Dostali sme možnosť zapojiť sa do testovania piškót od Sedity.

Možno sa pýtate, čo sa už len dá testovať na piškótach? 🙂 Všetko sa dá testovať.

Seditu poznáme všetci už roky a na ich výrobkoch vyrástli naše mamy, otcovia, ba aj naši starí rodičia. Predsa je to 70-ročná kvalita na našom trhu.

Musím sa priznať, že som nikdy nečítala zloženie piškót a naozaj som ostala milo prekvapená, že sú upečené len z troch prísad a tými sú : 

pšeničná múka,vajíčka a cukor.

Mini piškóty

Azda každý z nás má občas svoj vyhorený deň. Deň kedy sa zobudí a už pri otváraní očí vie, že je rozbitý. Po prebdenej noci a asi desiatich kojeniach vchádzam do kuchyne, v ktorej nájdem bordel ešte z večere, hoci mi makrón tvrdil, že uprace, pretože „mama, choď si oddýchnuť“. Predýcham to. Hovorím si „veď je to len pár hrncov“ a na hodinách svieti 5 hodín ráno, čiže ak si pohnem, stihnem si ešte vypiť v kľude jednu kávu. Pohla som si a so šálkou voňavého turka sadám na gauč, keď zrazu počujem „maminkáááááá, maminkáááá“. Ouuuuuuuukej, Kika je hore, nevadí, zapnem spievankovo a tu kávu si proste dám. No nie, nedám, pretože už za pár sekúnd počujem „uáááá,uáááá...“ nášho trojtýždňového Rafaela. Tak nič. Nádych-výdych a idem na to.

Raňajky, varenie, ihrisko, kŕmenie, uspávanie a zrazu konečne čas na tú moju kávu. Studenú, ale stále moju. Ako pekne ma čaká. Napijem sa a hovorím si, že chutí ako to ice latte pred 5 rokmi v Portoriku, keď som ešte bola krásna a bezdetná. Och, kde je ten môj bezstarostný život, keď som mala čas na seba?!

Viem, asi to teraz znie mätúco, no som naozaj šťastná, že mám moje detváky. Milujem ich najviac ako sa dá, o tom potom, ALE chýba mi ten čas kedy som len sama so sebou. Ja viem, ono to príde. Detí podrastú, začnú lepšie spať, chodiť do škôlky, na krúžky a zrazu bude všetko jednoduchšie. Ja však netúžim po tom, aby to rýchlo ubehlo, chcem len vsunúť nejakým zázrakom do dňa 2 extra hodiny. 2 hodiny, kedy budem sama so sebou. Budem si čítať, nafarbím si vlasy, pojdem sa prejsť, no a potom sa opäť vrátim k upratovaniu hračiek, kojeniu, vareniu a čítaniu rozprávok. Ale tie dve hodiny by proste bodli. 

Zobudím sa z toho sna a opäť si sľúbim, že dnes večer pôjdem spať skôr a v posteli si prečítam aspoň pár strán z tej knihy, ktorú som dostale v apríli na narodky. Dnes to tak určite bude, a ak by aj nie, budem myslieť na tú svoju studenú rannú kávu, ktorá ma bude poobede opäť čakať na linke.

Blondínka v Benátkach

Zdalo sa jej, že čas ubiehal rýchlo, keď sa sústredila na fyzický kontakt s pacientami. Keď však vošla do sesterne, aby niečo ponahadzovala do počítača, mala pocit, že čas sa spomalil. Sústredene pozerala každých desať minút na hodiny nad sebou, kedy konečne nastane prestávka. Nevedela sa dočkať, kedy uvidí Tomášove zamilované oči. Odvtedy, čo navštívila Juraja, túžila po Tomášovom objatí čoraz viac. Chcela sa v ňom skryť a sústrediť sa iba na prítomnosť s ním. Zopárkrát dokonca letmo pozrela na stranu, kde bola jeho lekárska izba, Tomáša však nevidela. Zato Lenku tú dnes videla už trikrát. Hoci zakaždým, keď sa uvideli, Lenka sklopila pohľad, prestávala sa v jej blízkosti cítiť dobre a vždy potrebovala pár minút k tomu, aby sa upokojila, keď sa jej z dohľadu stratila. Taňja prišla do sesterne a pripomenula Zuzke, že už by mala odísť na prestávku. Okamžite jej  podskočilo srdce pri tých slovách. Veselo sa na ňu usmiala a rýchlo vybehla von, smerom k výťahom. Premýšľala, či je už Tomáš u seba a ako by sa k nemu mohla nebadane dostať. Zrazu jej vo vrecku začal vibrovať mobil. Zuzka sa veselo usmiala a okamžite zdvihla. 

"Zuzka? Asi sa nedostanem včas do nemocnice. Prepáč mi." vyslovil ľútostivým hlasom. Zuzka si sklamane vzdychla. 

"To nevadí. Tak sa uvidíme, keď budeš mať čas." hoci sa snažila znieť neutrálne, sklamanie sa jej v srdci začalo rozlievať. 

"Mohol by som ťa o niečo poprosiť? Potreboval by som, aby si išla pre výsledky krvi pacienta z osmičky a vzala ich k sebe. Hneď ako budem môcť prísť, sa po ne zastavím. Nerobilo by ti to problém?" jeho hlas bol vážny a profesionálny. 

"Samozrejme pán doktor, hneď to bude." hravo odpovedala. 

"Zavolám ti, keď si nájdem trochu času." náhle zložil. Zuzka sa zamračene pozerala na displej. S prekvapeným výrazom si vložila mobil naspäť do vrecka a odhodlane sa vybrala na hematológiu. Keď privolala výťah, okamžite sa jej objavili spomienky na to, ako sa tam dvakrát s Tomášom ocitli sami. Zaplavila ju obrovská túžba. Kiež by tu teraz s ňou mohol byť. Privrela oči a snažila sa myseľ upokojiť tým, že Tomáš je doktor a má veľa povinností. Zrazu ju niekto chytil za ruku a vtiahol dnu, do otvárajúceho sa výťahu. Zamračene sa otočila smerom, kde stál ten, kto ju tak náhle prepadol. Keď však uvidela jeho tvár, ihneď sa jej tvár rozžiarila šťastím.