A tak tu máme máj, lásky čas, nezabudnite sa vyboškávať pod rozkvitnutou čerešňou... a potom si môžete prečítať malé príbehy z Koníka 🙂

• Ideme od mojej maminy. Ja tlačím kočík, staršia ide na trojkolke predo mnou. Za mnou muž s ročnou na rukách. Kuká na kočík a zdesene vraví:
  „Kde je Nelka?!“
  ... a Nelka u neho na rukách...

• Prišli mi nové očné tiene na dymové líčenie. Samozrejme, hneď som išla skúšať, veď na jedno oko stačí. A moja drahá 5 ročná:
  „Mami, si krásna. Ako princezná s rozbitým okom.“

• V sobotu sme boli nakupovať - foto pred a po nakupovaní:

• Mamiiii, aha aj ja mam rúž:
• „Mojinko aha, auto.“
  „Tabrrrr...“
  „Dobre, skúsime postupne. Povedz au.“
  „Au.“
  „To.“
  „To.“
  „A teraz spolu – auto.“
  „Tabrrr!“
  ... vzdávam sa...

• Ty naozaj sedíš s vyloženými nohami a piješ kávičku?
  
  
• Režim nastavený na autopilot - rozmýšľam nad tisíc vecami, čo dnes treba spraviť, vybaviť atď...,  podvedome beriem šálku, cukor, kávu, lyžičku. Naberiem, šupnem do šálky...
  A potom sa preberiem z mrákot do prítomnosti a toť výsledok. No, takto si asi kávu nespravím:

Ja som Bea a chcela by som si tu popisat o socialnej fobii , keby mi niekto nieco poradil.

... celý rok randím s autami a toto som sa od vás naučila ...

Misia splnená! Projekt Ambasádorka pre Citroën je ukončený. Neviem si predstaviť príjemnejšiu činnosť na materskej dovolenke a neskôr popri práci, kde som sa mohla kreatívne vyblázniť spolu s vami a okoštovať parádne autá all inclusive.

Vstávam spolu s vami, varím spolu s vami, tvorím spolu s vami, papáme, kakáme, cikáme, ... spoločné srdiečkové seansy pre vás aj pre radosť iných. Boli ste pre mňa náročné publikum. Precvičila som si všetky predmety zo školy, pravidlá cestnej premávky a predpisy z autoškoly, hoci hrozila virtuálna havária, ale aj tak ste to dali.

Ste úžasní ako sa navzájom podporujete a pomáhate si. 

Ako dokážete bojovať s chorobami ... ste skvelé maminy, ženy, babky, partnerky, priateľky, tútorky, muži, otcovia ... ste to jednoducho vy. Každý z vás je výnimočný a unikátny. 

Ďakujem mojej rodine, boli ste moji testovači a pózovači. Dcéra Lenka, bola si moja skvelá parťáčka, ďakujem Ti. Nezabudnem na každý deň, keď sme si vyzdvihli nové auto. Tie iskričky v očiach našich detí, ako som maturovala v novom aute a bola potom veľká frajerka. Bola som pyšná ... veru. Ďakujem otcovi projektu @martinjasen a Modrému koníkovi, mojím kolegyňkám Ambasádorkam, @gradan - Vivi za dôveru, za skvelý manažment a podporu. Ďakujem skupinke Citroën a jej členom, ako sme postupne rástli a tešili sa vždy o ďaľších nových členov a zvlášť keď pribudol nový člen - muž, to bola radosť. Boli ste najlepší tím!

Milé dámy,

máme pre vás smutnú správu, zajtra sa rozlúčime s Ambasádorkou Citroën - @dankaa78 - Dankou.

Chceli by sme sa ti, Danka, poďakovať sa usilovnú a svedomitú prácu, ktorú si každodenne odvádzala a ver, že budeš na koníku ako Ambasádorka chýbať.  Veľmi si nás všetkých bavila svojimi zaujímavými príspevkami a večne dobrou náladou.

Maj len krásne dni,

Vivi

Už za pár týždňov nás čakajú slnečné dni, a teda obdobie ako stvorené na opaľovanie sa pri bazéne alebo vonkajšie posedenie s priateľmi. Na prvý pohľad pohodové chvíľky však môže ľahko skomplikovať zlý pocit z nedobre vyzerajúcej pokožky, o ktorú ste sa počas zimy nemali priestor dostatočne starať. Premýšľate, čo všetko by ste museli urobiť, aby vaša pokožka bola opäť zdravá, výborne vyzerajúca a vy ste sa cítili nielen v plavkách opäť skvele? Riešenie je pomerne jednoduché.

Rady si ľahnete počas slnečného víkendu k bazénu, alebo trávite celé dni dovolenky pri priezračnom mori? Obe varianty k letnému obdobiu neodmysliteľne patria a takmer všetky si jednu z nich pravidelne doprajeme. Problém môže nastať v okamihu, keď máte vyraziť von v plavkách, a pritom nie ste úplne spokojná so vzhľadom svojej pokožky. Veľmi rýchlo sa tak môžete začať cítiť nepríjemne.

Navyše, málokto sa svojej pokožke venuje pravidelne a dáva jej takú starostlivosť, akú si zaslúži. Najmä počas zimného obdobia neostáva veľa času na hydratáciu

a celková starostlivosť sa odkladá až do fázy, kedy to už "má zmysel". Teda na obdobie sparných letných dní, kedy odkrývame väčšinu svojho tela.

Nevyzerá vaša pokožka po zime zdravo a nie je dostatočne pevná a pružná? Existuje našťastie ľahko dostupné riešenie, ktoré za pomerne krátku dobu pomôže vašej pleti dostať sa opäť do dobrej kondície. Značka Lactovit pre tieto účely vyvinula špeciálne spevňujúce telové mlieko s čistým kofeínom (MOC - 5,88€) ktoré účinne pôsobia na pokožku celého tela. Už od prvej aplikácie je pleť viditeľne pevnejšia, žiarivejšia a má celkovo zdravší vzhľad. Jedná sa o absolútnu novinku na trhu, ktorá je svojím inovatívnym zložením hitom nadchádzajúceho leta.

Nové telové mlieko Lactovit okrem kofeínu obsahuje tiež unikátne mikrokapsule LACTOSOMAS, ktoré v sebe nesú všetky účinné zložky mlieka - od proteínov, vitamínov, až po minerály. Vďaka štruktúre mikrokapsúl pôsobí pokožke prospešné látky cielene presne tam, kde je to najviac potrebné. Ak budete používať spevňujúce telové mlieko pravidelne, za veľmi krátku dobu docielite viditeľne hebkejšiu, hladšiu a pevnejšiu pleť.

Pred pár dňami som bola svedkom jednej zvláštnej scénky na ihrisku. Klasická naťahovačka o kúsok svojho „piesočka“ medzi deťmi. Môj syn si niečo stavia, keď tu k nemu príde cudzí chlapec, o čosi väčší a začne tie jeho kôpky búrať.

Ešte pred tým, ako sa nadýchnem a zasiahnem do deja, jeho mamička, sediaca kúsok povedľa, mi s úsmevom vraví: „Ja to nechávam na ňom, nech si vyriešia konflikty medzi sebou, tie deti. Keď to budeme riešiť za nich stále my, nikdy sa to nenaučia.“

Aha, aké múdro.

Vidím, že aspoň postaršia dôchodkyňa, ktorá je tu s vnučkou, sa pobavila.

Chvíľu teda ešte strpím, ako to „riešia“ medzi sebou, „tie deti.“ Frustrácia na strane môjho dieťaťa sa ale stupňuje, a nedá mi to.

„Poď sem,“ hovorím synovi, „my sa budeme hrať tu, na tejto strane, tu si môžeš stavať,“ a lopatkou vyznačím hranice do piesku. „Môže sa s nami hrať aj tento chlapček a pomáhať nám. Ak sa s nami nechce hrať, tuto má ešte dosť miesta.“

Čoraz viac mamičiek odmieta pchať do detí antibiotiká 4 - 5-krát do roka, čo špeciálne pri chorobách pravidelne donesených škôlkarom nie je žiaden problém.  Ako  však svojpomocne zatočiť s nádchou, kašľom či chrípkou? Jednoducho -  použitím surovín našich starých mám.

Samozrejme, lekársku starostlivosť takéto recepty nenahradia, avšak môžu výrazne pomôcť ako pri prevencii, tak v počiatočnom štádiu choroby, alebo jednoducho pri zmiernení príznakov a samotného priebehu ochorenia. Výhodou je, že tieto suroviny má doma každá z nás. Jedná sa totiž o cesnak a cibuľu.

Cesnak

Priaznivé účinky cesnaku ľudstvo využíva už odnepamäti. Má veľmi silné
antibakteriálne účinky a nenadarmo sa mu hovorí „liek na všetko“. Pôsobí ako prevencia proti ateroskleróze, upravuje krvný tlak... 

Dnes prinášam základný recept cesnakového sirupu, užívaním ktorého možno zlepšiť svoju imunitu a zostať tak odolnejším najmä voči chrípkovým nástrahám. Odporúčam ho nasadiť najmä v čase zvýšeného výskytu viróz, alebo v premenlivom jarnom či jesennom počasí. 

Cesnakový sirup ako prevencia proti chrípke

Hoci som nikdy nepoznala babku, mala som skvelého deda. Žil na úpätí hôr v chalúpke s malým jabloňovým sadom, zbieral knihy , choval psa, mačku a jednu sliepku 😀. Hovoril po slovensky, nadával po maďarsky, rád si robil žartíky a vedel z mince vyrobiť prsteň. Najradšej však rozprával príbehy. Niektoré si vymýšľal, iné sa tradovali v rodine, ale mnohé mali také grády, že sme sa so segrou báli v noci spávať..a  mama potom napálená chodila k dedovi robiť poriadky 😀. Príbehy boli veľmi pestré a detskú fantáziu zamestnávali na plné obrátky. V našich hlavách sa pri jeho slovách  otváral svet čertov, plíživých čarodejníc, zákerných svetlonosov, hrôzostrašných neživých- nemŕtvych, ale aj pekných víl, štedrých škriatkov, múdrych lesných duchov... Na mnohé som dávno zabudla, ale jeden mi nedávno nechtiac pripomenul svokor.

Ako dieťa som moc pedantnosti a poriadkumilovnosti nepobrala, čo sa v puberte ešte zhoršilo. Mama raz pri pohľade do izby skonštatovala, že taký bordel ešte nevidela a mňa museli cigáni z voza stratiť. Silno som sa urazila a „bonzovala“ dedovi. 😀  On mi na to povedal jednu rozprávku, o ktorú by som sa s vami rada podelila. 🙂 Píšem ju tak, ako mi ju hovoril on, tj. bez politicky korektných pomenovaní, ale rovnako aj bez nenávisti, znevažovania, či zlých úmyslov.

O Cinke

Kedysi dávno sa ľudia veľmi veselili, keď sa dopočuli, že k nim do dediny majú prísť Cigáni. Kočovníci boli potomkovia ohňa, vetra a slobody.  Hovorilo sa, že majú aj krídla a schovávajú ich pod oblečením. Bývali v nádherných pestrofarebných karavanoch a prinášali so sebou mnohé kúzla a novinky, ktoré sedliaci ešte nepoznali. Kde prišli, tam bol festival. Po večeroch sa rozkladal oheň, tancovalo sa pri husliach, dobre sa jedlo a krásne mladé dievčence natriasali štrngotavými sukňami. Cez deň Cigáni poopravovali dedinčanom hrnce, vyrobili šperky, predávali vyrezávané skrinky... a Cigánky zvedavým ženám vyložili budúcnosť, poradili aký čaj piť na rôzne bolesti a neduhy a vedeli ako sa zbaviť kliatby, ktorú na niekoho uvalila závistlivá suseda.

Najviac roboty mal však kováč. Podkúval kone tak dobre, že o jeho zručnosti išiel chýr do ďaleka.  Od rána do večera mu vyhňa horela, no rad pred jej dverami akoby sa nezmenšoval. Raz v strede noci, zaklopala neznáma ruka na kováčov karavan. Rozospatý chlap vyšiel do tmy a uvidel samotného čerta s jeho čierno-čiernym tátošom.  Vyľakal sa, že mu odzvonilo a tuto pre neho až vládca pekiel prišiel, no čert ho chlácholil. Vraj sa iba dopočul o jeho nevídanom majstrovstve a prišiel si dať k nemu koňa podkuť. Ak to urobí, splní mu všetky priania, ak nie...

Kováčovi nebolo viac treba hovoriť. V strachu o svoju dušu do rána spravil tie najlepšie podkovy a čert bol spokojný. Za odmenu mu núkal zlato, zámky, polia.. no Cigán nič nechcel. Nakoniec však povedal: „Ja som človek slobodný a to, čo núkaš mi netreba. Nezáleží mi na bohatstve a nepotrebujem zámky. Predsa nám však niečo chýba. Mám 12 synov a ani jednu dcéru. Moja žena vždy chcela mať dievčatko a smútila, že nemá komu odovzdať svoj svadobný venček. Želal by som si, nech sa nám narodí dcéra a nech má modré oči ako nebo, ktoré moja žena tak ľúbi.“ Čert súhlasil: „Dobre. Choď domov, pobozkaj ženu a koncom zimy očakávajte dievčatko.“...

Plánovaný pôrod v domácom prostredí začína byť trendom. V zahraničí takáto vlna pretrváva už niekoľko rokov a otázka "Budeš rodiť doma, alebo v pôrodnici?" nie je taká nezvyčajná. Duly majú svoje stránky a možno si ich k pôrodu privolať. "Haló, už tlačím!"

Legislatíva na Slovensku je v tejto problematike nejednoznačná. Nie je zakázané, aby žena rodila doma. Nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení. Pri plánovanom pôrode doma preberá zodpovednosť za čokoľvek nastávajúca matka a jej manžel, alebo partner. Lekár môže prísť k pôrodu doma len v akútnej situácii, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Avšak, ak by bol prítomný počas plánovaného pôrodu, hrozí mu trest, takisto ak je prítomná dula, či pôrodná asistentka.

Čo slovenské ženy vedie k pôrodom doma?

“Myslím si, že pôrod je niečo také úžasné, že by som ho chcela prežívať so svojím partnerom v kľude doma a s minimálnym počtom ľudí. Bez cudzieho doktora, ktorý by do mňa pchal necitlivo prsty, stresoval ma a tváril sa, aký ťažký zákrok robí. Veď zdravý pôrod nie je zákrok pre skalpel, chirurgické náčinie, gumené rukavice a rúšky na ústach...,”  domnieva sa Kamila. Je to jej prvé tehotenstvo, zatiaľ bezproblémové a je rozhodnutá rodiť doma.
Sú rodičky, ktoré rodili v nemocnici a povedali si, že nikdy viac: “Prvé dve deti som rodila v pôrodnici, tretie doma, plánovane. Pre mňa osobne bol domáci pôrod najkrajším a najsilnejším zážitkom. Nikoho by som na to nenahovárala, každá žena, ktorá sa tak rozhodne, si sama musí zvážiť zodpovednosť, strach... Proste, s veľkým strachom by sa doma rodiť nedalo.”
Áno, strach hrá kľúčovú úlohu. Ťažko povedať, čoho sa my, ženy, viac bojíme. Sú to bolesti, komplikácie, ktoré by sme radšej nechali na odborníkov? Alebo naopak, tí odborníci, pôrodníci a ich zásahy?  "Ja na svoj prvý pôrod v nemocnici nespomínam rada. Nikto mi nevysvetľoval, čo so mnou práve robia a prečo. Bolo tam veľa zbytočných rutinných úkonov..." spomína Dobromila.

Hlavné dôvody žien pre plánovaný pôrod doma:

• jedine doma sa cítia bezpečne, majú pocit intimity
• predchádzajúca zlá skúsenosť z pôrodnice
• strach z nástrihu, cisárskeho rezu
• odmietanie klystíru
• odmietanie podania oxytocínu
• odmietanie oholenia
• odmietanie medikamentóznych zásahov
• odmietanie monitorovania plodu počas pôrodu
• obmedzenie jedla a pitia v pôrodnici pri pôrode
• bonding dieťaťa hneď po narodení
• prítomnosť manžela pri pôrode

O pozitívnych vplyvoch kontaktu s milými potvorkami z ríše zvierat by vám asi najviac dokázali hovoriť ľudia, ktorým zvieratá priamo pomohli. Terapia so psami (canisterapia) či koňmi (hipoterapia) už nie je len módny výstrelok, ale zaužívaná forma pomoci v medicínskej praxi. O ich kladných vplyvoch na fyzickú ale najmä psychickú stránku nie je pochýb. No nielen pes môže byť priateľom človeka. Psychicky pomôcť dokáže aj taký had. Že vás oblial pot len pri myšlienke krútiaceho sa plaza pod vaším gaučom? Váš teenager by mal možno na celú situáciu iný názor.

Množstvo výskumov ukázalo, že sila pozitívnych účinkov nezáleží od druhu zvieraťa, ale od osobných preferencií človeka. Zjednodušene povedané, najviac pozitív prinesie zviera, ku ktorému prirodzene inklinujete.

Psychologické benefity zvieraťa v rodine:

• zmenšuje pocit osamelosti, izolácie a odcuzenia
• zvyšuje komunikatívnosť, povzbudzuje k aktívnejšej socializácii
• bojuje s nudou
• pomáha zvládať pocity úzkosti a depresie
• motivuje k rýchlejšej rekonvalescencii - uzdraveniu
• pomáha prekonávať rečové a emočné poruchy
• prispieva k rýchlejšiemu osvojovaniu správnych návykov
• povzbudzuje k pocitu zodpovednosti
• pomáha vytvárať rutinu
• zvyšuje produkciu hormónov šťastia a tým zlepšuje náladu 

via GIPHY

Pes a mačka

Háááááám! A ešte úsmev! Keby to bolo také jednoduché! Podanie lieku dieťaťu dá zabrať. Namiesto sekundovej záležitosti  sa po nekonečných minútach zbadáte celá spotená a neužitá dávka je ešte stále na lyžičke… Ako to robia tie ostatné, že im to ide?!

Iste záleží aj od povahy dieťaťa, poviete si. Nie je to celkom tak. Ťažko hodnotiť aj to, či je jednoduchšie podať liek bábätku, alebo dvojročnému huncútovi. V žiadnom z týchto prípadov neplatia nijaké kompromisy! Je to viac-menej o šikovnosti, rýchlosti a trpezlivosti, nech je plač aký chce.

Ako podávať deťom lieky

Kvapky a spreje do nosa
Nosné kvapky dávajte do nošteka v miernom záklone hlavy. Dobré je, keď sa dieťa pred aplikáciou vysmrká. Rýchlo spacifikovať a vybavené. Ak to naozaj nejde, kvapky treba naniesť na vatovú tyčinku a povytierať nos. Toto sa odporúča aj bábätkám.

Naopak - pri vstreknutí nosného spreja musí dieťa držať hlavu rovno. Samotný sprej tiež držíte rovno.

Kvapky a masti do očí
Kvapky do očí, či masti – najúčinnejšie je, keď má dieťa ľahko zaklonenú hlavu, pohľad uprený na strop, do kúta. Opatrne natiahnite dolné viečko a kvapnite. Ak sa dieťa tvrdošijne vzpiera a vy nemáte pomoc, položte ho na posteľ, jeho hlavu si zakliesnite medzi stehná a aplikujte liečivo. 

Čoraz častejšie počúvame o nezvládateľnosti detí: Ach tie dnešné deti, za našich čias... Je to tak? Sú deti dnes iné? Ak áno - čím je to spôsobené? Ako zvládnuť deti, aby si nerobili čo chcú? Aby akceptovali naše rozhodnutia? Aký ten "strach" z vlastných detí vlastne je? Na tieto i mnohé ďalšie otázky nám zodpovie psychologička Mgr. Marta Kulanová, ktorá sa postgraduálne sa vzdeláva v systemickej párovej a rodinnej terapii a v odbore soiálna psychológia. V súčasnosti pôsobí ako spolulektorka výcvikov drogovej prevencie u vysokoškolákov a ako psychologička v Košickom poradenskom centre.

Ako sa dá chápať tvrdenie, že sa rodičia boja detí?

Strach z detí nemusí byť tým najsprávnejším označením, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť. Povedala by som, že či už vedome, alebo nevedome, rodičia sa obávajú skôr toho, že vo výchove zlyhajú.

Často sa možno stretnúť s obavami rodičov, že svojim správaním k dieťaťu a svojimi požiadavkami voči nemu môžu „dobabrať“ jeho detstvo a tým spôsobom aj celý život. Môžu byť tiež presvedčení, že niečo od dieťaťa žiadať znamená byť naňho tvrdý. Všetky tieto obavy môžu vyústiť do toho, že rodičia radšej od detí nežiadajú vôbec nič. Povedala by som, že táto nečinnosť rodičov pri nevhodnom správaní dieťaťa môže vyznieť ako strach z dieťaťa.

Prečo tieto obavy vznikajú? Čím je to spôsobené?

To, akým spôsobom rodič vychováva svoje dieťa, pramení z jeho životného príbehu, súvisí s tým, ako bol sám vychovávaný, so spokojnosťou s partnerským vzťahom i s mierou, do akej sa stará o napĺňanie svojich vlastných potrieb.
Tento strach môže ďalej prameniť z toho, že rodičia často predpokladajú, že ak ich dieťa koná spôsobom, ktorý nie je na prvý pohľad primeraný, inými slovami – nenormálne, napr. že sa na ulici hodí s krikom o zem, že to znamená ich rodičovské zlyhanie.
Predstava rodičov o nutnosti byť dokonalí, mať idylickú rodinu a nemať s deťmi konflikty však môže vyústiť do toho, že zo strachu, že ako rodičia spravia niečo nesprávne, neurobia radšej nič. Prestanú mať voči svojim deťom požiadavky, prestanú im klásť medze. A tak prestanú zastávať rolu pevného rodiča, ktorú dieťa vo svojom vývine potrebuje.

Kedysi  sme si chutné recepty uchovávali na stránkach zápisníkov. Tajomstvo lahodných koláčikov sa tradovalo z generácie na generáciu a my ako deti  sme sa vždy tešili, kedy si z plechu ,,ukradneme“ prvý kúsok. Tradícia chuti do pečenia pretrváva aj dnes, súčasné trendy ho však už vyformovali do pozície umenia. Čo dnešné cukrárky na pečení milujú a akých chýb sa pri jeho tvorbe aj naďalej dopúšťame?

Prevzatá štafeta

Hlavný účel koláčikov a tôrt spočíva v osladení si každodenného života. Avšak okrem vynikajúcej chuti je rovnako sladká aj samotná práca na unikátnych kúskoch. Dôkazom záľuby v pečení je študentka marketingovej komunikácie Susanne Marčeková: ,,Už ako malé dieťa som sledovala svoju babku ako piekavala torty, koláče a zákusky všetkého druhu. Nejakým spôsobom sa chuť do pečenia na mňa nalepila, a tak som ako keby prebrala štafetu po babke.“

                                                                                                    foto: Susanne Marčeková 

Nekvalitné suroviny a nepozornosť

Okrem nedeľného miesta na stole sa unikátne výtvory dostanú  na výstavy a do celosvetových súťaží. Lucia Gažová si vďaka svojej šikovnosti otvorila vlastnú pekáreň a zo sladkej tvorby vyskladala, aj vlastné koláčové portfólio. Ona sama z cukroviniek obľubuje najviac klasický tortový recept a prípravau chutných macarons.

Každý, kto chce seba a svoju rodinu stravovať trošku zdravšie, ako prvé vyradí z jedálnička biely rafinovaný cukor. O správnosti tohto rozhodnutia nie je pochýb. No aj bez cukru môže byť cesta za zdravším životným štýlom stále sladká, a to doslova.

ČERSTVÉ OVOCIE

Občas sa ozývajú ohlasy, že ovocie nie je až také zdravé, pretože je to tiež samý cukor. Áno aj. Ovocie, to je hlavne vláknina, ktorá pomáha pomalšiemu vstrebaniu fruktózy, čo znamená menší výkyv cukru v krvnom obehu. Preto je vždy vhodnejšie sladiť ovocím a nie ovocným extraktom či sirupom (aj keď prírodným).

Banán, jedna z prvých potravín pre deti a taktiež výborné prírodné sladidlo. Toto obľúbené ovocie je bohatým zdrojom minerálov, hlavne horčíka a draslíka. Nedostatkom horčíka dnes trpí veľké percento populácie vďaka málo výživnej pôde určenej na pestovanie obilnín. Vymeniť biely cukor za tento voňavý zázrak sa teda zdá byť veľmi rozumným riešením. Sladiť ním je vhodné hlavne nepečené dezerty. Pyré z banánov a jabĺk vyčarí naozaj lahodnú sladkú chuť. Pozor ale, nedozretý banán môže u niekoho vyvolávať nepríjemnú plynatosť.

Z banánov môžete vyčariť aj výborné lievance, presne ako @matta308, ktorá píše: „Ja robím z banánov lievance. 1 banaán + 2 vajcia, rozmixuješ, upražíš ako klasika lievance, poleješ medom a budete sa olizovať až za ušami“.

Ďalší tip, ako si zdravo osladiť život je zakamuflovať sladké jabĺčka a dokonca aj mrkvu do koláčov. Tie nastrúhané do cesta koláč nielen zvláčnia, ale aj osladia. Vhodné je vyberať jabĺčka určené na pečenie, napríklad druh Jonagold alebo Golden Delicious.

A je to tu! Zase potrebuje kakať a len behá a plače, alebo sa uteká skryť do izby, no ani za svet si nesadne na nočník, aby to šlo z bruška von. Trvá to už dlhé mesiace a vy sa stále pýtate, prečo má z toho takú traumu, a kedy vlastne nastal ten zlom? Trauma z kakania nie je nič ojedinelé a trpí ňou veľa detí, dokonca aj takých, ktoré už s plienkou dávno skoncovali. Ako si s tým poradiť?

Čo sa v tej malej hlávke udeje, že nastane takýto blok? Najčastejšie za tým stojí zlá skúsenosť s tvrdou stolicou. Stačí jedno bolestivé vyprádzňovanie a problém môže byť na svete. 

Odborníci tiež nie nadarmo upozorňujú na to, že kakanie sa pred deťmi nemá spájať s negatívnymi pocitmi. Nikdy preto pred dieťatkom nehovorte: "Fuj, to smrdí! Fuj, ty si sa pokakal! Pozri, aké škaredé a smradľavé hovienko." Skrátka sa vyvarujte čohokoľvek, čo by mohlo v dieťati vyvolať pocit, že kakanie je zlé, inak sa to môže obrátiť proti vám.

Čo asi drobec prežíva?

Máte pocit, že robíte všetko správne. Neustále sa s ním rozprávate o tom, že kakanie je normálne, všetci to robíme a nič na tom nie je, jednoducho to treba dostať von a hotovo. Čo na tom nechápe? Skúsili ste sa ale niekedy pozrieť na tieto rozhovory aj z jeho strany? Sadnete si večer so svojou polovičkou k filmu a začnete sa baviť o tom, že dnes ste sa nemohli vyprázdniť a rozoberáte túto tému deň čo deň? Sadnete si na záchod a vôbec vám nevadí, že sa pri tom na vás pozerá aj druhý člen domácnosti? Keď vám je v práci treba, už sa tešíte, ako si sadnete na záchod a váš kolega z vedľajšej kabínky si vypočuje všetky tie zvuky, pretože je to normálne a prirodzené? To asi nie! Veľká potreba je veľmi intímna nielen pre dospelý, ale aj pre deti a preto by sme mali k tomuto problému podľa toho aj pristupovať.

Na každého iný meter

Pyelonefritída, alebo zápal obličiek, je bolestivý a nebezpečný stav, v ktorom vaše obličky napadli baktérie. Zápal sa môže rozšíriť a spôsobiť dokonca otravu krvi. Nie je to žiadna zábava, preto by ste mali vedieť, ako mu predísť a čo robiť, keď u vás prepukne. A tiež ako si správne odobrať moč na vyšetrenie.

Vinníkmi sú baktérie

Do obličiek sa vám dostanú buď krvným a lymfatickým obehom, z okolitých orgánov alebo si vypochodujú cestu zdola z močových ciest. Našou ženskou nevýhodou je anatomicky krátka močová trubica, kadiaľ sa baktérie ľahko dostanú do tela.

Príznaky zápalu obličiek

• horúčka
• zimnica
• únava
• nevoľnosť
• zvracanie
• časté močenie
• bolesť a pálenie pri močení
• bolesť v bedrách a podbrušku

Priebeh vyšetrenia pri zápale obličiek

„Od prvého mesiaca, keď sa mi narodil, som pozerala na to, ako sa mu šmýka hlavička do boku. Preferoval len jednu stranu na polohovanie. Špeciálne vankúše, rehabilitácia,  cvičenie, proste nič nepomáhalo. Keď som to začala riešiť, mal 2 mesiace. Neurológ, ortopéd, pediatrička - všetci na mňa pozerali, že či som v poriadku, čo od nich chcem aby mi predpísali,“ takto si spomína mamička z Modrého koníka na cestu za detskou ortézou na modelovanie hlavy pre svojho synčeka.

Podľa reakcií mamičiek nie je na Slovensku veľa pediatrov, neurológov, či ortopédov, ktorí by o kraniálnej remodelačnej ortéze hlavy teda helme či prilbičke vedeli poskytnúť dostatok informácii.

„ Behala som s brožúrkou o  kraniálnej ortéze a vysvetľovala,  čo chcem pre syna. Nakoniec som zaplatila ortopédovi, aby mi ju predpísal. Keď som odchádzala z ordinácie, ešte povedal manželovi, že to musí mať so mnou ťažké. Každý ma presviedčal, že sa to napraví samé, keď bude sedieť. Všetci sa smiali. Dokonca aj manžel to bral tak, že týram syna. Keď sme už konečne sedeli v ordinácii a skenovali malému hlavičku, dostali sme výsledok ťažká deformácia: PLAGIOCEFALIA,“ spomína si ďalej tá istá mamička.

Čo je kraniálna ortéza?

Asi u tretiny detí sa v prvých mesiacoch života objaví polohová deformácia lebky. Kraniálna ortéza je pomôcka s remodelačným účinkom, ktorá usmerňuje jej rast. Používa sa na liečbu stredných a ťažkých typov deformít hlavy. Je určená pre deti od 4. do 14.mesiacov veku.

Príčiny vzniku deformácie lebky sú rôzne. Napríklad:

Chcem písať a neviem kde začať. Som mama jednej slečny, ktorá už má občiansky, a dvoch predškolákov. Robím na živnosť takmer čokoľvek, čo sa mi popri nich dá a na čom aspoň čoto zarobím. Kvôli nim. Aby som mohla pracovať z domu, hrať sa s nimi, učiť ich, vychovávať, postarať sa, keď sú chorí.... . Niekde je však asi chyba. Okolie to vníma tak, že sa neviem zamestnať, dobre mi je doma, robiť sa mi nechce. Po materskej som samozrejme absolvovala niekoľko pohovorov. Niekde však už len to že,,tri deti!" zatienilo všetky moje ostatné prednosti 🙂. Avšak stalo sa, že ma aj prijali. No po prepočítaní platu verzus cestovné, a hlavne pracovná doba, pri ktorej deti vidíte ráno, cestou do škôlky a večer, keď už spia, som pracovné miesto odmietla ja. Niekto si určite vraví, že čo si ja o sebe myslím, ale... . Ja to vidím tak, že som v prvom rade matka.

Osemročná neter ma vidí ako ženu v domácnosti. A úžasne to vystihla moja päťročná dcéra :

,,Emka, čím chceš byť, keď budeš veľká?"

,,Ničím, mňa nič nebaví, nič sa mi nechce. Ja budem ako ty!"

Moje deti to vnímajú tak, že mama ide o roboty, len občas (školenia a pod.), doma sa venuje nám, sem tam niečo vytvorí, ušije, napečie...Pečiem s nimi. Šijem a popri tom si s nimi spievam, alebo sa rozprávame. Jedine papierovačky robím bez nich, lebo svoj počítač nenechám zdevastovať ako tento, na ktorom teraz píšem. Dve klavesy chýbajú a niektoré sú polepené, tak, že musím riadne tlačiť....  

A tá s občianskym, odpovie na otázku ,,Čo robí mama?" že: ,,Neviem".  A ona naozaj nevie! Buď je jej to jedno, alebo už nestíha registrovať, čo práve robím. Lebo v priebehu dňa sa venujem aj piatim veciam. Samozrejme okrem prác v domácnosti (aj to tak u nás vyzerá), varenia a ,,krpcov"(to sú deti 🙂). Ani neviem, čo z toho je lepšie. Všetka moja činnosť je podriadená deťom a myslela som to naozaj dobre, no začínam mať pochybnosti. Rozmýšľam, či môj pôvodný plán, nájsť cestu ako byť s deťmi a zároveň zarábať je o.k.. Nemätiem ich tak trochu? Alebo im naozaj ukazujem, že na všetko je riešenie a čo naozaj chceme, sa dá?  Mohla by som sa zamerať len na jednu činnosť, ale keď ja fakt rada robím všetky. A áno, odhalili ma. Aj si trochu vyberám, čo práve chcem robiť. Nemám rada stereotyp 🙂. 

Aktualizácia: recenzie našich používateliek  nájdete v tomto fóre. 

---

Dámy, vitajte pri ďalšom kozmetickom testovaní.

Vieme, že sa o seba rady staráte a že si rady doprajete to najlepšie. Túto jar máte šancu testovať jedinečnú švajčiarsku kozmetiku SKINCODE.

SKINCODE poznajú zákazníci už vo viac než 45 krajinách po celom svete. Kozmetika je založená na myšlienke, že pokožka je živým orgánom, ktorej genetický “kód” treba rešpektovať. Pre Vás  ju exkluzívne prináša sieť lekárni BENU a e-shop Benulekaren.sk.

Čo testujeme

Izbové rastliny hrajú v našich domácnostiach nepochybne pozitívnu rolu. Majú dekoratívny charakter, zároveň prečisťujú vzduch, môžu byť jedlé či dokonca liečivé. Obrovský pozor si však treba dať na tie druhy, ktoré dokážu byť toxické. A to tak pre ľudí, ako aj pre zvieratá. Ak máte doma malé deti, mali by ste si dať obzvlášť záležať na výbere vhodných domácich okraskov.

Nebezpečné krásky

K otrave môže dôjsť ak dieťa náhodou ochutná rastlinu alebo zeminu, alebo dokonca aj pri dotyku pokožky, ak si rúčkami, ktorými sa s kvetinou hralo, bude šúchať oči a podobne. Prinášame vám zoznam šiestich najrozšírenejších domácich rastlín, ktorých pestovanie v domácnosti by ste si mali dobre premyslieť.

1. Difenbachia

Difenbachia je v domácnostiach značne rozšírená, pritom je aj značne nebezpečná. Má silné stonky a mäsité listy, zvyčajne svetlozelenej farby, občas mierne žlté. Kvôli väčším listom sa často umiestňuje na podlahu či nižšie podstavce, takže môže ľahko dôjsť do kontaktu s deťmi či domácimi miláčikmi. Po náhodnom styku s ústami vyvoláva veľkú bolesť v ústnej dutine, pálenie, opuchy, slinenie až znecitlivenie v krku.

2. Oleander

Na Slovensku sa narodí 90 % detí so zdravými nohami. Ale už 30 % z nich nastupuje  do školy s deformitami. U detskej nohy je riziko poškodenia oveľa väčšie než u dospelého človeka. Je to dané tým, že chodidlo dieťaťa mení komplexne svoje proporcie, rastie do dĺžky, šírky a objemu. Vďaka pretrvávajúcemu chrupavčitému tkanivu je veľmi náchylné na deformity. Ako sa správne starať o detské nožičky, čo je to plochá noha a aké by mali byť prvé topánočky?

Má dieťa pri narodení klenbu nohy?

Už pri narodení má každé dieťa vytvorenú pozdĺžnu aj priečnu klenbu nohy. Tieto sú  vyplnené tukovými vankúšikmi, ktoré chránia nôžku pred možnými deformáciami, alebo preťažením. Práve kvôli tukovým vankúšikom vyzerá detská noha ako plochá. Takýto tvar pretrváva asi do 4 - 6 rokov, približne v tomto veku sa noha tvaruje do obvyklej podoby. Avšak tu sa názory odborníkov rozchádzajú: podľa niektorých sa oblúk stáva zreteľným okolo dvoch rokov života, iní tvrdia, že je to o niekoľko rokov neskôr, v siedmich alebo až deviatich rokoch.  Zahraniční odborníci dokonca definujú detskú nohu ako nohu bez vyvinutej klenby, tá sa začína budovať až s postupným zaťažovaním. 

Plochonožie

Pojem plochá noha označuje výrazné zníženie, prípadne až vymiznutie pozdĺžnej alebo priečnej klenby. Môže ísť aj o ich kombináciu. Príčiny vedúce k plochej nohe môžu byť vrodené, alebo získané.  Vrodené súvisia s vadami kostí, zle vyvinutého skeletu chodidla.

Získaná plochá noha vzniká u detí z niekoľkých dôvodov:

Ahojte. Touto cestou by som chcela pre mňa a pre svojho syna nájsť pomoc aj priateľov. Pred 2 rokmi som ochorela na schizofreniu a s mojím 4 ročným synom sme po škôlke kvôli mojej chorobe stále zavretý doma bez ľudí, bez kamarátov. Veľmi to chcem kvôli nemu zmeniť. Takisto aj našu finančnú situáciu. Keďže bývam len s ním, príjem máme iba nemocenské, veľmi ťažko žijeme. Neprišla som sa sem sťažovať, práve naopak, prekonávam sa kvôli môjmu syncekovi, uvedomujem si, že musím zabrániť tomu aby mal smutné detstvo len kvôli tomu že jeho mamka má paniku a paranoje z ľudí. Kto by vedel pomôcť či už spriatelenim alebo finančne, budem veľmi vďačná a Lejko šťastnejšie dieťa. Ďakujem.

"Ideme do Jasnej budúci víkend", vyhŕkla som na chlapa, keď prišiel domov z práce. Pozrel na mňa a nechápavo povedal:" Veď sme v nedeľu prišli."

Večer pred odchodom hlásili v počasí sneženie. Ale ani to, že máme už na aute prezuté letné gumy nám neprekazilo plány na víkend s Curaproxom.

Očakávania a myšlienky boli rôzne. Ale stále mi chodila po rozume jedna otázka. Čo nám budú 2 dni hovoriť o zuboch a umývaní?

Po prechádzke a užívania si posledného snehu (teda mysleli sme si, že to bude posledný túto zimu :D ) sme čakali na stretnutie o 19:00. Naše prvé stretnutie s Curaproxom. Pri stole nás každú čakal balíček pre naše detičky podľa veku, kde si každý našiel to svoje.

Po zoznámení, pokecaní sme sa vybrali spať a tešili sa na ráno, bo večerné stretnutie urobilo na mňa veľký dojem.

Po raňajkách nás čakali prednášky a praktické cvičenia s MUDr. Adamom Mikušom, MUDr. Melániou Serafínovou a PhDr. Zuzanou Serafínovou. A čo sme sa naučili:

Senná nádcha, peľová nádcha, polinóza - pomenovaní na problémy so sezónnym alebo celoročne upchatým nosom je viacero. Hoci táto choroba nie je smrteľná, veľmi výrazne dokáže zhoršiť kvalitu života. Ak patríte medzi tých, ktorí či už sezónne, alebo celoročne trpia uboleným nosom, tento článok je určený pre vás.

Alergická nádcha je ochorenie, ktoré trápi viac ako 30 % svetovej populácie rôzneho veku. Jej príznakmi sú kýchanie, svrbenie a nadmerný výtok z nosa, zhoršený čuh, sťažené dýchanie, upchaté nosné dierky.

S kvapkami do nosa to nepreháňajte!

Pri sťaženom dýchaní spôsobenom nepriechodnosťou nosových dierok sa človek nedokáže sústrediť na svoju prácu, nemôže spať, pociťuje nervozitu, cíti sa nepohodlnne a jeho myseľ je zameraná len ne jedno: rýchlo si pomôcť spriechodniť upchatý nos a zasa voľne dýchať. Najrýchlejšia pomoc pri týchto príznakoch sú nosové kvapky na bežnú nádchu, ale používať ich treba podľa návodu a neprekračovať doporučenú dobu, zvyčajne dva týždne, pretože potom začnú mať opačný efekt, na sliznicu nosa pôsobia agresívne, tá opúcha a dýchanie sa sťažuje. Pri dlhodobom používaní kvapiek nastáva závislosť, keďže pomôžu na chvíľu a potom sliznica opuchne znova.

Prípravky s obsahom morskej alebo kuchynskej soli

Nosové spreje s morskou vodou možno pohodlne kúpiť v lekárni, prípravky s kuchynskou soľou sa dajú vyrobiť aj doma. Pri sprejoch s morskou vodou sa uistite, že neobsahujú dekongestíva, čiže látky, ktoré spôsobujú stiahnutie ciev, pretože v tomto prípade sa môžu používať maximálne desať dní.

Niektorí ľudia, ktorých považujeme za šťastnejších, vítajú jar s kvietkami, čerstvou trávou a zakvitnutými stromami. A potom sú „tí druhí“, ktorí počas niekoľkých týždňov neodložia vreckovky. Neustále kýchajú, smrkajú a pociťujú nepríjemné pocity súvisiace s očami.

Máme pre vás rady, ako sa zbaviť nepríjemného svrbenia očí pomocou toho, čo máte doma.

1. Chladný obklad
   Ovlažte si tvár studenou vodou. Môžete využiť obklady z ľadových kociek či zmrazené jedlo. Zabaľte ich do čistej utierky a priložte na zavreté viečka. Chlad stiahne cievy a pomôže zbaviť sa opuchu.
2. Kamilky
   Povarte harmanček  5 minút, nechajte vychladnúť a použite na oplach zavretých očí. Podobne vám môžu poslúžiť aj čajové vrecúška čierneho alebo zeleného čaju. Vychladené vrecúška stiahnu opuch viečok a pôsobia mierne antibakteriálne.
3. Studené lyžičky
   Vložte lyžičky na pár minút do chladničky a potom priložte na oči. Namiesto chladničky ich môžete aj ponoriť do pohára s vodou s kockami ľadu. Tento studený obklad vás zbaví začervenania a odstráni opuch viečok.
4. Mlieko a med
   Do teplého mlieka pridajte med v pomere 1:1, dobre zmiešajte a opláchnite oči. Med má vynikajúce antibakteriálne účinky, použite ho ako obklad na vatových tampónoch, gáze alebo na čistej utierke. Podobne vám poslúži aj obklad zo studeného mlieka.
5. Studený chlieb
   Hoci to znie akokoľvek zvláštne, účinkuje skvelo. Znižuje podráždenie a stlmí začervenanie.
6. Ricínový olej
   Obklad z ricínového oleja zredukuje suchosť a sťaží odparovanie vody. Jeho protizápalové účinky pomôžu znížiť začervenanie a nepríjemný opuch viečok.
7. Plátok zemiaku alebo uhorky
   Zemiak má sťahujúce účinky a redukuje zápalové procesy. Uhorka príjemne schladí podráždené oko svojimi antioxidantami a flavonoidmi. Môžete ich vložiť na 15 - 20 minút do chladničky, aby ste podporili ich chladivý efekt.
8. Ružová voda
   Na upokojenie očí vám môže pomôcť aj obklad z vatových tampónov namočených v ružovej vode. Obsahuje vitamín A a C s protizápalovými účinkami, čím upokojí podráždené oči.

Pozor!
Opatrne s kvapkaním rôznych látok do očí. Kvapky do očí z lekárne sú sterilné a mali by sa preto skladovať v chladničke. Po otvorení ich spotrebujte do 1 mesiaca. Potom sa v nich začnú hromadiť baktérie a môžete si zarobiť na zápal oka. Oči sú náchylné na infekcie, preto si dávajte pozor, čo si do oka nakvapkáte. Ak vás svrbenie očí naďalej neúprosne trápi, mali by ste navštíviť očného lekára, aby vylúčil iné, závažnejšie príčiny.

Bonusové tipy:

1. Vonku noste slnečné okuliare. Ak máte alergiu na pele, vytvoria bariéru pre vstup alergénu.
2. Vetrajte s rozumom - najmä ak máte strom, na ktorý ste alergickí, priamo pod oknami. Zbytočne si budete vháňať peľ do miestnosti. Ak máte na oknách sieťky, občas ich pretrite vlhkou handričkou, aby ste odstránili peľ.
3. Umývajte namokro a často. Suchým čistením rozvírite usadený prach a  nečistoty v ňom.
4. Zvážte kúpu periny a vankúša z hypoalergických syntetických materiálov. Povlečenie často perte v jemnom pracom prostriedku.
5. Kvalitná čistička vzduchu vám tiež spraví dobrú službu. Určite je to investícia, ktorá sa vám vráti.
6. Zbavte sa „ULP -  univerzálnych lapačov prachu“. Všetky sošky, závesy, neporiadok v policiach sú  neužitočné veci, ktoré iba držia zbytočne prach.