nehanbí o nej verejne hovoriť. U mužov je to iné. Andropauza sa ešte nedostala do povedomia ľudí a muži sa za ňu často hanbia.

    Pri andropauze, čiže mužskom prechode, dochádza u mužov k poklesu pohlavných hormónov, hlavne testosterónu. Nemusí byť tak výrazný, ako býva u žien, avšak tiež ho sprevádzajú zmeny v bežnom chlapskom živote. Andropauza trvá oveľa dlhšiu dobu. Štúdie totiž ukazujú, že testosterón začne ubúdať už okolo 30. roku, ale nemusí to byť hneď vidieť. Prejavy sa poriadne "rozbehnú" až okolo päťdesiatky. Ťažko sa popisujú, pretože sú u každého muža veľmi individuálne a každý sa s nimi dokáže inak popasovať.

"Mužský prechod začína o niečo neskôr ako ženský, typicky medzi 50 a 60 rokmi. Podstatným rozdielom je aj to, že zatiaľ čo žena po dokončení menopauzy už nie je schopná priviesť na svet dieťa, mužské reprodukčné schopnosti nie sú zásadne ovplyvnené, ak vynecháme znížený sexuálny apetít," vysvetľuje gynekológ MUDr. Pavel Turčan.

Ako spoznáte u muža andropauzu?

    Andropauza sa prejavuje hlavne psychicky. Nápadné sú zmeny nálad, únava, depresívne stavy, podráždenosť alebo nechuť do vecí, ktoré muža predtým napĺňali a robil ich rád. Veľa pánov vďaka prechodu stráca záujem o svoje koníčky. Podobne ako u žien sa môžu vyskytnúť návaly tepla, poruchy spánku a pocit celkovej nespokojnosti vo vlastnom tele.

Čo sa týka fyzických prejavov, s úbytkom testosterónu súvisia hlavne problémy v sexuálnom živote. Začínajú predovšetkým poruchy erekcie. Čo potom samozrejme podporuje psychické problémy, pretože muž potom stráca pocit, že je dostatočne "mužný" a klesá mu sebavedomie. A tak sa vytvára začarovaný kruh.

"Asi záleží na každom, určite som do mesiaca po cisárskom reze striktne nič nezdvíhala, potom už som sa tak nestrážila, chodila na dlhé prechádzky, od 2. mesiaca som plávala, v 3. mesiaci sme už chodili po horách, medzi 4.- 5. mesiacom som skúsila posilňovať priamo brucho, ale po pár opakovaniach ma začala nepríjemne ťahať a štípať jazva, aj pri chôdzi, tak som to zase obmedzila. Ale ja nie som extra športový typ," opisuje, ako sa dostala späť do formy, jedna z mamičiek v diskusnom fóre.

    Ak ste rodili cisárskym rezom alebo viete, že tak budete musieť porodiť svoje bábätko, určite vás zaujíma, ako sa potom o svoje telo starať. Cisársky rez (alebo sekcia) nie je len jazva, ktorá vám po pôrode zostane, ale aj veľa porušených svalov v oblasti brucha a panvového dna.

Sekcia automaticky neznamená valiacu sa lavínu problémov, ktoré po takomto pôrode môžete mať, je ale dobré im predchádzať - správnou starostlivosťou o jazvu, správnou manipuláciou s bábätkom tak, aby ste správne zaťažovali svaly v oblasti brucha a chrbta a tiež možným cvičením, ktoré hojenie podporí .

Prvé dni - nenechajte sa zastrašiť bolesťou 

    V prípade bolestivosti operovaného miesta sa nebojte užívať lieky proti bolesti -  také, ktoré sa nevstrebávajú do materského mlieka, ako je Paralen, Ibalgin alebo Diclofenac. Nie je čas hrať sa na hrdinu - úľavou od bolesti zabránite väčšej únave, podráždeniu, budete mať väčší priestor na kochanie sa vašou novou láskou. Ďalším problémom, ktorý bolesť prináša je, že sa budete pod jej vplyvom rôzne hrbiť a vyhýbať pohybu a to vám z dlhodobého hľadiska nepomôže. Jednak si koledujete o zablokovanie nejakej časti chrbtice a tiež sa nenaučíte včas pohodlne dvíhať z postele, líhať si do nej a nosiť bábätko tak, aby to bolo bezpečné a nebolestivé. Ak sa to budete učiť so silnými bolesťami, urobíte len polovicu práce.

Samotnú jazvu je potom treba dobre vetrať, nezakrývať ju vysokými nohavičkami celý deň alebo lemom nohavičiek či nohavíc. Ak vám vyhovujú sieťované popôrodné nohavičky, pokojne ich noste aj po návrate domov z pôrodnice - jazva bude pekne dýchať a nebude úplne zakrytá látkou. Navlečte sa do šiat či dlhých tričiek a ak sa musíte obliecť do chladnejších dní, noste prádlo s vysokým pásom, ktoré jazvu nebude dráždiť. Od prvého dňa si ju umývajte a môžete ihneď začať jemne masírovať, aby vám v nej nevznikli zrasty. V prvých dňoch môžete na noc používať dezinfekciu alebo obklady zo silného odvaru repíka lekárskeho. Oba prostriedky zabraňujú zapáleniu rany a urýchľujú hojenie. Oba prostriedky aj farbia, preto si dávajte pozor na oblečenie a okolie, kde budete hojace prostriedky aplikovať.

    "Ja mám zdravé dieťa, ale sama som sa narodila so šedým zákalom oboch očí a pred mesiacom mi diagnostikovali aj zelený zákal. Navyše mám nystagmus (nekontrolovateľné, rýchle pohyby očí) a ťažkú tupozrakosť. A aj napriek tomu žijem normálny život. Vyštudovala som VŠ, teraz som si založila svoj projekt, mám rodinu. Samozrejme sú veci, ktoré nemôžem robiť, a sú chvíle, kedy som naštvaná na svoj zlý zrak, ale fungujem, ako najlepšie to ide. Píšem to preto, aby som vás povzbudila, že aj vaše detičky, ktoré nevidia, môžu byť v živote spokojné, úspešné a šťastné."

Keď sa do rodiny narodí nevidiace dieťa, je to pre rodičov obrovský šok. Najskôr je nutné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať a snažiť sa ju prijať. Každý z rodičov samozrejme spracováva túto situáciu odlišne a môžu kvôli tomu medzi nimi vznikať nemalé spory. Našťastie existuje niekoľko miest, kam sa môžete, ako rodičia, ktorým sa to stalo, obrátiť s prosbou o pomoc. Pomôžu vám nielen poskytnutím napríklad psychologickej pomoci, ale hlavne vám poradia, kde hľadať pomoc, ako k nevidiacemu dieťaťu pristupovať, ako ho vychovávať, kam ho dať neskôr do škôlky a školy a zapožičajú vám aj kompenzačné pomôcky. Verte, že aj nevidiaci môžu žiť plnohodnotný život a byť šťastní.

Zrakovo postihnutým nestačia okuliare ani kontaktné šošovky

    Dieťa so zrakovým postihnutím môže mať znížené zrakové schopnosti rôzneho druhu a stupňa. Vždy sa ale jedná o natoľko vážne poškodenie zraku, že ovplyvňuje bežný život (priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, prístup k informáciám, sociálne vzťahy a podobne). Hovoríme o prípadoch, keď nedostačuje bežná korekcia, teda okuliare alebo kontaktné šošovky. V praxi ich títo ľudia nosia, pomôžu im vidieť trochu lepšie a chráni ich oči pred úrazom. Ale zraková strata je natoľko veľká, že ani s nimi nemôžu fungovať ako zdraví ľudia.

Podľa závažnosti postihnutia zraku hovoríme o 4 kategóriách zrakovo postihnutých:

1. nevidiaci

    Vaša sestra, švagriná, alebo kamarátka sa práve stala mamou, priviedla na svet nový život a v jej živote nastáva nové obdobie, kedy sa pre ňu veľa zmení. V darčekoch pre bábätko majú všetci jasno. S oteckom si pripíja okolie na nového potomka a domáci bar zapĺňa darovanými fľaškami alkoholu. Nová mamina však ostáva často bokom. Mnohých ani nenapadne, že pozornosť a darček by potešili aj mamičku.

Keď sa narodí bábätko, je krásnym zvykom kúpiť mu k narodeniu darček. Vyberať sa dá zo širokej škály oblečenia, praktických a vecných darov ako sú plienky alebo kozmetika, až po šperky, amulety.

Keď sa idete prvýkrát pozrieť na novonarodené bábätko, určite pre neho máte darček. Myslite však aj na to, ako sa cíti jeho mamička, a že sa nesmierne poteší, ak budete myslieť aj na ňu samotnú. Ku krásnemu oblečku, či halde plienok, ktoré nesiete bábätku, pripravte pekný darček aj pre novopečenú mamičku. Dáte jej tak najavo, že sa s ňou tešíte a že si prajete, aby jej v novej životnej úlohe bolo dobre. Podľa toho, ako sa vaša novopečená mamička cíti, aké má záujmy a ako k materstvu pristupuje, jej môžete venovať darček, ktorý bude ten pravý.

Neviete, čo kúpiť? Pozrite sa na naše inšpirácie na originálne a milé darčeky.

Strom života

    Ak majú vaši priatelia či príbuzní, ktorým sa bábätko narodilo, záhradu, môžete im kúpiť sadenicu stromčeka. Ten môžu ako symbol narodenie dieťaťa na záhrade vysadiť. Ak sa spýtate svojich rodičov a známych, ktorí vysadili strom po vašom narodení či narodení vašich súrodencov alebo priateľov, určite vám potvrdia, ako krásne je sledovať rast stromčeka aj detí zároveň. Ako fascinujúci je pohľad na strom, ktorý tak rýchlo vyrástol z tej malej sadeničky - rovnako ako ich deti - a čoho všetkého bol za tie roky na ich záhrade svedkom.

"Krátko pred tým, ako mala Dominička tri roky, som si začala všímať, že veľa pije. Bolo to na jar, myslela som, že je jej len horúco. Veľa aj cikala, nemohli sme sa zbaviť  nočných plienok. Uvedomila som si tiež, že je viac unavená, zase začala po obede spať, nechcela chodiť von, hoci sme normálne bývali vonku celé dni. Zverila som sa s tým detskej lekárke počas trojročnej prehliadky," opisuje Ivana chvíľu, keď sa zoznámila s diabetom.

Cukrovka, ochorenie odborne nazývané diabetes mellitus, bola vždy všeobecne pokladaná za chorobu starých alebo obéznych ľudí, ktorí ochoreli v dôsledku zlej životosprávy. Takto ochorieť, či si cukrovku vypestovať, možno v prípade takzvaného druhého typu cukrovky. Diabetes prvého typu, na ktorý ochorejú i deti, a to čím ďalej, tým viac mladšieho veku, vzniká ako chyba autoimunitného systému - nehrá tu rolu ani štíhlosť, ani výživa dieťaťa, ani to, ako veľmi má dieťa rado sladké.

Pre mamičky, ktorých deti ochoreli na cukrovku, je podpora a výmena skúseností obzvlášť potrebná. Život s dieťaťom, ktorému je potrebné udržiavať hladinu inzulínu, je totiž náročný nielen na čas, ale hlavne na emócie mamičiek i detí. Deti choré na diabetes prvého typu si musia zvyknúť na pravidelný režim vo výžive, ale aj na pichanie injekcií inzulínu, ktoré je nutné podávať aj niekoľkokrát denne.

Prečo deti ochorejú na cukrovku?

    Detí s cukrovkou nielen že stále pribúda, ale navyše postihuje čím ďalej mladšie deti - predškolákov, batoľatá, ale často už aj dojčatá, čo je najviac alarmujúcou správou pre lekárov, ktorí sa týmto ochorením zaoberajú.

Prevažná väčšina týchto detí trpí cukrovkou prvého typu. Tá nemá nič spoločné s výživou ani s telesnou dispozíciou či s množstvom skonzumovaného cukru, na rozdiel od diabetu druhého typu, na ktorý ľudia ochorejú najčastejšie až v staršom veku či v dôsledku dlhodobo zlej životosprávy a s tým súvisiacej obezity.

Čo je to vlastne imunita? Jednoducho povedané ide o schopnosť ľudského organizmu brániť sa všetkému, čo vyhodnotí ako škodlivé. Táto schopnosť sa rozvíja najviac v detskom veku, a aj keď to, ako bude fungovať, je z veľkej miery dané geneticky, môžeme ju zásadne ovplyvniť. Ako? Vcelku jednoducho - čo najlepším spôsobom života.

Základ tvorí čo najkvalitnejšia a najpestrejšia strava s dostatkom vitamínov a minerálov, dostatok pohybu - hlavne na čerstvom vzduchu, psychická pohoda, ale tiež vhodné hygienické návyky (nie však prehnané).

Imunita človeka sa začína budovať hneď po narodení. Vlastne by sa dalo povedať, že ešte skôr, pretože úplné základy sa utvárajú už v prenatálnom období - teda u mamičky v brušku. Najviac sa potom rozvíja v dojčenskom, batoľacom a predškolskom veku.

Jedným z najdôležitejších orgánov pre čo najlepší vývoj a funkciu imunitného systému je črevo. Príde vám to zvláštne? Je to naozaj tak. V čreve totiž sídli až okolo 70% imunitného systému. Zásadný význam pri rozvoji imunity má správna črevná mikroflóra - teda osídlenie čreva vhodnými baktériami.

K prvému osídlenia dochádza už počas pôrodu, a preto je spôsob pôrodu jedným z prvých faktorov ovplyvňujúcich osídlenia čreva bábätka (pred pôrodom je črevo bábätka sterilné). Pri vaginálnom pôrode si bábätko "nazbiera" prospešné baktérie pri prechode pôrodnými cestami od matky.

Ďalší bonus je potom čo najskorší kontakt koža na koža. Vďaka tomu sa koža bábätka pomaly osídľuje baktériami z kože mamičky.

Nezrelý imunitný systém novorodenca je potom tiež konfrontovaný s baktériami a vírusmi, ktoré matkina imunita pozná a vie sa proti nim účinne brániť vhodnými protilátkami. Tie sa potom k dieťatku dostanú v materskom mlieku.

Naopak, deti narodené cisárskym rezom sú o toto prvotné osídlenie ochudobnené. Namiesto toho ho ako prvotné osídľujú baktérie z nemocničného prostredia. Zaujímavé je, že niektoré lekárske štúdie sa už zaoberajú tým, ako o tieto prospešné baktérie bábätká narodené cisárskym rezom neochudobniť. Jedna štúdia napríklad skúšala metódu, kedy sa novorodenec narodený cisárskym rezom potrel vaginálnym sekrétom matky. Metóda z tejto štúdie má však medzi odborníkmi ako svojich priaznivcov, tak svojich odporcov.

Zdravý novorodenec aj napriek svojmu nezrelému imunitnému systému v prvých mesiacoch svojho života ochorie našťastie len výnimočne. Ako je to možné? Rodí sa totiž s tzv. novorodeneckou imunitou. Tú tvoria napr. makrofágy (druh bielych krviniek, ktoré dokážu rozpoznať a zničiť škodlivé mikroorganizmy), ale hlavne s obrannými látkami získanými od matky počas tehotenstva. Sú to tzv. materské protilátky IgG, ktoré prechádzajú cez placentu. Ich množstvo je u novorodenca veľmi vysoké, ale už počas prvých mesiacov rapídne klesá, až okolo 7. mesiaca takmer vymiznú. Prechodný nedostatok protilátok, kedy hladina materských protilátok značne klesne, ale tvorba vlastných ešte nie je dostatočná, je hlavne medzi 3. a 6. mesiacom života dieťaťa. Preto je v tomto období bábätko obzvlášť náchylné na získanie rôznych infekčných chorôb. 

 "Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku,"  upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

S prichádzajúcou zimou a začiatkom vykurovacej sezóny sa v bytoch a domoch môže objaviť problém s  vlhkosťou a s tým spojené rosenie okien. Príčinou týchto problémov však nie sú nové, dobre nastavené a perfektne tesniace okná, ale predovšetkým nedostatočné vetranie. Vysoká vlhkosť pritom nielenže môže poškodiť zariadenie domácnosti, ale môže mať aj negatívny dopad na zdravie.

Prečo je vetranie také dôležité

    Vetranie je najlacnejší a najúčinnejší spôsob, ako sa zbaviť prebytočnej vlhkosti v domácnosti. Len dýchaním každý z nás vylúči až tri litre vody za deň. V nevetraných miestnostiach sa vďaka vyššej vlhkosti darí plesniam a roztočom, čo môže mať neblahý vplyv na vznik alergií, astmy a iných chorôb.
"Podstatným prínosom vetrania je prívod čerstvého vzduchu. Dýchaním produkujeme oxid uhličitý. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého vo vydýchanom vzduchu spôsobí zhoršenie výmeny plynov v pľúcach a zníži sa tým okysličovanie krvi. To vedie k ospalosti, únave, poruchám sústredenia a bolestiam hlavy. Zhorší sa aj kvalita spánku," upozorňuje praktický lekár MUDr. Michal Lazák.

"U nás sa vetrá ráno. Povypínám všetko kúrenie a vetrám asi tak 15 - 20 min (podotýkam v zime), potom zapnem kúrenie a kúrim - ono sa to nezdá, ale rýchlo sa to vykúri. Cez deň potom vetrám 3 - 5 minút a bez vypínania kúrenia urobím taký prievan. Každé ráno chodím a utieram vodu z okien a niekedy aj z parapetov. Predtým sme mali pleseň v rohu vedľa postele, kde bol písací stôl a za posteľou - hrôza, skoro do pol steny. Nejako sa nám to podarilo zlikvidovať, ale bol to boj - ja mám z toho problémy s dýchaním," opisuje jedna z mamičiek v diskusii na Modrom koníku. 

Nové okná za vlhkosť v byte nemôžu

"Ja mám bohužiaľ zlú skúsenosť z vlastného detstva. Boli sme lyžovať a zrazil ma 120kg chlapík, pretože išiel rýchlo a už to nedokázal ovplyvniť a vrazil do mňa. Mala som 8 rokov. Dopadlo to tak, že nás viezla dole horská služba, ja som mala otras mozgu a on mal rozseknuté čelo od mojej lyže. No, bol to zázrak, že sa nestalo nič horšie. Takže si dávajte pozor, nikdy neviete, čo sa môže stať, pretože do hlavy ostatným nevidíte."

Zima zaklopala na dvere a s ňou prišli aj rôzne zimné radovánky, ktoré deti veľmi bavia. Lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie... Ale práve v tomto období je, podľa štatistík a lekárov, zvýšené riziko úrazov. Ako im môžete vy, alebo samotné deti, predchádzať? A na čo je dôležité pri športovaní v zime nezabúdať? Odpovede sa dočítate v tomto článku.

    Najviac úrazov v zime vzniká pri športovaní alebo pri obyčajnej chôdzi po namrznutom chodníku. Z hľadiska obdobia sú najrizikovejšie mesiace február a marec, kedy sú na Slovensku jarné prázdniny a rodiny vyrážajú vo veľkom do hôr. Za množstvom úrazov stojí nedostatočné vybavenie a precenenie síl. Veľa detí cez rok nič nerobí a zrazu majú zjazdiť zjazdovky, alebo robiť piruety na ľade.

Nepodceňujte športovú výbavu

    Je to síce vizuálne pekné, keď má dieťa zladenú farbu bundy s lyžami, ale to ho pred úrazom nezachráni. Ak vyrážate s deťmi na lyže alebo snowboard, zainvestujte do kvalitnej helmy a chrániča chrbtice, čiže korytnačky. Nemusí byť z najdrahších, ale všetko by malo perfektne sedieť a dieťa by sa v tom malo cítiť dobre. Ak sa vo výbere nevyznáte, nechajte si poradiť od skúsenejších. V dnešnej dobe vám predajcovia v športových obchodoch pomôžu s výberom. Ak nie sú príliš ochotní, alebo vás prehliadajú, zájdite do inej predajne. Ide redsa o zdravie vášho dieťaťa, tak sa nenechajte znechutiť a vyberte to, čo bude vášmu dieťaťu naozaj vyhovovať.

Určite kúpte aj lyžiarske okuliare, ktoré chránia oči pri pádoch a pred cudzími telesami, ktoré by mohli do očí vletieť počas jazdy. Je dobré zamyslieť sa aj nad farbou oblečenia, v ktorom dieťa lyžuje. Čím výraznejšia, tým lepšie. Je dôležité, aby bolo dieťa na zjazdovke vidieť. A v neposlednom rade, nezabúdajte na každoročné nastavenie lyží.

"Pre mňa boli najkrajšie Vianoce, kým som na Ježiška verila. Tá radosť, to prekvapenie, keď som ráno na Štedrý deň našla v obývačke rozsvietený stromček, tá nedočkavosť na darčeky. "

Nie je nič krajšie, ako vidieť rozžiarené detské očká pri vianočnom stromčeku. Celý rok sa tešia na to, že im Ježiško pod stromček prinesie to, čo si želali. Na druhej strane, existujú aj názory, že nie je vhodné deťom hovoriť, že darčeky nosí Ježiško a takí rodičia rovno hovoria svojim deťom pravdu. Klamať sa nemá, to je jasné. Ale nepatrí práve lož o malom obdarovateľovi k tým výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo?

Je správne nechať deti, aby si mysleli, že darčeky nosí Ježiško a nie otec s mamou? Alebo ich máte hneď od detstva vystaviť realite a oznámiť im, že tá tajomná bytosť, ktorá vedľa u susedov robí stopy v obývačke, vlastne vôbec neexistuje a je to len klam? Odpoveď na takúto otázku rozhodne nie je jednoduchá a vlastne ani jednoznačná. Nezhodnú sa ani odborníci, tak ako by sa mohli zhodnúť rodičia. Rozhodnutie nakoniec padne na vás.

My vám len skúsime priniesť dva uhly pohľadu.

Ježiško ako symbol Vianoc

    Príbeh o Ježiškovi patrí k tomu najkrajšiemu pre každé dieťa. A mnoho odborníkov sa prikláňa k tomu, aby rodičia nechali deti veriť v Ježiška čo najdlhšie. Ak vaše dieťa rado verí v magické a tajomné veci, nie je žiadny dôvod, prečo by ste mu to nemali dopriať. Aj v mladšom školskom veku majú deti stále radi mágiu a kúzla a často aj tie, ktoré už pravdu poznajú. Napriek tomu píšu svoj list, a tak trochu s nádejou dúfajú, že si ho neodnesie mamička ale ten, na ktorého tak dlho verili.