Novinky
mickazebra AMBASÁDORKA
18. sep 2018 Čítané 1591x vybrali sme

Šťastie. Úsmevy. Poskakovanie od radosti. Výskanie. Užívanie si. Vôňa jarných kvetov. Jemný vánok vo vlasoch. Slnečné lúče na tvári. Letná búrka. Šantenie sa vo vode. Nádhera jesenných listov. Ich šuchot pod nohami. Zbieranie gaštanov. Čistota zasneženej krajiny. Ale aj bežné strachovanie sa a boliestky. Lebo vieme, že sme stále nažive. Priatelia. Dobrá káva. Čokoláda. Pretancovaná noc. Tajná oslava narodenín. Bozky. Šteklenie. Spanie v čistých perinách. Váľanie sa v posteli. Čítanie pútavej knihy. Láska. Prekvapenie. Ale aj smútok. Nádych. Výdych. Uvoľnenie emócií. Vyplakanie sa niekomu na ramene. Poriadne vybitie hnevu na cvičení. Beh. Prechádzka v lese. Hviezdna obloha. Tlkot srdca.  Vôňa pokosenej trávy. A iných príjemností, ktoré vo vás prebudia dobrý pocit. Sny. Vyhliadky do budúcnosti. Radosť z už zažitého. Dúha po búrke. Ciele. Život. Presvedčenie, že je krásny. A že žiť sa oplatí.

Beznádej. Nechuť vstať z postele. Obrovská únava. Smútok, ktorý prechádza až pod kožu. Ktorý nedovolí človeku sa ani pohnúť. Neschopnosť premýšľať. Strach, ktorý paralyzuje. Nechuť púšťať sa do čohokoľvek. Nedôvera. V seba aj v celý svet. Zmätok. Zrada. Príliš veľa sĺz. Príliš veľa trápenia. Nepríjemné pocity. Neustále vracajúce sa zlé sny. Nepokoj. Zlé zážitky. Neschopnosť ďalej pociťovať radosť. Pocit, že všetko sa rúti do záhuby. Hluk, z ktorého duní v hlave. Prázdnota. Sklamanie. Boľavé zlomené srdce. Opustenie a samota. Pády a sklamania. Búrka. Neschopnosť vybaviť si niečo pekné. Depresia. Život stratil farby. Všetko je sivé, čierne. Presvedčenie, že únik zo sveta je jediné riešenie.

Je to tenká čiara. Každý z nás sa môže veľmi ľahko ocitnúť na druhom brehu.

Žiť či nežiť?

Let či skok do prázdnoty?

Čiarka alebo bodka, ktorá všetko ukončí?

Budúcnosť a sny alebo prázdnota?

Začiatok či koniec?

Život alebo smrť?

Kto by si dobrovoľne vybral druhú možnosť? Nikto. A ak si ju niekto vyberie, nie je to dobrovoľne. Doženie ho k tomu jeho vnútro. Hlava. Zabráni mu vidieť iné východisko.

Nikto si za to nemôže sám. A tiež sa z toho sám nedostane. 

Preto, prosím, buďme pozorní, počúvajme, nebagatelizujme, podporujme a skúsme pomôcť.

Predsa nechceme, aby sa ktokoľvek vôbec niekedy musel takto cítiť.

Nechceme, aby túžil stratiť a zahodiť všetko.

Aby stratil záujem o to najvzácnejšie.

Aby vzdal život.

Pomôžme bojovať a uvidieť záblesky svetla.

Bez svetla sa predsa žiť nedá.

„Šťastie možno nájsť aj v tých najtemnejších časoch, keď si človek spomenie ako zapnúť svetlo.“ –Albus Dumbledore-

Maťa

Čítaj celý článok
laurinka2012
18. sep 2018 Čítané 742x vybrali sme

V komunite Modrého koníka sa stretávame s rôznorodými osobnosťami, v prevažnej miere s mamičkami. Mnohé z nich odkrývajú svoje súkromie a ukazujú iným používateľom svoje každodenné radosti, starosti a delia sa s ostatnými o svoje názory. Nájdete tu ženy, ktoré hovoria o svojich problémoch či ťažkom životnom osude, nájdete tu ženy, ktoré len čítajú „steny“ iných, ale aj ženy, ktoré sa snažia iným pomôcť. A práve jednu takúto pomáhajúcu mamičku Vám chcem predstaviť.

Lenka je mladá 31-ročná mamička, ktorá pracuje vo Východoslovenskom onkologickom ústave, na klinike radiačnej a klinickej onkológie. Všimla som si ju na základe jej trefných komentárov, podľa ktorých bolo hneď vidieť, ako veľmi je odovzdaná svojej práci, a práve preto som ju oslovila. Zaujímalo ma, aké boli jej začiatky na onkológii, ako ako matka vníma svoju náročnú prácu, ako zvláda záťaž pozerať sa na ľudské utrpenie a aké sú jej pracovné plány do budúcna.

My sestry sme nádej

Lenka si na svoje prvé dni nespomína s ľahkosťou, pretože bez varovania, či predošlej skúsenosti vhupla do sveta plného ľudského utrpenia a beznádeje. Svoj prvý dojem z práce na onkológii opisuje s rešpektom, pokorou a je v ňom citeľne poznať strach. Citujem: „Stála som na chodbe a chcela som v prvom momente utiecť, lebo som si myslela, že toto proste nedám! Toľko bolesti a zúfalstva pokope som nezažila. Ale ostala som a teraz som za to rada, lebo tuto prácu som si zamilovala hneď počas prvého mesiaca.“

Dnes je Lenka sestrou s niekoľkoročnými skúsenosťami, sestrou empatickou, plne odovzdanou svojej práci a o tom, že svoje poslanie miluje niet pochýb. Svoje povolanie neberie len ako prácu, ale vidí v ňom svoje životné poslanie. Tvrdí, že práca sestry na onkológii je naozaj potrebná, nakoľko nie je len o základných ošetrovateľských činnostiach, ale je to aj vysokošpecializovaná práca.

Špecializovanosť interpretuje práve v tom, že „sestry sú pre chorých neraz jedinou oporou, a bohužiaľ často nahrádzajú pacientom neprítomnú rodinu.“ Títo - ako ich nazývam ja - "anjeli bez krídel" vštepujú pacientom nádej a pomáhajú im nielen medikamentózne, ale aj ľudsky.

Tiché prostredie

„Onkológia je svet sám o sebe,“ tvrdí Lenka, pričom bez servítky opisuje prostredie oddelenia. „Pochudnutí pacienti sa pohybujú potichučky a pomaly. Vyzerajú len ako duchovia ľudí, ktorými voľakedy boli. Ženy majú na hlavách šatky. Snáď každý 3. chorý muž má dieru do krku a v nej kovovú kanylu, vďaka ktorej vie dýchať (tzv. slávik). Iní majú vďaka ožarovaniu spálenú kožu až do krvi. Niektorí pacienti však vyzerajú, ako keby ani chorí neboli, pretože choroba je len v začiatku a liečba ich ešte toľko nezmáha. A je oveľa viac nepríjemných pohľadov na chorých ľudí, o ktorých sa veľmi ťažko hovorí.“

Pomáhať detským onkologickým pacientom

Sestrička Lenka sa v budúcnosti vidí - podľa môjho názoru na najťažšom oddelení, pretože túži pracovať na detskej onkológii. Keď som sa jej opýtala, prečo práve detská onkológia, však predsa je mamou a pohľad na choré deti ju s jej empatickou dušou bude možno zraňovať, odpovedala: „Lebo aj napriek tomu, že je to o ťažko chorých deťoch, všetko je to pozitívnejšie, ako pri dospelých. Naozaj. Je štatisticky dokázané a známe, že detskí onkológovia vedia vyliečiť 83 % z pomedzi onkologicky chorých detí, t.j. 83 detí zo 100. A to nie je málo!“

„Deti majú väčšiu šancu na vyliečenie, je šanca, že raz vyrastú, vyštudujú, založia si rodinu a splnia si svoje sny. Vidím v tejto práci veľký zmysel. Umožňuje nielen pracovať s deťmi, ale predovšetkým im pomáhať prekonať strach s nepoznaného, ktoré im ich choroba prináša. Táto práca nám sestrám dovoľuje smiať sa s nimi, no aj s nimi plakať, byť oporou ich rodičom a dávať im všetkým odvahu,“ tvrdí skúsená zdravotná sestra Lenka.

V závere som sa Lenky opýtala, čo so zvyšnými 17 % detičiek, ktoré sa vyliečiť nedokážu? Ako bude vnímať a ako zvládne pohľad na tieto detičky? Odpovedala: „Keď už im nebudeme vedieť pomôcť, budeme s nimi. Budeme robiť všetko pre to, aby netrpeli. Aby prežili ešte zopár pekných dní. A na konci, aby mohli odísť pokojne, v prítomnosti tých najbližších.“

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za rozhovor ďakujem Lenke, @oncology_nurse. Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať. 

Janka

Čítaj celý článok
Hashtagy
#pepca  #phrasalverbs  #challenge  #babydove  #realita_je_ina  #srdiecka(210)  #recenzia(148)  #magio_tv(129)  #navrh(92)  #billa(91)  #test_dm17(89)  #test_pampers2(87)  #tuki_tv(85)  #test_billa3(82)  #zenskeveci(72)  #test_crayola(63)  #ketodiet(61)  #test_fisherprice(57)  #starajmesaoseba(57)  #korunny(56)  #test_bupi4(55)  #test_rajo5(50)  #babydove(49)  #test_dm18(48)  #pampers(45)  #inspiracia(45)  #test_milva(43)  #hipp(42)  #test_rajo4(41)  #liga_za_dusevne_zdravie(40)  #test_curaprox2(39)  #test_nutrilon(39)  #test_kvido(37)  #dovera(37)  #test_samsung(35)  #tip_na_vylet(34)  #spopradskenekoncime(30)  #pepco(29)  #dm(28)  #sutaz(26)  #essence_catrice(25)  #motivacia(25)  #popradske(25)  #test_manufaktura2(25)  #test_excimer(24)  #konik_testuje(19)  #vylev(19)  #english_myhobby(18)  #recepty(18)  #test_bioil2(18)  #fit_do_plaviek(16)  #laboratornadiagnostika(16)  #test_klarstein(15)  #curaprox(14)  #prevencia(13)  Zobraz ďalšie»
materskemlieko
10. sep 2018 Čítané 241x

Dojčenie je tá najprirodzenejšia súčasť materstva. Vďaka dojčeniu dokážeme dieťa nasýtiť, upokojiť, pomáhame mu budovať imunitný systém, trávime s ním čas a budujeme to nezameniteľné puto medzi matkou a dieťaťom. 

Svetová zdravotnícka organizácia (alebo WHO, ak niekde uvidíte skratku)  odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov a potom popri zavádzaní prvých príkrmov dojčenie do 2 rokov dieťatka alebo dlhšie podľa toho ako to matke a dieťaťu vyhovuje.


Ak správne chápem, a verím, že nie som jediná, slovo príkrm neznamená hlavné jedlo. Príkrm je niečo, čo dodávame ako niečo nové. Postupne k už existujúcemu. Žiadne postupne vylúčenie dojčenia a jeho plne nahradenie tuhou stravou v prvých 2 rokoch.
Samozrejme chápem, že je potrebné sledovať aj potreby matky a náročnosť dieťaťa a upravovať si to podľa svojho životného štýlu, tempa a komfortu. Na váš život a to čo Vám vyhovuje Vám nikto poučku nenapíše.

Každá z nás má v tomto smere nejaký príbeh. Ako začala s dojčením, ako v ňom pokračovala a ako skončila.

Ja jeden príbeh tiež mám


Prešli sme si zatnutými zubami počas prvých týždňov bolestivého prisávania (veta - dojčenie nemá bolieť, niekde robíte chybu, ma hádam bolela viac ako samotné dojčenie, lebo nikde sa nepíše, že dojčenie nebolí ale až potom čo prejde tých prvých pár dni/týždňov kým sa to s drobcom naučíte a natrénujete), samovoľne vytekajúcim mliekom a mapami na posteli, bezsennými nocami, upchatým mliekovodom, prechodenými skorými rannými hodinami po byte, odstrekovaním kamenných prsníkov aby sa dieťa dokázalo prisať, bolestivým nalievaním ak som sa zdržala niekde mimo dlhšie ako 2 hodiny, dojčením na futbalku, priečne, vztyčne, horizontálne, po ležiačky, po chodiačky a od kedy je malý dostatočne mobilný aj rôznymi akrobatickými polohami počnúc tou v stoji na hlave.

Proste čo tu budem opisovať to, na čo sa žiadna prvorodička nepripraví ani keby prečítala milión kníh a článkov o dojčení. Môžem Vám povedať len to, že čokoľvek z toho stálo za to a dojčenie je vážne skvelé. Jediné, čo ale pri akejkoľvek pochybnosti zaručene funguje ako stále vravím, je dôvera v samú seba, svoje dieťa, kľud a podpora okolia.


Prvé príkrmy

Popíšem Vám ale detailnejšie naše prvé príkrmy. Tie ste, pevne verím nemali také isté. Aspoň nie všetky.

Akože to bolo? Čiže jednozložkové napríklad zemiačik, mrkvička, cvikla, špenát. Najprv sa hovorí zeleninu a potom ovocie, lebo keď si dieťa zvykne na sladké  tak nebude chcieť slané. Tak mi prosím niekto napíšte ako u vás chutí mrkva.... Potom dvojzložkové.... zemiačik+mrkvička, zemiačik + špenát a podobne, rôzne kašičky buď namočené večer pred spaním a ráno rozvarené a mixované alebo ste pohodlnejšie ako ja a proste si kúpite hotovú kašu pohánkovú, kukuričnú, ryžovú alebo ovsenú (tej kúpte viac, je najlepšia a hrozí, že ju drobčekovi zjete vy, ako to bolo u nás) a zalejete vodou, samozrejme biely rožtek do rúčky kvôli zavedeniu lepku a potom už pri prvých zúbkoch to ide, najprv nemixované len pučené uvarené jedlo, potom len pomiešané, postupne aj mäsko, ale pozor! Deťom sa výhradne kupuje to najlepšie a keďže ste jeho matka, tak sa konečne aj vám ujde kvalitné mäso, lebo ako ja vravím: „Ak to nedoješ, dojem ja a potom si to pri dojčení vypiješ!“



Pripravte sa ale na to, že skutočnosť, že naservírujete svojmu pokladu tú najzdravšiu alternatívu a vy si dáte burger s hranolkami, lebo “konečne”, nebude fungovať. Ak bude váš poklad podobný ako môj Mišo, jesť bio mrkvičku a vyberanú teľacinku nebude, bude chcieť tu smaženú hranolku z vášho taniera. Čím vnímavejšie dieťa máte, tým ťažšie ho presvedčíte, že na tanieri máte také isté len inak nakrájané.

Ešte môžte byť zástancom led weaning, čo je vlastne spôsob príkrmov, keď si dieťako samo vezme čo chce a zďaleka to nezačína hladkými kašami ale rovno uhorkou alebo jabĺčkom do ruky a nech si žužle, hryzká, ochutnáva. 



No a teraz true story begins…. Po týchto mojích opatrných pokusoch o zavádzanie príkrmu, keď som pred každým dňom strávila nejaký čas na internete prišli zlomy v mojom živote, kedy som si povedala, že to moje dieťa až také fajnové nebude. Začalo sa to tým, že sa postavil na nohy.



Začal objavovať svet a s tým všetko čo k tomu patrí


Možno ste aj vy počuli vety typu, že každý z nás jedol piesok a hlinu, že si tak dieťa buduje imunitu a podobne. Som za. Všetkými desiatimi. Veď moje dieťa predsa nie je z cukru, no keď cmuľal všetky kamienky naokolo, nadšená som z toho nebola.  Jednak si polámal zúbky a tí, čo bývate na sídliskách, kde je viac psov ako detí, viete čo tam tie psy robia a nie všetko čo vyzerá ako kamienok aj kamienok skutočne je. Tak sme na nejaký čas obmedzili pobyt vonku  iba na balkón. Po čase nás to ale omrzelo a tak som si povedala, veď na ihrisku je bezpečne, tam môžme ísť. Kamienky a piesok sú, ale  psíčkari tam nechodia. No ale verte mi či nie, na tom ihrisku si to hovno na môje zvedavé batoľa počkalo. Mačacie. A bohužial som si to všimla až v momente keď si z neho s chuťou odhryzol. V tomto momente sa začala moja menšia averzia voči detským ihriskám.

Ďalším miľníkom v strave môjho syna bolo malé hrozienko


Raz nastal čas, keď som si ráno povedala, malý už chodí, nemusím za ním beháť hneď skoro ráno ako zlezie z postele. Asi po 15 minútach za mnou došiel môj manžel s roztraseným hlasom, že: „ Povedz, že je toto hrozienko!“ Milí moji, nebolo.
Môj šikovný chlapček našiel na zemi nacicaného odpadnutého kliešťa, ktorý sa vtipkár, neviem kde schovával na tele nášho vyčesaného krátkosrstého psa, a podal ho z úst  manželovi s výrazom, že mu nechutí.  Vďaka bohu za to, že to dieťa ešte v tom čase nemalo veľa zubov a nedokázalo ho požuť "lepšie" .



Posledným mementom, ktoré sa mi vrylo hlboko do pamäte bolo, keď mi môj muž hovorí, že malý má niečo v puse. A ja že jasné, veď som mu dávala chlieb. No ani tentokrát to nebol chlieb. Asi 5 minút dozadu sme otvorili povalu a z nej vypadlo na zem niečo, čo si zase všimol len  naš Kolombo a to zase... chválabohu...LEN.... mrtvá vysušená osa. Neznášam hmyz a bojím sa ho. Ale v tom momente som zistila, že môj muž sa toho bojí viac ako ja :D lebo kým som ja s trasúcimi kolenami vyberala po kúskoch rozžutú osu z tých malých ústočiek... najprv žihadlo, potom bruško, kde som videla aj vnútornosti toho úbohého hmyzu  a nakoniec aj hlavu s tykadlami – tú vidím dodnes.... môj pán tvorstva nad nami stál a lamentoval čo všetko sa malému mohlo stať a že si mám švihnúť a že prečo mu to nevyberiem rýchlejšie.... 
Viete si predstaviť to pobavenie v hlase lekára, keď som volala na pohotovosť, či malému niečo nehrozí?


Tak milé mamičky, ak by ste mali v budúcnosti podobnú skúsenosť, všetko bolo v poriadku. Vraj keď je osa vysušená aj jed by mal byť. 
Musím ale uznať, že napriek zadržiavanému smiechu, ktorý som cez ten telefón cítila v hlase zdravotníka, sa snažil zachovať a odpovedať veľmi profesionálne a trpezlivo. Snáď to bol tej noci najhorší prípad na detskej pohotovosti. Ešte dodám maličkosť. Malý po tomto “dezerte” vysmädol, takže sa mi kolená roztriasli 2x keď som si predstavila, čo pred chvíľou jedol a že chce ísť teraz na moje prso.

Časom sme ochutnali ešte nejaké bobuľky a listy z okrásných stromov a kríkov na sídlisku, nechápem aký inteligent toto vysádza do sídlisk, kde je predpoklad väčšieho výskytu rodín s deťmi,  ale s úľavou Vám môžem povedať, že postupné ochutnávanie všetkého naokolo  v 2 rokoch pomaly končí.

Želám vaším drobčekom šťastné a zdravé detstvo a Vám pevné nervy!

Donadojčenia!

Zdroj fotiek: pixabay.com, vlastný archív autorky

Čítaj celý článok
laurinka2012
4. sep 2018 Čítané 5897x vybrali sme

Čítam jej blog... Je takmer polnoc a ja si uvedomujem, koľko nám táto žena zanechala.

Dlho som premýšľala, či tento článok napíšem. Myslím si, že by bola škoda, keby sa na túto osobnosť zabudlo a keby sa nevyzdvihla všetka tá osveta a pohľad na chorobu priamo z prvej rady, ktorý nám Danka, alias "Bubena" ponúkala.

Priznám sa, nečítam blogy často, ale Dankin príbeh obsiahnutý v každodenných statusoch hltám. A tak tu sedím, prezerám 50-stranový príbeh a behá mi mráz po chrbte.

Nemám v úmysle písať nič smutné, nechcem sa venovať priebehu Dankinej choroby. Chcem vyzdvihnúť jej osobnosť, jej bojovnosť, jej nadhľad a zvlášť chcem oživiť dôvody, prečo Danka blogovala do poslednej chvíle a prečo nám denne servírovala veci, o ktorých máloktorý chorý tak otvorene hovorí.

Bubena sa skrz svoje príspevky nechcela sťažovať, či upútavať na seba a svoju rodinu pozornosť. Čo neznášala a najmenej chcela bola ľútosť. Dennodenným prispievaním na svoj blog nám chcela len pripomenúť, aký je život krehký a ako si ho máme užívať, pretože sa na všetko pozerala z opačnej strany a vedela oceniť jeho hodnotu. Často však jej vyjadrenia vyvolávali búrlivé diskusie, mala aj pár odporcov, ktorí jej vyčítali otvorenosť a sarkazmus smerovaný k svojmu zdravotnému stavu. No aj napriek všetkému sa nikdy nebála podať všetko tak, ako to v skutočnosti bolo. Po istom čase sa vyjadrila: „Vidím, že moje písanie splnilo účel, že choré ženy spomedzi nás začali prosiť o pomoc, hovoriť o svojich pocitoch a že sa na koníkovi rozbehla pomoc voči ľuďom, ktorí to sami nezvládajú.“

Po smrti Danky administrátori uvažovali o zmazaní jej blogu, pretože taký je bežný postup. Pod prosbami a nátlakom užívateliek tak nakoniec neurobili, pretože blog mal splniť aj ďalšiu významnú úlohu. Danka si želala, aby si jej príspevky raz prečítala jej dcérka Melody. Svoj „verejný denník“ písala aj kvôli nej a v prípade, že svoj boj nezvládne si želala, aby Melody pochopila, prečo sa jej maminka nemohla naplno venovať a chcela, aby navždy vedela, ako ju nekonečne milovala.

Ďakujem administrátorom, že blog nezmazali. Zrušili by tým veľkú hodnotu, ktorú nám Danka – BUBENA chcela zanechať. Zničilo by sa tak vzácne, trojročné posolstvo plné lásky, túžby, bolesti, vízií a nádeje.

Na záver si Danku dovolím citovať, dovolím si skopírovať odkaz pre Melody. Bol to jej posledný odkaz pre dcérku: „Melody, mama Ti sľubuje, že ma nič na tomto svete nezlomí a každý rok odo mňa dostaneš tortičku.“

...o 6 dní po napísaní tohto odkazu Danka svoju púť skončila...

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať. 

Janka

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
23. aug 2018 Čítané 1184x vybrali sme

Tento mesiac som mala v pláne písať článok na ťažkú tému. Ale išlo mi to ťažko. Nechcem nikoho provokovať, ale chystáme sa na dovolenku. Som vďačná. Pociťujem šťastie. A tak by som chcela o tom.

Stretávam sa s mnohými ľuďmi. Mnohí z nich sa veľa sťažujú. Na prácu. Rodinu. Politickú situáciu. Zlé cesty. Priveľké teplo. Alebo naopak na obrovskú zimu. Nedostatok času. Málo peňazí. Veľa starostí.

Stretávam ľudí, ktorí sa stále za niečím ženú. Za upratanejším bytom. Za väčším domom. Lepšou pozíciou v práci. Vyšším zárobkom. Za „lepším“ vzťahom. Postavou, s ktorou by boli spokojní.

Títo ľudia majú z môjho pohľadu niečo spoločné. Niečo ako nespokojnosť. Vnútorný nepokoj.

Sťažovať sa je jednoduché. Zložitejšie je sa z tej zóny dostať. S niektorými vecami sa zmieriť a ten pokoj nájsť. Je predsa zbytočné mrhať energiou na niečo, čo nemôžem zmeniť. Veď je toľko skvelých vecí, na ktoré tú energiu môžeme použiť. A ak to zmeniť môžem, tak hurá do toho! Sťažovanie totižto nevedie nikam. Možno sa niekomu uľaví, ale vec sa nezmení. A navyše, frflanie nikomu naokolo náladu nezlepší.

Stále sa za niečím hnať je naopak extrémne náročné. Fyzicky aj psychicky. Pretože málokedy sa tam, kam chceme, aj dostaneme. Vždy bude niečo „viac“. Niečo nové. Ale čo ak to, čo máme, je už maximum toho, čo dokážeme dosiahnuť? Čo ak sa príliš zameriame na hypotetickú budúcnosť a našu skutočnú a krásnu prítomnosť si zabudneme uvedomiť?

Zastavme sa. Naozaj. Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Nesťažovať sa. Nehnať sa. Len si užívať prítomnosť. Uvidíme ako sa na nás manžel pozerá. Budeme počuť ako nám dieťa hovorí: "Ľúbim ťa, mami". Uvedomíme si, ako nám je dobre a pohodlne na našom gauči. A vôbec, ako krásne je na svete. Aké šťastie máme, že žijeme, kde žijeme. Že pri sebe niekoho máme. Že vieme čítať. Môžeme dýchať. Smiať sa. Aké šťastie máme, že SME.

U nás doma to dnes vyzerá takto:

Ale viete čo? Nech. Mojej dcére som pri zaspávaní hrala na hudobnom nástroji. Oddýchla som si. A ona mi vyznala lásku. Muž mi podal chlieb s Nutellou a mliekom. A pozrieme si spolu seriál. Ľúbi ma. Máme doma extrémny neporiadok, obrovské teplo, málo miesta, priveľa kníh, nezložené prádlo, málokedy navarené, financií tiež nie je nazvyš. Ale máme aj veľa lásky, smiechu, strechu nad hlavou.

A ja som vďačná. Za všetko, čo mám aj nemám. A som šťastná. Naučila som sa, že šťastie nenájdeme vonku. Neprichádza s peniazmi, majetkami, s naleštenou kuchynskou linkou. Netreba sa za ničím hnať. Stačí sa pozrieť okolo seba a hlavne do seba. To šťastie totiž prichádza zvnútra. Je v nás... 

Maťa

Čítaj celý článok
laurinka2012
15. aug 2018 Čítané 1237x vybrali sme

Najlepšie sa učíme chápať protikladmi. Keď sme zdraví, nevnímame akú silnú hodnotu zdravie má. Všetko si začneme uvedomovať až pri jeho protiklade – chorobe. A tak to bolo aj u nás...

Môjmu otcovi bola diagnostikovaná GBM.

GBM, tzv. glioblastóm je nádor, ktorý vzniká z gliových buniek. Je to najzhubnejší typ nádorov mozgu, ktorý veľmi rýchlo dorastá veľkých rozmerov. Liečba glioblastómu je veľmi komplikovaná. Rakovinové bunky totiž veľmi agresívne prerastajú medzi zdravé bunky a šíria sa nepravidelne všetkými smermi. V dôsledku nepravidelnosti a neohraničenosti sa nedá nádor stopercentne vyoperovať. Navyše nádor dokáže veľmi úspešne vzdorovať chemoterapii a ožarovaniu.


Nebudem opisovať priebeh choroby, ani bolesť a strach ktorú sme prežívali a prežívame dodnes, pretože si myslím, že to si vie sám v sebe predstaviť snáď každý. Chcem sa zmieniť o niečom inom, a to o možnosti, ktorá nám umožňuje predlžovať život nášho otca o mesiace. Znie to kruto, ale áno, u nás sa život od istého času počíta na mesiace.

Zosypali sme sa. Zosypal sa aj on, pretože takáto diagnóza skolí aj toho najsilnejšieho muža. Každý chce predsa žiť! V hlavách nám neustále kolovali otázky: ako to zvládnuť, ako sa odraziť od dna, čakať, či bojovať?!

S touto diagnózou nemáte príliš veľa možností, zvlášť v našej krajine. Okrem tradičnej liečby ako je operácia, chemoterapia a rádioterapia Vám viac možností lekári neponúknu. Oznámia Vám, že ste už všetko „dostali“ a „viac robiť nemôžu“.

Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá a presne toto sme robili aj my.

Vďaka Bohu za správnych ľudí okolo seba, za silu internetu a sociálnych sietí vďaka ktorým sme sa dostali pred správne dvere kde pochopili, že sa neuspokojíme s obyčajnou liečbou, ktorú nám slovenské zdravotníctvo ponúka. Ľudský pán doktor z pražskej kliniky pochopil, že hľadáme akúsi pomyselnú poistku, niečo, čo umožní diagnózu oddialiť alebo jej pomôže zmiznúť do nenávratna. Pochopil, že sa nevzdávame a chceme žiť.  A tak sme sa dostali k prístroju, ktorý otcovi robí spoločníka 24 hodín denne a ktorý podomácky voláme „bzučiak“. Aby si čitateľ vedel aspoň z časti bzučiak predstaviť, laicky opíšeme jeho fungovanie. Otec nosí prístroj v batohu na chrbte, ktorý funguje na princípe bzučania, čím do miesta nádoru generuje liečivé TTF pole. V blízkosti miesta nádoru sú nalepené diódy, prostredníctvom ktorých „bzučiak“ dané pole vysiela. Spomínané diódy sa každé 3 - 4 dni prelepujú. 

Dostávame sa ku koreňu veci. Skutočnosťou je, že sa pozná liečba GBM avšak iróniou je, že na Slovensku tento prístroj majú len dvaja pacienti. Áno, je to žalostný a mizivý počet, pri každoročne vzrastajúcom počte o 150 nových pacientov na túto diagnózu. Pýtate sa, prečo len dvaja, kde je chyba? Azda v malej osvete? Nezáujmu zo strany lekárov? Nie. Koreň problému spočíva v nákladoch spojených s touto formou liečby, pretože bzučiak našu rodinu mesačne stojí neskutočných 21 000 eur!

Preto sa pýtam:

Takúto hodnotu má život môjho otca?

Prečo sa u nás o tejto liečbe a možnosti v ďalší plnohodnotný život pacientov s GBM mlčí?

Prečo ani lekári nemajú záujem sa o bzučiakovi dozvedieť viac?

Prečo sa u nás zatvárajú dvere novým možnostiam liečby?

Prečo nás zdravotný systém nie je otvorený pomôcť pacientom, ktorí pomoc potrebujú a nechá zadlžiť rodinu pacientov?

Prečo je táto možnosť liečby dostupná pár kilometrov od našich hraníc a vykazuje pozitívne výsledky?

Kedy sa bzučiak stane dostupný pre každého kto ho potrebuje?

Až ochorie niekto z „horných radov“?

Skúšame, snažíme sa. Predlžujeme život otca na vlastné náklady, pretože život len jeden a ocko naň nedostane opravný termín.


„Veríme v silu sociálnych sietí a dúfame, že si to prečíta niekto kompetentný a že mi konečne v tomto štáte niekto dá odpoveď na otázku: AKÚ CENU MÁ ĽUDSKY ŽIVOT“?

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za jeho poskytnutie ďakujem užívateľke @mery69. Pevne verím, že splní svoju funkciu.

Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať.  

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
25. júl 2018 Čítané 4559x vybrali sme

„To je ten... Veď vieš... Ten, čo chodí k psychológovi...“ Veľavýznamné zaťukanie prstom na čelo, poprípade krúženie prstom pri hlave. 

Ťuki ťuki. Šiši. Psycho. Cvok. Na hlavu. Špliecha mu na maják. Pomätený. Šialený. Blázon.

Podobných reakcií a hanlivých označení som už počula mnoho. Je to pre mňa vždy zarážajúce. Nepoznám ochorenie, ktoré by sa človek hanbil odkonzultovať s odborníkom. Pri ktorom by sa snažil naopak tej návšteve vyhnúť. Aby si na neho ľudia neukazovali prstom. Aby si o ňom nešuškali. Aby ho neodsúdili. Aby ho „neonálepkovali“.

Je na hlavu. Blázon. Kde berieme dojem, že takto niekoho môžeme označiť? A ako si dovolí niekto druhý takto označiť nás?

Vari je blázon ten, čo miloval, sklamal sa a teraz priveľmi smúti?

Alebo ten, ktorého prekvapila ťažká životná situácia a nevie čo s ňou?

Alebo snáď niekto, kto má obrovský, nevysvetliteľný strach?

Ten, kto zažil traumu a jej následky si nesie ďalej životom?

Niekto, komu správne nefunguje mozog a sťažuje mu to každodenný život?

Alebo ten, na koho je toho všetkého v dnešnej uponáhľanej dobe priveľa?

Či to je niekto, kto skrátka „len“ veľa pracuje?

Kto má rád poriadok? Chová príliš veľa mačiek?

Alebo mamička, ktorej hormóny začali riadiť život?

Niekto, kto prepadol návyku, ohrozuje najmä seba a stráca pôdu pod nohami?

Človek, ktorý na chvíľu prestane veriť, že žiť je krásne?

Každý kto má rád niečo iné ako my? Tancuje inak ako my? Behá po daždi?

Je to náš sused? Kamarát? Sestra? Brat? Sme to my? Buď nikto alebo všetci.

Vôbec sa od seba totižto nelíšime. Sme rovnakí. Pokiaľ nezachádzam do extrémov, zažívame podobné veci. Situácie. Míľniky. Každý ich však prežívame inak. Reagujeme inak. Môže za to genetika. Skúsenosti. Individuálne rozdiely.  

Ako keď sme v obchode a niekto si kýchne. U niekoho sa nezmení nič. Niekto odíde s nádchou a nádcha ňou aj zostane. U iného prejde do chrípky. A ďalší si to odleží so zápalom pľúc.

Tak isto je to aj s duševnými ochoreniami. Niekto ochorie, iný nie. Niekto sa o tom potrebuje porozprávať, iný nie. Niekto to zvláda lepšie, druhý horšie. A tak je to v poriadku. Životne aj štatisticky.

Každý sme nejaký. A či už sa ako blázon cítime alebo nie, voľba je vždy na nás. Na nikom inom. Nenechajte o tom nikdy rozhodnúť nikoho iného. Za choroby nemôžeme. Nie sme našimi chorobami. Sme ľudia. Nezabúdajme na to. Neukazujme na seba prstom. Nenálepkujme sa. Uvádzajme veci na pravú mieru. Pomáhajme si. 

A hlavne, prosím vás, hovorme o tomto! Je to životne dôležité.

Maťa

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
23. jún 2018 Čítané 1734x vybrali sme

Chodíme na manikúru. Na pedikúru. Ku kaderníčke. Na masáž. Cvičiť. K zubárovi. Očnému lekárovi. A ku všelijakým iným. Staráme sa o svoj vonkajšok. O fyzickú stránku. Preventívne. Kvôli kráse. Alebo keď máme nejaký problém.

Ale čo naše vnútro? Staráme sa aj o svoje vnútro? Mnohokrát si myslíme, že áno. Že pokiaľ ide o vnútro, tak to zvládneme aj sami. A pritom tiež existuje niekto, kto nám s tým vie pomôcť. Či už preventívne alebo keď sa niečo deje.  

Navštíviť psychológa je úplne bežné. Normálne.

Navštíviť psychológa nie je hanba.

Navštíviť psychológa je niekedy potrebné. Niekedy nevyhnutné.

Návšteva u psychológa nie je strašiak.

Najprv si psychológa treba vybrať. Možno sa to nepodarí na prvýkrát. S psychológom totiž vytvárame vzťah. Založený na rešpekte, dôvere. Vzťah bezpečný, so spoločným cieľom. Vytvoriť taký vzťah, a nájsť človeka, s ktorým ho chceme vytvoriť, nie je jednoduché ani v živote. Nie je preto nič zlé na tom, ak to s prvým nevyjde. Treba hľadať ďalej a to spojenie príde.

Prvé stretnutie je rozhovor. A v podstate aj každé ďalšie. Prídete a rozprávate. O vás. Partnerovi. Priateľoch. Nepriateľoch. Situáciách. O čom chcete. A niekedy aj o tom, o čom nechcete. Nie je sa čoho báť. Psychológ sa vám stane sprievodcom.

Možno si poplačete. Budete sa smiať. Hnevať sa. Možno sa trochu viac spoznáte. Prekvapíte sa. A pozriete sa na veci z iného uhlu. Je možné, že si oddýchnete, zregenerujete sa a naberiete nový vietor. Smer. Možno si po prvom stretnutí poviete, že to nemalo zmysel. Ale možno sa vám uľaví a budete sa cítiť aspoň o miligram lepšie a ľahšie a zbadáte svetielko nádeje v tme. 

A to za to stojí, nie?

Maťa

Čítaj celý článok
bally
8. jún 2018 Čítané 101x

Po roku je opäť späť! Slzenie, svrbenie, kýchanie. Každú jar začína tento kolobeh znova a znova. Senná nádcha dokáže vášmu drobcovi nielen znepríjemniť pobyt vonku, ale aj narušiť vaše rodinné plány. Tento nepríjemný spoločník trápi už viac ako 30 % ľudí a z roka na rok ich pribúda. Užívanie liekov počas sezóny je alfou a omegou, no pri liekoch to rozhodne nekončí. Ako by mala vyzerať peľová sezóna, pokiaľ máte doma alergika?

Čo je to senná nádcha?

Alergia je neprimeraná reakcia nášho tela na látky, na ktoré by za normálnych okolností reagovať nemalo. V prípade sennej nádchy ide o peľ z rastlín, teda drobné zrniečka, vďaka ktorým sa rastliny rozmnožujú. Peľ voľným okom nemožno vidieť, no najmä počas jari je ho vo vzduchu viac než dosť a vďaka vetru sa dokáže dostať do vzdialenosti aj niekoľkých kilometrov.

Niektorých alergikov vytrápi senná nádcha len pár týždňov, iní majú ťažkosti od jari až do neskorej jesene. Závisí to predovšetkým od toho, na aký druh peľu sú alergickí. Typické pre sennú nádchu je svrbenie, kýchanie, výtok či upchatie nosa v dôsledku opuchu sliznice. Alergici často trpia aj zápalom spojiviek, čo vyvoláva svrbenie, slzenie, začervenanie až opuch očí, či svrbením uší a podnebia v ústach. Neľakajte sa migrény, bolesti kĺbov, tráviacich ťažkostí, celkovej slabosti alebo únavy, aj tieto príznaky môžu pokojne súvisieť so sennou nádchou.

Ako ju odhaliť?

Pri podozrení na sennú nádchu by ste mali čo najskôr navštíviť detského alergológa. Zaujímať ho budú všetky neprimerané reakcie, ktoré ste na dieťati spozorovali, a to nielen v prípade peľu, ale aj napríklad pri kontakte s potravinami či domácimi miláčikmi. Nemenej dôležitý je tiež výskyt alergií v rodine. Pokiaľ je jeden z rodičov alergik, predpoklad, že ním bude aj dieťa, je vyšší.

Po základnom vyšetrení dieťaťa a vstupnom rozhovore s rodičom môže lekár pristúpiť k najčastejšej vyšetrovacej metóde, ku kožným testom. Ide o trochu nepríjemné vyšetrenie, z ktorého mávajú deti strach, no nie je to nič bolestivé. Alergológ nanesie na vnútornú stranu predlaktí niekoľko kvapiek, ktoré obsahujú rozličné alergény. Teda jedna kvapka môže obsahovať napríklad brezu, iná liesku a podobne. Následne do každej jednej kvapky urobí lekár drobunký vpich. Nejde o hlboký zásah, skôr len jemné povrchové narušenie kože, aby sa dosiahla potrebná alergická reakcia. Potom si s drobcom už len počkáte v čakárni cca 15 až 20 minút. Po uplynutí tohto času odčíta lekár prípadnú alergickú reakciu. Ak na mieste, kde naniesol kvapku s alergénom, nie je na koži nič, znamená to negatívny výsledok, teda že dieťa nie je alergické. Pokiaľ je však koža červená, prípadne miesto napuchne (nejde o veľký opuch, skôr akoby štípanec od komára), výsledok je pozitívny a lekár si zmeria veľkosť tohto miesta, aby dokázal vyhodnotiť stupeň alergickej reakcie. Na základe týchto kožných testov vás bude lekár informovať o tom, na ktoré konkrétne rastliny je vaše dieťa alergické a odporučí vám následné opatrenia a liečbu.

Pozor na neliečenú alergiu!

Základom životného štýlu každého alergika je predovšetkým liečba, ktorú treba užívať presne podľa pokynov lekára. Ak máte pocit, že lieky vášmu drobcovi nerobia dobre alebo mu nepomáhajú, nevysádzajte mu ich svojvoľne. Poraďte sa s lekárom, ako v liečbe pokračovať a či mu nepredpísať iné lieky, ktoré by jeho potrebám vyhovovali viac. Nie je horšia kombinácia ako neliečená alergia a nadmerné vystavovanie sa alergénom. Môžete tak vašej ratolesti dopomôcť k ťažšej forme alergie, k ďalším pridruženým alergiám alebo v tom horšom prípade aj k astme.

15 tipov ako pomôcť vášmu malému alergikovi prežiť sezónu

  1. Dodržiavajte lekárom predpísanú liečbu pravidelne každý deň počas celej sezóny.
  2. Poznačte si všetky rastliny, ktoré vám v súvislosti s pozitívnym výsledkom kožného testu, povie váš alergológ. Tieto údaje budú mimoriadne dôležité pre lepšie zvládnutie peľovej sezóny vášho dieťaťa.
  3. Sledujte pravidelne peľové správy, aby ste vedeli, aká koncentrácia peľu tej ktorej rastliny sa nachádza vo vašom okolí. Zamerajte sa samozrejme len na tie pele, ktoré spôsobujú vášmu drobcovi problémy. Aktuálnu peľovú situáciu za daný týždeň môžete sledovať tu, prípadne si ju môžete vyhľadať podľa bydliska a konkrétnych peľových alergénov tu.
  4. Nie je v našich silách vyhnúť sa kontaktu s alergénom úplne, no je mimoriadne dôležité eliminovať ho na minimum. Prispôsobujte preto svoj pobyt vonku aj koncentrácii peľu, ktoré vyvolávajú ťažkosti u vášho dieťaťa. Ako sa vraví, nie je alergén, nie je ani alergia.
  5. Alergikom sa odporúča chodiť počas peľovej sezóny von najmä po daždi, kedy je koncentrácia peľov v ovzduší nižšia. Naopak najnevhodnejší čas na prechádzky je suchý a veterný deň.
  6. Po návrate zvonku treba zo seba zmyť všetok peľ – umyť si tvár, vlasy, aj prezliecť si oblečenie.
  7. Pokiaľ máte v pláne športovať na čerstvom vzduchu, dbajte na to, aby drobec dýchal nosom, nie ústami. Nos zachytí veľké množstvo peľu, ktoré sa tak nedostane do dolných dýchacích ciest.
  8. Dieťa by vonku malo nosiť slnečné okuliare.
  9. Pozor na sušenie bielizne, ktoré môže byť tiež zdrojom množstva peľu. Počas peľovej sezóny je preto lepšie sušiť bielizeň vo vnútri.
  10. Oddeliť vzduch vonku a vo vnútri je prakticky nemožné, preto počas sezóny dbajte na zvýšenú čistotu u vás doma, častejšie utierajte prach, umývajte podlahy, či vymieňajte posteľnú bielizeň.
  11. Vetrajte najmä po daždi a zaobstarajte si sieťky na okná, ktoré môžu zachytiť značné množstvo peľu. Na ochladenie vzduchu je pre alergikov vhodnejšie použiť klimatizáciu.
  12. Možno patríte medzi tých, čo milujú útulné bývanie so záclonami, závesmi, kobercami, ... Počas peľovej sezóny by ste sa s nimi mali rozlúčiť, a to platí aj pre vášho malého alergika a jeho posteľ plnú plyšových hračiek. Vždy sa riaďte pravidlom: Lapače peľu musia ísť preč!
  13. Pozor na dráždivé čistiace a dezinfekčné prostriedky, voňavky, osviežovače vzduchu či cigaretový dym, ktoré môžu už tak podráždené sliznice ešte väčšmi vydráždiť.
  14. Aj srsť vašich domácich miláčikov môže byť lapačom peľu. Pokiaľ máte doma psíka, v žiadnom prípade mu nedovoľte chodiť do detskej izby. Najideálnejšie je nechať ho vonku úplne, pokiaľ teda bývate v dome a je na to zvyknutý. Ak bývate v byte, budete musieť svojho miláčika kúpať po každej prechádzke.
  15. Dovolenka nie je samozrejmosťou u každého. Pokiaľ sa však rozhodujete medzi zimnou a letnou dovolenkou, horskou turistikou a pobytom pri mori, pri alergikoch je more jednoznačnou voľbou. Morský vzduch má totiž priaznivý účinok na dýchacie cesty a určite nehrozí, že by sa tam váš drobec stretol so svojim protivníkom, takže dovolenku si aj on užije naplno.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alergia

https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102007126

http://www.alergia.sk/index.php

http://www.alergia.sk/pelove-spravodajstvo/verejnost/aktualne

http://www.ciaa.sk/clanky/sezonna-alergicka-pelova-nadcha

Čítaj celý článok
bally
31. máj 2018 Čítané 166x

“Natriem sa potom pri vode, alebo to nejako vydržím. Hlavne, že deti som nakrémovala,” pomyslíte si v zhone medzi dverami a už vyrážate na kúpalisko. Možno tentokrát budete mať šťastie a nevrátite sa domov so spálenou pokožkou, no červená a bolestivá pokožka nie je jediná nepríjemnosť, ktorá vám pri takomto pobyte na slnku hrozí. Ako docieliť krásnu opálenú pokožku a nehazardovať pritom so svojim zdravím?

Slnečné lúče nie sú len našim nepriateľom. Práve naopak, vďaka nim získava naše telo vitamín D, ktorý nám pomáha lepšie vstrebať a využiť dôležité látky ako vápnik či fosfor. Zároveň podporuje našu imunitu a pridáva nám na lepšej psychickej pohode. Všetko má ale svoje hranice, a pokiaľ sa vystavujeme slnku neprimerane často a dlho, môžeme si dokonca uškodiť.

Čo je to UVA a UVB?

Súčasťou slnečných lúčov je tzv. ultrafialové (UV) žiarenie, ktoré voľným okom nevidíme. Rozlišujeme dva typy takéhoto žiarenia, a to UVA a UVB, pred ktorými sa zvykneme chrániť práve použitím opaľovacích prípravkov. Kým UVA žiarenie preniká hlboko do pokožky a spôsobuje jej starnutie, rakovinu kože a iné závažné chronické ochorenia, UVB žiarenie sa dostáva len do povrchových vrstiev kože a má na svedomí spálenie pokožky či vznik pigmentových škvŕn.

Ako si vybrať z množstva opaľovacích prípravkov?

Či už pri kúpe opaľovacieho prípravku pozeráte na značku, cenu alebo sa rozhodujete medzi krémom a sprejom, v jednom by ste kompromisy robiť nemali. Ochranný faktor (SPF) je predsa dôvodom, prečo si opaľovací prípravok kupujete. V opačnom prípade by vám stačilo obyčajné telové mlieko. Čo je to vlastne ten SPF? V zásade platí, že čím vyššie číslo SPF je uvedené na obale opaľovacieho prípravku, tým vyššiu ochranu pred UV žiarením vám poskytne. Žiadny z nich nezabráni vplyvu UV žiarenia na pokožku úplne, preto aj s ochranným faktorom 50 môžete docieliť opálenie.  

Leto teda vždy začnite s najvyšším ochranným faktorom 50. Keď už bude mať vaša pokožka jemný nádych bronzu, môžete siahnuť po nižšom faktore, a ten zase po pár dňoch znížiť. Dôležité je zabrániť nárazovému spáleniu pokožky. Takýmto postupným znižovaním SPF faktora docielite zdravšie opálenie, ktoré vám aj dlhšie vydrží.

Návod na chytanie bronzu nie je samozrejme rovnaký pre každého. Inak sa dokážu spáliť ľudia s bledou a inak s tmavšou pokožkou. Prihliadajte preto vždy aj na svoje osobné skúsenosti. Pokiaľ sa spálite vždy, keď sa čo i len na chvíľu zdržíte na slnku, vyhýbajte sa opaľovaniu úplne a pri pobyte vonku sa chráňte prípravkami s najvyšším SPF. Pokiaľ máte svetlú pokožku a spáleniu sa nevyhnete len občas, dbajte na postupné znižovanie SPF počas leta a nesnažte sa dokonale opáliť hneď v prvý prázdninový týždeň. Naopak pokiaľ je vaša pokožka tmavšia a spálenie od slnka vám nič nehovorí, môžete v obchodoch siahnuť po prípravkoch s nižším ochranným faktorom. Pod SPF 15 ale rozhodne nechoďte. S deťmi pri pobyte na slnku neexperimentujte, detské opaľovacie prípravky s SPF 50 majte po ruke počas celého leta.

10 tipov pre bezpečné opaľovanie

  1. Vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku medzi 11:00 a 17:00 hodinou, kedy je slnečné žiarenie najintenzívnejšie.
  2. Chráňte sa opaľovacími prípravkami aj v tieni či počas zamračených letných dní. To, že na vašu pokožku nedopadá priamo slnečné svetlo, neznamená, že do nej nepreniká aj UV žiarenie. Spáliť sa môžete pokojne aj v tieni.
  3. Dávajte pozor na odrazené slnečné lúče od vodnej hladiny, piesku, betónu a iných povrchov. UV žiarenie sa tak intenzívnejšie dostáva na citlivé miesta, akým je napríklad brada.
  4. Aby ste docielili maximálnu ochranu, natrite si pokožku nepriehľadnou vrstvou opaľovacieho prípravku. Pokiaľ ho totiž rozotriete dostratena, znížite účinok opaľovacieho prípravku až o 50 %.
  5. Opaľovací prípravok nanášajte na celé telo, nielen na partie, ktoré nie sú prekryté odevom. Nezabúdajte pritom na uši, chodidlá, či cestičku vo vlasoch.
  6. Natrite sa opaľovacím prípravkom aspoň 30 minút pred plánovaným pobytom na slnku.
  7. Natieranie opakujte každé 2 hodiny. Pokiaľ sa vám ochranný prípravok zmyje, napríklad pri plávaní, natrite sa aj skôr.
  8. Pri športovaní a plávaní je vhodné siahnuť po prípravkoch, ktoré sú odolné voči potu a vode a pokožka je tak chránená bez toho, aby ste sa museli každú chvíľu natierať.
  9. Pokiaľ ste zvyknutá líčiť sa aj počas leta, poobzerajte sa v obchodoch po make-upe s UV ochranou.
  10. Po opaľovaní nezabudnite dopriať vašej pokožke patričnú regeneráciu. Dajte si letnú sprchu a ošetrite si pokožku celého tela špeciálnymi prípravkami po opaľovaní, ktoré ju upokoja a hydratujú.

Letný outfit bez kompromisov

Počas horúcich letných dní je dôležité nielen dobre vyzerať, ale sa tiež chrániť. Preto, keď budete stáť najbližšie pred otvoreným šatníkom a premýšľať, čo si dnes obliecť, myslite na to, že je lepšie siahnuť po tmavom a voľnom polyestere ako po svetlej a priliehavej bavlne. Tmavé a husto tkané materiály totiž absorbujú ultrafialové svetlo lepšie než jemné a svetlé tkaniny. Dôležitou súčasťou vášho outfitu by mal byť klobúk, ktorý ochráni nielen pokožku hlavy, ale aj vlasy. A v neposlednom rade myslite na svoj zrak. Kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom rozhodne nenahradia tie lacné s tmavými sklami bez ochrany. Práve naopak, môžu vám zrak nenávratne poškodiť.      

Zdroje:

https://health.howstuffworks.com/skin-care/beauty/sun-care/10-ways-to-protect-skin-from-sun-damage1.htm

https://www.independent.ie/life/health-wellbeing/15-ways-to-summerproof-your-skin-31264279.html

http://www.swissnatural.sk/zdrave-opalovanie-v-tehotenstve-spalenie-koze-slnkom/

http://www.pluska.sk/zena/zdravie/zdrave-opalovanie-mame-vas-10-rad-od-lekara.html

Čítaj celý článok
bally
28. máj 2018 Čítané 109x

“Prečo by som si mala vyšetrovať prsia pravidelne? Veď vidím, že tam nemám žiadnu hrčku. A vôbec, na čo mám potom lekára?” pomyslí si nejedna z nás, keď príde reč na samovyšetrenie prsníkov. Každodenný harmonogram máme natoľko nabitý povinnosťami, že nám príde priam nemožné, zaradiť doň akúkoľvek ďalšiu úlohu. Na zdravom poprsí by nám pritom malo záležať viac ako na dokonalej manikúre či hladkých, oholených nohách.

Rakovina prsníka je v rebríčku onkologických ochorení na treťom mieste. Nejedna pacientka, ktorej táto choroba obrátila život naruby, by si priala vrátiť čas a obetovať pár minút prevencii. Zabrániť hrčke v prsníku nie je v našich silách, no čím skôr ju odhalíme, tým väčšie sú naše šance na víťazstvo v boji s touto zákernou chorobou.

Kedy začať so samovyšetrením prsníkov?

Po dovŕšení 18 rokov by sme mali tento rituál vykonávať každý tretí mesiac. Po 30-tke už každý mesiac, keďže s vekom je riziko rakoviny vyššie. Ideálny čas na samovyšetrenie prsníkov je na 3. až 4. deň po skončení menštruácie, kedy sú prsia bez hormonálnych vplyvov a ľahšie sa tak vyšetrujú. U žien v období prechodu sa odporúča prehmatať si prsníky raz mesačne, a to prvý deň v mesiaci.

Ako si správne vyšetriť prsia?

Prsníky si nestačí len prejsť rukami či prezrieť v zrkadle, vždy treba dbať na správnu techniku. Každý prsník si pritom vyšetrujte vnútornou stranou troch stredných prstov ruky, nielen ich končekmi, a to krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek. Je dôležité prechádzať zvonku prsníka smerom k bradavke a nevynechať ani partie pod a nad kľúčnou kosťou či pazuchy. Pohmatom sa najskôr vyšetrujú povrchové vrstvy prsníkovej žľazy a potom výraznejším tlakom jej hlbšie štruktúry. Nášmu oku by nemali uniknúť ani samotné bradavky. Treba sa zamerať na to, či z nich niečo nevyteká, keď ich jemne zatlačíme.


Čo si pri samovyšetrení všímať?

Akákoľvek zmena, ktorú na prsiach spozorujete, je dôvodom na vyhľadanie lekára. Majte na pamäti, že hrčka nemusí nutne znamenať rakovinu prsníka. Netreba sa teda hneď plašiť, no konzultáciu s lekárom rozhodne neodkladajte. Pri samovyšetrení prsníkov si všímajte nielen hrčky, ale tiež súmernosť, zhrubnutie kože, zmeny farby kože, jej zvráskavenie, zväčšenie či zmenšenie prsníka, výtok z bradavky, jej vťahovanie dovnútra, ekzém na bradavke či dvorci, skrátka čokoľvek, čo ste predtým na prsiach nespozorovali.

Vyšetrovanie prsníkov krok po kroku

V stoji pred zrkadlom

  1. Voľne spustite ruky pozdĺž tela a prezrite si svoje prsia. Prejdite pohľadom od kľúčnej kosti až pod prsia, od hrudnej kosti až k paži. Prsia nemusia byť rovnako veľké, ani symetrické. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny, ktoré ste predtým na svojich prsiach nevideli.
  2. Zodvihnite ruky nahor a pokračujte v pozorovaní zmien ako pri predchádzajúcom kroku. Otáčajte sa pritom pomaly sprava doľava a zľava doprava.
  3. Chyťte si jeden prsník do oboch dlaní a prehmatajte ho kĺzavými pohybmi, najskôr vodorovnými a potom zvislými. Dôležité pri tomto kroku je, či neucítite nejakú hrčku či zatvrdlinu. Ten istý postup zopakujte na druhom prsníku.
  4. Ľavé rameno spustite dolu a pravou rukou si vyšetrite ľavú bradavku a dvorec tak, že ich dookola prehmatáte a nakoniec bradavku jemne stlačíte, aby ste zistili, či z nej nepresakuje nejaký výtok. Ten istý postup zopakujete aj na pravom prsníku.

V ľahu na chrbte

  1. Pod hlavu si dajte malý vankúšik a ľavú lopatku si podložte poskladaným uterákom, aby bol ľavý prsník vo vyvýšenej polohe. Následne si pravou rukou prehmatajte prsník a jeho okolie. Dôležité je robiť to jemným hladiacim tlakom troma strednými prstami, nielen ich končekmi. Začnite zvonka zospodu prsníka a krúživými pohybmi prechádzajte postupne dookola stále bližšie k bradavke, akoby ste prstami prechádzali po slimačej ulite zvonka až do jej stredu. Tento úkon zopakujte dvakrát, raz s rukou založenou pod hlavou a raz s voľne pripaženou. Potom to celé zopakujte aj na druhom prsníku.
  2. Ľavú ruku si dajte pod hlavu a pravou si prehmatajte podpazušie rovnakými pohybmi ako v predchádzajúcom kroku. To isté zopakujte aj na pravom podpazuší.
  3. Ľavú ruku voľne položte pozdĺž tela a pravou rukou si prehmatajte jamku nad kľúčnou kosťou. To isté zopakujte aj na druhej strane.

Samovyšetrenie prsníkov je dôležitý úkon, ktorý vám môže zachrániť život. Nenahrádza ale vyšetrenie u lekára, preto nezabúdajte na pravidelné preventívne prehliadky u svojho gynekológa, a to raz ročne. Nielen vtedy, keď máte nejaký problém. Súčasťou preventívnej prehliadky by malo byť okrem bežného gynekologického vyšetrenia aj vyšetrenie prsníkov. Raz za rok či dva by vás mal gynekológ odoslať na ultrazvukové vyšetrenie, okolo 50-tky už aj na mamografické vyšetrenie, ktoré sa odporúča absolvovať každé dva roky.

Zdroj:

https://www.rucenaprsa.cz/jak-se-vysetrit

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/133253-ako-na-samovysetrenie-prsnikov-krok-za-krokom/

Čítaj celý článok
materskemlieko
6. máj 2018 Čítané 293x

Všimli ste si, že čím lepšie a BIO kupujete, tým viac sáčkov a alobalov sa na to spotrebuje? Videli ste už BIO PARADAJKY, len tak voľne v debničke? Nie? Sú vždy po 4 alebo 6 kusoch na plastovej tácke a zabalené v igelitovom vrecku s lákavou nálepkou, aby ste si ich náhodou nepomýlili s tými obyčanými. A uhorka vo fólii? No konzumuje niekto z vás šupku z uhorky? Neviem ako vy, ale ja si ju najskôr ošúpem. Tak na čo tá fólia? Obchodné reťazce nás naučili, že čo je hygienicky zabalené v priesvitnom plaste je to správne, čisté a najlepšie.  

Môžu za všetko jablká?

Túto sobotu 5.5.2018 sa v Bratislave konala prvá interaktívna konferencia o bezodpadovosti Slovakia going Zero Waste.  Okrem iných úžasných spíkrov sa tam objavil aj Tomáš Hajzler, spoluautor KPZka. Rozbehol v Čechách komunitné poľnohospodárstvo. Povedal toho veľa, ale to čo sa mi vrylo do pamäte najviac bolo ako začal združovať  ľudí spájaním ich s reálnym farmárom. Spomenul, ako on v zero waste vyrastal, len sa tomu vtedy tak nehovorilo. Veci sa opravovali, potraviny sa pestovali a jedlo sa len to, čo mali svojpomocne vypestované alebo vyrobené. Jedlom sa neplytvalo.

Potom prišla éra supermarketov, kde bolo všetko dostupné a jedného dňa zistil, že mu jablká vyvolávajú alergickú reakciu. No čo čert nechcel, jablká z babkinej záhrady mohol zjesť na kilá. Svoju prvú pomyselnú facku dostal, keď si uvedomil, že to nie sú jablká, na čo je alergický, ale pesticídy.

Konferencia Slovakia going Zero Waste bola pre mňa mimoriadne inšpiratívna. Zaznelo toľko informácii a výziev, že po 8 hodinách prednášok som odtiaľ odchádzala s takou energiou, že som si mala okamžite chuť otvoriť bezobalový obchod alebo si minimálne načapovať mlieko do vlastnej fľaše z najbližšieho mliekomatu.

Téma o netvorení odpadu nie je nová, veď kto z nás neseparuje aspoň tie plasty do žltého kontajnera alebo prebytočné škatule do toho modrého (mimochodom existuje ešte hnedý na bioodpad, červený na kovy, zelený na sklo a klasický čierny na komunálny odpad)?


Veľa ľudí vie, čo je skleníkový efekt, ako recyklovať, kompostovať alebo odcudzujeme zahlcovanie planéty plastami, tak prečo tomu trošku nepomôcť?

Dojčením za zdravšiu planétu

Nakoľko sa intenzívnejšie venujem téme materského mlieka a dojčenia, nečudo, že som vo veľa prípadoch videla práve túto symboliku. Veľa sa spomínalo ako správne nakupovať, ako ekologicky viesť domácnosť, netvoriť odpad a neplytvať zdrojmi.

Možno si to neuvedomujeme, ale jeden z najprirodzenejších, najekologickejších a najčistejších zdrojov dokážeme vytvoriť pre naše detičky priamo my - mamičky. Bez akejkoľvek priemyselnej technológie a ťažko zohnateľných surovín na výrobu. Dojčením netvoríme žiaden odpad (okrem toho bio v plienke ), nepotrebujeme balenie, ktoré v tom lepšom prípade recyklujeme alebo kompostujeme a rovnako sa k nám ten produkt nemusí dopraviť, tým pádom o niečo málo CO2 sa nachádza v atmosfére.

Tak ako nás obchodné reťazce naučili kupovať vo fólii balenú uhorku, rovnako nás  presvedčili, že len vďaka umelému mlieku bude mať naše bábätko to, čo skutočne potrebuje. A tak je svet plný rozhodných a podnikavých žien, ktoré sa s v zamestnaní pobijú za svoju pravdu ale neveria si, že ich telo dokáže vyprodukovať niečo oveľa cennejšie ako čokoľvek v peknom obale čo svojmu dieťatku kúpite v obchode.

Prostredníctvom dojčenia nakŕmite bruško dieťatka, uhasíte jeho smäd, dáte mu pocit bezpečia, poskytnete liek proti bolesti, uspíte, pomôžete boľavému brušku (materské mlieko ma laxatívne účinky vďaka nemu sa dieťa vyprdka, vykaká, nestrávená strava prejde lepšie črievkami a dieťaťu sa uľaví) a omnoho omnoho viac…. Schválne, koľko v obchode/lekárni kúpených produktov v extra obaloch by ste potrebovali na všetko, čo som vymenovala? Šetríte svoju peňaženku aj planétu.

Ako vidíte, dojčením neprospieva dieťa iba v čase dojčeneckého veku, ale pomáhame mu aj do budúcna aby nežilo ono ani jeho deti v plastami zahltenej Zemi a nedýchateľnom prostredí.

HAMLET v mlieku

Som človek praktik a skeptik zároveň, takže ak niečomu nerozumiem, ťažko sa mi tomu verí. Na obaloch umelých mliek máte vypísané zloženie, ale videli ste niekedy zloženie materského mlieka? Dali Vám ho v pôrodnici alebo ho poznáte len tak sama od seba? Tak sa na to pozrime.

Zloženie materského mlieka:

Voda,Uhľovodíky (zdroj energie),Laktóza,Kyselina karboxylová, Alpha hydroxy, Kyselina mliečna, Bielkoviny (potrebné pre svaly a kosti), Srvátkové bielkoviny, Alfa laktalbumín HAMLET (Ľudský alfa laktalbumín usmrcujúci rakovinové bunky), Laktoferín, Mnohé antimikrobiálne faktory, Kazeín, Albumín v sére, Nebielkovinový dusík, Kreatín, Kreatinín, Urea, Kyselina močová, Peptidy, Aminokyseliny (stavebné prvky bielkovín), Alanín, Arginín, Aspartát,Klycín, Cystín, Glutamát, Histidín, Izoleucín, Leucín, Lycín, Letionín, Fenylalanín, Prolín, Serín, Taurín, Teronín, Tryptofan, Tyrozín, Valín, Karnitín (bielkovinová zlúčenina potrebná na využitie mastných kyselín ako zdroja energie), Nukleotidy (chemické zlúčeniny, ktoré sú štrukturálnymi jednotkami RNA a DNA), 5'-Adenozín monofosfát (5"-AMP), 5'-Cyclic adenosine monophosphate (3':5'-cyclic AMP), 5'-Cytidine monophosphate (5'-CMP), Cytidine diphosphate choline (CDP choline), Guanosine diphosphate (UDP), Guanosine diphosphate - mannose 3'- Uridine monophosphate (3'-UMP), 5'-Uridine monophosphate (5'-UMP), Uridine diphosphate (UDP), Uridine diphosphate hexose (UDPH), Uridine diphosphate-N-acetyl-hexosamine (UDPAH), Uridine diphosphoglucuronic acid (UDPGA), Niekoľko ďalších nukleotidov typu UDP, Tuky, Triglyceridy, Polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina dokosahexaenová (DHA) (dôležitá pre rozvoj mozgu), kyselina arachidonová (AHA) (dôležitá pre rozvoj mozgu), Linolová kyselina alfa-linolénová , (ALA), eikosapentaenová kyselina (EPA), konjugovanej kyseliny linolovej (Rumenic acid), Voľné mastné kyseliny , Mononenasýtené mastné kyseliny, Kyselina olejová, Palmitolejovou kyselina, heptadecenová kyseliny, Nasýtené mastné kyseliny stearovej, palmitová Kyselina, Laurová kyselina, myristová kyselina, Fosfolipidy, Fosfatidyl, cholín, FOSFATIDYLETANOLAMÍNU, fosfatidylinozitol, lysofosfatidylcholin, lysofosfatidylethanolaminu , plazmalogeny, Sfingolipidy, sfingomyelín, Gangliozidy GM1, GM2 GM3, glukozylceramid, glykosfingolipidy, galaktosylceramidu, gactosylceramide, globotriaosylceramidu (GB3), Globoside (GB4), Steroly, Skvalén, lanosterol, Dimethylsterol, Methosterol, lathosterol, desmosterínu, triacylglyceroly, cholesterol, 7-dehydrocholesterol stigma-a kampasterolu, 7-ketocholesterol, sitosterol β-lathosterol, Metabolity vitamínu D, Vitamín A beta, karotén, Vitamín B6,Vitamín B8 (inositol), vitamín B12, Vitamín C, Vitamín D, vitamín E, a-tokoferol, vitamín K, tiamín, riboflavín, niacín, kyselina listová, kyselina pantoténová, biotín, Minerály,Vápnik, Sodík draselný, Železo, zinok, chlorid, Fosfor, Horčík, Meď, Mangán, Jód, Selén, Cholin, Sira, chróm, Kobalt, Fluór, kovový nikel molybdén (nevyhnutný prvok mnohých enzýmov), Rastové Faktory (umožňujú pri dospievaní výstelky CREVE), cytokíny, interleukín 1β (IL-1β) IL-2, IL-4, IL-6, IL-8 IL-10 , kolónie granulocytov stimulujúci faktor (G-CSF), makrofágové-kolónie stimulujúci faktor (M-CSF), doštičkový rastový faktory (PDGF) cievneho endotelu, rastový faktor (VEGF), Hepatocyte rastový faktor -α (HGF-α), HGF-β Tumor necrosis, factor-α Interferon-γ, Epitelový rastový faktor (EGF), Transformujúci rastový faktor-α (TGF-α), TGF β1 TGF-β2, Insulin-ako rastový faktor-I (IGF-I) (známi aj ako somatomedin C), Insulin-ako rastový faktor- II Nervový rastový faktor (NGF), Erythropoietin Peptides (kombinácia aminokyselín), HMGF I (ľudský rastový faktor), HMGF II , HMGF III, holecystokinin (CCK) β-endorphins, Parathyroid hormón (PTH), Parathyroid hormone-related peptide (PTHrP), β-defensin-1, Calcitonín, Gastrín, Motilín, Bombezín (známy aj ako neuromedin B), Neurotenzín, Somatostatín, Hormóny Cortisol, Triiodothyronine (T3), Thyroxine (T4), Thyroid stimulujúci hormón (TSH) Prolaktín, Oxytocín, Insulin, Kortikosteroidy, Thrombopoietin, Gonadotropin-releasing hormone (GnRH) GRH, Leptin (reguluje príjem potravy), Ghrelin (reguluje príjem potravy), Adiponectin Feedback inhibitor of lactation (FIL), Eicosanoids, Prostaglandins PG-E1 PG-E2 PG-F2, Leukotrienes, Thromboxanes , Prostacyclins enzýmy (katalyzátory podporujúce chemické reakcie v tele), Amylase, Arysulfatase, Catalase, Histaminase, Lipase, Lysozyme, PAF-acetylhydrolase Phosphatase , Xanthine oxidase Antiproteases (puto medzi molekulami ako sú napríklad enzýmy, slúžia ako prevencia pred alergiami a anafylaktickými reakciami), a-1-antitrypsin, a-1-antichymotrypsin, Antimicrobial faktory (slúžia imunitnému systému aby identifikovali a neutralizovali cudzie objekty ako sú baktérie a vírusy), Leukocyty (biele krvinky), Phagocytes, Basophils, Neutrophils, Eoisinophils, Macrophages, Lymphocytes, B lymphocytes (známe ako B bunky), T lymphocytes (známe ako C bunky), IgA (sekréčny immunoglobulin A) (najdôležitejší protiinfekčný faktor), IgA2, IgG, IgD, IgM, IgE, Complement C1, Complement C2 Complement C3 Complement C4 Complement C5 Complement C6 Complement C7 Complement C8 Complement C9, Glycoproteins, Mucins (prisajú sa na baktériu alebo vírus a tak zabezpečia priľnutie infektu na sliznicu) Lactadherin, Alpha-lactoglobulin, Alpha-2 macroglobulin, Lewis antigens, Ribonuclease Haemagglutinin inhibitors, Bifidus Factor (umožňuje rast Lactobacillus bifidus - prospešná baktéria), Lactoferrin (viaže sa na železo a slúži ako prevencia pred poškodzujúcimi baktériami využívajúcimi železo na svoj rast), Lactoperoxidase B12 viazaný proteín (zbavuje mikroorganizmy vitamínu B12) Fibronektín (vďaka nemu sú fagocyty agresívnejšie, minimalizuje zápal a opravuje bunky poškodené zápalom), Oligosacharidy (viac ako 200 rozličných druhov)

Tak čo teda? Má viac zložiek umelé alebo materské mlieko. Materské mlieko je jedna z mála prospešných a zdravých tekutín, ktoré dokážeme vyprodukovať. Liter materského mlieka stojí 6-20 eur. Myslíte si, že preto, lebo je take zbytočné a na nič?

Nechcem, aby ste teraz vyštudovali chémiu, aby ste mohli dojčiť. Ja sama niektorým názvom nerozumiem, ale všimnite si v tom zložení napríklad oxytocin - hormón lásky, prijatia a šťastia (ten sa len medzirečou tvorí aj pri sexe),  Alfa laktalbumín HAMLET (Ľudský alfa laktalbumín usmrcujúci rakovinové bunky), laktoferín (pomáha absorbovať v tele dieťatka železo a taktiež na seba železo viaže, aby tak predišiel premnoženiu škodlivých mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoj rast).


Materské mlieko obsahuje aj protinádorový element a bolo zistené, že výrazne potláča rast rakovinotvorných buniek. Laboratórne testy tiež preukazujú, že laktoferín potláča infekcie ako Hepatitida B a C, Herpes, respiračné vírusy, adenovírus spôsobujúci nádchu, poliovírus, vírus spôsobujúci hnačkové ochorenia a podobne. Alfa-laktalbumín je najčastejší srvátkový proteín zastúpený v materskom mlieku. Tíši bolesť, má antimikrobiálne schopnosti a pôsobí protivírusovo pri strete s HIV. Mnoho z nich v umelom mlieku nenájdete. Nie, že by ho tam nechceli dať, ale na niektoré veci má naše telo proste patent, ktorý z rúk nechce pustiť.


Preto mamičky, nenechajme sa zmanipulovať obchodnými reťazcami, nechajte sa radšej zlákať na limitovanú edíciu čokolády, ale nedopustite, aby Vás niekto či už priamo v pôrodnici alebo aj neskôr pri nakupovaní zneistil. Všetko, čo Vaše dieťa potrebuje je vo Vás.

Nehľadiac na sobotňajšiu akciu, o tom, ako vieme svojou troškou prispieť k zdravšiemu životnému prostrediu aj my matky som písala v článku Výhody dojčenia: Materské mlieko pre spoločnosť.

Zdroj: http://zero-waste.sk/, http://www.human-milk.com/science.html

Zdroj fotiek:pixabay.com, http://www.human-milk.com/science.html, vlastný archív autorky

Čítaj celý článok
lenocka1984
1. feb 2018 Čítané 1433x vybrali sme

Do novoročnej súťaže v skupine Čisté zuby sa nekazia sa zapojilo neuveriteľných 104 žien z Modrého Koníka, a to tak, že mi napísali svoje predsavzatia, či lepšie povedané ciele, na rok 2018. Začítala som sa do vašich snov, túžob a plánov a aj keď to asi nie je dostatočne veľká vzorka žien na to, aby bola reprezentatívna, rozhodla som sa zosumarizovať, čo ste si na tento rok zaumienili. Dáva mi to určitý obraz o tom, po čom najčastejšie piští srdce návštevníčky, ak nie Modrého Koníka, tak aspoň mojej skupiny. 

Niektoré z vás uviedli ciele tri, no mnohé i viac než toľko a tak som získala zaujímavé výsledky. Zrátala som ich podľa zamerania a všetky potom zoskupila do piatich skupín, ktoré odrážajú rebríček vašich hodnôt. Stotožňujete sa s ním aj vy? 

Mne sa zdá byť to poradie až idylické. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé kategórie zblízka.

Nie je to len fráza a najviac to vedia tí, ktorým chýba, že zdravie je zo všetkého najdôležitejšie. Viac ako polovica všetkých žien, ktoré sa zapojili do "ankety", nie je spokojných so svojou váhou. 53 z vás plánuje tento rok zhodiť a pravidelne sa hýbať a 3 ženy by si zas priali nejaký ten tuk nabrať. V odpovediach zaznelo pravidelné cvičenie, prechádzky, turistika, beh, fitko, jóga alebo plávanie. No pár chytrých si prialo schudnúť bez námahy. Ach, keby tak šlo poslať kilá cez wifi... 

S úpravou váhy úzko súvisí aj úprava životosprávy a tak každá piata žena uviedla, že plánuje zdravšie jesť, chodievať skôr spať, prestať fajčiť, chodiť pravidelne na lekárske prehliadky alebo podstúpiť odkladanú operáciu kŕčových žíl. Šesť z vás sa rozhodlo poctivo dodržiavať pitný režim. Záväzok starať sa lepšie o svoj chrup či zúbky svojho dieťaťa si dalo 9 zo 104 žien. 

Odpovedí na tému zdravia bolo najviac a tak zaslúžene zaujalo prvé miesto. 

Kto by bol povedal, že druhé najfrekventovanejšie predsavzatie žien z Modrého Koníka (hneď po chudnutí), o ktorých predpokladám, že je väčšina na materskej, bude práve túžba tráviť viac času s rodinou? Človek by si myslel, že v tomto období života to už viac hádam ani nepôjde. Ale niekde bude háčik, keďže tráviť viac času so svojimi deťmi, partnermi, rodičmi, či priateľmi si želalo až 48% žien. Skoro polovica.

Necelých 10% z vás sa plánuje tento rok presťahovať alebo začať stavať dom, čo je tiež celkom dosť. Šesťkrát padol cieľ v súvislosti s rozvojom vašich detí, či už šlo o pestovanie krúžkov alebo iná podpora ich rozvoja. Tu som, naopak, čakala odpovedí viac.

Šesť z vás plánuje splodiť alebo porodiť bábätko, päť by chcelo ísť na dovolenku k moru alebo viac cestovať. Štyri žienky si stanovili za cieľ tento rok úspešne odplienkovať dieťa, "zabehnúť" ho v škôlke alebo dojčiť, dve z vás majú ambíciu prekonať svoju lenivosť a byť poriadkumilovnejšie. No a jednu čaká neľahká úloha - podať žiadosť o rozvod.

Suma sumárum, rodina a bezpečie hrajú u žien na Modrom koníku prím a napriek tomu, že už teraz sú super starostlivé mamy, veľmi často sa opakovalo želanie byť ešte lepšou mamkou a partnerkou. Slovenskí muži by si to mali viac vážiť. Nie v každej krajine je poradie hodnôt matiek rovnaké. No na druhej strane, ani jedna žena nevyslovila prianie mať viac sexu. Hmm, na zamyslenie :slight_smile:

Zdravie, rodina, bývanie, šťastie - ono to jedno s druhým súvisí. Ale niekedy je šťastie vecou rozhodnutia, nie okolností. A vyzerá to tak, že to dobre viete, lebo každá piata z vás má v pláne si (nielen) tento rok užívať život naplno, nestratiť svoju bláznivosť, viac sa usmievať a brať život s pozitívnym nadhľadom. Práve niektoré osudy, o ktorých sa dočítame aj tu, na Koníku, nám pripomínajú, aké dôležité je tešiť sa aj z maličkostí, nenáhliť sa stále, nepodmieňovať svoju radosť kadečomu. Treba sa tešiť tu a teraz. Roky sa riadim heslom "keď si vďačný, tak si šťastný" a funguje to. A ono sa stále nájde veľa toho, za čo sa dá ďakovať. Šťastie je omrvinka chleba na ústočkách môjho dieťatka, šťastie je instagramová fotka, ktorá mi vylúdila úsmev na perách. Šťastie je nájsť teplé rukavice na dne vrecák v mrazivý deň aj každodenné vstávanie do nového rána. Šťastie je uhol pohľadu. 

No byť šťastnou nebolo najčastejšie prianie žien v tejto kategórii. Oveľa viac z vás, takmer každá tretia, si priala menej sa rozčuľovať, stresovať, kričať, plakať či nadávať a naučiť sa mať nepodstatné veci na háku. Podľa mňa už samotný fakt, že si to uvedomujeme, je prvý krok k zmene. Preto verím, že tento rok bude naozaj rokom vyrovnanejších žien a matiek. 9% žien chce urobiť štastných aj ľudí okolo seba - ale toto číslo je reálne oveľa väčšie. Aj keď sme si to nedali za cieľ, viem, že je nás takých viac. Celkovo sa šťastie skloňovalo v 58% odpovedí. Šťastné chceme byť všetky, no pár z vás si to poistilo predsavzatím.

Približne polovica zo žien sa priznalo, že potrebuje venovať viac času sebe, svojim záľubám, rozvoju, ale aj oddychu. Tak buď je tá druhá polovica spokojná a má pre seba dostatočný priestor alebo by sme na seba mali začať myslieť viac. Rozvíjať svoje hobby a záujmy plánuje 20% žien. Patrí medzi ne napríklad plán naučiť sa hrať šach či začať konečne piecť. Alebo naučiť piecť chlieb svoje kamošky. Cudzie jazyky sa chystá oprášiť 12% žien, ktoré už asi vedia, že mať nejaký vo výbave je často predpokladom príležitosti dobrého zamestnania. A knihy! Každá desiata je dušou knihomoľka a niektoré ambiciózne plány prečítať za rok 30 či 60 kníh popri deťoch ma dvíhali zo stoličky. Dá sa to stihnúť a pritom nenechať rodinu umrieť od hladu? Možno sa s nami podelia o svoje triky. A aj keď väčšina odpovedí pochádzala od mamiek, teší ma, že šesť z nich plánuje nasledujúci rok ukončiť alebo dokonca začať štúdium, dvakrát dokonca zaznelo pedagogické minimum.

Tri odvážne sa chystajú urobiť si alebo len oprášiť nepoužívaný vodičák a tak bude v tejto krajine zase o pár nezávislejších a sebavedomejších žien viac. Moja IT duša však plače, že len dve plánujú zlepšiť svoje počítačové zručnosti, aj to iba Excel. Baby, s tým musíme niečo urobiť - to si zas dávam za cieľ na tento rok ja - pomôcť vám v tom.

Nech už je, ako chce, veľa mamiek si dnes už uvedomuje, že spokojná mamka sa rovná spokojná rodinka. Cíti to manžel i deti. A k spokojnosti mamky neodmysliteľne patrí, aby mala čas na seba, na vlastné sny a túžby, a aj ich realizáciu. Na svoj vlastný rast a pri všetkej tej "neviditeľnej", často nedocenenej a bagatelizovanej práci v domácnosti aj nárok na zaslúžený oddych, nech už je v akejkoľvek forme. Hoci aj tu, na nete. 

Je to asi tým, že sú tu samé matky, ale pracovne ambicióznu ženu som hľadala medzi odpoveďami s lupou. Len jedna jediná odpovedala, že by si priala postup v práci. Ani jedna pracujúca, ak sme také medzi sebou mali, si nepriala zvýšenie platu. Ani sa vydať za bohatého muža, takže ani zlatokopky medzi nami asi nie sú :slight_smile: Dokonca 7 z vás je uvedomelých natoľko, že plánuje viac šetriť a menej míňať! Držím palce. 

Až 18 žien sa však plánuje vrátiť do práce po dlhšej materskej, padlo tam tuším aj 6 rokov. A niektoré si želajú zas prácu zmeniť. Je teda najvyšší čas pridať si do vlastného zoznamu pár cieľov z predošlej kategórie a začať sa aktívne pripravovať. Trh práce je žiaľ stále k matkám s dlhou pauzou kvôli materskej nemilosrdný. Manžel mojej priateľky, ktorý sa podujal byť pol roka na rodičovskej dovolenke s ich malou dcérkou, sa však vynašiel. Miesto toho, aby si do životopisu dal suché od-do: MATERSKÁ, svoju starostlivosť o dcérku na plný úväzok zhrnul do vtipných, no pravdivých bodov nasledovne: 

Od-do: Samostatná a zodpovedná práca na životne dôležitom projekte

- plné pracovné nasadenie pre motivovaných a odhodlaných

- dôraz na včasnú dodávku služieb a tovarov 

- využitie plynulej angličtiny (rozprávajú s dcérkou po anglicky)

- opakované aj nečakané úlohy, potrebný neustály multitasking

- pohotové riešenie problémov

- rozvoj komunikačných a vyjednávacích schopností

- zvládanie častých stresových situácií

- úspešné udržiavanie work-life balance 

Kľudne sa inšpirujte. ;)

Všetkým ženám, ktoré sa do súťaže a teda aj neplánovaného prieskumu zapojili, ešte raz ďakujem. Aj za otvorenosť a úprimnosť, ktorá ma neraz rozosmiala či prinútila zamyslieť sa. No a ja sa budem snažiť vám tie vaše predsavzatia nenápadne tu a tam pripomínať, či už na mojom blogu alebo v skupine. Ako povedala Hillary Clinton, "v pekle je špeciálne miesto pre ženy, ktoré si nepomáhajú" a ja sa na to miesto veru nechystám. Dúfam, že ani vy.

Štastný (takmer) Nový rok 2018!

#curaprox 

Skupina Čisté zuby sa nekazia: https://www.modrykonik.sk/group/9719/  

Čítaj celý článok
infante
23. nov 2017 Čítané 865x

Bábätko v inkubátore je takou dojímavou témou. Ak to povieme jednoducho, je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozviete odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.

Ako sme si povedali, je to taká zázračná skrinka. Na čo však primárne slúži? Vieme, že sa tam liečia nedonosené detičky. Ako a v čom inkubátor dokáže pomôcť?

Ak sa dieťa narodí nedonosené, má podľa stupňa nezrelosti nezrelé aj orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú  hneď po narodení  dokonale sa  prispôsobiť okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie  tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že  ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia  úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Samozrejme, mama je predsa len mama. Keď spomínate maternicu...Ako teplo majú detičky v inkubátore? Ako v maternici?

Je to veľmi pekné prirovnanie.  Áno, možno povedať, že sa snažíme prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby to bolo porovnateľné s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené sa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne   sledujú napr. kožnú teplotu  dieťatka.

Stretla som sa s tým, že niektoré detičky sa zakrývajú a niektoré nie. Je to kvôli teplu? Alebo aj dotyku, aby niečo na sebe cítili?

Detičky v inkubátore často zakrývame  rôznymi prikrývkami, alebo ich obliekame do drobnučkých body. Môže to slúžiť ako tepelná izolácia, ale aj taktilná stumulácia. Najlepšou taktilnou stimuláciou je však klokankovanie buď mamičkou, alebo aj oteckom, aby dieťa bolo  položené telo na telo, odborne nazývané skin to skin. Má to veľký význam jednak pre dieťa, ale aj pre matku, resp. rodičov.

A opäť sme sa dostali k mame (resp. rodičom). Sú jednoducho nenahraditeľní. V poslednej dobe sa dosť medializujú „hračky“ pre takéto deti, v zahraničí som evidovala nafúknuté gumené rukavice a u nás zase háčkované chobotničky. Myslíte, že deťom to spríjemňuje pobyt v inkubátore?

Aj u nás máme rôzne pomôcky, ktoré nám pomáhajú pri polohovaní dieťatka, pri vytvorení ohraničeného priestoru v inkubátore, pretože v brušku mamy je miesta menej a zrazu sa malé telíčko ocitne vo „ veľkom“ inkubátore. Je to aj celkom účinná nemedikamentózna metóda pomáhajúca tlmiť bolesti. Veľmi sa osvedčili  „ruky rukaté“, ktoré je možné rôznym spôsobom tvarovať, alebo vajíčka,  rôzne podložky, podkovy a pod., ktoré   pomáhajú vytvoriť miesto, kde dieťa leží.  Všetky pomôcky sú vyrobené z jemných,  dotykovo  príjemných materiálov. Spomínali ste chobotničky, ale máme dobré skúsenosti aj  napr. s korytnačkami a pod, ktoré háčkujú šikovné mamičky, sestričky, doktorky alebo ich dostávame napr. z Malíčka, pomáhajú nám  napr. v podložení  a fixácii miesta, kde je zavedená  infúzia.

To je krásne. Aj to, že to pomáha - aj to, že sú ľudia, ktorí to dobrovoľne  a s láskou vyrábajú. Neviem, či sa na túto otázku dá odpovedať, ale ako by sa dieťatko malo cítiť v inkubátore? 

Bolo by super, keby nám to vedelo povedať :slight_smile:. Ale z jeho reakcií častokrát vieme vyčítať, ako mu je. Samozrejme je to zložitejšia otázka, pretože do toho vstupujú aj rôzne ochorenia so svojimi príznakmi a nutnosťou adekvátnej liečby.

Aký by mal byť personál starajúci sa o deti v inkubátore? Niektoré mamičky sa stretli s tým, že zdravotná sestra po vyfajčení cigarety šla kŕmiť dieťatko, škodí deťom takéto „terciálne fajčenie“?

Personál, ktorý sa stará o deti v inkubátore má byť odborne spôsobilý, čo je samozrejmosť, ale pre prácu s týmito detičkami a ich rodinami je potrebná aj veľká dávka empatie a okrem rozumu je potrebné dať do svojej práce aj srdce. Samozrejme je to ideál, ale kto si túto prácu vybral mal by to mať stále na zreteli. Samozrejme aj my, ktorí v tejto oblasti pracujeme sme len ľudia a preto sa občas stáva, že  rodičia s našou prácou nie sú celkom spokojní. Naše detičky nám to ešte nevedia povedať, ale keď odchádzajú zdravé a hlavne keď ich vývin je primeraný a sú z nich zdravé a krásne deti to je aj vizitka celého personálu, ktorý sa o deti stará.

K otázke fajčenia, v tom som nekompromisná. Cigareta nepatrí do rúk žiadnej sestry, ktorá pracuje s deťmi...

Všetky inkubátory sú rovnaké? Alebo existuje nejaké typové zaradenie?

Exsitujú rôzne typy inkubátorov. Jednak základné, ktoré vyhovujú pre ošetrovanie a liečbu  menej závažných a stavov a potom inkubátory pre intenzívnu liečbu, ktoré sú už veľmi sofistikované a vyhovujú  pre liečbu najnáročnejším stavov.

Čo všetko viete prostredníctvom inkubátora monitorovať?

Ako som už predtým povedala, máme možnosť udržať termoneutrálne prostredie, ktoré je pre to- ktoré dieťa ideálne, máme možnosť prispôsobiť a sledovať  vlhkosť vzduchu, alebo kyslíkovej zmesi podľa potrieb dieťaťa, ale máme možnosť napr. aj sledovať  koncentráciu kyslíka v inkubátore. Je veľmi dôležité aj to, že máme možnosť nastaviť alarmy, ktoré nás upozornia, ak daná hodnota je vyššia, alebo  nižšia ako sú nastavené parametre. Máme aj inkubátory, ktoré majú zabudované váhy a umožňujú  vážiť dieťa, bez toho, aby sme ho vyberali z inkubátora. Niektoré inkubátory majú zabudovanú vysúvaciu  lištu na vkladanie rtg  kazety pri rádiologickom vyšetrení.  

Wau. Tecnológie naozaj napredujú rýchlo. A ako dlho by  malo byťdieťatko v tejto zázračnej skrinke?  Resp. sú nejaké podmienky, ktoré by malo spĺňať kým bude „žiť vonku“?

    Nedonosené deti sú v inkubátore dovtedy, dokedy nedokážu regulovať telesnú teplotu a pobyt mimo inkubátora by bol pre nich nepriaznivý, čo sa týka udržania stabilnej teploty.  Čiže je to veľmi individuálne, závisí to od stupňa nedonosenosti, od  hmotnosti, ale aj od zdravotného stavu. Ak zdravotný stav je nestabilný, deti nevyberáme z inkubátora. Po zlepšení zdravotného  stavu individuálne zvažujeme, kedy je najideálnejší čas na vybratie z „ prechodného domčeka“.

Ale aj keď sú deti v inkubátore rodičia k nim chodia, keď je to možné aspoň na krátky čas vykladáme z inkubátora, napr. na klokankovanie, na prisatie k prsníku a pod. V prípadoch, že nie je možné ani krátke vybratie z inkubátora motivujeme ich k tomu, aby deti hladili, dotýkali sa ich. Vždy však dodržiavame prísne pravidlá hygienicko epidemilogického režimu.

Ak už je bábätko vonku, mali by k nemu rodičia, či personál pristupovať nejako špeciálne?

Je to zase veľmi individuálne, podľa povahy ochorenia a zdravotného stavu dieťaťa. Preferujeme však, aby mamka prišla k dieťatku jednak pre zachovanie laktácie a prikladanie k prsníku, ale aj aby sa naučila základné veci, potrebné pre  ošetrovanie dieťaťa po prepustení domov. Naučíme ju napríklad kúpať dieťa,  realizovať základnú stimulačnú masáž dieťaťa  a pod. Ak dieťa potrebuje nejaké zvláštne  postupy oboznámime ju s tým a najnutnejšie zaučíme.

Aj v tých prípadoch, keď matka nie je prijatá na oddelenie, dochádza na oddelenie buď denne, alebo podľa možností, aby bola s dieťaťom v čo najužšom kontakte. Na oddelenie pravidelne dochádzajú aj oteckovia.

Čo by ste chceli odkázať mamičkám, ktorých dieťatko je v inkubátore?

Moje dlhoročné skúsenosti s nedonosenými deťmi a chorými novorodencami ma utvrdzujú v tom,  že  pokrok v tejto oblasti je výrazný. Inkubátory sú vynikajúcimi pomocníkmi v ošetrovaní a liečbe  novorodencov, ktorí našu pomoc potrebujú. Je pochopiteľné, že mamičky, rodičia,  starí rodičia, celá rodina  sa boja keď vidia dieťa v inkubátore, majú pred tým veľký rešpekt. Je na nás – lekároch a sestričkách, ktorí sa tejto práci venujeme, aby sme dostatočne  zrozumiteľne a s pochopením podali všetky potrebné informácie. A že to má význam svedčia aj naše albumy detí, ktoré boli liečené na našom oddelení a ktoré nám rodičia posielajú pri rôznych  významných rodinných  sviatkoch

Za rozhovor ďakujeme úžasnej osobe i doktorke, ktorá pomohla mnohým deťom i mamičkám za desiatky rokov praxe!

#babatko_v_inkubatore #inkubator #nedonosene_babatko #rozhovor #zdravie_choroby #porod

foto: svetzdravia.com, pixabay.com

Čítaj celý článok
addison
10. okt 2017 Čítané 2225x

Reklamné banery neustále naháňajú ženy v plodnom veku, aby darovali vajíčka. Procedúru predstavujú ako bez výrazných komplikácii. Darovanie vajíčok so sebou nesie hneď niekoľko rizík a ak na to pomýšľate, mali by ste sa s nimi oboznámiť.

Na začiatku procedúry si darkyňa musí v prvej polovici cyklu podávať hormóny, ktoré podporujú rast a zrenie väčšieho počtu vajíčok. Rast sa sleduje pomocou ultrazvuku.

Často využívaným liekom je Lupron (veľmi využívaný je najmä v zahraničí). Využíva sa na liečbu pokročilej rakoviny prostaty, ale na liečbu neplodnosti nie je schválený. Vedľajší efekt tohto lieku sú zmeny nálady, bolesti hlavy, nafukovanie, zvyšovanie váhy, nevoľnosť či bolesti v mieste vpichu.

Vaječníky teraz vyprodukovali dosť vajíčok (cca 10 aj viac) a vaječník tak pripomína malú „futbalovú loptu.“ To vytvára nepríjemný pocit napätia v podbrušku a veľa žien uvádza bolesti pri každom pohybe.

Vajíčka sa odoberajú ihlou cez pošvovú stenu. Oblasť odberu je relatívne malá a hrozia riziko poškodenia okolitých tkanív a ciev. Počas výkonu ste v celkovej anestézii. Poškodiť sa môže močový mechúr, črevá, maternica, cievy alebo sa spôsobí trauma vaječníkom, infekcia, neplodnosť, vaginálne krvácanie či lacerácie (potrhanie mäkkých tkanív). 

Ovariálny hyperstimulačný syndróm je najväčším strašiakom pri vyvolávaní ovulácie. Môže prebiehať rôzne, od ľahkých symptómov ako nadúvanie až po zlyhanie obličiek a smrť. Našťastie je liečiteľný.

Torzia vaječníku je ďalšou, hoci vzácnou komplikáciou. Vaječník sa otočí „okolo seba“ a zastaví si prívod krvi a tkanivo môže odumrieť. Torzia sa ako komplikácia vyskytuje medzi 6 a 13 týždňom po odbere vajíčok. Vaječník sa môže otočiť okolo svojej osy aj bez príčiny, ale to je veľmi vzácne. Otočiť sa môže aj po športovom výkone alebo na patologicky zmenených vaječníkoch (napr. nepríjemné cysty). 

Prejavom je náhla a prudká bolesť brucha, môže byť sprevádzaná nevoľnosťou a zvracaním. Diagnostikuje sa ultrazvukovým vyšetrením, odbermi krvi poprípade sa diagnóza potvrdí až pri operačnom zákroku. Liečbou je operatívny výkon, kedy sa vajecník vráti do pôvodnej polohy a zafixuje. Príliš poškodený vaječník sa musí odstrániť chirurgicky.

Dlhodobé riziká darovania vajíčok

Darovanie vajíčok je dostupné dosť rokov na to, aby boli zaznamenané aspoň nejaké dopady, avšak oficiálne výskumy s dostatočnými výsledkami sa v tejto oblasti doposiaľ neviedli.  Zatiaľ vieme, že darovanie vajíčok zvyšuje riziko neplodnosti a pravdepodobne aj rakoviny. Tieto závery sú vyvodené zo štúdii, ktoré hodnotili rôzne následky liečby ženskej neplodnosti, keďže liečba je podobná stimulácii vaječníkov pri darovaní. (Už neplodnosť sama o sebe je asociovaná so zvýšeným rizikom rakoviny maternice.)

Darovanie vajíčok sa smeruje najmä na mladé ženy okolo dvadsiateho roku veku. Motivuje ich finančná odmena, hoci následkom môže byť, že vlastné deti už mať nebudú. Ak chcete darovať vajíčka, mali by ste sa zamyslieť. Nie len nad vyššie napísaným, ale aj nad tým, že to, že nie sú viditeľné dôkazy škodlivosti (kvôli nedostatku štúdii) ešte neznamená, že je to bezpečné. Kliniky chcú vaše vajíčka, ale čo sa s vami stane po darovaní už nejako neriešia.

Zdroj foto:

www.pexels.com

Zdroj:

https://en.wikipedia.org/wiki/Gonadotropin-releasing_hormone

http://www.fertilitynation.com/7-egg-donation-risks-every-donor-should-know-about/#.Wc5Izmi0PIV

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150129040

https://www.nwhn.org/lupron-what-does-it-do-to-womens-health/

https://www.washingtonpost.com/national/health-science/do-women-who-donate-their-eggs-run-a-health-risk/2016/06/20/

https://www.nap.edu/read/11832/chapter/5#33

http://www.stefajir.cz/?q=torze-vajecniku

Čítaj celý článok
dziewana
3. okt 2017 Čítané 1993x

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

  1. keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie tzv. "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu,
  2. z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.

Spočiatku sa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed. Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov.  Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno.

V ktorom veku sa dieťa vie samo posadiť?

Ako pri každom detskom pokroku, aj tu je to veľmi individuálne. Uvádza sa, že u väčšiny detí k tomu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Nie je sa však čoho obávať, ak aj neskôr. Tempo vývinu je u každého dieťaťa iné. Len ho nechajte dostatočne sa pohybovať vo voľnom priestore a ono sa posadí práve vtedy, keď nastane na to správny čas.

Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus. Z hľadiska vývoja je také niečo absolútne nereálne.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Nevhodnosť pasívneho sedu

Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed. Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách. Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom. Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia.

Odborníci upozorňujú aj na nežiadúcu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napr. v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky. Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné.

Sedenie dieťaťa a rozpor dvoch generácií

Dané poznatky ohľadom začínajúceho sedenia dieťaťa sú len nedávnym zistením. V knihách a príručkách, ktoré mala k dispozícii generácia terajších starých rodičov, bolo uvádzané niečo iné. A tak sa nemôžete čudovať, že sa stále stretávate s nesprávnym postojom, že dieťa by malo sedieť už ako polročné a treba mu k tomu nejakým spôsobom pomôcť. Bohužiaľ, aj v súčasnej literatúre sa môžete stretnúť k nabádaniu k pasívnemu sedu a to hlavne v literatúre amerického pôvodu. Netreba sa nechať zmiasť. Dnes už sa vie, že najviac preň bude prospečné, keď mu k sedeniu nebudete pomáhať. Len mu umožnite voľne sa pohybovať, aby sa k správnemu samostatnému sedu vyvinulo čo najprirodzenejším spôsobom.

Súvisiace články:

https://www.modrykonik.sk/dojca/

https://www.modrykonik.sk/motoricky-vyvin-dietata/

https://www.modrykonik.sk/6-mesiac-dietata/

https://www.modrykonik.sk/8-mesiac-dietat/

https://www.modrykonik.sk/9-mesiac-dietata/

Viac o sedení dieťaťa na modrykonik.sk:

https://www.modrykonik.sk/forum/ucim-ho/sedenie-dietata/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/kedy-zacat-davat-dietatko-sediet/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/sedenie-trojmesacneho-babatka/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/malo-by-uz-7-8-mesacne-dieta-sediet-2/

Použité zdroje:

http://www.rehamoon.sk/pre-deti/spravny-pohybovy-vyvoj-dietata/

http://www.solen.cz/pdfs/ped/2004/06/07.pdf

http://www.poliklinikaprosek.cz/mapa-nejcastejsi-chyby-rodicu-v-prubehu-pohyboveho-vyvoje-deti-do-1-roku-61

Zdroj foto: pixabay.com

#vyvoj_dietata

Čítaj celý článok
bally
9. okt 2017 Čítané 1201x

Počasie za oknami už nasvedčuje tomu, že sa opäť blíži kolotoč nepríjemných soplíkov, kašľov a teplôt. Keď už sa tak stane, chceme len, aby sa drobcovi čo najskôr uľavilo a bol opäť fit. Kašeľ vie byť veľmi nepríjemný a malého pacienta neraz poriadne vytrápi. Poradíme vám, ako rozoznať jednotlivé druhy kašľa a správne ich liečiť.

V prvom rade je dobré vedieť, že kašeľ nie je náš nepriateľ. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý má za úlohu dostať z dýchacích ciest to, čo tam nepatrí. Dráždenie na kašeľ môže mať viacero príčin (cigaretový dym, peľ, prach, suchý vzduch, vdýchnutie nejakého malého predmetu, ...). Pokiaľ ho má na svedomí baktéria alebo vírus, je dobré mať na pamäti, že kašeľ je príznak a nie choroba. Preto ho netreba silou mocou zastavovať, ale všímať si aj iné signály toho, že s dieťatkom nie je niečo v poriadku. Napríklad či má nádchu, zvýšenú teplotu alebo horúčku, sťažuje sa na bolesť hrdielka.

Nie je kašeľ ako kašeľ

  • Suchý kašeľ spoznáte podľa toho, že dieťa veľmi dráždi na kašeľ, niekedy ho až napína na vracanie a veľmi ho vyčerpáva. Snaží sa akoby čosi vykašľať, no žiaden hlien nevykašle. Ten je zatiaľ príliš hustý na to, aby ho telo dokázalo dostať von. Suchý kašeľ býva sprevádzaný aj škriabaním v hrdle a dieťa sa neraz sťažuje, že je kašeľ bolestivý. Jeho čas prichádza najmä večer, keď si malý pacient ľahne do postele a nie a nie zaspať. Ochorenia horných dýchacích ciest začínajú spravidla týmto typom kašľa, ktorý trvá asi 5 dní a potom sa mení na vlhký.
  • Vlhký kašeľ, hovoríme mu aj produktívny, nakoľko pri ňom dieťatko vykašliava hlieny či laicky povedané zatekajúce soplíky, nie je bolestivý a ani nevysiľuje, zvykne však trvať o čosi dlhšie ako suchý.

Liečte kašeľ správne

Vedieť rozoznať suchý kašeľ od vlhkého má svoj význam. Na každý z nich totiž platí niečo iné.

  • Antitusiká uľavia od suchého kašľa. Odporúčajú sa užívať najmä pri intenzívnom kašli, ktorý sa objavuje najmä večer pred spaním alebo v noci. Mnohé sú dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu (Ditustat, Mugotussol, Paxeladine, Robitussin, Sinecod, Stoptussin, Tussin, ...).
  • Mukolytiká a expektoranciá nám pomôžu pri vlhkom kašli. Podporia vykašliavanie tým, že zrieďujú hlien a napomáhajú dostať ho von z dýchacích ciest. Rovnako ich zakúpite v lekárni bez lekárskeho predpisu (ACC, Ambrobene, Bromhexin, Mucosolvan, Robitussin Expektorans, Solmucol, Solvolan, ...).
  • Kombinované lieky tlmia dráždenie na kašeľ a zároveň napomáhajú vykašliavaniu hlienu. Takéto lieky by ste si mali zaobstarať v prípade, že kašeľ dieťatka sa mení. Raz je kašeľ suchý, inokedy zase vlhký. Zakúpite ich v lekárni bez lekárskeho predpisu (Pleumolysin).

Nikdy nekombinujte lieky na suchý kašeľ s liekmi na uľahčenie vykašliavania. Ak si neviete rady, v lekárni vám určite ochotne poradia. Riaďte sa informáciami v príbalovom letáku a neprekračujte odporučené dávky. Pokiaľ máte pocit, že lieky nezaberajú, radšej sa poraďte so svojim lekárom.

Okrem podávania liekov je vhodné dodržiavať aj určité opatrenia:

  • Často vetrať a zvlhčovať vzduch! Teplé a suché prostredie kašeľ zhoršuje, preto je cez deň vhodné viackrát miestnosť poriadne vyvetrať a počas noci použiť zvlhčovač vzduchu. Ak ho nemáte, môžete do izbičky vyvesiť opratú bielizeň, či namočené uteráky.
  • Inhalovať a naparovať sa! Ak máte doma inhalátor a malý pacient je už dosť veľký na to, aby túto procedúru zvládol, výborným pomocníkom v boji proti kašľu je inhalovanie slanej vody alebo Vincentky. Ak ho nemáte, môžete skúsiť naparovanie, ale pozor, najmä u detí je zvýšená opatrnosť určite na mieste. Nikdy ich nenaparujte priamo nad hrncom s horúcou vodou alebo nebodaj nad sporákom. Skúste spojiť príjemné s užitočným. Nechajte zovrieť vodu v hrnci, pridajte kuchynskú soľ a kým slaná voda nepríde do varu, nachystajte si bunker. Môžete postaviť v izbičke detský stan, alebo si ho jednoducho vyrobiť pomocou stola či sušiaka na bielizeň. Stačí, keď cez neho prehodíte deky alebo plachty, prichytíte ich štipcami a máte hotovo. Potom už len stačí dať do bunkra hrniec so slanou vodou, ktorý ste si pripravili a zahrať si vo vnútri spoločenské hry, prečítať si knižku, niečo pekné si spolu nakresliť, tých najmenších pokojne aj nakojiť, ... Aj tu však dbajte na bezpečnosť a nikdy nenechávajte dieťa vojsť prvé dnu, aby sa na vriacej vode nepopálilo. Rovnako si vo vnútri posadajte tak, aby bol drobec od nej čo najďalej.
  • Čistiť nos! Kašeľ je často spojený práve so zatekajúcimi hlienmi, preto je potrebné dieťatku neustále prečisťovať noštek fyziologickým roztokom či morskou vodou, u menších detí odsávať soplíky, u tých väčších poriadne smrkať.
  • Zvýšiť prísun tekutín! Dieťatko by malo denne vypiť aspoň 2 litre bylinkového čaju. Urýchli a zlepší sa tým vykašliavanie.

Kedy je načase navštíviť lekára

Keď je kašeľ menej intenzívny, nemusíte hneď utekať k lekárovi. Pokiaľ nie je drobček mladší ako jeden rok, kašeľ po nasadení voľnopredajných liekov pomaly ustupuje a dieťatko netrápia iné vážnejšie príznaky ochorenia, môžete ho pokojne liečiť aj doma. Ak sa však pridruží horúčka, bolesti hlavy a kašeľ ani po týždni neustupuje, resp. sa nelepší, treba navštíviť detského lekára. Poradiť by ste sa s ním mali aj v prípade, že na dieťatku spozorujete akékoľvek iné príznaky, ktoré sa vám nepozdávajú alebo štekavý, pískavý, či nebodaj kašeľ, pri ktorom dieťa opakovane vracia. Tu už môže ísť o závažnejšie ochorenie, ako len o bežnú virózu.

Zdroj: adcc.sk

Foto: freepik.compixabay.com

#zdravie_choroby

Čítaj celý článok
bally
9. okt 2017 Čítané 2989x

„Konečne sme sa zbavili tých nepríjemných sopľov,“ odľahne vám. No prejde sotva týždeň a sú späť. Soplíky, soplíky, soplíky. Kto by nepoznal ten kolotoč, ktorý nás neprestajne trápi od jesene do jari. Ako si poradiť s detskými soplíkmi? Čo robiť a čo naopak nerobiť, keď vášho drobca prepadne nádcha?

Odhliadnuc od alergie, zväčšenej nosnej mandle či prerezávania zúbkov sú veľmi častou príčinou soplíkov u detí vírusy a baktérie. Čo sa v takom detskom nošteku udeje? Po tom, čo si doň nájde cestu vírus a začne sa tam množiť, dôjde k opuchu sliznice nosa. Takýto opuch vedie k sťaženému dýchaniu, alebo inak povedané k pocitu upchatého nosa. Ani sa nenazdáte a z malého nošteka začne vytekať číry, vodnatý soplík, ktorý po pár dňoch zhustne. Pokiaľ na takto oslabenú sliznicu nošteka sadne baktéria, soplíky zmenia farbu na žltozelenú. Nemusíte byť teda ani lekár a len z farby ľahko rozoznáte, s čím práve bojuje váš malý sopľoš. Ak sú soplíky číre alebo biele, bude to vírus, no pokiaľ sa mu pod nosom zelená, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o baktériu.

Čistý noštek je základ

Neliečenou infekciou horných dýchacích ciest môžete dieťatku poriadne zavariť. Tá môže z hlienov, ktoré zostávajú v nošteku a v nosohltane, preniknúť až do uška a spôsobiť zápal stredného ucha. U detí, ktoré už vedia smrkať, je čistenie nosa hračka. Čo ale s tými menšími? V tejto otázke sú, žiaľ, odborníci nejednotní. Kým jedny tvrdia neodsávať, druhí sa prikláňajú k čisteniu nošteka. Odsávať teda, či nie? Ako to už býva, konečné rozhodnutie zostane na rodičovi. No pokiaľ sa rozhodnete pre čistenie nošteka, treba odsávať správne a hlavne s mierou.

Vyberáme odsávačku hlienov

V prvom rade je potrebné zaobstarať si odsávačku hlienov a tých je na trhu hneď niekoľko. Kúpiť sa dajú v lekárni, v obchodoch s detským sortimentom alebo v drogérii.

  • Hadičková odsávačka má zbernú nádobku na hlieny, z ktorej vedú 2 hadičky. Jedna sa zavádza dieťatku do nošteka a druhou rodič ústami ťahá do seba vzduch z odsávačky, čím vyťahuje soplíky. Je síce jedna z tých lacnejších, no pri nepokojnejšom dieťatku môže byť odsávanie dosť náročné a možno sa nezaobídete bez asistenta. Hadička do nosíka navyše nemá žiadnu koncovku a môže sa vám podariť zaviesť ju príliš hlboko, čo môže poškodiť sliznicu.
  • Balóniková odsávačka pozostáva z mäkkej zbernej nádobky pripomínajúcej balónik a z nástavca, ktorý sa zavádza do nošteka. Pred použitím je potrebné balónik stlačiť, aby ste z neho vytlačili vzduch, potom dať odsávačku do nošteka, pridržať druhú nosnú dierku a balónik uvoľniť. Kým neprídete na ten správny grif, podarí sa vám odsať len minimum soplíkov, preto to chce cvik.
  • Odsávačka na vysávač má hadičku, ktorá sa zapojí do hadice od vysávača a zbernú nádobku na hlieny s nástavcom, ktorý sa zavádza do nošteka. Veľkou výhodou týchto odsávačiek je, že noštek odsajete naozaj rýchlo a dôkladne, pretože balónik a ani vy ústami nedokážete vyvinúť taký podtlak ako vysávač. Nástavec, ktorý sa zavádza do nošteka je dostatočne hrubý na to, aby sa nedal zaviesť hlboko do nošteka a nepoškodil sliznicu. Aj odsávačky na vysávač majú ale svoje nevýhody. Nedajú sa používať v noci, ani na cestách, kde nemáte prístup k vysávaču. Navyše vysušujú sliznicu, preto je dôležité ju po odsatí zvlhčiť napríklad pomocou fyziologického roztoku alebo morskej vody.
  • Elektrické odsávačky a odsávačky na batérie stačí len zapnúť a zasunúť do nošteka. Sú ergonomicky tvarované s vekovo prispôsobenými nástavcami do nosa. Hodia sa najmä na cesty, no nemožno od nich očakávať až taký výkon ako u odsávačiek na vysávač. Cena je pritom asi trojnásobne vyššia.

Ako správne odsávať soplíky?

  1. Zvlhčite sliznicu nošteka Vincentkou, fyziologickým roztokom alebo morskou vodou, ktoré dostanete kúpiť v lekárni.
  2. Zasuňte odsávačku do nošteka tak, aby sa neprisala na vnútornú stranu nosa, pretože prílišným podtlakom praskajú drobné cievky a vznikajú chrastičky. Aj preto sú vhodnejšie odsávačky s hrubšou koncovkou, ktorá sa nedá vsunúť hlbšie do nosíka. Odsávačka by sa mala jemne vsunúť len na úplný začiatok nošteka, nikdy nie hlboko.
  3. Neodsávajte dlho ani nasilu. Pokiaľ sa vám nedarí odsať hlieny, znamená to, že noštek je upchatý kvôli opuchu sliznice a ten odsávačkou nevyriešite.
  4. Neodsávajte príliš často. Odsávať soplíky by sa malo podľa potreby, najideálnejšie pred jedlom a spaním. Netreba to však robiť príliš často, pretože pri dlhodobom odsávaní hrozí poškodenie sliznice a podporuje sa tvorba hlienov. To znamená, že namiesto toho, aby ste dieťatku pomohli soplíky odstrániť, dosiahnete len to, že sa ich začne tvoriť viac. Nedá sa úplne zovšeobecniť, koľkokrát denne odsávať, pretože ani soplíkov sa netvorí vždy rovnako. No určite nie je správne odsávať povedzme každú hodinu alebo nebodaj viackrát za hodinu. Úplne postačí, keď po tomto pomocníkovi siahnete tak trikrát za deň.
  5. Odsávačku je potrebné po každom použití dôkladne umyť horúcou vodou, nad parou alebo vydezinfikovať alkoholom, aby sa zabránilo opätovnému zaneseniu infekcie do nošteka dieťatka pri jej ďalšom použití.
  6. Pri odsávačkach na vysávač nezabudnite nastaviť saciu silu vysávača na minimum.
  7. Po odsatí soplíkov opätovne zvlhčite sliznicu nošteka ako na začiatku.

Učíme sa smrkať

Možno vám to príde bláznivé, no pediatri odporúčajú učiť deti smrkať niekedy medzi 8. a 10. mesiacom života. Je to totiž obdobie, kedy po nás radi opakujú. Pokiaľ tento čas prešvihnete a budete ho to chcieť naučiť po prvých narodeninách, môže to byť náročnejšie. Ako na to?

  1. Ukazujte dieťatku na sebe, ako sa fúka nosom. Prikryte si ústa rukou a nahlas fúknite nosom. Deti veľmi často fúkajú, ale žiaľ ústami, čo nám v tomto prípade veľmi nepomôže. Môžete si z toho urobiť aj zábavu a fúkať nosmi napríklad do vrtuľky, na gulôčku z papiera a snažiť sa ju posunúť. Fantázii sa medze nekladú.
  2. Keď sa naučí fúkať nosom, potom mu už stačí len priložiť vreckovku k nosíku.
  3. No a na záver ho naučiť ako sa správne smrká noštek.

Ako správne smrkať nos?

Ústa musia zostať zatvorené, zapcháme dieťatku jednu nosnú dierku a druhou nech silno vyfúkne. To isté zopakujeme na druhej strane. Smrkať treba dôkladne a pomaly.

Nikdy nesmrkáme s otvorenými ústami, obe dierky naraz, viackrát a rýchlo za sebou a nevydávame pri tom zvuk ako trúbenie. Takéto spôsoby smrkania nie sú správne.


Čím liečiť soplíky?

  • Fyziologický roztok, minerálne či morské vody pre deti

Alfou a omegou pri liečbe nádchy je noštek preplachovať fyziologickým roztokom, minerálnou či morskou vodou (Libenar, Physiomer, Sterimar, Aliamare, Vincentka, ...). Tieto prípravky dostanete kúpiť v lekárni bez lekárskeho predpisu a pokiaľ ešte nemáte svoju osvedčenú značku, určite vám ochotne poradia. Dôležité je ale upozorniť, že to potrebujete pre dieťatko. Ideálne je čistiť nos minimálne tri až štyrikrát denne, čím sa zriedi hlien v nosíku, odstránia neželané mikroorganizmy a zvlhčí sliznica.

  • Kvapky do nosa  

Ak drobec nemôže dýchať, môžeme mu pomôcť kvapkami (Olynth, Nasivin, Otrivin, Vibrocil, ...), ktoré vďaka svojmu zloženiu rýchlo uľavia od pocitu upchatého nošteka. Zúžením rozšírených ciev po ich aplikácii dochádza zároveň k odpuchnutiu sliznice. Kvapky do nosa sa neodporúča užívať dlhšie ako 7 dní, pretože môžu byť návykové a vysušujú sliznicu nosa. Ak výraznejšie ťažkosti pretrvávajú aj po týždni, môžeme ich vymeniť za iný druh kvapiek. Tu je však určite na mieste aj konzultácia s detským lekárom.

Kvapky do prepláchnutého nošteka môžeme aplikovať dvoma spôsobmi. A to buď vytieraním nosíka pomocou vatových ušných tyčiniek, ktoré sme predtým namočili do nosových kvapiek alebo jednoducho nakvapkaním do nosíka. Aj nakvapkanie však musí byť vykonané správne, aby kvapky zabrali. Keďže opuch sliznice býva na boku nošteka, nie v strede, hlavičku dieťatka treba nakloniť do strany a nosové kvapky nakvapkať tak, aby zatiekli na bočnú stranu nošteka. To isté zopakujeme na druhej strane. Ak by sme kvapky nakvapkali do stredu nosíka, pretiekli by cez noštek bez toho, aby sa dotkli opuchnutej časti a potom by sme sa darmo divili, prečo nezaberajú. Kvapky používajte vždy podľa pokynov v príbalovom letáku konkrétnych nosových kvapiek, pokiaľ ste nenavštívili lekára a ten vám nepovedal inak.

  • Antihistaminiká

Sú lieky proti alergii, no zvyknú sa nasadiť aj pri nádche (Fenistil, Aerius, ...). Síce ju priamo neliečia, no pomáhajú malému pacientovi aspoň uľaviť tým, že zmiernia opuch sliznice a urýchlia tak odhlienenie.

  • Lokálne antibiotiká

Pri zelených soplíkoch môže vášmu dieťatku predpísať lekár aj lokálne antibiotikum (Pamycon), ktoré pomáha v boji s baktériami. Nie však s vírusmi, kedy sú soplíky biele alebo číre. Tieto kvapky dostanete kúpiť v lekárni len na lekársky predpis.

Ak má dieťatko okrem soplíkov aj horúčky, výtok z nosa je hnisavý alebo výter ukázal prítomnosť nejakej baktérie, môže vám lekár odporučiť aj celkové preliečenie antibiotikami.

Zdroj: detskaorl.sk

Foto: freepik.com

#zdravie_choroby

Čítaj celý článok
materskemlieko
3. okt 2017 Čítané 480x

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo by mal byť štát rád, že ste sa rozhodli dojčiť? Prečo by mal iniciovať kampane na podporu dojčenia? Prečo by mala globálna ekonomika profitovať z vášho materského mlieka? Prečo sa organizácie ako WHO alebo UNICEF zaväzujú k zvýšeniu miery dojčených detí a predkladajú odporúčania o dojčení?


Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výlučné dojčenie do 6. mesiacov, následné dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje. 

Áno, to, či dojčite alebo nedojčíte je výlučne Vaša osobná vec, no napriek tomu Vám skúsim ozrejmiť aj globálny pohľad dojčenia, o ktorom sa málokde hovorí. 

  • Dojčenie je priama cesta ako zlepšiť zdravie populácie
  • Ekonomické riešenie, žiadne pravidelné výdavky (ak neberieme do úvahy podporné prípravky na tvorbu materského mlieka, čo je častokrát jednorázová alebo krátkodobá záležitosť)
  • Zabezpečovanie bezpečnosti jedla (materské mlieko je vždy sterilné, pripravené na použitie, hygienicky "balené", má optimálnu teplotu), ukončenie hladomoru, zlepšenie životosprávy
  • Pri dojčení sa nečerpajú žiadne prírodné zdroje - dojčenie znižuje množstvo procesov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu ako napríklad zníženie počtu procesov v mliekarenskej výrobe
  • Dojčenie nepredstavuje žiaden enviromentálny dopad - žiadna výroba doplnkových predmetov ako napríklad fliaš, nádob na sušené mlieko alebo sterilizátorov - vyhneme sa procesom pri výrobe formuly a taktiež príprave umelého mlieka doma a tým ohrievaniu a sterilizácii fliaš 
  • Žiaden odpad, ktorý je potrebné spracovať  v podobe obalov a použitých pomôcok na kŕmenie
  • Materské mlieko obsahuje látky, ktoré sa stávajú základným kameňom silnej imunity dieťaťa už v útlom veku a je základom pre dobré zdravie dospelého človeka 
  • Z ekonomického hľadiska je zdravý človek pracujúci človek, ktorý vytvára hodnoty pre krajinu - šetrenie zdrojov zdravotného systému 
  • Žiadne palivo potrebné na transport vyrobených náhrad mlieka a iných komponentov
  • Ženy, ktoré majú nadbytok mlieka , môžu mlieko predať/darovať tým, ktorí to potrebujú, vzájomná pomoc a budovanie dôvery

Jednoducho povedané, nie vždy je to len o nás, je to aj o tom, kde budú žiť naše deti o 10,20 alebo 30 rokov. Dojčenie svojou troškou pomáha nepriamo chrániť aj prírodu a prostredie, v ktorom žijeme, aby tu po nás ostalo len to pekné. 

Donadojčenia, myslíme na seba!

zdroj: https://dojcenie.wordpress.com/2011/07/01/dokedy-odporuca-dojcit-svetova-zdravotnicka-organizacia/

https://thebiologist.rsb.org.uk/biologist-features/158-biologist/features/1758-the-mysteries-of-milk

https://www.devex.com/news/breast-feeding-should-be-a-global-priority-88786?utm_source=website&utm_medium=box&utm_campaign=linking_strategy

https://www.devex.com/news/q-a-breast-feeding-can-combat-climate-change-89295

zdroj fotiek:pixabay.com

#dojcenie

Čítaj celý článok
pehe
3. okt 2017 Čítané 785x

Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.


U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

Niektoré fyzické zmeny, ktoré sa udejú v krátkom čase dokážu chlapcov zmeniť na nepoznanie. Napríklad nie je ničím výnimočným, že v priebehu dvoch-troch mesiacov sa chlapec veľmi "vytiahne" do výšky a všetky veci zo skrine sú mu odrazu malé. Aj rast chodidla môže byť udivujúco rýchly a nejedna mamina zostane prekvapená, keď v rozmedzí pol roka narastie aj o dve až tri čísla. Chlapcom začne veľmi chutiť jesť a namiesto jedného obloženého rožka ich odrazu zjedia aj tri, neustále sú v chladničke a hľadajú niečo pod zub, tí viac pohodlní neprestajne rodičov upozorňujú, že majú hlad.

"Môj syn má 11 rokov a už pol roka to ním lomcuje. Akné nemá, vždy mal čistú tvár, ale má veľké ústa, zhltol všetku múdrosť sveta, za rok narástol o 10 cm a vyrástol zo všetkého oblečenia v šatníku , nohu má číslo 40, zje viac ako ja a o hodinu je hladný," podelila sa s priebehom puberty u svojho syna mamička na Fóre.

"U môjho syna nastal začiatok puberty v 10. rokoch vo forme ochlpenia pod pazuchou a na pohlaví, krátko na to  v 13. rokoch veľmi narástol, má 182 cm a váži 58 kg.
Je úplne vychudnutý a to bežne zje 7-8 veľkých parených buchiet alebo 5-6 rezňov s ryžou, či 10 palaciniek nahrubo s džemom a čokoládou, ľahko zmizne aj polka kurčaťa. Neviem, kde to mizne a prečo nepriberie," zamyslela sa v diskusii na Fóre nad obrovskou chuťou do jedla u svojho "pubertiaka" ďalšia mamina.


Aj chlapcom sa menia prsia a môžu v nich pociťovať bolesť

Chlapcom síce nerastú prsia, tak ako dievčatám, ale aj u nich prebiehajú v tejto časti tela hormonálne zmeny a niekedy môžu byť veľmi nepríjemné. 

"Ja mám 12,5 ročného syna a toto som riešila teraz cez leto. Mal bolestivé obe bradavky a dosť zdurené, bola som vyľakaná a utekala som s ním k lekárke, ani nebudem písať aké choroby sa mi prehnali hlavou. Tá mi povedala, že to súvisí s dospievaním - u chlapov síce prsia nerastú, ale majú prsné tkanivo rovnako ako ženy a v puberte, keď sú zblaznené hormóny, vie sa to aj takto prejavovať. Kázala mi nech si pri športe, pretože môj syn aktívne hrá futbal, prelepí bradavky leukoplastom a nech sa snaží nenosiť tesné oblečenie a tiež oblečenie s prímesou umeliny, ktoré by ho mohlo dráždiť. Tiež si má dávať pozor na prechladnutie, vie to byť dosť bolestivé, tým sme si prešli približne 3 týždne dozadu," popísala v diskusii starosti s boľavými bradavkami u svojho syna starostlivá mama.

Ako prvé sa chlapcom zväčšujú semenníky

Hoci sa o tejto zmene medzi matkami príliš veľa nehovorí, prvý príznak naznačujúci nástup  puberty je zväčšenie semenníkov. Veľkosť penisu sa začne meniť o niečo neskôr, spolu s rastom prvého ochlpenia na genitáliách a potom aj nad perou.  S týmito zmenami súvisí aj prvá ejakulácia, ktorá sa nazýva polúcia. Erekcia sa začína vyskytovať častejšie a chlapci skúšajú aj prvú masturbáciu.

"U nás to začalo v 10,5 -11 rokoch najprv rastom ochlpnia na pinďurovi, potom jemné fúziky a teraz v 12,5 rokoch má 172 cm, váha 80 kg, za rok narástol 15 cm, nohu má číslo 45. Začal mutovať, má kopec kecov a zistil, že ruky nie sú len na jedenie, manžel mi povedal, že ich využíva aj na mužskú sebaobsluhu. Z toho som bola paf najviac," napísala svoju skúsenosť do diskusie  s priebehom puberty u svojho chlapčenského potomka iná mamička. 

Mutovanie a zmena ohryzka

Súčasťou pubertálneho obdobia u chlapcov je zmena hlasu, ktorá môže byť pre rodičov niekedy úplne fascinujúca. So zmenou hlasu je  priamo spojený vývoj hrtana, ktorý sa v puberte zväčšuje a spôsobuje  hrubnutie hlasu. Okrem hrtana a zmeny hlasu sa chlapcom v puberte mení aj takzvaný ohryzok, ktorý sa výrazne zväčší. 

"U môjho mám pocit, že má obdobie rýchleho rastu, nestačím variť denne zje toľko, čo ani dospelý nie, len neviem, kde sa to do neho zmestí. Chlpatejú mu strašne nohy, aj hlas ako som už spomínala sa mu mení,  spočiatku som si myslela, že je zachrípnutý, niekedy hovorí detsky a inokedy zasa piskľavo a potom hrubo, takže zmena tam je a veľká. Ramená a stavba tela mu tiež zmužneli a papuľu má ako rajtar," aj takto popísala priebeh puberty jedna z diskutujúcich mamičiek. 

Mastná pleť aj vlasy, potenie

Chlapcov v puberte neobchádzajú ani kozmetické a hygienické problémy. Vyrážky a mastná pleť vedia poriadne znepríjemniť celé toto vývojové obdobie. Dnes je, ale mnoho vynikajúcich kozmetických produktov, ktoré dokážu zmierniť problémy s akné či s mastnými vlasmi. Pri intenzívnejšom potení, ktoré je pre chlapcov v tomto veku charakteristické, pomáha častá hygiena a vhodné sú aj deodoranty na prírodnej báze, ktoré neobsahujú škodlivé látky.  V tomto období sa chlapci začnú intenzívnejšie zaujímať aj o kozmetické prípravky,  čo znamená, že bežná detská kozmetika sa im už nemusí pozdávať a budú si pýtať  niečo mužnejšie, napríklad to, čo používa otec.

"Môj syn sa už pol roka  nadmerne potí, čo mu veľmi vadí. Spomenuli sme to detskej lekárke a ona len toľko povedala, že treba sa aj ráno osprchovať pred školou. Ale to pomôže iba na hodinku. A ostatných 6 hodín sa v škole cítil nepríjemne. Začali sme teda používať  prípravok z lekárne,  ktorý je zdravotne neškodný, bezfarebný a vhodný pre ošetrenie kože so zvýšenou potivosťou, ktorý bol od prvého dňa účinný. Písala som priamo výrobcovi, či mu to nemôže uškodiť, keďže je ešte takmer dieťa. Odpovedali mi, že nie lebo spomínaný prípravok upchá póry iba čiastočne a potíme sa aj na iných častiach tela. Takže raz za mesiac si to aplikuje a potom má pokoj. A potom aj noha sa mu veľmi začala potiť, takže spreje do topánok tiež musíme používať," popísala úskalia pubertálneho obdobia, ktoré môžu chlapcov trápiť diskutujúca mamina na Fóre.

Správanie pubertiaka môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúce

S nástupom puberty, keď sa chlapci menia fyzicky, mení sa aj ich psychika. Zlepšia sa im rozumové schopnosti, pokúšajú sa o samostatnosť a budujú si svoju vlastnú identitu, tiež si začínajú dôkladnejšie všímať dievčatá. Hormóny sú, ale veľmi nevyspytateľný aspekt ľudského života a tak môže byť  správanie chlapcov veľmi kolísavé.

Nie je ničím výnimočným, že chlapci prechádzajú obdobím vzdoru či obdobím precitlivelosti, osvojujú sú nové vzory správania sa, odvrávajú, urážajú sa a vzápätí na to potrebujú, aby ich milované maminy pohladili alebo im iným spôsobom dokázali, že ich ľúbia. Niektorí chlapci majú tendenciu veľa a o všetkom sa rozprávať, chcú, aby im rodičia vysvetlili všetko, čo im nie je jasné, chcú rozoberať rôzne situácie alebo sa chcú utvrdiť, že niečo, čo urobili bolo správne a podobne. Niekedy to môže byť pre rodičov naozaj veľmi únavné neustále sa so svojou ratolesťou doťahovať, rozprávať či diskutovať stále dookola o tých istých veciach. 

"My sme boli tak do 11. rokov OK, ale potom hotová katastrofa, hlavne správanie a náladovosť. Fyzicky to začalo asi tak od 12-12,5 rokov s rastom ochlpenia, do toho sa mu urobilo akné, ale najhoršia je tá náladovosť. Niekedy je normálny, no niekedy sa sama seba pýtam, ako to vlastne môžem vydržať," posťažovala sa mamina v diskusii

"Môj starší syn má vo februári 12 rokov, našťastie je tej lepšej povahy, s ktorou sa dá komunikovať a nechá si veci vysvetľovať, no tiež má svoje muchy. Urážky máme na dennom poriadku a tiež jeho posledné slovo, bez ktorého by som si už asi ani nevedela predstaviť deň," pridala sa so svojou skúsenosťou do diskusie ďalšia mamina.

Ako zistiť či je s vývojom chlapca všetko v poriadku

S rastom semenníkov a ochlpenia na genitáliách sa chlapci začnú o svoju hygienu starať sami. Už nechcú, aby ich starostlivá mamička sprchovala, krémovala, česala a podobne. Chcú sa zatvoriť do kúpeľne a o svoje telo sa postarať sami.

Lenže ako starostlivá mamina zistí, či sa u jej milovaného dieťaťa vyvíja všetko tak ako má?  Je to komplikované, ale ako bezbolestným a pre chlapca nezahanbujúcim riešením je spoločný vzťah vybudovaný na dôvere, premyslené taktické rozhovory, počas ktorých nenápadne rodičia zistia či je všetko v poriadku, alebo dohoda, že ak bude mať chlapec pocit, že niečo nie je v poriadku, alebo sa to vymyká normálnemu vývoju, tak sa s tým zdôverí rodičom. 

"Mám 12-ročného syna, chlapci v tomto veku sú citliví, nebehám za mojim synom a neočumujem mu pipíka, len mu stále hovorím, že keby ho náhodou niečo bolelo alebo by sa mu nejako zmenili vajká, tak nech mi to hneď povie," popísala na Fóre svoj prístup k dospievajúcemu synovi  jedna z mamičiek. 


Návšteva lekára je pri akomkoľvek probléme najlepším riešením

Aj v tomto prípade platí, že najlepším radcom pri problémoch, ktoré počas puberty u chlapcov nastanú, je lekár. Internet je dnešnou bezodnou studnicou informácií, no netreba zabúdať, že internet nedokáže urobiť odborné vyšetrenia, ktoré sú v mnohých prípadoch potrebné, aby sa vylúčilo podozrenie na chorobou. 

Foto: Pixabay

#vyvoj_dietata

Čítaj celý článok
pehe
3. okt 2017 Čítané 1819x

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

"Vo veku 7,5 roka ma detská doktorka poslala s dcérou na detskú gynekológiu, pretože sa jej začali robiť akoby pubertálne vyrážky a ja som išla, pretože moja dcérka aj špinila. Pozrela jej nohy, teda ochlpenie na nohách, dole iba očkom pozrela koľko má chĺpkov (tak, že malá o tom ani netušila ), spravila jej normálne sono maternice a zobrala jej krv na zistenie činnosti hormónov. Maternica vykazovala známky predčasného dospievania, ale hormóny sú našťastie v pohode k veku. Na krv sme boli opäť o rok. Povedala, že strašne veľa detí predčasne dospieva a veľmi zavčasu menštruujú. Teraz máme 9,5 roka, ochlpenie má mierne, vyrážky sa jej sem tam spravia a celkovo má mastnú pleť," popísala na Fóre  príbeh s prvými dievčenskými zmenami u svojej dcéry, ďalšia mamička. 

"Ja si pamätám, tiež som mala asi desať, keď ma nenormálne začali bolieť bradavky, ale na tú bolesť nezabudnem, strašne to bolo nepríjemné  No a asi o dva mesiace na to som spozorovala, že mi začali rásť prsia," pripojila do debaty svoju skúsenosť ďalšia diskutujúca.

Prvá menštruácia

Prvé menštruačné krvácanie sa u dievčat zväčša objavuje medzi 11 až 14 rokom, ale existuje mnoho prípadov, keď dievča menštruáciu dostalo aj skôr. Predzvesťou prvej menarché je výtok, ktorý sa spustí niekoľko mesiacov pred jej nástupom. 

"Ja som dostala menarché (menštruáciu)  v 10. rokoch, približne pol roka skôr som začala mať výtoky," pridala do diskusie svoj príbeh s prvou menštruáciou iná diskutujúca.

"Mám 9 ročnú dcérku, ona síce menzes ešte nemá (len očakávame), ale má spolužiačky, ktoré už majú. Aj ja som mala 9 rokov, keď som dostala," pridala sa do debaty o prvej menštruácii ďalšia mamina. 

Zmeny v správaní dievčat

Samozrejme, s pubertou sa mení aj správanie dievčat. Intenzita zmeny v správaní môže byť rôzna, niektoré dokážu svojim chovaním rodičov poriadne potrápiť. Nástup puberty znamená pre dieťa naozaj veľké zmeny, s ktorými sa potrebuje vyrovnať. Okrem fyzických zmien sa počas puberty u oboch pohlaví rozvíjajú aj rozumové schopnosti a vnímanie, v dôsledku čoho sa dieťa začne pokúšať o samostatnosť. Univerzálna rada ako postupovať pri výchove dieťaťa v puberte neexistuje, ale rady iných rodičov, ktorí už majú toto obdobie vývoja svojho dieťaťa za sebou, môžu pomôcť  rodičom nájsť si vlastný prístup.

"Tiež mám dcéru, ktorá má 11, menštruáciu  ešte nemá, ale už to čakám každú chvíľu. Aj so mnou sa baví niekedy ako so svojou kamoškou, hodí na mňa grimasy a vidím ako si o mne myslí, že aká som trápna. Niekedy sa v duchu nad tým zasmejem, ale keď vidím, že už prekračuje hranice, tak jej skrátka poviem, že to prepískla a ide o 19:30 hod. do postele. Neznáša to. No a ja jej poviem, že tiež sa nebudem stále s ňou na niečom dohadovať. Potom je strašne urazená a večer už vola milým hláskom mamiiiiiiiiii, poď sem na chvíľku. Dcéra  veľa športuje, čo si myslím, že jej  veľmi pomáha odreagovať sa a dostať zo seba všetky emócie. Ja odporúčam nejaký pohybový krúžok," popísala situáciu s dcérou, ktorá je v puberte mamička na Fóre.

Deti môžu mať aj predpubertálne obdobie

Od momentu ako sa dieťa narodí prechádza rôznymi fázami vývoja. Každá z týchto fáz postupne nadväzuje na ďalšiu až sa z dieťaťa stane dospelá osobnosť. Predpuberta je prípravou na obdobie puberty, ktoré najčastejšie nastáva v období 9 až 12 rokov, ale nie je to pravidlo. U mnoho detí a najmä dievčat, keďže práve dievčatá dospievajú skôr ako chlapci, môže nastať toto obdobie aj vo veku 7 až 8 rokov. Dievčatá začínajú byť samostatnejšie, chcú sa o seba starať samé, nechcú si obliekať to čo im mama prikáže, začínajú si budovať hlbší okruh priateliek, pozerajú sa po chlapcoch, pošúškávajú si, prichádzajú prvé väčšie klamstvá, striedanie nálad a dievčatá si začínajú uvedomovať, že sú dievčatá a osvojujú si správanie typické pre toto pohlavie. 

"Tiež som si  prešla predpubertálnym obdobím s mojimi dcérami. Našťastie sme to spoločne zvládli s oboma dcérami. Je normálne, že už ju nezaujímajú hračky doma, ale potrebuje s kamarátkami vykecávať, prechádzať sa. Dôležité je, aby si pre ňu bola už viac "kamarátka", než mama. Samozrejme, s určitými hranicami. U nás to bolo tak,  začali prichádzať zo školy a chceli sa baviť o takých tých pre mňa "hlúpostiach", ale pre ne to bolo veľmi dôležité a aj keď som od únavy nevidela, alebo som mala doma dalšiu "šichtu" domácich prác, tak som sa prinútila, aby som so záujmom počúvala, alebo som ich zapojila a popri tom sme kecali. Nechcela som, aby mali pocit, že ja som len mama na príkazy a zákazy. Chcela som docieliť, aby sa nemuseli báť prísť za mnou s akýmkoľvek problémom a nechcela som, aby zapadli do nejakej nevhodnej partie. Takisto chceli častejšie chodiť von. Dovolila som. Samozrejme, podľa možností, ale musela som vedieť, kde sú a s kým sú. Veľa  sme sa rozprávali. Samozrejme, boli aj nejaké scény a potom tresty a zákazy. Môžem, ale povedať, že sme to zvládli skoro v pokoji a máme spolu pekný vzťah," pridala do diskusie na tému zvládania predpuberty u dievčat mamička, ktorá má toto obdobie so svojimi dcérami už za sebou.

"Tamarka bude mať za necelý mesiac 8 rokov a nestačím sa čudovať.  V škole je hotový anjelik, učiteľka ju doslova miluje. Je slušná, milá, usmievavá. Príde domov a stačí len malý náznak nejakej požiadavky z našej strany a už je oheň na streche. Ofukuje sa, odvráva, zrazu sa zmení a je z nej anjelik. Nechápem. Pritom vždy bola stelesnené dobručko. Máme zaužívané, že vždy keď sa takéto niečo udeje "dáme reč" a vysvetlíme si čo sa stalo, ako reagovala a prečo. Vždy si prizná, že to bolo nevhodné, že to tak nemyslela. Veľakrát sa aj zasmejeme, keď sa zrazu otočí o 180 stupňov, že aháááá už prišla naša usmiata Tamarka. Zatiaľ to funguje. Len je toho na nás dosť, keďže už máme doma ozajstnú puberťáčku v staršom vydaní. Tá nám dáva zabrať ešte viac. Tamarka vždy po nejakom Eminom výstupe príde za nami a pýta sa, že prečo je Emka taká iná a prečo sa s nami takto baví. Tak sme sa včera na tom fajn pobavili, keď som jej povedala, že za také 2 rôčky sa bude takto správať asi aj ona. Len na mňa vyvalila oči, že to faaaakt?," popísala správanie svojej dcéry na koníkovkom fóre predpubertálnom veku iná mamička. 

Dilema s hygienickou starostlivosťou u dievčat, čo dovoliť a čo nie?

S nástupom puberty, ktorá je sprevádzaná fyziologickými zmenami dievčenského tela, riešia mamičky aj otázky týkajúce sa hygienickej a estetickej starostlivosti u malých slečien.  Najčastejšie otázky sú: dovoliť dcére holiť sa? Môže dcéra používať deodorant? Sú pre tak malé dievča, vhodné tampóny?

Holenie

So skúseností mnohých mamičiek vyplýva, že ak si dievča chce holiť podpazušie či nohy, je lepšie jej to dovoliť, kúpiť k tomu potrebné  hygienické potreby a názorne jej to ukázať, vysvetliť. Pretože, ak dievča veľmi chce, urobí to po tajomky, čo nemusí byť práve najšťastnejší spôsob.

"Ja mám 12-ročnú dcéru, je športovkyňa a holí si podpazušie a aj bikinky," napísala do diskusie mama 12-ročnej slečny.

"Som za to, že treba dovoliť  dcére holiť sa. Keď som bola malá mala som chĺpy ako prvá a všetci sa mi smiali, hovorili daj ruku hore a podobne. Bolo mi to strašne nepríjemné a v noci som kvôli tomu aj plakávala, tak som za áno, dovoliť," napísala svoju osobnú skúsenosť ďalšia diskutujúca. 

Deodorant

Nuž s použitím deodorantov u malých detí je to z diskusie mnohých mamičiek skôr nie ako áno. Existujú, ale prípravky, ktoré sú vyrobené na prírodnej  báze, bez hliníkových solí a iných škodlivých látok. 

"Zaručene odporúčam prírodný, bez alumíniových solí - deodorant, nie antiperspirant, ktorý používame my doma. Je fantastický veľký, vydrží dlho, kvalitný. Po porade s lekárkou bomba pre puberťákov aj nás dospelých," napísala na Fóre mamička. 

Tampóny alebo len  vložky

Aj pri tejto otázke je ťažké rozhodnúť sa, čo je správne. Možno pomôžu osobné skúseností samotných dievčat, ktoré tampóny už vyskúšali. 

"Ja som síce nezačala používať tampóny tak skoro, teda v 12-tich rokoch, ale asi až v 14-tich. Bola som panna, najprv sa mi to nejako nedarilo nainštalovať. Skúšala som úplne od najmenších, s tým SilkTouch povrchom, až to nakoniec vyšlo. A čo ti poviem. Pre mňa, v takom veku zázrak. Škoda, že som to neobjavila skôr. Dovtedy som sa trápila so silnou menštruáciou, tieklo zo mňa, mala som pocit, ako keby som sedela na mokrej špongii, večne pretečená, no naozaj na zaplakanie," popísala svoju osobnú skúsenosť diskutujúca na Fóre.

"Vždy na to budú rozporuplné názory, 50% gynekológov tampóny odporúča a 50% zatracuje. Tak si vyberte! Ja tampóny používam od puberty stále, na noc, ale vložku. Je mi odporne mať na sebe vložku cez deň, keď sa človek hýbe a všetko to tam cítim a to nehovorím, o tom keď je vonku horúco, ešte sa to všetko aj zaparuje tam. Keď mám silnejšiu menštruáciu tak len tampón a radšej budem meniť každú hodinu," napísala svoj názor ďalšia diskutujúca.

Návšteva lekára je najistejšia voľba pri akýchkoľvek pochybnostiach zo strany rodiča

Dnes v období internetu, kde je možné nájsť mnoho informácií na každú tému, veľa ľudí zabúda, že nie všetko, čo sa píše na internete musí byť pravda. Najmä informácie, ktoré sa týkajú zdravia je potrebné konzultovať s odborníkmi a lekármi a nespoliehať sa na zistenia z internetu. 

Foto: Pixabay 

#vyvoj_dietata

Čítaj celý článok
kasandra_g
3. okt 2017 Čítané 1020x

Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

  • Nedoriešená starostlivosť o dieťa – bývalí partneri nemajú ujasnené, kto, kedy a ako dlho bude tráviť čas s dieťaťom. Je dôležité aj ako efektívne trávia chvíle, či dieťaťu prinášajú radosť a uspokojenie. Prekážkou môže byť nová partnerka otca, ktorá príliš zasahuje do výchovy, alebo naopak, nemá záujem tráviť čas s “cudzím” dieťaťom.
  • Nedoriešená otázka majetkového vyrovnania – statky, to sú zmätky a táto otázka je tiež podstatná. Ani jeden z partnerov nechce zo vzťahu odísť nezabezpečený, alebo s pocitom, že niečo, čo je  jeho, nemá.
  • Neplatenie alimentov na dieťa – matka sa ocitá vo finančnej tiesni, čo ju môže deprimovať. Nevie dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť.
  • Neoblomný ex partner, ktorý nie je vysporiadaný z rozchodom, alebo rozvodom – bývalý partner ženu neustále navštevuje, citovo vydiera, alebo snaží sa ju rôznymi spôsobmi prinútiť vrátiť sa. Ak sa aj žena k nemu vráti, nenastane nijaká zmena a všetko bude v “starých koľajách”.
  • Nedoriešené bývanie ženy a dieťaťa – frustrujúca situácia, kedy žena hľadá základné zázemie pre seba a dieťa. Častokrát sa musí sťahovať, alebo bývať u rodičov.
  • Pracovné nasadenie ženy – utiahnuť novú domácnosť sama prinúti ženu k tomu, aby si našla ďalšiu prácu. Takto má často dve, možno až tri pracovné miesta, všetko na úkor času pre dieťa a seba samú.

Ale aj:

  • Viera – ak nový partner je vierovyznania, ktoré nie ste ochotná akceptovať, alebo ak on neakceptuje to vaše
  • Odlišné názory – síce sa priťahujete, no nemáte si čo povedať. Vaše názory a záujmy sú natoľko odlišné, že dokážete fungovať iba sexuálne. Tento vzťah nebude plnohodnotným vzťahom a pre vaše deti určite ani nie dobrým príkladom tradičnej rodiny.
  • Neprijatie nového partnera rodičmi ženy – hoci si rozumiete, ste spolu radi, niečo medzi vami nesedí vašim rodičom. Alebo je pre jeho rodičov prekážkou vaše dieťa.

Kde?

Predpokladá sa, že ľudia, ktorí už majú deti, sú obyčajne v ustálenom okruhu priateľov. Aj ich pracovný kolektív je nemenný. Ak majú čas na koníčky, tiež sú pre nich zaužívané a nemajú tendenciu ich vystriedať. To všetko neponúka nijaké nové príležitosti, ani nových ľudí v okolí.

  1. Najľahšou cestou bude online zoznamka. A možno tou jedinou, ak ste hamblivka, alebo nemáte babysitting. Podľa agentúry Reuters, hľadá viac než jedna tretina osamelých žien svoj nový vzťah práve tu. Nie je to nič náročné. Vyberte si takú zoznamku, v ktorej je členstvo od 18 rokov. Vyhnete sa tak, pre vás už trápnym, teenage pokecom. Vyselektujte si partnera, o ktorom snívate. Psychológovia radia stanoviť si 7 – 9 vlastností, ktoré u partnera chcete, pričom tolerujte absenciu 2 – 3. Nehľadajte podvedome a intenzívne len jednu vlastnosť. Nevšimnete si tie ostatné, ktoré potencionálny "ponúka". Dajte aj na fotografie. Chcete ísť až za hranice, v teple domova? Kľudne. Oprášte angličtinu, či iný jazyk a pátrajte po nezadanom po celom svete. Tu to bude ale horšie s prípadným stretnutím.
  2. Nevýhodou online zoznamiek je to, že v nich postrádate neverbálnu komunikáciu. Ide o gestá, mimiku, tón reči, prízvuk, slušné správanie, štýl obliekania…  Jednoducho, všetko, okrem slov. A práve tento druh komunikácie povie viac, ako verbálny. V dnešnej dobe je už aj to doriešené. Existujú totiž zoznamky, špeciálne s možnosťou videohovoru. To vám ušetrí čas a vylúčite tých, ktorých prejav vám nesedí.
  3. Ak nedáte na zoznamovanie sa cez internet a noc radšej trávite spánkom, stavte na osvedčené “náhody”. Ako správna mamička iste chodievate s deťmi na ihrisko, vozíte ich do školy, či skôlky. Poobzerajte sa, či neuvidíte správneho otecka, ktorý tiež nosí svoje ratolesti do tej istej triedy. Príležitostí je dosť. Keď je to beznádejné, zmeňte čas, alebo miesto. Veď je september, treba prihlásiť deti na krúžky. A namiesto poobedňajšej zmrzliny, si zájdite s drobcom na varenú čokoládu do kaviarne oproti.
  4. Všetky osamelé matky s deťmi majú jedno spoločné: nedostatok voľného času. Výhovorka, že na rande nie je čas, nefunguje v prípade “rýchleho rande”. Speed dating, alebo rýchle rande, je stretnutie, ktoré trvá približne jeden a pol hodiny. Máte možnosť zoznámiť sa s 10 – 12 ľuďmi opačného pohlavia. Pri každom stole sedí jeden muž a jedna žena, vašou úlohou je komunikovať a pýtať sa. Na rozhovor máte  7 - 8 minút. Po uplynutí času sa muži presunú k ďalšej partnerke. Dostanete formulár, do ktorého si zapisujete poznámky a sympatie. Uľahčia vám rozhodovanie. Páru, ktorý má vzájomné sympatie,  sa zobrazia kontaktné údaje. Môžete sa teda stretnúť na plnohodnotnom rande.

Kedy?

Podľa klinickej psychologičky, Mgr. Tatiany Berezňakovej, neexistuje žiadny presný časový odstup od rozchodu, ktorý by bol najlepší pre zoznámenie sa s novým partnerom. Je to individuálne. “Najvhodnejší čas je vtedy, keď to tak žena cíti a nemá potrebu vracať sa k minulosti. Ak sa k nej aj vracia, nevyvoláva to v nej negatívne emócie a netúži sa s bývalým partnerom opäť dať dokopy. Prípadne pomstiť novým vzťahom, ” hovorí Berezňaková. Vzťah z trucu, či pomsty, nevytvorí dostatočne pevné a vyrovnané partnerstvo. Môže opäť doviesť k sklamaniu.

“Priznávam, že hneď po rozvode som sa vrhla na prvého, kto mi prišiel do bytu. A to doslova. Pokazil sa mi zámok a to ja bez muža neopravím. Zavolala som zámočníka a dali sme sa dokopy.  Na ďalší týždeň už u mňa býval. Smiali sme sa, že ani kľúče nepotrebuje, keď je zámočník, “spomína moja dlhoročná kamarátka Maja. No po pár mesiacoch bolo po vzťahu. Psychológovia to označujú ako kompenzačný vzťah. Predstavuje akúsi “záplatu” na ubolené ego a osamotenú dušu. Väčšinou ako rýchlo vznikne, tak aj skončí.

Ak ste práve po nevydarenom vzťahu, nechajte si chvíľku času na zotavenie sa. Pokúste sa zamerať sa samé na seba a svoje dieťa. Známosti prídu na rad potom. Budujte si s dieťaťom svoje pevné zázemie.

Ako?

Je rozhodujúce, ako oslovíte muža, aby ste ho zaujali. V jednoduchosti je krása, pokúste sa nadviazať kontakt bežnou komunikáciou. Tak, ako to urobila Pemasinika: “Po rozvode som ostala sama so štyrmi deťmi. Nanešťastie som si krátko na to zlomila nohu. Poprosila som bývalého, aby mi pomohol s najmladšími deťmi, no otočil sa vo dverách. Tak som zo zúfalstva zavolala známemu, či by mi nespravil nákup. On prišiel po nočnej aj s nákupom, uvaril nám obed a zostal s nami. Deti si na neho zvykli, tie malé ho začali volať ocko.”

Skôr, či neskôr, príde na rad aj priznanie "farby". To, že vám to nevyšlo a že máte dieťa. Mgr. Berezňaková to nepokladá za problém: “Láska je mocná a dokáže zázraky s ľuďmi. Ak je záujem na oboch stranách, dajú sa prekonať naozaj takmer všetky prekážky.” Ak má o vás nový priateľ úprimný záujem, bude sa zaujímať aj o vaše dieťa. A s pribúdajúcim vekom sa určite stretnete aj s tým, že potencionálny partner bude mať takisto deti  z predchádzajúceho manželstva.

Oznámenie informácie, že máte dieťa by aj tak malo byť čo najcitlivejšie. Dieťa je dar za každých okolností, preto by ste aj tento fakt mali  takto oznamovať.  Svoje deti predsa milujete a ste na ne hrdé. “Určite by žena túto informáciu nemala tajiť. Ale je na rozhodnutí každej ženy, kedy to oznámi,” dodáva Berezňaková.

Prečo?

Pretože život neskončil. Idete ďalej. Vždy je tu nádej a aj keď nemáte vešteckú guľu, raz to príde. Budete to cítiť. Čakajte s optimizmom a ak hľadáte, tak s úsmevom. Ani Adelina svokra to nevzdala: "Našla si partnera ako rozvedená s dieťaťom, keď mala asi 20. Ako druhýkrát rozvedená s 2 deťmi, keď mala 34. Ako tretíkrát rozvedená s 3 deťmi, keď mala 55 ... V tom, že je človek rozvedený a s dieťaťom, očividne problém nie je..." 

#rodina #vztahy #partnerstvo #rozvod

Zdroje:

https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/najdem-si-noveho-partnera-ked-som-rozvedena-s-dietatom/

http://www.pluska.sk/mamina/vztahy/problemy-rodine/zakladate-novu-rodinu-deti-nie-je-problem-novy-partner-konflikty-ex.html

https://casprezeny.azet.sk/clanok/81599/aj-osamela-s-detmi-moze-najst-muza-snov

https://spoznajmesa.sk/a/mam-dieta-a-preto-nemam-narok-na-lasku/

http://www.topnajlepsichzoznamiek.com/?

https://casprezeny.azet.sk/clanok/100390/10-rad-ako-si-najst-partnera-teraz-to-uz-musi-vyjst

https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/wp20131001/rozvod-ako-zit-dalej/

Zdroj foto:

freeimages.com

pexels.com

Čítaj celý článok
bally
3. okt 2017 Čítané 267x

Váš drobček má už pol roka a je len otázkou času, kedy bude sám sedieť. Je teda najvyšší čas poobzerať sa po nejakej vhodnej stoličke na kŕmenie, ak ste tak ešte neurobili. Trh nám ponúka množstvo značiek, dizajnov aj materiálov. Ako sa v tom vyznať a čím sa riadiť pri výbere detskej stoličky, aby potešila nielen oko, ale bola aj praktická a bezpečná?

Predtým, ako sa rozhodnete behať po obchodoch či surfovať na internete, ujasnite si, čo od detskej jedálenskej stoličky očakávate:

  • Koľko ste ochotná do nej investovať?
  • Aký priestor vám na nový kus nábytku ponúka vaša domácnosť? Kde bude stolička umiestnená, prípadne kde ju budete skladovať?
  • Ako dlho ju chcete používať?
  • A čo jej funkcie ako polohovanie, výškové nastavenie, odnímateľná tácka, skladanie, kolieska na jednoduchšie presúvanie, ...?

Keď už máte aspoň ako takú predstavu a vlastne aj keď ju ešte nemáte, skúsme sa spoločne pozrieť na to, čo ponúka trh.

Bezpečnosť je prvoradá!

Jedálenská stolička pre dieťa musí byť stabilná a ak má kolieska kvôli jednoduchšiemu presúvaniu z miesta na miesto, mala by byť vybavená aj systémom na ich zabrzdenie. Deti sebou často radi „šijú“ a v stoličke, ktorá nespĺňa tieto kritéria, by mohlo dôjsť ľahko k úrazu.

Žiadne škáry, medzery alebo otvory, kde by si mohlo dieťatko privrieť prsty, na stoličke nemajú čo hľadať. Rovnako si treba všímať ostré hrany, rohy, nedostatočne opracovaný materiál, na ktorom by mohlo dôjsť k zadretiu triesky či inému úrazu, ale aj napríklad drobné časti, ktoré by sa mohli dať od stoličky jednoducho oddeliť a hrozilo by prehltnutie či udusenie dieťatka.

Detská stolička musí byť vybavená bočnými opierkami, dostatočne vysokým operadlom, aby sa predišlo pádu. Používanie bezpečnostných popruhov tiež nie je na škodu. Každá mama vie, že stačí sekunda nepozornosti a nešťastie je na svete. Pripútanie v stoličke zabráni tomu, aby sa dieťatko na stoličke postavilo. No nie sú popruhy ako popruhy. Najbezpečnejšie sú bezpochyby päťbodové. Ako také upínanie vyzerá v praxi? Dva popruhy idú ponad ramienka dieťatka, teda jeden ponad jedno a druhý ponad druhé, ďalšie dva popruhy idú z bokov a všetky sa upínajú v strede, približne v okolí bruška. Takéto upínanie je typické aj pre detské autosedačky či kočíky. Jedálenským stoličkám, ktoré majú len slučku okolo pásu, sa radšej zďaleka vyhnite. Deťom nerobí problém z nich vykĺznuť.

No a v neposlednom rade by mali stoličky na kŕmenie, rovnako ako iné veci určené pre deti, spĺňať prísne bezpečnostné normy. Laickým okom rozoznať, či je náter a materiál neškodný a neobsahuje toxické látky, je prakticky nemožné. Aby ste mali istotu, že kupujete naozaj bezpečný výrobok, riaďte sa označením EN 14988 a pred kúpou si pozrite aj zoznam nebezpečných výrobkov na stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie.


Na dizajne záleží

Z hľadiska materiálov máte dve možnosti. Buď uprednostníte drevo ako prírodný materiál alebo na údržbu nenáročný plast. Je to asi skôr vec vkusu a keďže sa jedálenská stolička stane na najbližšie mesiace či roky súčasťou vašej domácnosti, mala by asi predsa len zapadnúť do celkového dizajnu miestnosti.

Pohodlie pre vás oboch

Aby si nový nábytok našiel v domácnosti svoje miesto, musí vyhovovať najmä tomu, pre koho je určený. Mäkká podložka na sedenie a opierka je dobrou voľbou. Nastaviteľná opierka nožičiek je ďalším plusom pre pohodlie vášho drobca. Stolička môže byť navyše polohovateľná pre menšie detičky, ktoré ešte nesedia samé. Niektoré mamičky túto funkciu rady využijú, iné začnú používať jedálenskú stoličku až vtedy, keď už dieťatko sedí samé a na kŕmenie v polosede si vystačia aj s kresielkom či autosedačkou pre bábätká.

Pri kúpe stoličky musíte myslieť samozrejme aj na seba. Keďže stolička zrejme dlho čistá nevydrží, jej údržba by mala byť čo najjednoduchšia. Ľahký prístup ku všetkým častiam, ľahko umývateľné povrchy a snímateľné napríklad pultíky či pogumované alebo prateľné podložky, na ktorých dieťatko sedí, vám môžu prácu len uľahčiť. Rovnako ako kolieska, nízka váha či nenáročný skladací mechanizmus.

Ktorá je tá pravá?

  • Stolička, ktorá rastie s dieťaťom

Tento typ stoličiek dostanete len v drevenom prevedení. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že sa dajú ľahko prispôsobiť výške a veku vášho drobca vďaka nastaveniu výšky sedadla aj opierky na nohy, a to hneď v niekoľkých úrovniach. Pultík sa dá jednoducho odmontovať a stolička prisunúť k veľkému jedálenskému stolu. Využívať ju tak môžete od cca 6 mesiacov až pokým nedorastiete na klasickú stoličku. Pokojne aj do školského veku, nakoľko ich nosnosť sa pohybuje okolo 25 – 30 kg.

  • Vysoká stolička, ale aj stolík so stoličkou

Tento typ stoličiek si väčšina z nás pamätá ešte z detstva. V súčasnosti sa dá zakúpiť nielen v drevenom, ale aj plastovom prevedení. Nevýhodou je, že sa nedá výškovo nastaviť. Na druhej strane možno oceníte, že vysoká jedálenská stolička sa dá neskôr razom zmeniť na detský stolík so stoličkou, pri ktorom môže dieťatko jedávať alebo aj kreatívne tvoriť. Využijete ju teda odkedy začne drobec sám sedieť až do doby, kým neuprednostní jedenie či kreslenie za veľkým stolom.

  • Plastová jedálenská stolička

Obľúbenou variantov sú aj plastové stoličky s kovovou konštrukciou. Vyrábajú sa s polohovateľnou opierkou chrbátika a nožičiek, ale pozor, nie každá má aj nastaviteľnú výšku sedadla. Bývajú vybavené zdvojeným pultíkom, čo uľahčuje údržbu. Vrchnú časť jednoducho odmontujete a umyjete. Výhodou je tiež ich skladnosť. Dajú sa jednoducho zložiť a pomocou koliesok presunúť. Dieťatko ich využije od cca 6 mesiacov do 3 rokov.

Pre náročnejších sú v ponuke aj stoličky s funkciou hojdania, ktoré sa dajú použiť nielen ako jedálenská stolička, ale aj ako luxusné lehátko od narodenia.

Najlacnejším variantom z tejto kategórie je jednoduchá plastová stolička osadená na kovovej konštrukcii, ktorá neumožňuje žiadne výškové nastavenia, polohovania, nemá ani opierku na nožičky a nedá sa zložiť .  S takýmto typom detských jedálenských stoličiek sa stretávame napríklad v reštauráciách.

  • Cestovná stolička

Osobitnou kategóriou sú cestovné stoličky, ktoré môžete využiť nielen na cestách, ale aj v domácnosti s obmedzeným priestorom. Sú ľahké, odolné, ľahko prenosné a vyrábajú sa v rôznych verziách, či už upevniteľné priamo na stôl alebo na vyvýšenie klasickej jedálenskej stoličky.

Teraz už stačí len zavítať do obchodu alebo si zaobstarať jedálenskú stoličku z druhej ruky na bazáre na Modrom koníkovi.  A keď si stále nie ste celkom istá, pre ktorý typ stoličky sa rozhodnúť, možno nebude na škodu prečítať si skúsenosti iných mamičiek na fóre.


Foto: pixabay.com, depositphotos.com

Čítaj celý článok
bally
25. sep 2017 Čítané 923x

„Ty mu nedávaš piť čajík? No a čo, že kojíš,“ nechápavo krúti hlavou mama. „Na čo mu dávaš čaj? Veď tvoje mlieko mu úplne stačí,“ presviedča vás o opaku kamarátka. Cítite sa v pitnom režime svojho drobca stratená? Nezúfajte, názory sa v tomto smere často rôznia a každá doba prináša svoje pravidlá. Najnovšie by mal pitný režim najmenších vyzerať nejako takto, ale určite nič nepokazíte, keď sa budete riadiť vlastnou intuíciou.

Materské mlieko stačí

Väčšina dojčiacich mamičiek vie, že materské mlieko sa delí na predné a zadné. To predné je redšie a slúži práve na uhasenie smädu bábätka. Zadné je hustejšie a malo by drobčeka zasýtiť.

Plne dojčené bábätko by si malo vystačiť s materský mliekom, a to aj počas horúcich letných dní. Počítajte ale s tým, že počas horúčav si bude drobček pýtať mliečko častejšie, možno si bude musieť len párkrát potiahnuť, aby sa napil. Je len na vás dvoch, či si vystačíte s dojčením alebo skúsite uhasiť smäd aj čajom, prípadne vodou. Niektoré mamičky nechcú okrem materského mlieka ponúkať deťom iné tekutiny, u iných zase rozhodnú samotné bábätká, ktoré čokoľvek iné než maminkine mliečko piť odmietajú.

Pokiaľ sa rozhodnete pre dojčenie, dbajte v prvom rade na svoj pitný režim. Ten musí byť dostatočný, tekutiny treba dopĺňať pravidelne a nie nárazovo vypiť povedzme pol litra. Ako by to teda malo vyzerať v praxi? Denne by ste mali vypiť cca 2,5 – 3 litre tekutín. V prípade horúčav aj viac. V podstate je dôležité nepotláčať smäd, no napiť sa vždy, keď ho pocítite. Jedno dojčenie môže trvať aj pol hodinu, preto je dobré mať vždy po ruke fľašu alebo pohár s vodou a piť spolu s dieťaťom, teda pokojne aj počas dojčenia. Tekutiny by ste mali prijímať pravidelne a v menších množstvách, ideálne polovicu z denného pitného režimu dopoludnia a druhú polovicu popoludní. Pokojne si píšte na kúsok papiera, koľko tekutín ste za deň vypili a skontrolujte si, ako na tom ste. Zároveň je dôležité dbať na to, čo pijete. Ideálna je čistá voda, bylinkové čaje a pokiaľ ste kávičkárka, tak je lepšie dať prednosť bezkofeínovej káve.

Ak by ste sa rozhodli dať dieťatku aj iné tekutiny, rovnako myslite na to, čo mu ponúknete. Odporúča sa začať s čajíkmi, ktoré už dnes bežne dostanete v obchodoch a sú rozdelené podľa veku. Vhodný je napríklad fenykel, ktorý sa u bábätiek často podáva aj kvôli úľave pri kolikách. Niektoré dojčiace maminy ho radšej samé popíjajú a svojmu dročekovi tak účinky fenyklu sprostredkujú cez materské mlieko. Druhou a v tomto veku poslednou vhodnou tekutinou je voda, a to buď dojčenská, ktorú kúpite v obchode alebo prevarená z vodovodu. Novorodencom a batoľatám určite nepodávajte len čistú vodu napustenú z vodovodného kohútika či zo studne.

Umelé mlieko nenahradí pitný režim

U nedojčených detí treba myslieť aj na tekutiny. U bábätiek, ktoré ešte nejedia inú stravu, len umelé mlieko, sa odporúča pridať asi 50 – 70 ml vody na kilogram dieťatka na deň.  Podobne ako u dojčených detí je vhodné začať s čajmi alebo dojčenskou či prevarenou pitnou vodou.

Na rade sú príkrmy

Pri prechode na tuhú stravu sa už bez poriadneho pitného režimu nezaobídete. Koľko by toho ale malo dieťatko vypiť? Aj príkrmy, s ktorými sa drobec postupne zoznamuje, obsahujú nejaký ten podiel tekutín. Je teda pochopiteľné, že pri tuhšej strave bude aj nárok na pitný režim o čosi vyšší, ako keď zje dieťatko napríklad polievku či ovocie, ktoré sú zdrojom tekutín. Drobec môže viac vypiť aj počas choroby, ktorá je sprevádzaná horúčkami alebo pri odvodnení hnačkami či zvracaním. Podobne je to aj v prípade horúčav či fyzickej aktivity, napríklad pri bláznení sa na ihrisku. Spravidla platí, že netreba čakať na smäd, ktorý je už jasným signálom dehydratácie. Dieťatku by sme mali ponúkať tekutiny v priebehu celého dňa a naučiť ho piť rovnomerne od rána až do večera.

  • Do pol roka by malo dieťatko vypiť 150 ml na kilogram svojej hmotnosti denne
  • Do roka je to 120 ml na kilogram váhy dieťatka denne
  • U 2 až 3-ročných detí by to malo byť 100 ml tekutín na kilogram hmotnosti denne
  • U starších detí sa táto potreba postupne znižuje

V pitnom režime detí od jedného do troch rokov by ste mali uprednostniť nesladené čaje a vodu. Či dovolíte dieťatku sem tam zhrešiť aj nejakým džúsom či malinovkou je už samozrejme na vás. Ak by ste chceli drobcovi doma pripraviť nejaké ovocné či zeleninové šťavy, nie je na tom samozrejme nič zlé. Práve naopak, môžu byť hodnotným zdrojom vitamínov. V žiadnom prípade by ale nemali nahrádzať pitný režim. Na pravidelné pitie nie sú vhodné sladené ani sýtené nápoje, a to nielen u detí, ale ani u dospelých.

Zdroj: rodinka.sk

Foto: freepik.com

#vybava_starostlivost

Čítaj celý článok
materskemlieko
28. sep 2017 Čítané 832x

Dojčenie samotné vyvoláva fyziologické procesy v tele ženy, ktoré sú automatické a nevyžadujú, aby sme sa nad tým zamysleli a vykonávali ich vedome.

Robia nám službu v podobe lepšieho zdravotného stavu a rýchlejšej rekonvalescencie po pôrode. Pripomeňme si, prečo je dôležité, aby žena dojčila z jej "sebeckého"  pohľadu. 

  • Rýchlejšie zavinovanie maternice po pôrode
  • Zníženie krvácania po pôrode
  • Nižšia miera rakoviny prsníkov až o 16-24% oproti ženám, ktoré nedojčia
  • Nižšia miera rakoviny vaječníkov až o 24-30% oproti ženám, ktoré nedojčia
  • Mamička sa vie rýchlejšie dostať do formy a zhodiť nadbytočné kilogramy
  • Dojčenie znižuje pravdepodobnosť popôrodnej depresie
  • Dojčením sa u ženy znižuje pravdepodobnosť vyvinutia cukrovky, obezity, kardiovaskulárnych ochorení
  • Okrem rôznych iných hormónov, materské mlieko obsahuje taktiež oxytocín. Určite ste o ňom počuli aj v súvislosti s pôrodom. Vyvoláva sťahy maternice. Ľudovo sa mu hovorí hormón lásky a dôvery. Je prítomný aj v materskom mlieku. Vyvoláva pocity relaxácie a pohody. Napomáha tak k vytvoreniu puta medzi matkou a dieťaťom.
  • Vyplavované hormóny dokážu vyvolať v matke aj dieťati pocit pohody a lásky
  • Dojčenie poskytuje voľnosť, matka má so sebou vždy všetko čo potrebuje, aby nasýtila a upokojila svoje dieťa
  • Čím pestrejšiu stravu má matka, tým je väčšia pravedepodobnosť, že bude bábätko lepšie prijímať príkrmy, pretože ich už bude poznať z mlieka
  • Dojčenie znižuje stres u matky i u bábätka a tým pozitívne vplýva na ich fyzické i psychické zdravie
  • Žena dokáže napriek stresovým a nepriaznivým situáciam vyprodukovať nutrične hodnotné mlieko a tým sa postarať o svoje dieťa - každá z nás túžime, aby nás niekto potreboval, vďaka dojčeniu si túto potrebu vieme naplniť a tak byť spokojné :slight_smile:

Dovolím si citovať jedného špičkového odborníka na dojčenie Dr. Newmana:

„Matka sa učí dojčiť dojčením. Dieťa sa učí dojčiť dojčením.“

Ešte jeden citát od muža, ktorý sa mi vtesnal do priazne za posledných pár mesiacov:
„Zo spokojnej mamy čerpá celá rodina. Preto je mama v rodine vždy na prvom mieste. Nie deti. Nie otec. Mama.“  český psychológ Marek Herman. 

Donadojčenia, milé mamičky, buďme sebecké, musíme myslieť aj na seba!

P.S.: Čaká nás ešte jedna séria výhod dojčenia, tipnete si, ktorú oblasť sme ešte nerozobrali?

zdroj: 

https://thebiologist.rsb.org.uk/biologist-features/158-biologist/features/1758-the-mysteries-of-milk

https://dojcenie.wordpress.com/2010/09/15/preco-dojcit-alebo-myty-a-skutocny-vyznam-dojcenia/

https://www.devex.com/news/breast-feeding-should-be-a-global-priority-88786?utm_source=website&utm_medium=box&utm_campaign=linking_strategy

https://www.devex.com/news/q-a-breast-feeding-can-combat-climate-change-89295

zdroj fotiek: vlastný archív autorky


#dojcenie

Čítaj celý článok
Strana
z 16
Predošlá Strana
z 16
Ďalšia