K testovaniu Camilie sme sa dostali v správny čas! Po kľudnom období a pomerne dobrom dennom režime a spánku našu Karolínku začínali trápiť ďalšie zúbky, ktoré sa nevedeli prerezať.

Každý jeden zúbok sme si dosť vytrpeli, najviac síce Kaja, ale s ňou, samozrejme, aj my rodičia. Urobili by sme všetko, len aby sa nášmu zlatíčku uľavilo.

O každom zube, ktorý bol na ceste vykuknúť sme vedeli aj mesiac dopredu. Karolínka bola mrzutá, uplakaná, mala zvýšenú teplotu, otrasný spánok, bola uslintaná až po kolená... Proste katastrofa! Mala snáď všetky príznaky, o ktorých všade zúfalé mamičky čítajú a hľadajú pomoc.

U nás sme mrzutosť a bolesť zahnali vždy len na chvíľu alebo vôbec. Skúsili sme hryzátka, géliky, masážne pomocky na ďasná... Najviac pomáhalo nosenie a dojčenie, ale to sa, žiaľ, nedá vždy a mamka tiež nie je stroj, že vládze takto fungovať dlhšie obdobie.

A tu prichádza na rad Camilia:

- voľnopredajný homeopatický liek, ktorý posobí na bolesť nielen lokálne ,ale tlmí aj sprievodné príznaky prerezávania zúbkov, bez akýchkoľvek vedľajších účinkov

Prečo ? Najjednoduchšie by bolo povedať: Pretože sú to deti ako každé iné; pretože segregácia je zlá; pretože každé dieťa si zaslúži kamaráta a podobne. Rozmeňme si to teda na drobné:

 ...pretože sú to deti, ako každé iné !

Naozaj ? Podľa mňa áno, aj nie. Deti, ktoré sa ešte stále často stretávajú s namiereným ukazovákom  a označením „cigáň“,  sa  nemôžu cítiť byť súčasťou väčšinovej spoločnosti. Mimochodom to platí aj pre iné skupiny detí a vôbec ľudí, ktorí vytŕčajú z davu, rozumej rovnakosti. Deti, ktoré vyrastajú v sociálnom provizóriu, na periférii mesta, v osade, skrátka niekde, kde noha nás ostatných vstúpi len omylom, nemôžu byť ako „tie naše“. Tie naše si ráno sadajú k  bohato prestretému stolu (áno, pre deti z osady sú aj chlebík so šunkou a zeleninou bohatými raňajkami), obliekajú sa do vypratých a ožehlených vecí, navštevujú školu s plne vybavenou školskou taškou, potom idú na krúžky od výmyslu sveta, pohrajú sa s hračkami, opäť k prestretému stolu, a nakoniec si líhajú do ustlaných, voňavých perín. Tie druhé to doma väčšinou mávajú.... skrátka ináč. 

Lenže toto nemá byť rozprava o tom, ako sa my máme dobre a oni zle. Jasné, že všetci Rómovia, ani tí v osade, na tom nie sú rovnako. Aj medzi nimi sa nájdu deti umyté aj špinavé, hladné aj najedené, ľudia takí, čo žijú usporiadane a aj takí, čo žijú živelne, slušní a aj kriminálnici. Lenže dávame na misky váh toto všetko, keď nám naše dieťa zahlási, že jeho najlepší kamarát v škole je Róm? Nezasvieti nám v hlave automaticky kontrolka, signalizujúca nebezpečenstvo ? Necítime vnútorne, že naše deti sú predurčené na kamarátstva s vyšším sociálnym a ekonomickým statusom ? Tak ako by si mnohí rodičia nesadli do hrdzavej Felície, tak by nechceli, aby sa ich deti kamarátili s Rómami.  Je to totiž aj vec nášho ega a spoločenského postavenia. 

 Niekto by mohol namietať, že ide skôr o to, čo dokáže môjmu dieťaťu priniesť kamarátstvo so sociálne „podvyživeným“ dieťaťom (?) O čom sa budú spolu rozprávať ? Čo budú spolu robiť ? Veď to dieťa nechodí na žiadne krúžky, ledva vie písať, čítať, nemá hygienické návyky. Čo ak to moje stiahne so sebou... ?! Môj syn takých kamarátov má. Zoznámil sa s nimi v škole, neskôr zistil, že bývajú v osade za mestom a čiastočne mu došlo, že žijú asi ináč ako my. Bola mu sympatická živelnosť dvoch okatých chlapcov, asi aj to, že si z ničoho nerobili ťažkú hlavu (možno len naoko). Pre môjho, trochu bojazlivého a svedomitého chlapca, to bola príjemná zmena, niečo ako čerstvý vietor do plachiet. Keďže doma nekategorizujeme ľudí na cigáňov a necigáňov, z počiatku celkom nepochopil, prečo majú inú farbu pleti. Doma zahlásil: „Mama, my máme v škole černochov!“. S manželom sme sa zasmiali. 

 A to bola chyba. Nebolo by asi vhodnejšej príležitosti, ako mu vysvetliť, že sú to Rómovia, že sa od nás odlišujú farbou pleti, že majú trochu iné zvyky, dokonca jazyk, že niektorí z nich žijú ináč, ako my. V záujme stopky rasovým predsudkom sme sa ale tvárili, že o nič nejde, sú predsa ako my a tým to hasne. Ale to je rovnako chybný prístup, ako keď niekoho napochytro onálepkujeme slovom cigáň, so všetkými zaužívanými, negatívnymi konotáciami, ktoré toto slovo obnáša. Synovi to nešlo do hlavy. Nevypytoval sa, takže sme si to uvedomili až neskôr, keď pre zmenu jedného dňa vyhlásil: „Cigáni smrdia a sú sprostí“. S mužom sme otvorili ústa do korán a zasekli sa každý vo svojom pol slove. Zmohli sme sa len na pokarhanie: „Také niečo nechceme viac z tvojich úst počuť!“. Syn nechápal čo zlé povedal, veď to v škole hovoria skoro všetci. „Vieš, že aj tvoji kamaráti sú Cigáni, respektíve Rómovia?“, dodala som. Syn mi neveril. 

Zúbky. Pri mojej dcére zúbky nebol žiadny problém. Dcéra mala 20 zúbkov a ja vôbec neviem ako a kedy jej narástli. Pri synovi je to ale niečo úplne iné. 😱 Zúbky ho trápia každý deň. Každá dostupná vec v dome ide do úst. Na začiatku testovania mal môj Marečko dva zúbky. Počas testovania sa mu prerezal 3. zúbok a dokonca sa mu začal prerezávať aj 4. 😊 Na Camiliu sme si tak zvykli, že ju používame každý deň. Synovi aplikácia veľmi vyhovuje, lebo môže hrýzť do obalu a cuckať obsah balenia. Sama neviem na 100 % posúdiť, či Camilia skutočne funguje, alebo si to len namýšľam. Ja som si ale tak zvykla na Camiliu, že pri najbližšej návšteve lekárne ju určite kúpim. 

#skusenosti_camilia⁶³ #test_camilia2 #recenzia 

Prerezávanie prvých zúbkov je zvyčajne prvá zdravotná komplikácia, s ktorou sa ako mamy stretneme. Teda, ak bábo nepotrápili koliky alebo reflux v prvých mesiacoch.

Samozrejme, ide o prirodzený proces vo vývoji naších detí a k rastu zúbkov prichádza spravidla medzi 6. a 16. mesiacom jeho života. Každý zúbok sa v priemere prerezáva osem dní, čo pri našej aj sedelo.

Zdroj: Oradent

Kým staršiemu zúbky vyrástli ako sa povie tak ako „huby po daždi", Lujza sa žiaľ  zaraďuje do skupiny detí, u ktorých je prerezávanie sprevádzané týždňom preplakaných nocí a uvrešťaných dní. Práve v tomto, pre mňa zaťažujúcom období nám došiel balíček homeopatického lieku Camilia a situácia sa na moje počudovanie začala zlepšovať.

Bežné príznaky prerezávania zúbkov

• Slinenie, čo môže spôsobiť podráždenie pokožky na brade a okolo úst. Slinky je treba utierať (nešúchať) jemným savým obrúskom v okolí úst;
• Opuchnuté, citlivé ďasná;
• Zub viditeľný pod ďasnom, kde na hladkom ďasne sa vytvorí hrbolček,
• Podráždenosť, u nás večne prejavená vzdorom a hodením sa o zem;
• Zlý spánok, keďže proces rastu zúbka bolí a nedovolí mu spávať. Keď si predstavím seba na mieste zmäteného dieťatka, musím len uznať, že to Lujza aj tak zvláda bravúrne.