Sme taká skoro normálna rodinka. Žijeme v dome ja - maminka, Nanynka-moja mama, môj syn Tadeáško a psík Honey-moon. Môj život bol boj. Dlhé roky som bojovala so škaredo u ženskou chorobou- endometriozou. Tie, ktoré si to zažili vedia, ako bolesti znemožňujú normálny život. Sprievodným javom je aj neplodnosť. Keď uz nezaberali žiadne lieky a chémiou som bola plná...

Rozhodla som sa svoj život zmeniť od základov. Zmena stravy, postoja voči životu, voči ľudskej hlúposti či závisti. Ku môjmu synovi mi okrem umelé ho oplodnenia dopomohol môj lekár ajurvedy a rovnako ako zmena môjho životného štýlu. Som si tým viac ako istá, keďže to nebol žiaľ prvý pokus. ALE BOL KONEČNE ÚSPEŠNÝ ! A ja som sa po 7.rokoch konečne smela stať maminou.

Môj syn prišiel na svet za veľmi dramatických okolností a neustále ďakujem lekárom, ktorí nás zachránili. Žiaľ príchod na svet o 2 mesiace skôr si vypýtal svoju daň. Prežívala som peklo, ktoré si dokážu predstaviť len tie, čo si to prežili na vlastnej koži.  Materské mlieko sa mi v podstate nikdy nespustilo a ja som sa pasovala s kritikou okolia... Vtedy som už však vedela, že ked som svojmu synovi nemohla dať to, čo mohli dávať iné maminy... Musím sa o jeho zdravie postarať inak. Do dnešného dňa dávam pozor na to, čo nám príde na stôl... a mam v pláne pokračovať v tom, kým budem môcť. Som nesmierne vďačná za možnosť otestovať zdravé produkty a vyskúšať všetko, čo sme dnes dostali.

Ps: syn už sedí na krabici a plánuje si ju vziať aj do postele!

Tešíme sa,

Silvi

V každej rodine raz nastane situácia, kedy rodičia musia dieťa nechať doma samé. Tento deň D(ôvery) by mal nastať vtedy, keď je dieťa na to pripravené. Ako to zistiť? S tým vám pomôže psychologička Mgr. Juliana Ambrová. 

Kedy je vhodný čas nechať dieťa doma osamote? V akom veku?

Je ťažké presne povedať, v ktorom veku už môže rodič nechať dieťa doma samé, na to neexistuje presné pravidlo. Vo všeobecnosti sa za akúsi hranicu pokladá 10. rok života dieťaťa, ale môžeme to rozšíriť na obdobie medzi 9. - 12. rokom. U mladších detí sa predpokladá, že nie sú dostatočné zrelé a nemajú dostatok skúseností, aby dokázali správne vyhodnotiť kritickú situáciu, a podľa toho sa zachovať. Samozrejme, existujú aj výnimky, ale nedá sa na to stopercentne spoľahnúť. Ten správny vek by ale mali vyhodnotiť rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a vedia, čo dokáže zvládnuť, a čo nie.

Dieťa, ktoré nechávate doma samé, by malo v prvom rade zvládať samoobslužné aktivity ako samostatné jedenie,  či návšteva WC. Malo by už vedieť telefonovať a poznať naspamäť dôležité telefónne čísla, či obsluhovať niektoré spotrebiče. Rodičia by mali nechať dieťa samé len vtedy, keď sú si istí, že sa dokáže na chvíľu o seba postarať. Inak ich ratolesť vycíti neistotu a bude sa osamote báť.

Zakaždým by však mali byť rodičia opatrní a nezabúdať aj na zákony. Podľa zákona by nemalo doma bez dozoru ostávať žiadne maloleté dieťa  - a to ani na hodinku. Pri nahlásení na polícii alebo sociálke by mohli mať nepríjemnosti.

Zaujímavé. To určite mnoho rodičov nevedelo. Dal by sa klasifikovať aj čas? Ako dlho môže ostať dieťa doma v tom-ktorom veku? Napr. 9-ročné hodinku, 10-ročné 2 hodiny, atď.?

Krásny deň, dámy,

vítame medzi nami novú Ambasádorku, ktorá sa stala tvárou a hlasom pre Popradské kávy a čaje, Ivanku, alebo pre vás známejšie @lola777 🙂

Tešíme sa na túto chutnú a voňavú spoluprácu a predovšetkým na to, že vám všetkým môže priblížiť svet voňavej kávy a chutného čaju. Už teraz má pre vás pripravené zaujímavé súťaže a príspevky, ktoré vás, veríme, zaujmú.

Ivanka, prajem ti príjemné ambasádorovanie, držím palce!

A nezabudnite sledovať jej profil a pridať sa do jej skupiny ;)

Váš Vivi

Ako ušetriť na materskej či rodičovskej dovolenke? Pýtame sa každý mesiac. Zaplatíte účty, nájom, inkaso, taký paušál, onaký  paušál a ostane vám biedna suma na hospodárenie. Áno dámy, je to ťažké, ale vo väčšine prípadov sa to dá. K takému receptíku potrebujete prísady ako skromnosť, trpezlivosť a chuť. Hlavne chuť. Ak si poviete, že sa niečo nedá, tak sa to naozaj nebude dať. Ide o to, aký zaujmete postoj. Chcete ušetriť na materskej? Tak hor' sa do čítania!

Povieme si skôr, ako niečo ušetriť na rodičovskej, pretože na materskej dovolenke sa to ešte celkom dá. Prvý mesiac si spravte testovací. Odložte si hoci len 10 eur tak, aby ste na ne nemohli siahnuť v žiadnom prípade. Pretože vedomie, že som si síce peniažky odložila, ale kedykoľvek na ne môžem siahnuť, vytvárajú rezervu, s ktorou počítame a ktorú podvedome zarátavame do nášho rozpočtu. Tu je malý zoznam, ktorý vy samé môžete v diskusii rozšíriť o vami overené tipy.

POTRAVINY

Moja mamina stále vravievala: Najviac môžeš ušetriť na potravinách. A pri vlastnom dieťatku vidím, že je to pravda. Keď je človek zvyknutý na nejaký ten štandard, ktorý musí počas rodičovskej dovolenky rozpustiť, je to ťažké, ale dá sa to. Takže k veci:

• Ak máte kúsok zeme, alebo možnosť niekde niečo pestovať a uskladniť (hoci len na balkóne), jednoznačne to urobte. Špenát, brokolica, paradajky, papriky, uhorky, rôzne typy ovocia nie sú veľmi náročné na starostlivosť. Ak nemáte možnosť pestovania, je treba využiť sezónne predaje na trhu, sledovať debničkárov online, chodiť zbierať lesné ovocie a všetko mraziť. My sme ako deti jedli šesť dní v týždni zemiakové jedlá (halušky, lokše, placky, francúzske zemiaky, zemiakové polievky na sto spôsobov) a v nedeľu sme mali kurča. Vitamíny sme získavali napr. z mrazenej malinovej či jahodovej drene. A málokedy sme boli choré. 
• Čo sa týka drobných detičiek – samozrejme vám neúrekom peňazí ušetrí dojčenie. Niektoré ženy z vážnych príčin nemôžu dojčiť, ale je to naozaj malé percento. Aj na našom fóre nájdete mnoho príbehov, kedy sa maminky rozdojčili aj po troch týždňoch. Ale to je už iná téma. Neskôr detičkám opäť sezónne variť a mraziť. Poprípade je výborné sterilizovať zeleninové či mäsové výživy. A môžete si navariť na týždeň či aj mesiac dopredu. Ovocné výživky si môžete navariť a zasterilizovať na celú zimu (jablká sa dajú zohnať aj zadarmo). Nekupovať deťom žiadnych pribináčikov, ktoré sú nekresťansky drahé. Ja svojej malej robievam na večeru napr. puding s kompótom, ryžu v mlieku, či krupicu. Jedlá, na ktorých sme vyrastali aj my.
• Variť jednoducho. Naozaj nemusíme jesť mäso každý deň. Je len dôležité, aby sme prijímali dostatok živín aj v iných potravinách. Výborné a zdravé jedlá sú napr.: zeleninové polievky od výmyslu sveta, brokolicová omeleta, zem. lokše s pečienkou, zapekané cestoviny. A sýte: fazuľková polievka (klasická a na zeleno), šošovicová, kapustnica, zemiakový prívarok...Strukoviny majú veľmi veľa živín. 
• Sledovať letáky. Do obchodu chodiť so striktným zoznamom, čo nepotrebujem, jednoducho nekúpim (maminky, v tomto bode musíme byť na seba prísne). V hypermarketoch majú pár hodín pred záverečnou výrazné zľavy na pečivo. V špeciálnych kútikoch nájdete potraviny s končiacim dátumom spotreby (ja ich využívam často) rôzneho sortimentu ako mäso (kúpim viac a hodím do mrazničky), jogurty, syry,...

OBLEČENIE

Každá mamička sa teší na to, kedy jej dieťatko začne rozprávať. Niekedy sa však stane, že sa mu jazýček rozviazať nechce alebo rozpráva nezrozumiteľne. Nie všetky deti sú tabuľkové a každé dieťa má vlastné vývinové tempo, ktoré sa odráža najmä vo vývine reči.

Dôležité je si uvedomiť, že dieťatko komunikuje už od narodenia, hoci krik nie je rečou. Krikom si trénuje dýchacie a hlasové orgány. Ak matka vie odhadnúť, čo sa snaží krikom „povedať“, tak pomáha mu krik rozlišovať. Postupne dieťa napodobňuje zvuky okolia a šteboce a takto pripravuje svoje hlasové orgány na výslovnosť hlások a slov. Vývoj reči súvisí s vývojom myslenia a jednou z kľúčových vecí na rozvoj reči je počúvanie vlastnej a cudzej komunikácie. Dieťa rozumie slovám ešte skôr, než ich začne používať a reaguje pohybom, mimikou, hnevom, smiechom. Vtedy by ho mali rodičia podporovať a komunikovať s ním. Rodičia by mali hovoriť jasne a čisto. Dieťaťu pri rozvoji reči môžete pomôcť detskými riekankami, básničkami, rozprávkami. Pomenúvajte obrázky v knižke, opisujte ilustrácie. Spievajte svojim deťom a neskôr s nimi.

Vývoj detskej reči

• do 1. roku – dieťa rozumie jednoduchým pokynom a začína opakovať krátke slová
• do 2. roku – tvorí jednoduché vety a rozširuje si slovnú zásobu 
•  do 3. roku – dieťa hovorí vo vetách, používa otázku prečo a rozvíja si verbálnu slovnú pamäť 
• do 4. roku – slovná zásoba sa zväčšuje, dieťa rozpráva plynule, vie prerozprávať jednoduchý dej 
•  do 5. roku – dieťa chápe aj zložité deje, má už veľkú slovnú zásobu, používa jednoduché súvetia a náročnejšie kombinácie slov 
• medzi 4. – 7. rokom: správna výslovnosť všetkých ostatných hlások, vo všetkých pozíciách v slove; k najťažším hláskam patria L, R a sykavky S, C, Z, Š, Č, Ž, DŽ.

Existujú však určité prejavy a náznaky, ktoré naznačujú, že vyhľadať odborníka je namieste. Rodičia by mali spozornieť, keď po tretích narodeninách dieťa:

• nevie správne vytvoriť hlásku alebo si hlásky zamieňa
• s námahou zopakuje dlhé slovo, ktoré nevie vysloviť
• spontánnej reči okolie nerozumie
• v štyroch rokoch nesprávne vyslovuje hlásky
• v piatich rokoch má problém s l a sykavkami

Takmer každé dieťa sa najrýchlejšie učí v prvom roku svojho života. A preto sa každodenne zamýšlam nad otázkou "Dávam svojmu dieťatu dosť inšpirácii na to, aby sa mohlo toho naučiť odomňa čo najviac?"

Cudzie jazyky sú prioritou

Každý si určuje svoje priority sám, avšak mne jeden neuromarketér odporučil, aby som s dieťaťom komunikovala 50% v slovenskom jazyku a 50% v cudzom jazyku. To isté má robiť otecko, ak vie ďalší jazyk, je dobré ak používa iný. S týmto prístupom by malo vyrásť dieťa s tým, že vie rozprávať plynulo 3 jazyky. Pravdupovediac, na začiatku som mala obavy - Bude moje dieťa vedieť aspoň jeden jazyk plynule? 

Komunikácia je základ

Ako malinkému bábätku som sa samozrejme snažila rozprávať hlavne po slovensky, časom som začala pridávať angličtinu, stále som sa uisťovala, že to vie odlišovať a nakoniec sme sa s manželom rozhodli, že budeme cestovať po svete. V danej krajine budeme rozprávať čisto po anglicky, doma na Slovensku po Slovensky. Keďže ja robím v online marketingu plus som bola na materskej, príjem ako taký som mala. Muž programátor - taktiež mohol robiť nadiaľku. V tomto štýle sme pocestovali pár krajín vrámci 5 rokov to bolo Taliansko, Španielsko, Kréta, USA California, USA Washington a Indonézia. Boli to neuveriteľné zážitky, vieme že dieťa z toho nebude mať v dospelosti veľa, ale my sme si plnili svoj sen a dieťatko kým nemuselo chodiť do školy, tak nasávalo z multikultúrneho prostredia čo sa dalo. Komunikovali sme s ním nakoniec aj v iných krajinách aj po slovensky, poďla situácie ako si to vyžadovala. 

Odkiaľ sme na to zobrali peniaze?

Takto 4 roky dozadu som si s úsmevom povedala, ze sme to zvládli. Aj naše "posledné" dieťa bude júnovčiatko. Posledné dni to už nevyzeralo nijako slávne, bábo naliehalo dolu, kontrakcie každú chvílu a často. Maly sa v bruchu metal ako ryba a este 3 dni pred tym dal v bruchu ukazkovu otocku (nastastie sa konecne zvrtol hlavou dolu), co teda riadne bolelo. Konečne bolo na tehotenskom odpočívadle 37+0...žiadne predčasniatko. O tretej ráno boli kontrakcie už také časté, že som povedala manželovi, že by sme mali ísť do pôrodnice. Prvé deti sa narodili za 4 a za 2,5 hodiny od prvej kontrakcie, môj des porodiť v aute bol preto myslim dosť pochopitelný. Monitor, hamilton, monitor, chodenie po chodbe...akosi sa nic nedialo...kontrakcie silne, ale maly neklesal. Zasa hamilton... po sialenych 15 hodinach (toto som fakt necakala...) sa rozbehli poriadne kontrakcie... za dalsie  tri hodiny otvorena z 2 na 8cm... lenze posledny monitor nas vydesil na smrt, malemu takmer nebilo srdiecko...potom rovna ciara...ako dlho? Kto vie? Stres a panika... dve sestricky na brucho, ze musi okamzite von... tak sme tlacili ako blazon... o zivot...jeho zivot... narodil sa modry, bez prveho kriku, bez nadychu, bolo ticho... po par minutach ale krik, plac, co poviem plac, vresk... nase male 2,6 kilove dietatko ukazalo,co skutocne prvotriedne dokaze - bojovat... dva krat pupocnu snuru okolo hrdla a pravy uzol v pupocniku...nas maly sa nam skoro uskrtil.  Dodnes ked vidim tu fotku, mam zimomriavky.. ako toto mohol? Hlavne sa mi natiska otazka, do akej miery si ten uzol zatahoval uz v brusku? Do akej miery musel mat kazdu chvilu v brusku pocit, ze sa skrti? 

Benjaminko nam nic od zaciatku neulahcoval... teda ani on sam sebe... silne koliky, hodinove nocne revy, kazdu chvilu o osteopata kvoli blokadam, vystresovane hypermobilne klbko nervov... ze nas prvy rok-dva neodviezli na psychiatriu bol skor zazrak. Ono si poviete, ze pri tretom vas uz nic neprekvapi, no ale... nie je to uplne tak, len mate uz isty druh rodicovskeho flegmatizmu a isty typ "nadeje", ze ono sa to raz zlepsit musi.. Drobec bojuje s uskami, dlhu dobu bol uplne hluchy, ma oneskoreny vyvin reci, vseobecne jeho chapanie hovoreneho je velmi spomalene. Kvoli vela autistickym crtam chodime k psychologicke, dost nam to pomaha. Zaostava za rovesnikmi skoro rok. Napriek tomu robi neuveritelne pokroky, najma posledne mesiace...rozprava non-stop, ma kopu kamaratov v skolke, zbavili sme sa jedovania, jacania a histerickych zachvatov, maly zazrak... preco to pisem vlastne vsetko? Pretoze nase tornado, ten, co stavia nas svet na hlavu ma dnes 4 roky! Pred nami pre mna najkrajsie obdobie v zivote dietata, najbezproblemovejsie, najstastnejsie, najuzasnejsie... dufam, ze si ho spolu uzijeme... vsetko najlepsie drobcek, ja dnes zasa budem revat ako mala, ked si spomeniem, ze stacilo tak malo a vlastne by si tu dnes nebol... 

Práve vďaka tohtoročnému výnosu zo Dňa narcisov a vašej podpore môžeme opäť realizovať relaxačné pobyty pre onkologických pacientov. Každý rok pacientom dávame šancu zrelaxovať, oddýchnuť si po náročnej liečbe, dobiť si baterky v krásnej prírode, načerpať nové sily a stráviť spoločný čas s ľuďmi, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. A to všetko len vďaka vašej pomoci. 🙂

Relaxačné pobyty pre onkologických pacientov sa už tradične konajú v štyroch turnusoch v priebehu mesiacov máj a jún. Momentálne máme za sebou dva pobyty v Trenčianskych Tepliciach a ďalšie dva v Dudinciach nás o chvíľu čakajú. Celkovo sa počas jedného roka pobytov zúčastní  približne 400 pacientov.

Veľmi sa tešíme, že pacienti z každej týždňovky odchádzajú šťastní a spokojní. Potom sme šťastní aj my, že sme im mohli pripraviť týždeň plný zaujímavých aktivít a krásnych zážitkov, ktoré im budú ešte dlho rezonovať v spomienkach. Následné slová vďaky nás vždy motivujú pokračovať v našej práci a realizovať nielen ďalšie pobyty, ale aj iné projekty, prostredníctvom ktorých môžeme pomáhať iným. 

Pre pacientov bolo počas pobytu pripravených množstvo aktivít - športové hry, kreatívne kurzy, vzdelávacie prednášky, výlety do okolitej prírody a za kultúrnymi pamiatkami. Takéto aktivity zamestnajú myseľ a telo a týždeň plný radostných zážitkov pomôže pacientovi oddýchnuť si a nemyslieť na chorobu.

A čo na relaxačné pobyty hovoria samotní pacienti? Prečítajte si. 🙂 

"Úprimne a z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí organizujú relaxačné týždňové pobyty pre onkopacientov, aby v krásnom prostredí načerpali silu a energiu do ďalších dní a aspoň na chvíľu zabudli na útrapy spojené s chorobou. ĎAKUJEM prináleží aj našim trom kočkám – Janke, Lucke a Macke, ktoré svojou fantáziou a kreativitou pripravili bohatý a pestrý program na celý týždeň. Rána sme začínali rezkou rozcvičkou, po raňajkách sme sa vydali na túru do okolitej prírody, poobede bola pripravená prednáška so psychologičkou a onkologičkou, turnaj v minigolfe a po večeri nás prekvapili hrami, kvízmi aj krúžkom šikovných rúk, pričom mnohí z nás v sebe objavili dosiaľ nepoznané..... Naše milé spomienky na pobyt umocnia aj dva celodenné výlety do Bojníc a na hrad Strečno, či splavovanie Váhu na pltiach. Počasie bolo celý týždeň nádherné, nové priateľstvá nám budú neustále pripomínať krásne prežité chvíle a vlastnoručne vyrobené stromčeky šťastia, náramky, či milé obrázky všetkých, s ktorými sme ten nádherný týždeň prežili."

Bojujete s mokrou postieľkou aj niekoľkokrát za noc? Alebo je neodmysliteľnou súčasťou pyžamka plienka, s ktorou je už podľa vás načase skoncovať? Nezúfajte, nejedného rodiča máta, kedy a najmä ako odplienkovať dieťa nadobro. I keď zaručené návody by ste len ťažko hľadali, možno je dobré vyskúšať aspoň zopár tipov mám, ktoré si tým tiež prešli a nakoniec to ich drobci zvládli.

Kedy skoncovať s nočnou plienkou?

Odúčanie od plienok je skôr pocitová záležitosť, nikto vám preto nevie povedať, kedy je ten správny čas začať. U väčšiny detí sa to deje postupne, teda najskôr prestanú nosiť plienočku cez deň, potom cez denný spánok a nakoniec aj v noci. Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre radikálne riešenie, ako tomu bolo v tomto prípade: "U nás to bolo všetko naraz. Jednoducho sa malej povedalo, že plienočky už nie sú, že budeme chodiť na záchod. Nedávala som jej ani na spinkanie, dala som jej prebaľovaciu podložku pod plachtu. A super, nehoda sa jej stala možno raz. Mala dva roky a mesiac. Samozrejme, že sme predtým skúšali cez deň, ale keď som sa stále pýtala na cikanie a aj tak sa mi docikala, rovno sme plienočku vrátili a skúsili sme povedzme za dva týždne." Občasná nehoda sa môže pritrafiť aj u menších školákov, no pokiaľ sa to po 5. roku stáva často alebo pravidelne, je vhodné obrátiť sa na odborníka.

Dôležité je správne načasovanie aj z pohľadu ročného obdobia, nielen veku dieťaťa. Asi každá mama vie, že odúčať deti v zime je nezmysel. Nie je ničím ojedinelým, že keď už drobec v lete behá bez problémov bez plienok, s prvým ochladením sa začnú stávať nehody. "My sme začali až vo veku dva a pol roka v lete, lebo v zime to nemalo zmysel, vždy sa pocikal. Ale dlho už v noci spal tak, že mal do rána suchú plienku, tak som ho dala spať bez nej a bolo to ok. Ibaže na druhú noc sa pocikal. Asi je ten detský zadoček už navyknutý na to, že ho tá plienka hreje, ale tak som sa nevzdala, skúsila som ďalšiu noc a odvtedy nemáme v noci plienky, samozrejme cez deň tiež od leta," potvrdzuje príspevok na fóre Modrý koník. Navyše spaním v zime v mokrej postieľke si koledujete o prechladnutie a ani opraná bielizeň neschne tak rýchlo, ako by človek potreboval 🙂  

Čakať na suchú plienku alebo nie?

Ani v tomto nie sú mamičky jednotné. Kým jedny tvrdia, že suchá plienka je jasným signálom na odúčanie na noc, iné na tú suchú plienku čakajú márne. Pokiaľ si myslíte, že drobec by to už mohol zvládnuť a je podľa vás najvyšší čas, nebojte sa ísť do toho. "Ja mám odskúšané, že treba dať nepremokavú plachtu, spaciu plienku radikálne zrušiť a hotovo. Vyskúšať to tak na týždeň a ak sa bude denne pocikávať, tak by som plienku na noc vrátila a vyskúšala zase o mesiac, dva. Keď budete čakať, kým bude plienka suchá, tak sa možno nedočkáte - decká sú pohodlné, a keď vedia, že majú plienku, tak sa na nočník neunúvajú," vyjadrila svoj názor na fóre jedna mamička. "Nelka začala chodiť na nočník mesiac predtým, ako mala dva a pol roka. Plienku som jej ale na spanie dávala a vždy po prebudení bola plná. Raz som jej poobede zabudla dať a nepocikala sa. Odvtedy bola poobede bez plienky a o pár dní sme to vyskúšali aj na noc. Keď mala dva a pol roka, bola komplet odplienkovaná," opisuje svoju skúsenosť ďalšia z diskutujúcich.

Je úplne prirodzené, keď malé deti ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nie nadarmo sa vraví, že dieťa poznáva svet ústami. Väčšina mám nerobí drámu z toho, keď si dá dieťa do úst za hrsť piesku, hliny, zahryzne do mydla, či si potajomky odtrhne kúsok papiera. Čo ale robiť, keď dieťaťu takéto "dobroty" zachutia? Existuje na to vôbec nejaké vysvetlenie?

Takáto porucha, kedy človek konzumuje nejedlé veci, sa volá Pica (pika) syndróm. Stretne sa s ním asi každé tretie až štvrté dieťa vo veku od 2 do 4 rokov. Nemusí to ale nič znamenať. Vo väčšine prípadov ide len o zvedavosť a postupne sa tento problém vytratí aj sám.

Pica syndróm je veľkou záhadou

Nejde totiž o chorobu, ale o príznak čohosi, čo nepoznáme. Ako k tomu dôjde a čo s tým urobiť, nikto presne nevie. Pica syndróm môže naznačovať, že telu chýbajú nejaké živiny alebo minerálne látky, no vyskytuje sa aj u detí a dospelých, ktorí majú pestrú a pravidelnú stravu a hodnoty minerálnych látok v norme.  

Ak spozorujete, že vaše dieťa, ktoré je už dosť rozumné na to, aby pochopilo, že nejedlé veci nepatria do úst a aj napriek tomu konzumuje nezvyčajné veci ako hlinu, piesok, zubnú pastu, vlasy, kriedu, papier, mydlo a podobne, mali by ste vyhľadať odborníka.

Riešte to!

Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Každý rok si vyrábame sirup z bazy. Baza nám kvitne priamo pod oknami, dokonca aj medovka a mäta je z našej záhradky. Najlepšie letné osvieženie pre moje deti a samozrejme aj pre nás dospelých. Pritom recept je veľmi jednoduchý.

POTREBUJEME

• 30 ks bazových kvetov ( ja už dávam iba od oka)
• 1 - 2 citróny
• 3 stonky čerstvej mäty
•  3 stonky čerstvej medovky
• 2 l vody
• 1 kg kryštálového cukru
• miska
• sitko
• gáza alebo plienka
• hrniec, nádoba, varecha
• 1 kávová lyžička kys. citrónovej

Ak nemáte mätu ani medovku, nič sa nedeje. Môžete kľudne vynechať.

POSTUP

Necháme zovrieť 2 l vody a následne ju necháme vychladnúť. Bázu si preložíme do nádoby.

Nepríjemná kožná choroba zvaná molusky trápi nejedno dieťa a spolu s ním aj jeho rodičov. V niektorých prípadoch ide o jednorázovú záležitosť, ktorá rýchlo vymizne, inokedy sa problém naťahuje dlhodobo bez značných zlepšení alebo sa po vymiznutí vyrážky zas a znova vracajú. Ako si s moluskami poradili rodičia, ktorí s týmto kožným ochorením bojovali? Prečítajte si ich rady.

Čo to vlastne tie molusky sú? Odborne sa volajú kognitózne bradavice. Ide o malé ružovo-biele vyrážky, ktoré sa môžu objaviť na hrudníku alebo končatinách, ale napríklad aj na tvári či dokonca očnom viečku, a to najmä ak má dieťa extrémne suchú pokožku. Najčastejšie sa prenášajú v škôlke či škole, na plavárni, vo wellness či obyčajným dotykom. Na prvý pohľad nejde o závažné ochorenie, je však infekčné a často sa rýchlo šíri. Dieťa si ho tiež škrabaním môže jednoducho prenášať z jedného miesta na tele na ďalšie. No a keďže sa deti zvyknú často škriabať, najmä ak ich niečo obzvlášť svrbí, týmto spôsobom si to zhoršujú.  

Liečba u kožného lekára

Prvé, čo vás zrejme napadne, ak sa u vás molusky objavia, je navštíviť kožného lekára. „Náš kožiar nám ich vypaľoval tekutým dusíkom, čo ale veľmi nepomáhalo. Potom ich vyberal ostrou chirurgickou lyžicou. Viete si ale predstaviť, ako to znášal náš malý. Nič príjemné,“ približuje svoje skúsenosti jedna z mamičiek na fóre.

Ako dodáva ďalšia mamička, ak ani to nepomáha alebo sa problém opakovane vracia, lekári zvyknú zvoliť celkovú anestéziu, pod ktorou je možné na jedenkrát všetky vyrážky vybrať. Mamičky tiež majú skúsenosti s mastičkami ako infectodell či ichtamol. „V lekárni dostať gáfrovú masť. Videla som zlepšenie už po dvoch dňoch. Odporúčila mi to jedna milá lekárnička. Vyrážky pekne zaschýnali jedna po druhej, až poodpadávali,“ popisuje svoje skúsenosti ďalšia matka.

Každému však zaberá niečo iné, jednoduché a jednoznačné riešenie preto zrejme neexistuje.  

Odúčanie od dennej plienky už máte za sebou, no s tou nočnou sa to stále akosi nedarí. Pokiaľ má drobec tri či štyri roky, máte stále čas s plienočkou na noc zabojovať. Ak sa to ale nepodarí, kým dovŕši 5 rokov, návštevu lekára by ste nemali príliš odkladať.

Nočné pomočovanie trápi dve z desiatich detí vo veku 5 rokov a môže pretrvávať do puberty, v 2 % prípadov dokonca až do dospelosti. Ak ste sa teda stretli s názorom, že každé dieťa sa raz odnaučí od plienky a nikto dospelý sa nepocikáva, nie je to celkom tak. Problémy s pocikávaním trápia dievčatá aj chlapcov, i keď u chlapcov to býva častejšie.

Nočné pomočovanie (primárna nočná enuréza) je nekontrolovaný únik moču počas spánku, a to nočného aj denného, u detí starších ako 5 rokov. Človek dokáže kontrolovať tvorbu moču a samotné močenie. Táto schopnosť sa v detstve postupne vyvíja, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže prevziať kontrolu nad cikaním najskôr cez deň a potom aj v noci, len ojedinele sa úplne zbaví plienok naraz. 

Prečo sa dieťa pocikáva?

Mnohí sa mylne domnievajú, že dieťa, ktoré sa v noci pocikáva, je vystresované a nešťastné. I keď stres, napríklad v dôsledku hádok alebo rozvodu rodičov, môže byť tiež spúšťačom tohto problému, vo väčšine prípadov treba hľadať príčinu inde.

Dozrievanie centrálneho nervového systému zohráva veľkú úlohu, pretože vďaka nemu si dieťa začne uvedomovať plný močový mechúr a potrebu ísť cikať. To sa väčšinou udeje okolo roka a pol, kedy sa odporúča začať s odúčaním od dennej plienky. Pokiaľ je toto dozrievanie u dieťatka oneskorené, môže to celý proces skomplikovať.  

Pyelonefritída, zápalové ochorenie obličiek, postihuje rovnako ako dospelých, tak aj deti. 

U novorodencov sa môže šíriť táto infekcia krvnou cestou. U starších detí skôr vzostupne z dolných močových ciest. Najčastejším pôvodcom tohto ochorenia u detí (i u dospelých) je Escherichia coli, ktorá je za tento zápal zodpovedná až v 90 % prípadov. Ďalšími pôvodcami môžu byť baktérie druhu Klebsiella, Proteus, Enterokok faecalis a veľmi vzácne aj stafylokok alebo niektoré druhy streptokoka.

Rizikové faktory

Zvýšené riziká u novorodencov a deti v školskom veku sa líšia. U novorodencov medzi rizikové faktory patria vrodené chyby močovo-pohlavného ústrojenstva, medzi inými vezikoureterálny reflux, ktorý sa dá vysvetliť ako „návrat“ moču z močového mechúra nazad do močovodov.

Pyelonefritída je častou chorobou v prvých mesiacoch dieťaťa s ureterokélou. Jedná sa o vyklenutie sliznice močovodu do močového mechúra. Môžete si to zjednodušene predstaviť ako hrboľ v močovom mechúre.

Stretnúť sa môžete aj s fimózou u chlapcov, kedy nie je možné pretiahnuť predkožku cez žaluď penisu. V tomto mieste sa hromadia baktérie, ktoré sa môžu dostať do močových ciest.

Všetky matky nemôžu dojčiť a nie všetky deti sú dojčené. Nie všetky matky chcú dojčiť a nemusia mať k tomu zdravotné dôvody. Nie sú však preto horšie matky a ich deťom nemusí nič chýbať. 

Dojčenie dáva matke pocit, že dieťa k nej patrí, takže ak matka môže dojčiť, dojčiť by mala. Pribúda však žien, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu dojčiť. Často ide o zdravotné dôvody. Na matky, ktoré nemôžu dojčiť je vyvíjaný tlak z mnohých strán, pretože v súčasnosti je propagácia dojčenia a osveta naozaj silná.

Naozaj zlyhávajú?

Matky, ktoré nemôžu dojčiť majú často pocit, že zlyhávajú a nie sú plnohodnotné matky. Nasleduje cesta, počas ktorej skúšajú techniky na rozbeh laktácie a podpore dojčenia, počúvajú rady okolia. Môžu uviaznuť v bludnom kruhu a žiť s pocitom zlyhania. V takom prípade je lepšie prejsť na umelú výživu, ktorá môže byť lepším riešením. Vzťah matka-dieťa neurčuje len to, či bolo dieťa dojčené a mama, ktorá nedojčí, nie je automaticky horšou matkou.

Dôvody, pre ktoré mamičky nedojčia:

• dieťa je adoptované - aj keď aj tu je to možné 
• užíva lieky
• hrozí laktačná psychóza
• má vpadnuté bradavky

Vieš o tom, že na Modrom koníku nájdeš aj užitočné, overené a dôveryhodné informácie, navyše doplnené o osobné skúsenosti druhých mamičiek? 

Práve osobné skúsenosti druhých ti dajú informácie, ktoré sa nedozvieš z reklamy, nedočítaš sa v odborných článkoch, nepovie ti ich ani lekár, lebo ani ten najlepší odborník nemá toľko vlastných skúseností. Pomôžu ti vytvoriť si názor, spraviť lepší prehľad, získať viac poznatkov, vyriešiť dilemu...

Aj ty môžeš pomáhať

Zdieľaním vlastných zážitkov môžeš neskôr pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii a hľadajú viac informácií či riešenie - tak ako aj ty kedysi. 

Myslíš si, že nemáš čo povedať? Neveríme, že by sa našla mamička, ktorá nemá čo povedať druhým 🙂 Vyjadriť sa môžeš k mnohým témam - snaženie sa o bábätko, tehotenstvo, pôrod, skúsenosť s pôrodnicou, dojčenie, prekonávanie chorôb, výchova detičiek, voľnočasové aktivity...
A s trochou šťastia môžeš teraz za svoju námahu získať aj malý darček. 

Ako na to?

Pitie čajov a užívanie prírodných prípravkov, ktoré dokážu vyriešiť vaše problémy bez nežiaducich účinkov, je priam rozprávková myšlienka. Je to však naozaj pravda? Naozaj je všetko prírodné aj „bezproblémové“?

Na čo si dať pozor?

Piepor (čierne korenie)
Kedysi používaný Polynézanmi pre svoje hypnotické a upokojujúce účinky. V súčasnosti využívaný skôr na odbúravanie stresu, úzkosti a nespavosti. Problém nastáva pri pití nápojov z pieporu, kedy môže spôsobiť poruchu pečene, najmä v kombinácii s nadmerným množstvom alkoholu a farmaceutických prípravkov.

Extrakt zo zeleného čaju
Zelený čaj je jednou z najlepších bylín pre zdravie. Antioxidanty redukujú riziko srdcových ochorení, obezity, cukrovky a rakoviny. Avšak doplnky užívané vo vyššej dávke môžu byť toxické a dokonca spôsobiť až zlyhanie pečene. Nebezpečenstvo môže nastať aj pri užívaní amfetamínu alebo predpísaných liekov ako sú antidepresíva (typu tzv. inhibítorov monoaminooxidázy) a chinolónové antibiotiká. V ľudskom tele nastane prehnaná stimulácia, zvýši sa krvný tlak, nervozita a objavia sa bolesti hlavy.

Ľubovník bodkovaný 
je vysoko efektívny antidepresant. Antidepresíva ovplyvňujú neuromediátory v mozgu, čo sú látky, ktoré, zjednodušene povedané, pomáhajú nervovým bunkám v ich funkcii, rovnako ako ľubovník. Preto sa ľubovník nekombinuje s antidepresívami. Môže spôsobiť fotosenzitívnu reakciu na koži, preto sa jeho užívanie neodporúča v letných mesiacoch a dlhodobo.

Vitamín C
Hoci predávkovať sa vitamínom rozpustným vo vode je oveľa náročnejšie než tými rozpustnými v tuku (vitamíny A, D, E, K), nič nie je nemožné. Odporúčaná denná dávka je od 65 do 90 mg denne a maximálny limit je 2000 mg denne. Dlhodobé užívanie megadávok vitamínu C môžu spôsobovať hnačky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a brucha, nespavosť a obličkové kamene. Hoci v odporúčaných dávkach pôsobí antioxidačne, v megadávkach je pro-oxidatívny. Sám teda tvorí kyslíkové radikály. Pozor by si mali dať „vlastníci" obličkových kameňov. Najčastejší typ kameňov je zmes vápnika a oxalátu. Ľudské telo môže zmeniť vitamín C na tento oxalát, čo danému stavu nepomôže.

VEĽA.

Také neopísateľné slovo, skrývajúce množstvo pocitov.

Naučila som sa nebrať sa tak vážne, ale vnímať vzácnosť života.

Život je len jeden a nikdy nevieme kedy skončí. Vždy zanecháme množstvo nedokončených vecí, nedopovedaných viet, nedokonaných skutkov.

Naučili ma vážiť si moment, lebo je ten jediný s nami, vtedy a tam. Naučili ma vyťažiť čo najviac z času, ktorý máme.

Naučili ma skromnosti, odvahe a výdrži.

Keď sa mi narodilo moje prvé dieťa, bol to najkrajší okamih v mojom živote. Dovtedy som nevedela vnímať krásy života. Čím som bola staršia, tým viac sa vytrácalo čaro Vianoc či Veľkej noci. A všetko už bolo prázdne, hlúpe a zbytočné. Akú silu má malé dieťa, keď dokáže zmeniť ľuďom pohľad na svet? Narodením môjho dieťaťa som začala vnímať krásy života, tešiť sa z maličkostí a byť vďačná za každý okamih s mojím synom. Ešte donedávna bol môj život iba túlaním sa či predieraním sa životom. Životom neživotom zahrabaných v hŕbe nezmyselných papierov a zadávaním čísel a písmen do koloniek užších, širších a kadejakých a znova zadávaní čísel  a takto by som mohla pokračovať donekonečna. Veľakrát som počula, ako je na materskej zle a ako sa už budem tešiť na prácu. Nestalo sa tak, na prácu sa neteším, ale teším sa z bábätka a vychutnávam si jeho vôňu a jeho nevinnosť. Jeho čistotu a závislosť na svojej mamke. A zrazu mám pocit, že to čo robím má zmysel a ja nerobím zbytočnosti, ale som tu dôležitá a významná a robím dôležitú a významnú  vec pre dôležitého človeka. Pre moje dieťa🙂

Nie, nie som práve ideálna katolíčka, veď ani nechodím do kostola. Ale odkedy mám dieťatko, tak sa cítim zodpovedná, zodpovedná za jeho ochranu, pretože si uvedomujem jeho krehkosť. Dokonca aj modlitba má pre mňa dôležitú funkciu, keď sa miestami bojím, že nedokážem dieťatko ochrániť pred všetkými nástrahami, ktoré život prináša. Áno, preto asi vznikla modlitba, lebo sme si vedomí, že nie sme všemocní a obraciame sa na vyššiu moc, aby sme zabránili zlu, chorobe či tragédiám, lebo vieme, že nie všetko môžeme ovplyvniť. Áno, a práve táto bezmocnosť, veľká láska, detská krehkosť a zraniteľnosť ma priviedla na modlitbu za dieťatko. Modlitba za dieťatko, za jeho ochranu. Zároveň modlitbu vnímam ako poďakovanie za dieťatko, lebo nie každému je dopriate ho mať🙂Pekná modlitbička za dieťatko https://www.youtube.com/watch?v=NmwoDqFqE6w

Zdroje: obrázok: https://pixabay.com/

              modlitbička: https://www.youtube.com/watch?v=NmwoDqFqE6w

Dnes len taký kratučký report.

Ďalší týždeň s KetoDiet za mnou a s jedným veľkým zhrešením, v sobotu sme boli na svadbe a ja som si dala deň bez KetoDiet, jedla som zo všetkého, ale miniporcie. 

Včera mi prišiel posledný tretí balík v rámci výhry, ale ja som rozhodnutá aj potom pokračovať ďalej a určite si KetoDiet objednám 😉.

Keďže som mamina na materskej, aj tak sa snažím o seba starať a sem-tam mi na to neostáva veľa času, preto pre mňa najväčšou vychytávkou je micelárna voda. Tá od Skincode ma príjemne prekvapila. Opäť nevtieravá, čistá vôňa, ktorá mi pleť dokonale vyčistila a na moje prekvapenie nevysušila. Na to som naniesla vrstvu krému, ktorého zloženie je ľahké, nemastné, presne sa hodí na letné obdobie, a cítila sa Skin/fantasticky celý deň  a už som sa tešila na večer, kedy použijem oblubenú micelárku v kombinácii s nočný m a očným krémom. Pri použítí micelárnej vody som mala pocit, že mi pred očami ide film. Film 50 odtieňov šedej.Myslím tým samozrejme farbu tampónu - a toto my máme na pleti, ženy? A neodličujeme sa? Poniektoré?

Nočný krém je na objem bohatší, hutnejší a pomalšie sa vstrebávala ako denný, čo ma pri prvých použitiach trošku prekvapilo, lebo som ho zrazu naniesla priveľa. No bohužial, očný krémik mi okolie očí dosť dráždil, no napriek tomu prikladám foto.

Keďže som si v balíčku našla aj krém s OF 50, hneď som sa vyfintila, šupla dieťatko do kočíka, natrela kremom a sla vyskusať na slniečko a takto vám poviem, nevnímala som okolie, lebo som sa musela stále ovoniavať. Veeľmi príjemne vonia. Aj jeho zloženie je nemastné, vhodné pre každé typy pokožky, obzvlášť pre moju suchú so sklonom k šúpaniu.

Raz za tri dni som si aplikovala na večer, na vyčistenú pleť vrstvu pleťovej masky. Textúra opäť príjemná, vláčna, po umytí som mala pocit, že mi zanechala jemný, tentokrát zamatový film... 50 odtieňov už dohrali :D Naniesla som krémik a šup spať  Ráno som opäť siahla po micelárke a na tampóne fajn čisto  Naniesla som vrstvu krémiku a hop von s malým na prechádzku, no poviem vám, úžasná skúsenosť, ktorú môžem len doporučiť. 

Dlho som hľadala kozmetiku, ktorá mi bude naozaj sedieť a vďaka vám som ju konečne našla. Teším sa na skorú návštevu BENU Lekárne.

V lete robíme všetko pre to, aby sme bábätká ochránili pred horúčavou a slnkom. Bábätká majú veľmi tenkú pokožku, nemajú toľko pigmentu, ako my dospelí, sú preto oveľa náchylnejšie na popáleniny od slnka. Riziko prehriatia a úpalu sa zväčšuje o to viac, že nemajú natoľko vyvinuté ani potné žľazy.

Mnoho kočíkov je preto zakrytých, či už bavlnenou plienkou, uterákom alebo jemnou dečkou, aby tienili pred priamymi slnečnými lúčmi. Odborníci však rodičov pred takýmto riešením počas horúcich letných dní varujú. Hrozí v ňom bábätku nebezpečenstvo prehriatia.

Zakrytý kočík je ako termoska

Švédsky pediater Svante Norgren z detskej nemocnice Astrid Lindgren v Štokholme, sa pre švédske noviny Svenska Dagbladet vyjadril, že v horúčavách funguje kočík zakrytý látkou ako termoska. Prúdenie vzduchu je zlé, vnútro kočíka sa veľmi rýchlo zohreje. Okrem toho, na dieťa dobre nevidíte.

Švédske noviny Svenska Dagbladet urobili pokus a kočík zakryli látkou, aby zistili, ako horúco môže byť v kočíku, keď sa nechá na slnku na pravé poludnie, medzi 11.30 a 13.-tou hodinou.

V otvorenom kočíku bola teplota 22 °C, kým v kočíku, ktorý zakryli tenkou látkou, sa teplota už za pol hodinu vyšplhala na 34 °C. Po hodine dosiahla až 37 °C.

Ako sa správne starať o chlapčenskú  predkožku a kedy vôbec začať s jej sťahovaním je dilema mnohých mamičiek.  Univerzálny návod ako postupovať neexistuje, dokonca ani lekári nie sú v tomto smere jednotní. 

Zorientovať sa v tejto naozaj náročnej téme je pre mnoho mamičiek veľmi ťažké. Najväčší strach v rodičoch vzbudzuje násilné preťahovanie predkožky u urológa či dokonca operačné zákroky ako obriezka. Hoci inštrukcie, ako sa starať o svoje dieťa dostáva matka už v pôrodnici a neskôr u detského pediatra, súčasné trendy v starostlivosti o chlapčekov vzbudzujú v mamičkách nedôveru a obavy. Najmä ak vedia, že ich mamy to robili trochu inak.

Novodobé štúdie v starostlivosti o chlapčenskú predkožku hovoria, že pokiaľ dieťa nemá žiadne problémy, treba s týmto úkonom počkať. Názory lekárov sa ale rôznia, čo pocit neistoty u  mamičiek ešte znásobuje. Niektorí pediatri sa prikláňajú k tvrdeniu, že so sťahovaním treba začať až po jednom roku života, iní dokonca odporúčajú tento úkon až od troch rokov.  Je preto úplne pochopiteľné, že zneistené mamičky hľadajú radu medzi inými maminami, ktoré už majú skúsenosti so starostlivosťou o "pipíka".

Kedy riešiť sťahovanie predkožky

"Syn má 5 mesiacov a pediatrička nám vyslovene zakázala čokoľvek robiť s predkožkou. Nechcem nič zanedbať a preto sa obraciam na vás. Kedy ste začali riešiť daný problém?" zaznela prosba o zdieľanie skúseností.

Aj keď sú rady rôzne, každá sa zhodne v jednom - nasilu sa sťahovať predkožka nemá. Násilné sťahovanie predkožky môže spôsobiť vznik mikrotrhliniek, ktoré  zväčša prerastú do bolestivých zápalov. Rozdielne názory sú aj v tom, kedy začať so sťahovaním predkožky. 

Príčiny nechutenstva sú rôzne. U dojčiat môže za nechutenstvo oslabený sací reflex alebo prerezávanie zubov. Ak sa dieťa potýka s chorobou, nechutenstvo je sprievodným javom zdravotných problémov.

Počas rekonvalescencie je detský organizmus oslabený. Nenúťte dieťa jesť nasilu. Výsledkom bude ešte väčší útlm chuti do jedla, prípadne znížené vylučovanie žalúdočných štiav, čo znižuje chuť do jedla ešte viac.

Najčastejšie sa nechutenstvo prejavuje pri

• dlhšie trvajúcej horúčke, nádche, infekcii
• hnačke a zvracaní 

Choroba zapríčiní zníženú chuť do jedla a znížený príjem potravy. Ak je chuť do jedla znížená iba na krátko, nie je potrebné panikáriť. Vtedy je dôležité zabezpečiť dieťaťu dostatok tekutín a kvalitných bielkovín. Ak je nechutenstvo dlhšie ako 1-2 týždne, tak vyhľadajte lekára.

Predovšetkým dohliadnite na dostatočný príjem tekutín. Pokiaľ ide o nechutenstvo počas choroby, obmedzený príjem potravy alebo i krátkodobé hladovanie môže dieťaťu aj prospieť. Pri deťoch do jedného roka však nechutenstvo konzultujte s lekárom.