Novinky
redakcia
4. dec 2018 Čítané 976x

"Mikuláš nie je ani kultúrny prežitok ani pekelná výrobňa psychických tráum. Len je potrebné používať ho s rozumom a v súlade s vývojom poznatkov z detskej psychológie,"  napísal v roku 2003 uznávaný český detský psychológ Prof. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc.

Živý Mikuláš, čert a anjel patria neodmysliteľne k tomuto sviatku. Kým časť rodičov sa v tomto období obáva toho, či ich dieťa nebude mať z mikulášskej besiedky zbytočnú traumu, druhí pritvrdia a strašia deti čertom či Mikulášom.
"Čo to zasa vyvádzaš? Však počkaj, keď príde čert. Odnesie si ťa do pekla!"
Alebo "Počkaj, počkaj. Od Mikuláša veru nič nedostaneš, keď si takýto zlý." 
Spoznávate sa? Strašenie čertom a Mikulášom je teraz, v období adventu, u rodičov používanejšie čoraz častejšie, čím je bližšie 6. december.


S citom

Strašiť a desiť deti čertom ako barličkou poslednej záchrany nie je najlepší spôsob, ako si vynútiť pokoj a rešpekt. Výchova nie je záležitosť jedného večera v roku.

Takže ako je to teda s tým čertom a Mikulášom? Postrašiť určite môžete, ale podajte to s citom, nie výhražne. Veta "No počkaj, až príde Mikuláš s čertom, strčí ťa do vreca a odnesie do pekla. A tam sa s tebou párať nebudú," vyvoláva strach. 


Obzvlášť pri malých deťoch buďte citliví. Staršie deti a dospelí sa so strašením dokážu vyrovnať, drobci však svojim rodičom bezhranične veria. Preto sú presvedčení, že ich čert do pekla naozaj odvedie. Pre malé dieťa predstavujú rodičia bezpečie a istotu a predstava, že ich niekto od nich odtrhne, zoberie preč a rodičia s tým ani nič nevedia urobiť (lebo čertov sa nedá uprosiť), vyvoláva u malých detí obrovský strach.

Prílišné zastrašovanie a vyhrážanie môže viesť až k pomočovaniu, koktaniu, prílišnej úzkosti a ďalším psychickým poruchám. A to predsa nechcete.


Aby stretnutie so živým Mikulášom nebolo traumou

Strach nie je pre dieťa zlý. Nezakazujte sa deťom báť a ani ich pred strachom úzkostlivo nechráňte. Strach nie je prejavom slabosti, ale naopak, je v primeranej miere zdravý a posúva nás vpred.

Mikuláša môže dieťa prežiť bez zbytočných tráum. Naviac podľa detského psychológa Prof. Matějčeka sa môže dieťa vďaka tejto tradícii zlepšiť v prekonávaní strachu:
"V živote sa človek dostane do mnohých situácií, kedy bude musieť prekonávať strach, preto si spoločnosť vytvára výchovné praktiky, ktorými svoje potomstvo už dopredu na to pripravuje, cvičí, trénuje, otužuje. Myslím si, že aj náš Mikuláš k takýmto výchovným inštitúciám patrí."


Chystáte sa s dieťaťom na živého Mikuláša? Máte strach ako to zvládne a či sa nebude príliš báť? Dali sme pre vás dokopy rady pre každý vek, aby ste si návštevu Mikuláša všetci užili.

Batoľatá

Aj pre najmenších môže byť stretnutie s Mikulášom pekným a príjemným zážitkom, na ktorý bude ešte dlho spomínať: "My sme k dvojročnej dcérke pozývali, ale len Mikuláša a anjela. Čerta sme odmietli. A vlastne išlo len o to, aby jej balíček doniesol naozajstný Mikuláš, o nič viac nešlo. Potom strašne dlho rozprávala, v dobrom, mala z toho pekný zážitok, pretože Mikuláš jej priniesol samé zdravé dobrôtky a knižku,"  potvrdzuje aj jedna mamina z Modrého koníka.


Pre najmenšie deti je naozaj vhodné čerta úplne vynechať. Detičky v tomto veku až tak nerozumejú tomu, čo sa deje. Vo veku 2-3 rokov pociťujú deti strach z neznámych zvukov. Aj keby išlo o vtipného a milého čerta, mnohé deti si zvyknú jeho Bu-bu-bu vyhodnotiť ako zlé a strašidelné a spustia obrovský rev. Detský strach môže ešte znásobiť aj plač iných detí. 


Nebuďte prekvapení, ak sa vaše dieťa bude báť aj samotného Mikuláša. V tomto veku to nie je žiadna rarita: "My sme vlani boli na Mikulášsky besiedke, pretože sme si mysleli, že už je na to dosť veľká. Výsledok bol taký, že len čo uvidela Mikuláša, dostala hysterák, básničku nepovedala, nevzala si ani nádielku a museli sme odísť. Cez tie slzy snáď ani čerta nevidela."  

Ak sa dieťa bojí, zoberte ho na ruky, kde sa cíti bezpečne a netlačte zbytočne na pílu. Je lepšie odísť. Však Mikuláš bude aj o rok.

Škôlkári

Deti v škôlkárskom veku sa učia rozlišovať, čo je skutočnosť a čo fantázia. Nie vždy dokážu rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Pociťujú preto strach z naprirodzena. Každý sme v tomto veku mali nejakého bubáka pod posteľou alebo v skrini. Tzv. "magická fáza," kedy detská fantázia pracuje na plné obrátky a všetko prežíva veľmi reálne, má svoj vrchol u predškolákov. Niet sa čomu čudovať, že práve u predškolákov vrcholí aj počet nočných môr.

Ak je dieťa úzkostlivé, bojazlivé a máva zlé sny, je dobré čerta úplne vynechať. Ostatné deti môže prísť navštíviť aj čert, ale bez veľkého strašenia a rachotu, či dokonca výprasku.

Pre mnohé deti bude príjemnejšie, ak ich Mikuláš navštívi mimo ich domov, ktorý predstavuje pre nich najbezpečnejšie miesto na svete. V prípade, že zaznamenáte u dieťaťa strach alebo neistotu, nehrajte s čertom divadlo, že už ste mu ho doniesli, lebo je najvyšší čas, aby si ho vzal do pekla a ešte mu budete dieťa podsúvať. Dieťa v tomto veku ešte nerozumie, že ide o prehnané divadielko a jeho strach je skutočný. Práve naopak, vaše dieťa v tej neistote potrebuje vedieť, že by ste ho pre čertom bránili.

Školáci

Mikuláša s čertom si užívajú najviac práve malí školáci. Ešte stále majú v sebe detskú naivitu a vieru v nadprirodzené veci, zároveň však dokážu uvažovať aj racionálne. Boja sa už iba tak príjemne, nie sú vydesení na smrť. So strašením to ale aj tak nepreháňajte a berte ohľad na osobnosť dieťaťa.

A tí, čo už Mikuláša prekukli a vedia, že nie je skutočný, radi pomáhajú šíriť mikulášsku tradíciu medzi menšími súrodencami, bratrancami či sesternicami. 

Pozvať Mikuláša domov či nie?

Rozhodnutie je len na vás. Platí ale zásada: úmerne veku a hlavne ľudsky. Je dobré dohodnúť sa vopred, ako bude návšteva prebiehať. Renata z Modrého koníka ešte dodáva: "Ak sa zoženie spoľahlivá banda, ktorá naozaj nepríde s tým, že chce niekoho vydesiť (teda nie skupina ožralých hlupákov), tak nevidím dôvod byť proti."  Po ich odchode by mal doma panovať pokoj, pohoda a spokojné maškrtenie čokolády a lúpanie mandaríniek z mikulášskej nádielky.

Na záver pridávame želanie: "Krásneho Mikuláša všetkým."

Zdroj:

Kniha Výchova k psychickej odolnosti dieťaťa, Horáková Hoskovcová Simona, Suchochlebová Ryntová Lucie, Grada 2009

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
6. dec 2018 Čítané 1184x vybrali sme

Toto skrátka musím napísať. Po skoro štyroch rokoch som znovu začala robiť niečo, čo mi strašne chýbalo. Ani som o tom nevedela. Čítala som si. Banalita, poviete si. Čítanie. Áno, „obyčajné“ čítanie. Je o mne vo všeobecnosti známe, že knihy milujem. Stále ich kupujem a zbieram. Hromadím. O chvíľu nás vytlačia z bytu. Ale na ich čítanie ako keby pri dvoch deťoch nezostával čas. Aspoň som si to myslela.

Až som raz šla k lekárovi a napadlo mi vziať si knihu. Osemdesiat strán za necelé dve hodiny. Bola som uchvátená. Aj dejom. Ale hlavne tým, ako mi to pomohlo. Bola som niekde inde. S niekým iným. Robila som niečo iné. Kniha. Taký malý zázrak. Stimuluje všetky zmysly.

Hmat. Milujem otáčať stránky. Držať knihu v rukách.

Sluch. Ich šušťanie. Zrak. Čierne na bielom. Poprípade pútavý obal.

Čuch. Ovoňali ste niekedy vnútro knihy? Obzvlášť novej.

Chuť. Knihy nejem. Ale príbehy v nich, tie môžu mať rôznu príchuť. Trpkú. Sladkú. Horkú. Akúkoľvek.

Skrátka a dobre, knihy. Dlho som normálne nečítala. A zrazu za tri týždne, tri knihy. Viem, pre niekoho naozaj hlúposť. Pre mňa nový dych. Čas pre seba. Oddych. Skrátka psychohygiena, na ktorú som už skoro zabudla. Jej dôležitosť je nesporná.

Znovuobjavila som to v pravý čas kedy som už toho mala naozaj relatívne dosť. Dve deti. Domácnosť. Širšia rodina. Práca. Nejak ma to pohltilo a každý večer som pociťovala obrovskú únavu a vyčerpanie. Ako vravím, v pravý čas.

Psychohygiena. Mnohokrát si na ňu spomenieme, až keď ju naozaj potrebujeme. V tom lepšom prípade.

Už som o nej raz písala. Ale je to pravda tak dnes, ako to bola vtedy. Každý deň dopriavame iným. Staráme sa o ľudské bytosti. Aj o materiálne bytie. Ale dopriavame dosť aj sebe? Velebíme sa? Zaobchádzame so sebou ako vo vatičke?

Mnohokrát nie. Ale aj v lietadle treba nasadiť masku najprv sebe, až potom ostatným. Najprv treba ošetriť seba. Nabrať silu, aby sme boli v plnej kondícii posunúť ju potom druhým.

Spýtajte sa samých seba. Svojej duše. „Čo by ťa pohladilo? Čo ťa odpúta od starostí? Čo ti pomáha žiariť vnútri? Čo ti dáva energiu?“

Nech je odpoveď akákoľvek, spravte to. Bez váhania a čakania. Teraz.

Usaďte sa a čítajte.

Tancujte.

Skáčte.

Šantite so psom.

Zabehajte si. Alebo sa prejdite.

Voňajte kvety.

Spite

Maľujte.

Píšte.

Cvičte. 

Spievajte.

Skrátka buďte so sebou a buďte to vy. Ošetrite sa. Potrebujete a zaslúžite si to.

Majte sa krásne.

Maťa

Čítaj celý článok
Hashtagy
#fisherprice  #srdiecka  #materstvojekrasne  #recenzia  #test_dm19  #srdiecka(238)  #navrh(162)  #joj(138)  #recenzia(133)  #billa(122)  #magio_tv(116)  #test_podravka(87)  #vianocna_sutaz_fisherpric...(85)  #tuki_tv(82)  #zenskeveci(81)  #test_dm19(76)  #ketodiet(66)  #fisherprice(65)  #test_martankovia(62)  #test_fisherprice(58)  #korunny(57)  #test_heartandhome(56)  #inspiracia(56)  #test_sunarek(55)  #test_kvido(55)  #test_dm18(55)  #starajmesaoseba(52)  #babydove(52)  #sommama(51)  #liga_za_dusevne_zdravie(46)  #test_samsung2(41)  #hipp(41)  #motivacia(40)  #test_mistral(37)  #test_omron(36)  #dm(36)  #pampers(35)  #test_bioil2(34)  #test_sunar(33)  #sutaz(30)  #dovera(28)  #pepco(23)  #vianoce(23)  #english_myhobby(20)  #essence_catrice(19)  #laboratorna_diagnostika(17)  #test_curaprox2(17)  #konik_testuje(15)  #inkognito(13)  #essence(12)  #ranch13(12)  #recepty(11)  #zdravy_zivotny_styl(11)  #ruzovavyzva(11)  #zdraveprsia(11)  Zobraz ďalšie»
redakcia
28. nov 2018 Čítané 801x

Adventných kalendárov je pred Vianocami v obchodoch plná hŕba. Aj vás už omrzeli tie čokoládové z obchodu? A čo tak si tento rok vyrobiť jeden doma - voňavý z medovníčkov? Deti môžete do jeho výroby zapojiť tiež. Navyše si užijete veľa spoločnej zábavy. Tie jednoduchšie zvládne ľavou zadnou každá mamina, nemusíte byť ani miestna preborníčka v pečení a zdobení polevou.

    Základ na kalendár tvorí, ako inak, medovníkové cesto. Ak máte svoj obľúbený recept na mäkké, medové a voňavé medovníčky, pustite sa do prípravy cesta. Vy ostatní môžete skúsiť tento osvedčený recept:

Ingrediencie na cesto

  • 2 polievkové lyžice medu   
  • 400 gramov hladkej múky
  • 2 vajíčka
  • 1 čajová lyžička sódy bikarbóny
  • 2 čajové lyžičky perníkového korenia (škorica, nové korenie mleté, badián, koriander, klinček, fenikel - pomery sú na vás, môžete si kúpiť už namiešané)
  • 140 gramov práškového cukru
  • 100 gramov Hery (alebo 30 gramov kokosového oleja a 70 gramov masla)

Medovníčky sú skôr svetlejšie. Kto chce tmavšie, pridá do cesta asi 1 čajovú lyžičku kakaa

Postup

  1. Vymiešajte cukor s vajíčkami a tukom. Môžete použiť aj robot.
  2. Pridajte perníkové korenie, med a vaječnú zmes. Keby vás napadlo pridať viac medu  podľa hesla "čím viac, tým lepšie," dajte si ho radšej do čaju. Viac medu by z medovníkov urobilo kameň (jedine, že by ste nimi potom chceli ozdobiť adventný veniec).
  3. Preosejte múku so sódou bikarbónou a riadne zapracujte. Zdá sa vám zbytočné špiniť sitko? Chyba, preosiatie totiž pekne našuchorí múku aj samotné cesto.
  4. Cesto nechajte odpočívať v chladničke do druhého dňa.
  5. Odležané cesto vyvaľkajte na plát s hrúbkou asi 3 milimetre a vykrajujte z neho tvary.
    Túto časť deti milujú najviac - všade je múka a odkrojky cesta. Rátajte s tým, že z cesta ubudne, pretože časť skončí ešte surová v bruškách pomocníkov, ale perfektne to stmelí rodinu. Nie to cesto, ale spoločné pečenie.
  6. Medovníčky poukladajte na vymastený plech a pečte pri 180 °C  asi 8 minút. Po upečení budú na dotyk mäkké a budú príjemne pružiť.
  7. Po vychladnutí ozdobte podľa vlastnej fantázie.

Zdobenie medovníčkov

    Na zdobenie použijeme polevu. Tú si buď kúpime (v obchode mávajú dokonca so zdobítkom) alebo si pripravíme domácu. Môžete skúsiť aj zdobenie lentilkami, cukríkmi alebo cukrovými či čokoládovými ozdôbkami.

Bielková poleva

  • 1 bielok
  •  150 až 200 gramov práškového cukru
  • 1 kávová lyžička citrónovej šťavy (môže byť aj kupovaná citrónka)

Množsto použitého cukru závisí od množstva šťavy a veľkosti bielku. Začnite preto so 150 gramami, pridať môžete vždy, ale ubrať nie. K cukru pridajte citrónovú šťavu, bielok a trite asi 15 až 20 minút dotuha. Kto chce medovníčky oživiť farbou , pridá kvapku potravinárskeho farbiva.  Nesnažte sa túto prácu si uľahčiť. Žiadny kuchynský spotrebič nevymieša tak hladkú polevu ako vaša ruka.

Poleva by mala mať konzistenciu asi ako cesto na palacinky. Ak je riedka, pridajte práškový cukor. Naopak, ak je príliš hustá, zrieďte ju troškou citrónovej šťavy. Ideálnu konzistenciu spoznáte tak, že špáradlom kvapnete trochu polevy na tanierik. Keď kvapka drží tvar a nesteká, máte hotovo.


Inšpirácie na medovníkový adventný kalendár

    Stále tápate, ako by mal taký medovníkový adventný kalendár vyzerať? Pozrite si naše inšpirácie. 

1. Jednoduchý medovníkový kalendár pre každého: 
Stačí očíslované medovníčky  napichnúť na špajlu a takto pripravené zápichy vložiť do kvetináča s kvetinárskou penou alebo plastelínou.

2. Medovníkový kalendár - domček:
Domčeky sú vyrobené z kartóna. Pripevniť naň medovíčky môžete bielkovou polevou.


3. Medovníkový kalendár v krabičke:
Základ tvoria medovníčky s číslami. Tie rozložte na farebnú podložku alebo ich poukladajte na podnos či do krabičky. Okolie môžete trochu nazdobiť a máte hotovo. Je len na vás, či urobíte kalendár na jednu tému (ako náš vláčik) alebo použijete medovníčky rôznych tvarov. 

4. Medovníkový kalendár s lentilkami:
Ozdobovenie lentilkami zvládnu hravo aj deti (nezabudnite však nakúpiť dosť lentiliek). Pri ukladaní lentiliek do bielkovej polevy si pocvičia ešte aj jemnú motoriku. Čísla dopíšete bielkovou polevou alebo farebnými polevami z obchodu.

5. Medovníkový kalendár na zavesenie:
Stačí mať iba peknú šnúrku a medovníčky s dierkami. Tvary medovníčkov si zvolíte už podľa seba. Na tento kalendár poslúžia lepšie tvrdšie a pevnejšie medovníčky. Medovníčky môžete zavesiť na jednu šnúrku alebo na stojan (napr. v tvare stromčeka) alebo na veniec, ktorý visí zo stropu.

 
6. Medovníkový kalendár s krásnym bielym zdobením:
Pre šikovné ručičky. Upustite uzdu svojej fantázii a vyrobte si kalendár v tvare vianočného stromčeka, snehuliaka, rybky, či Mikuláša. Je len na vás, na čo si trúfnete a čo sa vám páči.

Ak sa pustíte do výroby medovníkového adventného kalendára, nezabudnite sa pochváliť svojimi výtvormi. 

Použité zdroje:

fler.cz

receptnajidlo.cz

kdyzmamchut.blogspot.com
coolmomeats.com
artmama.cz

Čítaj celý článok
redakcia
27. nov 2018 Čítané 828x

"Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu do nemocnice, "rozpráva mamička z Modrého koníka o tom, ako sa žije s potravinovou intoleranciou a ako tento problém odhalila. 


    Máte doma bábätko, ktoré je často nespokojné, krúti sa, nemôže sa vykakať a po každom kŕmení prepuká v neutíšiteľný plač? Zbystrite pozornosť! Môže sa totiž jednať o potravinovú intoleranciu. Je to problém, ktorý sa do povedomia ľudí dostal pomerne nedávno, o to viac ale môže byť zákernejší. Veľmi zle sa rozoznáva u detí a ak ešte nedokážu svoj problém popísať, ide to ešte ťažšie. Preto sme pre vás pripravili rozhovor s mamičkou, ktorá rieši jedlo denno-denne. Jej dcéra, i ona sama, nemôžu väčšinu "normálnych potravín." Ako sa im žije?

Ako sa žije s tak rozsiahlou potravinovou intoleranciou u dieťaťa a vlastne aj u teba?

"Musíte neustále myslieť dopredu. Predtým sme sa zrazu rozhodli, že pôjdeme na výlet a nič sme neriešili. Proste sme sa obliekli a vyrazili. To už teraz neexistuje, musíme všetko starostlivo naplánovať. Pripraviť si jedlo so sebou pre malú a mať ho radšej o niečo viac, keby sme sa niekde zdržali. Tiež riešime, kde jedlo napríklad ohrejeme a pod.

Až s dcérou som zistila, že mám intoleranciu tiež. Samozrejme, už od detstva som mala rôzne ťažkosti a prakticky permanentnú bolesť brucha a ťažkosti s vyprázdňovaním, ale tá spojitosť ma nikdy nenapadla. Našťastie nemám tých alergií toľko ako dcéra, takže to zvládam o niečo lepšie. Dokonca si dám občas aj jedlo v reštaurácii. Mám už nejaké svoje podniky, kam pravidelne chodím. Už som ale párkrát narazila na veľkú neochotu i neznalosť a takmer nulový výber pre alergikov. "

Kedy si si u dcérky prvýkrát všimla, že netrpí asi len obyčajnými bolesťami bruška, ktoré u bábätiek bývajú bežné?

"Ja by som povedala, že naozaj od narodenia. Keď sa narodila, neurobilo sa mi hneď mlieko, ako to bolo u prvého syna, keď zo mňa mlieko tieklo doslova prúdom. Dojčenia som sa veľmi bála a stres asi urobil svoje. Keď si sestry na druhý deň vzali malú k sebe, aby som sa trochu vyspala, tak ju prikŕmili umelým mliekom. To som ale zistila až pri odchode z pôrodnice. Gabika neustále v pôrodnici vrackala, rôzne sa krútila a vyplakala si teplotu cez 38. Narodila sa 22. decembra a okolo Vianoc boli všetci uponáhľaní, otrávení, neochotní. Tiež som hovorila, že malá stále ešte nekakala. Nikto to neriešil. Následne 25.12. nás pustili domov s tým, že keď sa za pár dní nevyprázdni, alebo keď dostane teplotu, nech prídeme.

Doma stále grckala a pri dojčení sa hrozne krútila a plakala. Nechcela veľmi jesť a bola také uplakané bábätko. Hlavne pri dojčení. Keď som na siedmy deň volala detskej lekárke, že stále ešte nekakala, tak mi povedala, že počkáme do druhého dňa a že potom budeme musieť znovu ísť do nemocnice. Našťastie, ešte v ten deň sa to podarilo. V podstate sme sa dostali do takého začarovaného kruhu. Neustály problém s vyprázdňovaním, plač, bolesť bruška, ťažké tlačenie... Bolo vidieť, že jej to nejde a veľmi ju to bruško bolí."

Čo si robila potom? Ako si postupovala?

"Snažila som sa to riešiť s detskou lekárkou, že si myslím, že s malou niečo nie je v poriadku. Hľadala som rôzne informácie na internete, čo by to mohlo byť. Vyskúšala som všetky klasické rady - rôzne masáže bruška, všelijaké mastičky a kvapôčky. Všetko bez úspechu, alebo to pomohlo na chvíľku. "

    Potravinová intolerancia sa neradí medzi akútne ochorenie, ako je napr. chrípka, nádcha či zápal. Je to problém v trávení tela, ktorý sa ale prejavuje úplne inde. Preto si ľudia tieto problémy často nedajú do spojitosti.

Najčastejšími prejavmi sú neurčité bolesti brucha, kĺbov, hlavy, únava, depresia, malátnosť, poruchy spánku, oslabená imunita. Keď s niečím takým prídete k svojmu obvodnému lekárovi, často sa stretnete s nepochopením a radou, nech si vezmete liek na bolesť. 

Intolerancia vs. alergia

    Niekedy dochádza k zámene pojmov intolerancie a alergie. Medzi nimi je ale veľký rozdiel. Alergie a ich mechanizmus je dobre známy, potravinové intolerancie sú v podstate pomerne novou a neprebádanou diagnózou a mnoho ľudí ich podceňuje alebo o nich nemá ani tušenie.

Alergická reakcia býva omnoho lepšie rozpoznateľná a príznaky sa objavia do dvoch hodín (nádcha, opuchy, dýchavičnosť, vyrážky, svrbenie). U intolerancie sa príznaky môžu objaviť po niekoľkých hodinách alebo aj dňoch (bolesti brucha, hlavy, akné, hnačky, nadúvanie a pod.).

Rozdielny je aj mechanizmus vzniku alergií a intolerancií. Pri alergii organizmus produkuje protilátky skupiny IgE - imunoglobíny triedy E, u druhého problému sú to protilátky skupiny IgG - imunoglobíny triedy G.

Potravinová intolerancia je zapríčinená nedostatkom určitého enzýmu, ktorý má na starosti štiepenie niektorých zložiek potraviny vo vašom tráviacom trakte.

S akým si sa stretla prístupom u lekárov a aké vyšetrenia ste museli absolvovať?

    "Keď som sa obracala na lekárov, tak na mňa pozerali ako na hysterickú matku. Malá predsa prospievala, rástla, vyzerala zdravo. V krvných testoch u detskej lekárky jej nič nevyšlo. Keď mala dva mesiace, strávili sme asi tri dni v nemocni na pozorovanie a robili jej rôzne testy a samozrejme nič nevyšlo. Stále si pamätám tie pohľady lekárov, ako na mňa pozerali, že to príliš preháňam.

Dojčenie bolo utrpenie - malá videla prsník a začala hrozne plakať, ako začala jesť, tak sa začala krútiť, prdieť, plakať, bolo vidieť, že má kŕče. Často som plakala s ňou. Už som bola úplne zúfalá. Nakoniec som dojčenia vzdala a začali sme s umelým mliekom, ale žiadne nezniesla. Zvracala ho oblúkom a mala buď hroznú zápchu alebo hnačku. Skúšali sme mlieka aj na predpis, no nakoniec najlepšie znášala klasický Sunar. Lekári brali ako normálne, že bábätko týždeň nekaká, ale nikoho veľmi nezaujímalo, že už nedojčím, a teda to úplne normálne nie je. Rovnako tak považovali za samozrejmé, že plače. Veľa grcká? To bude jasný reflux .

Neustále mi len radili, nech začnem čo najskôr s príkrmami. Výsledok? Malá reagovala zle úplne na všetko. Osypala sa okolo pusinky, potom vyrážka po celom tele, šialené zaparenie okolo zadočku. Keď som ju ošetrovala, úplne sa triasla. Mala šialené hnačky s hlienmi v stolici alebo naopak hroznú zápchu.

Až po necelých piatich mesiacoch tohto večného boja a trápenia sme dostali odporúčanie do gastroenterologickej poradne. Tam som konečne mala pocit, že ma niekto počúva. Výsledky vyšetrení boli také, že dcéra má alergiu na kravské mlieko a zápal hrubého čreva. Nechalo sa to zájsť až takto ďaleko. A to aj napriek tomu, že som niekoľkým lekárom hovorila, že mám podozrenie na ABKM, lenže oni mi to vyvracali s tým, že nemá klasické príznaky.

Po tejto diagnóze sme museli asi do 14 mesiacov úplne zastaviť akékoľvek nasadzovanie nových potravín, dostali sme na predpis dojčenské mlieko, ktoré malo znížiť alergické reakcie a z toho žila. Do troch rokov brala lieky na zápchu, aby mohla normálne ísť na záchod, no aj tak boli naším častým spoločníkom glycerínové čípky, pretože to inak nešlo. Veľmi ma mrzí, že som o potravinových intoleranciách nevedela skôr. Že som sa spoliehala na rady lekárov, pretože oni predsa musia vedieť, čo hovoria.

Dnes už mám oveľa viac informácií, dodržiavam starostlivo všetky postupy a verím, že malej by som vďaka tomu ušetrila veľa trápenia a bolesti. Nemyslím si, že príliš uplakané bábätko je normálne. Má k plaču určite nejaký dôvod, prečo plače. Ale pre lekárov to často nie je dostatočný motív na to, aby začali hľadať riešenie. "

Ak máte podozrenie na intoleranciu na niektoré potraviny, vždy radšej konajte a objednajte sa na testy. Ide predsa o vaše zdravie. 

Môžete navštíviť alergo-imunologickú ambulanciu, kde si necháte urobiť testy. Je možné, že za test si budete musieť aj priplatiť. Zistite si, čo vaša poisťovňa prepláca alebo či vám na test aspoň neprispeje.

Existujú aj domáce testy, ktoré si môžete urobiť sami v pohodlí domova.

Ak dostanete odporúčanie na gastroenterológiu, zrejme vás čaká biopsia tenkého čreva, pri ktorej vám do žalúdka spustia hadičku s kamerou a tzv. klieštikmi odoberú malú vzorku sliznice tenkého čreva. Z toho potom v laboratóriu zistia, čo v čreve chýba alebo čoho je tam nadbytok.

Pre najmenšie deti nie sú alergologické testy vždy vhodné, pretože je nižšia preukázateľnosť aj realizovateľnosť. Pre ne sú najlepšie eliminačné diéty, kedy sa vynechá z jedálnička potravina a sleduje sa, či sa dostaví nejaký výsledok.

Aký problém je to pre vás doma alebo v okolí?

    "Doma to nie je taký problém. Väčšina mamičiek je asi zvyknutá variť doma sebe a svojim deťom. Tak sa len vymenia suroviny. Problém je v okolí. Malá nemôže len tak odísť k babičke. Dlho ani nikam nešla a teraz, keď chce ísť na víkend k babke, musím jej všetko jedlo pripraviť do krabičiek so sebou. Každučký chod. Pretože táto diéta je zložitá a bohužiaľ každá chyba sa trestá. Každá diétna chyba má nejaký následok a ten môže trvať aj týždne (bolenie bruška, zhoršenie ekzému, plač, nespavosť, problémy s kakáním atď.). V škôlke nám vyšli maximálne v ústrety, malá si môže všetko jedlo nosiť z domu. Každý deň jej pripravím desiatu, obed, olovrant, pitie a ide do škôlky. "

Ako toto všetko vníma dcéra?

    "V decembri bude mať štyri roky a myslím, že to berie skvele. V tomto je úžasná. Možno je to aj tým, že nie je práve milovník jedla, skôr jej ho musím nútiť, veľký jedák to teda nie je. V škôlke to berie v pohode a ostatné deti si nevšíma. Občas sa ma spýta, či môže to či ono ochutnať a keď poviem, že nie, tak to nerieši. Poslednú dobu by som  povedala, že jej veľa pomáha, že sme v tom spolu. Mám veľmi podobnú diétu ako malá a väčšinu jedál máme rovnakých. Takže hneď hlási: "My to máme rovnaké a tatko s bračekom majú iné. Ty to tiež nemôžeš?" A keď poviem, že nie, tak vidím tú radosť v jej očiach. Radosť, že sme v tom spolu. Často sa ma pýta, či tiež niečo nemôžem. Sme také parťáčky."

Ako veľmi finančne náročné je stravovanie s intoleranciou?

    "Určite veľmi. Malá je na potraviny veľmi citlivá a vadia jej aj stopové prvky. Jedlá, ktoré kupujeme, sú tak často drahé. Rastlinné mlieko stojí často cez 2 eurá, ako cukríky má sušené nesírené ovocie len v bio kvalite, prakticky najdrahšia šunka, múky, pretože nemôže klasické bezlepkové, ale len jednodruhové. K tomu samozrejme ostatné potraviny. Keď takto nakupujete pravidelne, dosť sa to nasčíta."

Ako dcéra prospieva? Má nejaké problémy oproti zdravým deťom?

    "Neviem, ako je to možné a vďaka Bohu za to, ale prospieva krásne. Aj doktori sa vždy čudujú. Pravidelne sa jej robia krvné testy a má všetkého dostatok. Priberá primerane na váhe a keď sa na ňu pozriete, tak by vám ani nenapadlo, že žije z pár druhov potravín. Len je trochu bledšia, ale to je v génoch a trápi ju ekzém , ktorý je vidieť aj na tváričke. Inak je čulá, živá a niekedy pekne divoká. "

Ako ste na tom dnes? Lepší sa to?

    "Povedala by som, že za posledných pár mesiacov prišiel naozaj veľký pokrok. Pribudlo jej veľa potravín. Už môže skoro všetky druhy mäsa a dokonca aj nejaké ryby, môže o dva druhy zeleniny viac a tiež pomerne veľa ovocia. Takže pre nás naozaj pokrok, keďže predtým nemohla takmer nič. Aj varenie už je jednoduchšie a nápaditejšie.

Naopak, zavádzanie nových potravín je náročnejšie, ako keď bola malinká. Teraz jej musím vysvetľovať, prečo jej dávam túto potravinu, keď ju normálne nemôže, a keď ju  stále neznesie, tak jej potom znova vysvetľujem, prečo už jej danú vec znova nedám. Navyše, nie je príliš ochotná skúšať nové potraviny, má k tomu dokonca odpor a nechce ochutnávať. Trvá to dlho, kým si na ňu zvykne a kým sa s ďalším pokrmom zžije."

Čo by si poradila ostatným maminám?

    "Žiť s potravinovými alergiami je určite náročné a niekedy máte chuť sa na to všetko vykašľať. Zvládnuť sa to ale musí a vždy sa ukľudňujem tým, že sú oveľa horšie problémy a choroby. Keby som mohla niečo zmeniť, bol by to môj celkový prístup. Viac už by som verila sama sebe, svojmu bábätku a materskému inštinktu. Nenechala by som sa už tak odbiť a neponáhľala by som nikam so zavádzaním príkrmov a ukončovaním dojčenia."

Čítaj celý článok
redakcia
23. nov 2018 Čítané 306x

    "Mám elektronickú pestúnku, na ktorej môžem nastaviť lepšiu citlivosť, takže počujem dostatočne nahlas aj pohyby dieťaťa a navyše bliká, keď sa niečo deje. Takže aj keď som v rušnom prostredí, nemusím dávať pestúnku stále k uchu, ale vidím blikanie. Nikdy by som to nepovedala, ale mám ju pustenú kedykoľvek dcéra spí a je to super, pretože počujem aj keď sa napríklad len začne prevaľovať a trošku pofňukávať. Takže môžem rýchlo pribehnúť, upokojiť ju alebo dať cumeľ a malá spí krásne ďalej. "

    Rozhodli ste sa zaobstarať pre svoje bábätko elektronickú pestúnku a uľahčiť si tak aspoň trochu starostlivosť o dieťa? Keď sa pustíte do hľadania, tak zistíte, že je dnes na trhu veľa druhov a výrobcov. Ako teda vybrať tú správnu, aby vyhovovala práve vašim potrebám?

Čo od pestúnky očakávate?

    Najskôr si ujasnite, akým spôsobom budete chcieť pestúnku používať. Bude iná, ak bývate v byte, kde sú múry tenké ako papier, ako v dome so starými, hrubými múrmi. Budete ju chcieť používať len doma alebo tiež trebárs na záhrade? Chceli by ste, aby bola obojsmerná, to znamená, že budete počuť vaše bábätko, ale aj ono vás? Alebo by ste radšej videopestúnku, aby ste na bábätko aj videli? Zaobstarať sa dnes dá tiež aj monitor dychu s pestúnkou. Ponuka je teda naozaj pestrá. Každý typ má svoje výhody a nevýhody. Ujasnite si teda, čo od pestúnky očakávate a čo pre vás, naopak, nie je zas až tak dôležité.

    "Máme pestúnku, ktorú si nemôžem vynachváliť. Dosah je skvelý, máme naozaj veľkú záhradu a dosiahla zatiaľ kamkoľvek. Snímanie zvuku je veľmi dobré, manžel nastavil maximálnu citlivosť a keď susedka na záhrade hovorila na ich deti, tak som rozumela aj tomu, čo hovorí. Baterky idú do oboch jednotiek, v rodičovskej sú nabíjacie a v tej detskej vydržia pomerne dlho v prevádzke. Snáď jediné, čo mi vadí je, že detská jednotka nemá pútko na zavesenie, takže som ju malej do kočíka vždy len postavila niekam na chránené miesto pred vetrom. Inak som úplne spokojná, poslúžila nám v kočíku na záhrade naozaj veľa."

Pestúnky možno rozdeliť na tri základné typy:

  • Audiopestúnky sú veľmi obľúbené, ich obstarávacia cena je priaznivá a mnohým rodičom úplne postačuje zvuková kontrola nad ich dieťaťom. Ponúkajú tiež rôzne doplňujúce funkcie. Podľa množstva funkcií a dosahu sa odvíja aj ich cena, najlacnejší model zoženiete od cca 30 eur.

  • Videopestúnky sú určené náročnejším rodičom, ktorí chcú mať zvukovú, aj obrazovú kontrolu nad svojím dieťatkom. Videopestúnka dokáže preniesť obraz z miesta, kde sa nachádza bábätko. Oceníte to, ak máte akčnejšie dieťatko. Podľa zvoleného typu potom môžete mať video spustené neustále počas spania, alebo sa zapne len pri pohybe. Niektoré ponúkajú aj funkciu nočného videnia. Obstarávacia cena videopestúnky je vyššia ako u audiopestúnky, počítajte s cenou od cca 60 euro. Čím vyššia cena, tým viac funkcií a možností.

  • Monitor dychu s pestúnkou je ďalšou možnosťou, ako mať kontrolu nad bábätkom. Túto možnosť využijú rodičia skôr v prvých mesiacoch dieťaťa, neskôr už nie je používanie monitora dychu tak potrebné a vystačí len pestúnka. Výber nie je príliš veľký, ale ak by ste si chceli monitor dychu s pestúnkou zaobstarať, určite zoženiete taký, ktorý vám bude vyhovovať.

    Namiesto pestúnky používajú niektorí rodičia klasické vysielačky. Tie dokážu tiež prenášať zvuk, ale nie sú tak citlivé ako pestúnky, ktoré reagujú napríklad už na otočenie bábätka v postieľke. Vysielačka zachytí plač a krik, ale tichšie mrknanie už nie. Ak sa rozhodnete, že chcete mať o bábätku neustály prehľad, je obstaranie pestúnky určite lepším riešením.

    Jedna mamička v diskusii uviedla, že ak by sa mala rozhodovať znovu, zaobstarala by si rovno video pestúnky, s audiopestúnkou bola síce spokojná, ale v praxi zistila, že jej video chýba: "Zatiaľ sme mali dve pestúnky a nakoniec budem riešiť ešte video pestúnku. Ako prvú som kúpila pestúnku cez bazár a tá fungovala len chvíľku, mala som "holt" smolu. Potom sme kúpili novú pestúnku, spokojná som bola, ale mala som radšej hneď zaobstarať videopestúnku. Keď som niečo robila na záhrade a malý fňukal, alebo stačilo byť len vedľa v miestnosti a on zamrnčal, tak som tam hneď išla, ako že je hore, ale on nebol. Často to skončilo tým, že som ho prebudila ja tým, ako som tam prišla. Keby som mala videopestúnku, tak by som videla, že je všetko v poriadku a ušetrila by som sa týchto situácií. Takže za mňa rozhodne videopestúnka."

Z bazáriku alebo radšej novú?

    Obstarávacia cena nových pestúniek a videopestúniek môže byť pre niektorých rodičov vysoká a niekto nechce investovať do novej. Opýtajte sa kamarátok alebo známych, či pestúnku po svojom dieťati nepredávajú, alebo si vyberte nejakú v bazáre tu na Modrom koníku.

Analógová versus digitálna

    Ak ste sa už rozhodli, aký typ pestúnky si chcete zaobstarať, budete sa musieť tiež rozhodnúť, aký spôsob prenosu signálu by mala vaša pestúnka mať. Vyberať môžete medzi analógovým alebo digitálnym. Každý má svoje výhody a nevýhody, opäť sa dostávame k tomu, že bude záležať na tom, ako a kde chcete pestúnku používať a aké sú vaše preferencie.

  • Analógový prenos pracuje na nižších frekvenciách a s menším počtom kanálov, z toho dôvodu má lepší dosah. Analógové pestúnky sú vhodné do menej obývaných miest, napríklad ak bývate na dedine. Signál lepšie prechádza cez prekážky, napríklad cez hrubé múry alebo stromy na záhrade. Ich nevýhodou je, že signál môže byť ľahko rušený inými zariadeniami, preto nie sú príliš vhodné do väčších miest alebo panelákov.
  • Digitálny prenos pracuje na vyšších frekvenciách a s vyšším počtom kanálov. Práve vďaka vyššiemu počtu kanálov sú digitálne pestúnky vhodné do husto zasieťovaných  oblastí. Ak bývate v meste, pravdepodobne pre vás budú jasnou voľbou. Nevýhoda digitálneho signálu je, že horšie prechádza cez prekážky v priestore.

"S našou pestúnkou som maximálne spokojná. Ide na nej nastaviť úsporný režim - svieti modrá kontrolka a dosah nie je tak veľký, alebo normálny režim - nič nesvieti, spotreba väčšia, ale dosah tiež. Keď behám po byte, alebo idem o poschodie nižšie k rodičom, funguje na 100%. Keď idem do garáže, tak si zapínam normálny režim, rovnako, keď idem na novostavbu cca 100 m od domu. Tiež na detskej pestúnke možno zapnúť svetielko - mesiačik a uspávanky, ktoré sú veľmi príjemné. Ja už by som inú pestúnku nechcela. A ešte je super, že ju možno dať na šnúrku, takže keď idem von vešať bielizeň a podobne, tak mi neprekáža a mám ju uviazanú na krku. "

Na čo sa ďalej zamerať

    Asi najčastejší parameter, ktorý rodičia pri výbere pestúnky riešia, je jej dosah. Opäť záleží na tom, kde budete pestúnku používať. Ak bývate v byte, vystačíte si s krátkym dosahom, pokiaľ ju budete chcieť používať aj na záhrade, budete potrebovať dosah ďaleko väčší. Pozor, dosah uvádzaný výrobcom je dosah pestúnky na voľnom priestranstve, kedy nie je rušený žiadnymi prekážkami. V skutočnosti pri používaní pestúnky to tak ale nie je. Pri výbere pestúnky teda zvážte aj tento fakt a kúpte pestúnku s dosahom väčším, pretože jej konečný dosah bude menší.

Ak si prajete absolútne súkromie a nechcete byť rušení inými zariadeniami, pozerajte sa po pestúnkach, ktoré majú funkciu DECT (Digital Enhanced Cordless Telecommunications). Vďaka tejto technológii je prenos signálu zašifrovaný a svoje dieťa tak budete počuť naozaj len vy.

Ďalší častý parameter je, či je pestúnka jednosmerná alebo obojsmerná. Jednosmerná prenáša zvuk iba jedným smerom, teda od bábätka k vám. Obojsmerná aj opačne, takže môžete aj vy hovoriť na svoje bábätko.

    Každá máme iné priority, jedna mamička napísala do diskusie a vidí to takto: "Mám pestúnku, ktorá má obojsmerný prenos zvuku a za celý čas (vyše 2,5 roka) denného používania som to nepotrebovala. Raz som skúšala, ako to vôbec znie a myslím si, že by to dieťa skôr vyľakalo. Tiež má svetielko a keď sa syn akurát nehrá s tlačidlami, tak som ho nikdy nezapla. Myslím, že premietanie čohokoľvek v rámci pestúnky nie je nutné a počkala by som až po narodení dieťaťa, čo na neho bude zaberať... možno to bude spáč aj bez týchto vychytávok. Video hrozne žerie baterky, takže to by mi tiež vadilo. Najdôležitejší je pre mňa dosah signálu v reálnych podmienkach."

Ďalšia mamička má úplne opačné priority: "Za mňa je obojsmerná určite dobrá voľba. Moju malú to skvele ukľudňovalo, pretože ten prenos hlasu bol naozaj kvalitný. Tá moja mala aj uspávanky a to sa naozaj hodí, využívali sme to celkom dosť. Po dlhšom rozhodovaní som nakoniec kúpila rovno videopestúnku a som za to rada, omnoho viac ma to upokojilo."

    Na trhu je naozaj veľa typov pestúniek a videopestúniek a záleží len na vás, čo všetko od tej svojej očakávate. Môžete si zaobstarať pestúnku, ktorá:

  • má nočný režim, po stlačení tlačidla dôjde ku stlmeniu svetla displeja a stlmeniu zvuku,
  • zahrá vášmu dieťatku uspávanku na dobrú noc,
  • premietne na strop hviezdičky alebo upokojujúce nočné svetlo,
  • zaznamenáva teplotu a vlhkosť v mieste, kde je vaše bábätko a upozorní vás na zmenu alebo prekročenie vami udanej teploty,
  • má funkciu úsporného režimu, kedy dokáže sama minimalizovať spotrebu energie a predĺži tak výdrž batérie,
  • funguje na obyčajné alebo dobíjacie baterky alebo na pripojenie do elektrickej siete,
  • má kontrolku, ktorá vás upozorní, že je pestúnka mimo dosahu signálu alebo má slabú batériu,
  • má rôzne typy alarmov - zrakový pomocou kontrolky, zvukový alebo vibračný,
  • má na rodičovskej jednotke klip na pripevnenie, napríklad za opasok, aby ste mali pestúnku vždy pri sebe.

    Výrobcovia sa predháňajú, aby dodali na trh lepšie a lepšie pestúnky so zaujímavými funkciami. Je len na vás, čo vyhodnotíte ako prínosné a čo ako zbytočné. Výber máte naozaj veľký.

Pestúnky a videopestúnky sa tešia v dnešnej dobe veľkej obľube. Uľahčujú rodičom starostlivosť o dieťa a mnohokrát sa stávajú nepostrádateľnou súčasťou ich každodenného života s bábätkom.

Zvažujete nákup pestúnky alebo video pestúnky? Aké parametre sú pre vás dôležité? Uľahčila vám pestúnka starostlivosť o vaše bábätko? Podeľte sa o vaše skúsenosti v komentároch.

Zdroj:

blog.feedo.cz

maminka.cz

malvik.cz

Čítaj celý článok
redakcia
22. nov 2018 Čítané 1125x

    "Nových hračiek sme synčekovi veľa nekupovali, pretože som mala schované nejaké hračky ešte po mne, niečo sme dostali. Byt nemáme nafukovací, takže sme usúdili, že nepotrebuje dvadsať rôznych hrkálok a pätnásť hryzátok, ale snažili sme sa vždy kúpiť niečo, čo ešte nemal.

Ako malinký, samozrejme, nevydržal u ničoho, vlastne až teraz (v 9. mesiacoch) ho začínajú hračky viac zaujímať. Veľa sa u nás osvedčili aktívne kocky, plastové loptičky, zvukové hračky a leporelá - s tými sa vyhrá najviac. Naopak, veľmi ho nezaujímajú plyšové hračky, rôzni plyšáci a mojkáčikovia.

Čo ale u nás vedie na plnej čiare, sú rôzne povrázky, šnúrky a mašličky. Syn má talent objaviť každú, akokoľvek, skrytú šnúrku, takže ma večne vyzlieka z teplákov, vyťahuje šnúrky na mikine, šklbe retiazky na krku, rozväzuje mantinely v postieľke a ohrádke. A každou šnúrkou je ohromne fascinovaný a dokáže ju žmoliť v ruke a prezerať aj niekoľko minút.

Druhou hračkou, s ktorou sa náš syn zaručene vyhrá, sú papiere. Stačí ho na chvíľočku spustiť z očí a nechať v jeho dosahu nejaký leták a už ho trhá na kúsky a konzumuje. Takže ako my doma hovoríme: "Je zbytočné kupovať dieťaťu haldy hračiek, napríklad  to naše si bohato vystačí s bielym papierom do tlačiarne a šnúrkami do topánok," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek na Modrom koníku.


    Hračiek je veľa, nie je ale ľahké vybrať tú pravú. Často aj váhame, pre aký vek sa konkrétna aktivita a hračka hodí. Ak sa blížia Vianoce, či narodeniny alebo meniny dieťaťa, potom si často kladieme otázku, čo mu vlastne zaobstarať.

Hračka nie je len hračka, má určitý účel

    Pamätajte, že hračky síce sú tu na hranie, ale ich skrytý účel je predovšetkým vašu ratolesť rozvíjať po všetkých stránkach. Hračky preto vyberajte starostlivo, nekupujte zbytočnosti len preto, že sú v akcii, vždy si predstavte, ako ich vaše deti využijú a čo im pomôžu rozvinúť.
A ešte jedna dôležitá vec. Je jedno v akom veku sa vaše dieťatko nachádza, menej je viac a nadmiera hračiek môže byť na škodu, zbytočne odvádza pozornosť.

"Nadmiera hračiek môže viesť k presýteniu a nezáujmu, dokonalé hračky môžu nudiť. Nedostatok hračiek môže byť obmedzujúci, ale aj aktivizujúci. Hračka je svojbytný nástroj, s ktorého pomocou dieťa koná, reaguje a prežíva okolitý svet," píše vo svojej knihe doktorka Eva Opravilová.

"Možno sa to môže zdať na prvý pohľad paradoxné, ale deti zahltené hračkami sa prestávajú hrať. Akoby cítili, že nevládnu ony hračkám, ale hračky im. Je to zväzujúci pocit, pretože hra potrebuje slobodu, voľnosť a fantáziu," hovorí psychologička Pavla Koucká.

"S mužom je pre nás dôležitá kvalita a tiež kvantita. Malý nemá škatule plné hračiek, snažíme sa vyberať tak, aby hračka niečo vydržala, mala viac využití a rozvíjala kreativitu," píše jedna z mamičiek v našom diskusnom fóre.

Hračky pre rôzne vekové kategórie

    Teraz si už ale poďme všeobecne predstaviť pár hračiek pre jednotlivé vekové kategórie až do školského veku. Zoznam vám podá základnú predstavu o vhodných hračkách.


Vek 0 - 6 mesiacov

    Už tí najmenší môžu mať jednoduché hračky, aj keď sa s nimi ešte nebudú hrať. Postupne sa ich naučí pozorovať, dotýkať, otáčať a uchopovať. Aj pár jednoduchých hračiek tak má veľký vplyv na zmyslový i motorický rozvoj. Pre tých najmenších skúste zohnať pár kúskov čiernobielych hračiek. Tie ich spočiatku zaujmú najviac, s výraznými farbami pár týždňov počkajte.

  • závesné hračky
  • textilné leporelá
  •  kolotoče nad postieľku
  •  hracia deka s hrazdičkou

"Deku sme objednali, keď mal drobec 6 týždňov. Najväčší boj bol vybrať tú správnu. Nechcela som malinkú, na ktorú sa zmestí len chvíľu, takže som hľadala väčšiu, ale tie zase boli drahšie.

Peťkovi sa na nej páči, hračky sleduje od začiatku, má polohovací vankúšik a môžem tam pri ňom ležať aj ja (alebo babička, otecko). Dá sa dobre zložiť, takže ju vozíme na dlhšie návštevy. Určite sa dá vyrobiť doma. Než prišla, mala som nad drobcom medzi stoličkami natiahnutú stuhu a na nej hračky, ale nemali sme tie správne. Zatiaľ som ju neprala. Švagriná má iný typ od rovnakého výrobcu, prala ju už dvakrát a nie je to na deke poznať, "delí sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na našej stránke.

Vek 6 - 9 mesiacov

    Tu už máme trochu širšie možnosti výberu. Zo začiatku sa držíme textilných hračiek. Neskôr pozor na výber materiálu z hľadiska nezávadnosti, malé deti rady spoznávajú najprv ústami. Z textilných materiálov postupne prechádzame na drevo či plast. Vyberáme hračky multifunkčné, s rôznymi zvukovými, hmatovými i farebnými a svetelnými prvkami.

  • textilné knižky
  • kocky, loptičky i figúrky - pokiaľ možno s hmatovým, svetelným či zvukovým efektom
  • skladacie veže
  • hryzátka
  • hrkálky, obľúbené sú aj hrkálky, ktoré možno ako náramok pripnúť na ruku
  • predmety rôznych základných tvarov
  • využiť možno aj prvky z domácnosti, napríklad drevené varešky

"Malé dieťa (cca do 1 roka) veľa hračiek, podľa mňa, nepotrebuje. Väčšiu radosť z týchto hračiek mávajú rodičia. Za praktické považujem hrkálku a niečo ako hryzátko. Inak ako hračky dosť dobre poslúžia aj iné predmety," dodáva svoj postreh ďalšia z mamičiek.


 Vek 9 - 12 mesiacov

    Stále sa držíme farebnosti a hmatových, svetelných či zvukových prvkov. Oveľa viac sa ale zapája rozvoj motorických zručností, dieťa vedieme k uchopovaniu. Ideálne sú najrôznejšie napodobeniny dospeláckych potrieb, ako telefón, tablet, kľúče, kladivko, atď.

  • prvá stavebnica z veľkých kociek
  • jednoduché navliekačky a vkladačky
  • vkladacie kelímky
  • aktívny stolčeky či dosky ponúkajúce najrôznejšie podnety
  • textilné knižky a leporelá
  • hračky do vody
  • prvky z domácnosti - zrkadlo, jednoduché plastové riady, atď.

Vek 12 - 18 mesiacov

    Naše bábätko sa začína cielene hrať a chápať súvislosti. Na mieste je rozvoj koordinácie a manipulácie.

  • stavebnice
  • navliekacie korálky
  • skrutkovacie stavebnice
  • navliekačky a jednoduché vkladačky
  • motorické labyrinty
  • aktívne chodítko, nie pasívne
  • kočík pre bábiku
  • tatrovka
  • ťahacie hračky
  • leporelá z tvrdého papiera
  • odrážadlo
  • aktívny stolčeky či dosky
  • hračky do piesku a do vody
  • lopty
  • koberčeky či chodníčky s rôznymi nerovnosťami
  • prvky z domácnosti

 Vek 18 mesiacov - 3 roky

    Dieťa už celkom dobre rozumie jednoduchým súvislostiam, napodobňuje a snaží sa hrať sa. Chce byť samostatné a objavuje. Miluje reálne a dospelácke predmety.

  •  knižky z tvrdého papiera a leporelá
  •  jednoduché skladačky, postupne aj zložitejšie
  •  jednoduché vkladanie hríbikov podľa predlohy - mozaiky
  •  pastelky alebo pastelková gulička
  •  hudobné nástroje
  • hračky vedúce k napodobovaniu dospelých - lopatky, metličky, bábiky, autíčka, kuchynka, riad, potraviny v plastovom, drevenom či textilnom prevedení
  • odrážadlá a prvá trojkolka
  • hračky do piesku a do vody
  • lopta
  • koberčeky a chodníčky s rôznymi nerovnosťami
  • prvky z domácnosti

 Vek 3 - 6 rokov

    Dieťa je šikovnejšie a obratnejšie, pomaly sa zlepšuje aj presnosť a koordinácia. Na rad prichádzajú kolektívne hry.

  • odrážadlo sa postupne mení za bicykel
  • jednoduché spoločenské hry, napr. pexeso či domino
  • pastelky, fixky, vodovky, omaľovávanky
  • plastelína
  • jednoduché kreatívne sady
  • zložitejšie stavebnice, mozaiky, skladačky
  • autodráhy a vláčikodráhy
  • kreatívne stavebnice podľa predlohy
  • didaktické hračky
  • bábky

Školský vek

    V tomto veku si už väčšinou deti radi vyberú, čo chcú. Stále ale prevládajú stavebnice a hry napodobňujúce nejakú činnosť. Viac a viac sú v obľube športové aktivity a spoločenské hry.

  • hry na povolanie
  • stavebnice
  • spoločenské hry
  • jednoduché hlavolamy
  • bicykel, lopty, kolieskové korčule a ďalšie vhodné športové vybavenie
  • bábiky, autíčka, bábky
  • skladačky
  • kreatívne sady

Zdroj:

https://ona.idnes.cz/prilis-mnoho-hracek-dite-deti-hracky-hra-psychologie-koucka-p4v-/deti.aspx?c=A171218_231429_deti_haa

https://psychologie.cz/prilis-mnoho-hracek/

Čítaj celý článok
redakcia
24. nov 2018 Čítané 1823x

Aktuálne na našom trhu existuje neuveriteľné množstvo hračiek pre deti. To isté platí aj pri bábikách. My sme dostali možnosť testovať bábiku značky Baby Alive, ktorá je vhodná pre deti od 3 rokov. Dcérka má aktuálne 4 roky a prišla mi veľkostne a obsahom vecí fakt najlepšia.

Bábika meria približne 30 cm a veľkosť je akurát vhodná pre malé rúčky trojročných, štvorročných detí. Ani veľmi veľká, ani príliš malá. V sete bábika obsahuje dodatočné oblečenie – sukňu a bundu, slnečné okuliare, hrebeň, fľašku na pitie, plienku, čižmy a sandáliky a 16 nálepiek na oblečenie. Okrem toho má bábika na sebe oblečené legíny a tričko. Takže dostatočný počet vecí na hranie, na vystriedanie.

Deti môžu bábiku prebaľovať, dať jej napiť, učesať ju, prezliekať a prezuť podľa aktuálneho počasia a príležitosti, kam s bábikou práve idú. To sú u nás obľúbené činnosti. A robíme to dookola. Vždy je pri bábike plusom, keď má v sete viac kusov oblečenia a topánok na výmenu. Aspoň to moje dieťa to veľmi oceňuje :slight_smile:.

Pri prezliekaní a prezúvaní si deti precvičia jemnú motoriku. Bábika nie je veľmi malá a dcéra to dokáže robiť naozaj sama. Ďalším plusom je, že oba páry topánok sú rozdelené na ľavú a pravú nohu, takže aj pri hre vidí, že nie je jedno, na ktorú nohu, ktorú topánku bábike obuje. To sa naozaj často nevidí.

Balenie obsahuje taktiež 16 okrasných nálepiek na oblečenie, ktoré sa dajú nalepiť za pomoci suchého zipsu na niektorú z našitých bodiek na šatách. Dve na tričko, dve na nohavice a dve na bundu. Je to skvelé, podľa nálady ich bábike strieda a oblečenie sa tak pekne oživí.

A čo sa jej páči asi najviac je, že bábika vie cikať. Fľaška na pitie sa dá otvoriť, krásne zapadne bábike do úst a naozaj tam drží. Keď sme dali do fľašky vodu a dali ju bábike vypiť, tak ju následne hneď aj vycikala. Len pozor, treba pod bábiku niečo podložiť. My sme dávali taký malý hrací nočník, nech to je čo najviac ako v skutočnosti.

Mojej dcére bábika učarovala. Sadne jej veľkostne pekne do rúk, páči sa jej, že bábika vie piť, cikať a môže si ju prezliekať a dokonca aj prezuť. Náhradné plienky sa dajú aj samostatne dokúpiť a bábika tak s vami môže vyraziť aj na dlhší výlet. A veľký úspech majú u nás aj slnečné okuliare, ktoré zvyčajne bábika v baleniach nemáva. Už sa len musíme snažiť nič z toho nestratiť :slight_smile:.

Všeobecne platí, že hra s bábikou rozvíja detskú fantáziu a predstavivosť. Deti sa o bábiku starajú a posilňuje sa v nich pocit empatie, ktorý je pre rozvoj dieťatka naozaj dôležitý. Hra na mamičku a ocka je jednou z našich najobľúbenejších hier a touto bábikou sme ju pekne podporili, čo mu sa veľmi teším. Nerada totiž kupujem veci, ktoré by stáli niekde v kúte bez povšimnutia, čo v tomto prípad určite nehrozí.

-------------

Tento článok vyšiel s podporou Hasbro.

Čítaj celý článok
laurinka2012
28. nov 2018 Čítané 17826x vybrali sme

„Viete, ja dodnes nedokážem normálne žiť, aj keby som chcela - je to vo mne stále, pretože mi zomrel v náručí“.

25.1.2018: rodina Jakubka podala žiadosť – podnet na prešetrenie zdravotnej starostlivosti mŕtveho Jakubka. V súčasnosti je táto kauza prešetrovaná...

Jakubko zomrel v bolestiach, zomrel mamičke v náručí. Tá si zažila peklo a tvrdí, že nikto neakceptoval jej požiadavky, jej naliehanie, a že jej synovi nebola poskytnutá patričná zdravotná starostlivosť.

„Iba ho plnili klystírmi“

Dňa 20.11.2017 bol Jakubko hospitalizovaný v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne, pretože nemal stolicu už 8 dní.

Dni predtým sa maminka Jakubka snažila o to, aby sa mu podarilo stolicu vytlačiť, dodržiavala obvodnou lekárkou nariadenú diétu, pitný režim a boli mu podané všetky dostupné a predpísané lieky slúžiace k uvoľneniu stolice. Mamička dokonca navštívila gastroenterologičku v Martine, kde dieťaťu neurobili okrem odobratia krvi žiadne iné vyšetrenia a poslali ich domov so slovami „Príďte, keď sa Jakub vykaká“.

Vráťme sa k dňu 20.11.2017, keď bol Jakub okolo 10:05 prijatý na detské oddelenie a odkedy sa začal „písať ortieľ smrti chlapčeka“.

Po prijatí na oddelenie bol chlapčekovi urobený klystír. Mamička si spomína, že synček v tom čase papal, pil, hral sa a rozprával (pre porovnanie jeho stavu v priebehu 24 hodín mi poslala fotku z pondelka a utorka).

Okolo 16:00 bola vykonaná druhá klyzma, pričom matke Jakubka bolo zdôraznené, aby nedovolila dieťaťu zaspať, aby ho dávala na nočník a snažila sa s ním o vykonanie potreby.

O cca 19:00 bolo na naliehanie mamičky vykonané RTG a sono (ktoré pri prijatí vykonané nebolo), kde jej bolo oznámené, že výsledky chlapčeka sú v poriadku. Avšak neboli! Pretože v závere správy zo sona sa písalo, že chlapček mal DOLICHOSIGMU, tzv. abnormálne zväčšenie esovitej kľučky hrubého čreva. Vtedy mamička netušila o čo ide, verila personálu, dnes už však vie, že s touto diagnózou je potrebné urgentne ísť na operáciu.

Po návrate zo sona bol vykonaný tretí klystír a vysilený chlapček zaspinkal.

Deň 21.11.2017 mamička označuje s prívlastkom „peklo sa začalo“.

Jakubko stále nemal stolicu, navyše začal zvracať. Chlapček prestal chodiť, bol malátny, nejedol a nepil. Napriek prosbám a plaču matky nebol prevezený k špecialistom, stále ho nútili ísť na nočník a tlačiť. Mamička a rodina Jakubka chceli konať  a vybavovať iné možnosti liečby, ale keď videli Jakubka a jeho slabnúce „ja“, báli sa, že mu reverzom ublížia a tak čakali na odobrenie prevozu od niekoho kompetentného - od ošetrujúcej lekárky.

Jakubkovi bol popoludní podaný štvrtý klystír s infúziou a večer, v ten istý deň piaty klystír. Chlapček pritom od rána, počas celého dňa a noci niekoľkokrát zvracal, mamička to popisuje ako „niečo hnedé“.

Dňa 22.11.2017 okolo 5:00 bola na naliehanie mamičky k Jakubkovi privolaná lekárka, ktorá po zhodnotení stavu nariadila opäť RTG, kde už však zistili, že črievka malého prestali fungovať. Chlapček mal ukrutné bolesti a blúznil. Bol nariadený akútny prevoz do Martinskej nemocnice, kde po prijatí zistili, že pôvodné CD z vyšetrenia RTG z DK nemocnice je prázdne a tak bolo nariadené ďalšie vyšetrenie RTG.

Jakubkovi mal byť vykonaný ďalší klystír (ten už za asistencie mamičky). Spolu so sestričkou zobrala syna na WC a v čase, keď sestrička začala vykonávať úkon, chlapček skolaboval matke v náručí.

Mamička si matne spomína, že v šoku vybehla na chodbu a začala kričať. Jakubka jej zobrali z náruče a okamžite ho začali oživovať. Srdiečko chlapčekovi na ARE naskočilo, no po pár minútach svoj boj vzdal.

Rodina Jakubka dnes už vie všetky potrebné súvislosti:

- vie, že po RTG mala byť vykonaná operácia,

- vie, že tak malému dieťaťu nemôže byť vykonaných 6 klystírov v tak krátkom čase a

- sú presvedčení, že Jakubko zomrel vinou lekárov.  

Dovolím si zacitovať ešte raz na záver: "Viete, ja dodnes nedokážem žiť normálne, aspoň trocha normálne, neviete si predstaviť, čo je mať v náručí dieťatko, ktoré vracia s vlastnou stolicou, a nikto nikde žiadna pomoc, len šikana..."

Mamička prosí o pomoc, hľadá iných ľudí, ktorí majú podobnú skúsenosť a prosí o morálnu podporu, pretože vie, že dokázanie viny zúčastnených je boj na dlhé trate. 

Môžete sa k nej pripojiť tu na FB.

Jakubko, bol si vytúženým bábätkom a ja verím, že aj napriek krátkemu času, aký si na tomto svete pobudol, naplnil si svoje poslanie - poslanie rozosiatia lásky v srdciach všetkých tých, ktorí ťa poznali, poslanie posilnenia vnútornej sily u svojich rodičov a poslanie ochrany iných, rovnako slabých... (Janka) 

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za jeho poskytnutie ďakujem užívateľke @bellissimo_angelo - maminke Jakubka. Pevne verím, že článok splní svoju funkciu.

Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať.  

Čítaj celý článok
redakcia
13. nov 2018 Čítané 5844x vybrali sme

Sú deti, ktoré majú čistenie zubov rady. A sú deti, ktoré ho neznášajú. V každom prípade, návyk na túto činnosť vzniká v útlom veku a platí tu, čím skôr, tým lepšie pre vás i pre dieťa. Zubári odporúčajú začať už od prvého zúbku dieťaťka, do troch rokov by už deti mali samé ovládať pohyb čistenia zubov a maminy iba dočisťovať. Keby to bolo ale také jednoduché, zuby by sa nám nekazili a zubári by vymreli :slight_smile:

Väčšinou to totiž vyzerá s našou ústnou hygienou biedne. Donútiť unavené dieťa, aby si umylo zuby večer, keď už ani nevie čie je, je niekedy úplne sci-fi. Ruku na srdce, koľkokrát samy zabudneme na svoje zuby?

Čo môžeme teda robiť, aby umývanie zúbkov nebol boj?

  • Buďte príkladom. Umývajte si svoje zuby s deťmi a pravidelne, dávate im tak príklad, že to čo robíte, je normálna a potrebná vec.
  • Motivujte dieťa pesničkami a básničkami, či už je to spievankovské šuch-šuch sem alebo iná riekanka, deti sa budú tešiť.
  • Nestrašte ich pokazenými zubmi, bolesťou a v žiadnom prípade zubármi. Ako inak ich tam potom bez strachu dostanete?
  • Použite zúbkovú vílu ako motiváciu. Aj keď motivácia darmi nie je vhodná, rozprávka o zúbkovej víle, ktorá si zo zdravých zúbkov stavia palác, sa niekedy môže hodiť.
  • Nechajte dieťa si vybrať peknú zubnú kefku, obal alebo prísavku na stenu. Aj keď to bude Spiderman alebo Frozen. Pre zdravie zubov to dáte.
  • Nechajte dieťa hrať sa s kefkou aj napríklad vo vani, podporte jeho samostatnosť a vy potom len dočistite.
  • Chváľte do nebies. Je to jednoduché, ale zaberá to :slight_smile:

Zdravé zuby však nie sú len o umývaní, ale najmä o strave. Strava s obsahom cukru, podporuje množenie baktérií, ktoré spôsobujú zubné kazy a preto treba cukor v strave obmedzovať. Zvlášť treba dávať pozor na lepivé sladkosti ako sušené ovocie či banány, ktoré priľnú na zuby a kaz je na svete. Naopak, tvrdé jedlá s vysokým obsahom vlákniny, ako kaleráb alebo mrkva, pôsobia na zuby priaznivo. Po každej sladkosti by sme sebe aj deťom mali zuby umyť. Keďže nie vždy je to možné, treba dodržať aspoň to umývanie dvakrát denne.

Okrem toho nezabúdajme aj na preventívne návštevy u zubára a dentálnej hygieničky. Málokto si na prevenciu vyhradzuje čas a potom je už obvykle neskoro plakať nad pokazenými zubmi.

Niektoré deti sa zubárov boja. Tie menšie ani neotvoria ústa, lebo prostredie zubárskej ambulancie je skrátka nové a deti sa zvyknú hanbiť. Tie staršie už môžu mať zo zubárov aj traumu v podobe prežitej bolesti alebo nepríjemného zážitku. Preto platí, aby ste investovali svoj čas a energiu do výberu zubára, kam sa vaše deti budú tešiť. Príjemné vystupovanie a profesionalita by mali byť v dnešnom svete základom. Deti môžete na dentálnu hygienu vziať aj so sebou, ak budú túto vec považovať za normálnu pre vás, tak ju ochotnejšie podstúpia aj sami.

Pre nás mamy je u zubára nie zriedka najväčšou traumou až čas po zákroku a to vtedy, keď to máme zaplatiť. Union zdravotná poisťovňa však ponúka benefit, ktorým je príspevok na zubnú staroslivosť pre všetkých jej poistencov vo výške 100 eur.Či ho použijete na plombovanie alebo radšej na prevenciu v podobe zubnej hygieny je už len a len na vás.

V akom veku ste boli so svojím dieťatkom prvýkrát u zubára? A ako to prebehlo? Prípadne nám napíšte, ako motivujete svoje deti k starostlivosti o zúbky. A Union zdravotná poisťovňa má pre vás aj tentokrát pekné ceny v podobe nákupných poukážok do Martinusu či do internetového obchodu mimulo.sk, a jedna z vás dostane aj pekný balíček s knižkou Naše dieťatko.

----------

Tento článok vyšiel s podporou Union zdravotnej poisťovne

Čítaj celý článok
laurinka2012
31. okt 2018 Čítané 2638x vybrali sme

„Pani Janka, prosím Vás, definujte mi spojenie - byť normálny“

Ozvala sa mi pani Dagmar. A ozvala sa mi práve s úvodom, ktorý vyššie citujem. Nechcela, aby som jej meno zverejnila (je jednou z komunity Modrého koníka), chcela len, aby som jej slová „transformovala“ na  svoje a aby som jej sčasti pomohla zápasiť s ľudským nepochopením a ubližovaním.

Dovolím si teda v krátkosti prepísať myšlienky p. Dagmar a posunúť ideu, ktorú mi ponúkla. 

Môj syn je homosexuál

Áno, takto sa mi zdôverila. Jej syn - nazvime ho Aďo - je homosexuál. Ten typ homosexuála, ktorý to priznal rodine a okoliu a presne ten typ, ktorý chce žiť „normálne“.

A vlastne, ako je to normálne? Jednoducho chce žiť bez odsudzovania, bez pohŕdavých pohľadov okolia či dokonca bez strachu. Aďa totiž za jeho orientáciu pred pol rokom zbili tak, že skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti s opuchom mozgu. Ako píše pani Dagmar – Boh stál pri ňom. Áno, stál pri ňom aj napriek tomu, že je - ako sa okolie vyjadruje - „úchylný, špinavý homosexuál.“

„Pretože Boh nesúdi a miluje ho takého, akým je.“

Môj syn nie je delikvent, nie je ničím zlým, nie je monštrom za aké ho okolie a rodina má. Pre mňa, ako matku bolo veľmi ťažké zmieriť sa so situáciou, ale kto svoje dieťa lepšie pochopí, ak nie matka?

Zmierila som sa s tým. A dnes viem, že som tým pomohla nie len jemu, ale aj sebe.

Som hlboko veriaca. No kvôli tejto situácii svojho syna nezavrhnem, neodsúdim, nevzdám sa ho. Je stále rovnaký. Miluje svet, miluje prírodu, pomáha iným, neubližuje. Nesúdi. To, že prosí o lásku, nie je choré. Choré je len vnímanie všetkých nás. Nikto z nás predsa nemôže za to, akým sa narodí. Nikto z nás si svoj osud nevyberá.

„Neprosím o milosť, či priazeň. Prosím len o pochopenie týchto ľudí.“

Prosím o neodsudzovanie. Prosím ako matka, ktorá tiež zmenila svoje zaryté vnímanie, pretože ju to život a láska k synovi dohnala.

Myslím, že viac k téme napísať nemusím. Zúfalý „krik“ pani Dagmar ma uistil v tom, že je potrebné o veciach otvorene hovoriť, nech znejú a sú verejnosťou prijímané akokoľvek.  Možno vyvolám búrlivú diskusiu, možno sa ozve veľa kritikov, ale pre tým, ako začnete súdiť, skúste sa na vec pozrieť iným pohľadom, resp. pohľadom rodiča.

Tak? Ako by Ste sa zachovali Vy?

Tento článok vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať. 

Janka

Čítaj celý článok
laurinka2012
25. okt 2018 Čítané 795x vybrali sme

V živote sa často riadime predstavami iných, respektíve spoločnosti ako takej. Prispôsobujeme sa väčšinovému trendu a pritom si neuvedomujeme, že častokrát to nie je vôbec to, čo sami chceme. Ľútosť sa však dostaví až v čase, keď je už príliš neskoro.

Lenku, sestričku z onkológie a ženu, ktorá vystupuje pod menom @oncology_nurse, som Vám už predstavila. Mala som tú česť spoznať ju a okrem pozitivizmu, ktorý šíri, mi poskytla aj pohľad na ťažko chorých z opačnej strany.

V každom z mojich článkov nechávam malý, často za metaforami skrytý odkaz a ani tento nie je výnimkou. Mojou ideou nie je vniesť skrz tieto riadky pochmúrnosť do vašich dní. Chcem týmto málom len upozorniť, aby si všetci spomedzi nás uvedomili rozdiel medzi našim vnímaním žitia a vnímaním žitia človeka, ktorý odchádza z tohto sveta. Chcem, aby sme ešte teraz, kým je možno všetko v poriadku napravili mnoho vecí v našom bytí, a aby sme konali tak, že si na sklonku svojho života (pokiaľ to bude možné) s pokojom v duši povieme:

„ĎAKUJEM! Môj život bol presne taký, aký som ho sám/sama chcel prežiť!“

Nikto z nás nie je na odchod z tohto sveta pripravený. Verím v to, že nie. Myslím, že človek, ktorý vie, že jeho život končí - bilancuje, ľutuje, ďakuje a pokiaľ má možnosť odchádzať pri zdravej mysli, o tomto aj hovorí. Opýtala som sa teda Lenky na to, čo pacienti na sklonku života ľutujú a spoločne sme zaznamenali výroky zomierajúcich.

„Ľutujem, že som priveľa pracoval a nevenoval dostatok času rodine, deťom a priateľom.“

„Ľutujem, že som sa neustále hnal za vidinou majetku, peňazí.“

„Mal som žiť viac pre seba, než pre druhých.“

„Mať ešte jednu šancu najviac, bol by som jednoducho šťastný.“

„Ľutujem, že som sa nevenoval deťom, čo by som dal teraz za to, aby som mohol vidieť ako vyrastajú, ako prežívajú dôležité okamihy svojho života.“

„Mal som povedať tým, na ktorých mi záleží svoje pocity, nemal som to držať v sebe a potláčať city.“

„Nikdy by som sa neničil tým a nebral ohľad na to - čo na moje konanie povedia iní.“

„Ľutujem, že som necestoval, nevenoval sa tomu, čo ma baví.“

„Ľutujem, že som sa bál milovať.“

„Ľutujem, že som zo svojho života pustil ľudí, ktorí ma mali radi.“

„Žil by som pre prítomnosť.“

Žime pre prítomnosť, žime pre seba, našich blízkych, priateľov a pre tých, ktorých milujeme. Majme lásku v srdci, prejavujme ju, vnímajme všetko to dobré okolo nás a verme v zázraky. Takto sa nám možno na konci nášho bytia podarí povedať „Žil som najlepšie, ako som vedel!“

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za rozhovor ďakujem Lenke, @oncology_nurse. Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať.

Janka

Čítaj celý článok
laurinka2012
10. okt 2018 Čítané 787x vybrali sme

Všetko čo vidíte, nemusí byť tak, ako sa zdá. Spomeňte si na to vo chvíli, keď budete písať na cudziu stenu.

Pieseň „Cizí zeď„ od Oneman show predstavovať zrejme nemusím. Táto pieseň však vznikla cielene a má poslúžiť na dobrú vec. Na akú? Poďte si to prečítať až do konca, pretože pointa článku je obsiahnutá v závere.

Kazma vs. Leoš Mareš

Kazma Kazmitch, vlastným menom Kamil Bartošek, je internetový influencer a producent, ktorý do svojej kampane 1/10 zapojil Leoša Mareša.

Kauza Kazma vs. Leoš Mareš otriasla pred pár mesiacmi celou Českou republikou. Možno to niektorí z Vás zhliadli, možno nemáte o tom informáciu, je však známe, že to bola najkomentovanejšia, „najhejtovanejšia“ a najsledovanejšia záležitosť posledných čias v ČR, skrz ktorú sa spustil hon na verejného nepriateľa - Kazmu.

Leoš obeťou show

Influencer Kazma v rámci svojej show naplánoval a nafingoval dopravnú nehodu tak, aby Leoš, idúci do práce, musel pri nej zastaviť. Celý scenár bol našitý dokonale a bez možnosti sa nehode vyhnúť. Leoš pri zhliadnutí hrozivej nehody hrdinsky zastal a pomohol tým, že nasadol do polenom prerazeného auta, aby pomohol zranenému mužovi. V tej chvíli sa Kazma s celým štábom vynoril z úkrytov. Zdrvený, preľaknutý Leoš bol následne postavený pred pravdu o fingovaní nehody za účelom prehratia stávky v hodnote 8 000 000 Kč (pozn. Leoš Mareš sa nechal verejne počuť, že ak ho niekto dostane z jeho trabanta do iného auta, dá mu svoje Ferrari v hodnote 8 000 000 Kč – čo sa pri nehode reálne aj stalo, pretože Leoš sadol do zdemolovaného auta).

Verejný nepriateľ

Kazmova zverejnená „hra“ o Ferrari vyvolala následný tlak médií a ľudí, pretože vzbudzovala dojem, že sa influencer chcel vďaka zneužitému hrdinovi Leošovi len obohatiť. Ľudia Kazmu začali nenávidieť, hovorili o ňom takmer všetky médiá, známe osobnosti, youtuberi... Bola vyvolaná davová psychóza a nenávisť verejnosti voči Kazmovi sa šírila rýchlosťou svetla.

Po celé 4 mesiace si Kazma nechal na seba nakladať bez vysvetlenia, bez reakcií a to cielene, pretože všetko bolo úplne inak, všetko malo inú, špeciálnu úlohu a skrytú myšlienku za touto enormnou bulvárnou kauzou.

Po 4 mesiacoch hejtu Kazma zverejnil myšlienku svojej show.

Dobre ukrytý cieľ 1/10

Využitie jedného z najvplyvnejších instagramových osobností Česka, t.j. Leoša Mareša a svoje verejné poníženie urobil Kazma len kvôli jednému jedinému účelu. A to kvôli celosvetovej kampani ochrane obetí dopravných nehôd a na ňu v Čechách nadväzujúcej kampani 1/10, ktorej zmyslom je rozšírenie povedomia o zastavovaní ľudí pri dopravných nehodách.

A prečo práve 1/10? Pretože podľa štatistík z roku 2015 sa v ČR pri dopravnej nehode zastaví len 1 z desiatich ľudí. Z toho vyplýva, že ak nezastavíš ty, ďalších 8 ľudí tiež nezastaví.

Prvotne vyzerajúca kauza teda vôbec nebola mienená tak, ako bola prezentovaná. Kazma a jeho tím nechali národ mesiace schválne v domnienke, že sa snažili Leoša vystrašiť a strápniť a následne sa skrz jeho stávku obohatiť. Všetko sa po dostatočnom vyzretí  času odprezentovalo v pravom svetle pravdy a na povrch vyplával skutočný úmysel.

A tak, vďaka tejto obrovskej mediálnej kauze Kazma dokázal 2 veci:

  •  svojským spôsobom prispel k celosvetovej kampani smerujúcej k zvýšeniu ostražitosti a následnej pomoci obetiam dopravných nehôd a k zníženiu negatívnych čísel štatistík súvisiacich s týmto problémom,
  • ukázal, že všetko, čo vidíme na sociálnych sieťach, nemusí byť tak, ako sa zdá, a že aj zlé veci môžu poslúžiť dobrému účelu, keď človek skúsi v nich nájsť to dobré.

Vďaka sociálnym sieťam môže dnes ktokoľvek komentovať čokoľvek. V histórii ľudstva nebolo nikdy ľahšie niekomu ublížiť než práve dnes. Internetové hrdinstvo, kritika a hejt sa stali symbolom našej doby. Možno je to dobou a možno to vypovedá o každom z nás.

Predtým, než budeme písať o iných zamyslime sa nad tým, čím sme MY, až potom nad tým, čím sú tí druhí.

Tento článok má v sebe viac myšlienok. Nielen kauzu 1/10, ale aj podtón toho, že internetová kritika a hrdinstvo je silná zbraň a môže veľmi ublížiť. Navyše – všetko, čo vidíte, nemusí byť tak, ako sa zdá.

Som rada, že aj vďaka dosahu svojich článkov som k 1/10 možno prispela aj ja ;)

Janka

P.S. Kazmovu show zhliadnete na tomto odkaze.

Čítaj celý článok
laurinka2012
1. okt 2018 Čítané 4423x vybrali sme

„Žiadny z týchto ľudí nemá právo kvôli svojim sexuálnym chúťkam alebo špinavému biznisu ako je pornografia ničiť ľudské životy!“

Kontroverznú novinárku Kristínu Kövešovú zrejme nemusím predstavovať. Je to jedna z tých novinárok, ktorá svoju prácu vykonáva v inom rozmere, pretože sa nevenuje bulváru, ale rieši také kauzy, ktoré sú pre spoločnosť prínosom a chránia „slabších“.

Už dlhšie sledujem Kristínkinu prácu cielenú na odhaľovanie vinníkov detskej pornografie a pedofílie. Sledujem jej neskutočnú snahu upozorniť na tento problém, ktorý je spoločnosťou možno nechcene „skrytý“, ktorý sa verejne málo rieši a o ktorom si možno myslíme, že u nás ešte nedosahuje taký enormný formát, aký v zahraničí.

Keďže som matkou a viem, že nebezpečenstvo na sociálnych sieťach spojené so „získavaním detí“ je obrovské, chcem tiež prispieť k ochrane našich detí. Možno môj článok bude len kvapka v mori, ale keby som to nenapísala, možno by tá moja kvapka v mori chýbala. 

Na nemenovanom fóre som si zriadila účet. Účet 13-ročnej slečny. Bez popisu, údajov či fotiek. Jednoduchý, „holý“ profil. Už počas prvých hodín (podotýkam, nemala som aktívny stav) ma začali kontaktovať muži, ktorí chceli komunikovať. Takmer 95 % z nich však nechcelo len "bežne" písať. Chceli viac.

Týchto "záujemcov" by som vedela sortovať do skupín:

1. skupinou boli muži, ktorí sa chceli „kamarátiť“ s 13-ročným dievčaťom, neustále sa snažili mámiť fotografie, prípadne si chceli „skypeovať“.

2. skupinu tvorili muži, ktorí sa neštítili dávať sexuálne návrhy, ktorí sa chceli s 13-ročným dievčaťom reálne stretnúť. Nreprekážal im nízky vek (boli ochotní vycestovať niekoľko kilometrov aj počas bieleho dňa a prísť do hodiny či dvoch).

3. skupinou boli tí, ktorí išli na 13-ročné dievča postupne. Komunikáciu najskôr viedli do kamarátskej roviny, snažili sa pomáhať, radiť a po pocite, že získali dôveru slečny, sa predsa len ukázal ich zvrátený úmysel.

Profil je zriadený presne 2 týždne. Za 2 týždne bez akejkoľvek snahy 13-ročného dievčaťa, po jej neustálom upozorňovaní na vek došlo ku vzniku takých konverzácií (niekedy to môžem nazvať monológov zo strany mužov), ktoré viedli k jasnej manipulácii a k jasnému a jedinému cieľu. Absurdné je, že po vytvorení profilu vo veku 24 rokov bol záujem zo strany podozrivých takmer nulový.

Môj cielený prieskum ukázal, že najviac kontaktovanou skupinou sú dievčatá vo veku 10-14 rokov. Podľa informácií od polície sa často jedná o psychicky chorých ľudí alebo ide o celé zločinecké skupiny, ktoré sú na fórach zohraté, idú na istotu a vzájomne spolupracujú nielen v podávaní si informácií o dievčatách, ale aj v ich spoločnom kontaktovaní. Tu hrajú hru, kto „dokáže vymámiť viac“.

Hrozivými výsledkami tejto trestnej činnosti sú zničené životy, životy možno len málo informovaných dievčat. Často dochádza k reálnym sexuálnym zneužitiam, k vyhrážaniu a mnohé z obetí stratia s týmito deviantmi nielen panenstvo, ale zväčša zdravý rozum. Podľa vyjadrení sexuologičky MUDr. Oľgy Jamborovej majú dievčatá - obete -neopísateľné traumy, problémy v súkromnom živote, problémy s dôveryhodnosťou a takmer všetky končia na tabletkách.

Chcem apelovať na všetkých, na rodičov, pedagógov a iných, ktorí môžu možno pár vetami prehovoriť k dievčatám. Chcem poprosiť o šírenie tejto osvety, pretože žiadny z týchto ľudí nemá právo kvôli svojim sexuálnym chúťkam alebo špinavému biznisu ako je pornografia ničiť ľudské životy, životy našich dcér!

Na záver chcem podotknúť, že môj – ak to tak môžem nazvať - „prieskum“ nebol výstrelom do prázdna. Bol jasne cielený a všetky snahy druhých strán, snahy, ktoré prekračovali hranice, boli poskytnuté kompetentným. Verím, že táto osveta neskončí, že bude naberať na obrátkach.

"Lebo ak sme do budúcna zachránili aspoň jedno dieťa, malo to význam!"

Janka

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
28. sep 2018 Čítané 1851x vybrali sme

Šťastie. Úsmevy. Poskakovanie od radosti. Výskanie. Užívanie si. Vôňa jarných kvetov. Jemný vánok vo vlasoch. Slnečné lúče na tvári. Letná búrka. Šantenie sa vo vode. Nádhera jesenných listov. Ich šuchot pod nohami. Zbieranie gaštanov. Čistota zasneženej krajiny. Ale aj bežné strachovanie sa a boliestky. Lebo vieme, že sme stále nažive. Priatelia. Dobrá káva. Čokoláda. Pretancovaná noc. Tajná oslava narodenín. Bozky. Šteklenie. Spanie v čistých perinách. Váľanie sa v posteli. Čítanie pútavej knihy. Láska. Prekvapenie. Ale aj smútok. Nádych. Výdych. Uvoľnenie emócií. Vyplakanie sa niekomu na ramene. Poriadne vybitie hnevu na cvičení. Beh. Prechádzka v lese. Hviezdna obloha. Tlkot srdca.  Vôňa pokosenej trávy. A iných príjemností, ktoré vo vás prebudia dobrý pocit. Sny. Vyhliadky do budúcnosti. Radosť z už zažitého. Dúha po búrke. Ciele. Život. Presvedčenie, že je krásny. A že žiť sa oplatí.

Beznádej. Nechuť vstať z postele. Obrovská únava. Smútok, ktorý prechádza až pod kožu. Ktorý nedovolí človeku sa ani pohnúť. Neschopnosť premýšľať. Strach, ktorý paralyzuje. Nechuť púšťať sa do čohokoľvek. Nedôvera. V seba aj v celý svet. Zmätok. Zrada. Príliš veľa sĺz. Príliš veľa trápenia. Nepríjemné pocity. Neustále vracajúce sa zlé sny. Nepokoj. Zlé zážitky. Neschopnosť ďalej pociťovať radosť. Pocit, že všetko sa rúti do záhuby. Hluk, z ktorého duní v hlave. Prázdnota. Sklamanie. Boľavé zlomené srdce. Opustenie a samota. Pády a sklamania. Búrka. Neschopnosť vybaviť si niečo pekné. Depresia. Život stratil farby. Všetko je sivé, čierne. Presvedčenie, že únik zo sveta je jediné riešenie.

Je to tenká čiara. Každý z nás sa môže veľmi ľahko ocitnúť na druhom brehu.

Žiť či nežiť?

Let či skok do prázdnoty?

Čiarka alebo bodka, ktorá všetko ukončí?

Budúcnosť a sny alebo prázdnota?

Začiatok či koniec?

Život alebo smrť?

Kto by si dobrovoľne vybral druhú možnosť? Nikto. A ak si ju niekto vyberie, nie je to dobrovoľne. Doženie ho k tomu jeho vnútro. Hlava. Zabráni mu vidieť iné východisko.

Nikto si za to nemôže sám. A tiež sa z toho sám nedostane. 

Preto, prosím, buďme pozorní, počúvajme, nebagatelizujme, podporujme a skúsme pomôcť.

Predsa nechceme, aby sa ktokoľvek vôbec niekedy musel takto cítiť.

Nechceme, aby túžil stratiť a zahodiť všetko.

Aby stratil záujem o to najvzácnejšie.

Aby vzdal život.

Pomôžme bojovať a uvidieť záblesky svetla.

Bez svetla sa predsa žiť nedá.

„Šťastie možno nájsť aj v tých najtemnejších časoch, keď si človek spomenie ako zapnúť svetlo.“ –Albus Dumbledore-

Maťa

Čítaj celý článok
laurinka2012
10. okt 2018 Čítané 1085x vybrali sme

V komunite Modrého koníka sa stretávame s rôznorodými osobnosťami, v prevažnej miere s mamičkami. Mnohé z nich odkrývajú svoje súkromie a ukazujú iným používateľom svoje každodenné radosti, starosti a delia sa s ostatnými o svoje názory. Nájdete tu ženy, ktoré hovoria o svojich problémoch či ťažkom životnom osude, nájdete tu ženy, ktoré len čítajú „steny“ iných, ale aj ženy, ktoré sa snažia iným pomôcť. A práve jednu takúto pomáhajúcu mamičku Vám chcem predstaviť.

Lenka je mladá 31-ročná mamička, ktorá pracuje vo Východoslovenskom onkologickom ústave, na klinike radiačnej a klinickej onkológie. Všimla som si ju na základe jej trefných komentárov, podľa ktorých bolo hneď vidieť, ako veľmi je odovzdaná svojej práci, a práve preto som ju oslovila. Zaujímalo ma, aké boli jej začiatky na onkológii, ako ako matka vníma svoju náročnú prácu, ako zvláda záťaž pozerať sa na ľudské utrpenie a aké sú jej pracovné plány do budúcna.

My sestry sme nádej

Lenka si na svoje prvé dni nespomína s ľahkosťou, pretože bez varovania, či predošlej skúsenosti vhupla do sveta plného ľudského utrpenia a beznádeje. Svoj prvý dojem z práce na onkológii opisuje s rešpektom, pokorou a je v ňom citeľne poznať strach. Citujem: „Stála som na chodbe a chcela som v prvom momente utiecť, lebo som si myslela, že toto proste nedám! Toľko bolesti a zúfalstva pokope som nezažila. Ale ostala som a teraz som za to rada, lebo tuto prácu som si zamilovala hneď počas prvého mesiaca.“

Dnes je Lenka sestrou s niekoľkoročnými skúsenosťami, sestrou empatickou, plne odovzdanou svojej práci a o tom, že svoje poslanie miluje niet pochýb. Svoje povolanie neberie len ako prácu, ale vidí v ňom svoje životné poslanie. Tvrdí, že práca sestry na onkológii je naozaj potrebná, nakoľko nie je len o základných ošetrovateľských činnostiach, ale je to aj vysokošpecializovaná práca.

Špecializovanosť interpretuje práve v tom, že „sestry sú pre chorých neraz jedinou oporou, a bohužiaľ často nahrádzajú pacientom neprítomnú rodinu.“ Títo - ako ich nazývam ja - "anjeli bez krídel" vštepujú pacientom nádej a pomáhajú im nielen medikamentózne, ale aj ľudsky.

Tiché prostredie

„Onkológia je svet sám o sebe,“ tvrdí Lenka, pričom bez servítky opisuje prostredie oddelenia. „Pochudnutí pacienti sa pohybujú potichučky a pomaly. Vyzerajú len ako duchovia ľudí, ktorými voľakedy boli. Ženy majú na hlavách šatky. Snáď každý 3. chorý muž má dieru do krku a v nej kovovú kanylu, vďaka ktorej vie dýchať (tzv. slávik). Iní majú vďaka ožarovaniu spálenú kožu až do krvi. Niektorí pacienti však vyzerajú, ako keby ani chorí neboli, pretože choroba je len v začiatku a liečba ich ešte toľko nezmáha. A je oveľa viac nepríjemných pohľadov na chorých ľudí, o ktorých sa veľmi ťažko hovorí.“

Pomáhať detským onkologickým pacientom

Sestrička Lenka sa v budúcnosti vidí - podľa môjho názoru na najťažšom oddelení, pretože túži pracovať na detskej onkológii. Keď som sa jej opýtala, prečo práve detská onkológia, však predsa je mamou a pohľad na choré deti ju s jej empatickou dušou bude možno zraňovať, odpovedala: „Lebo aj napriek tomu, že je to o ťažko chorých deťoch, všetko je to pozitívnejšie, ako pri dospelých. Naozaj. Je štatisticky dokázané a známe, že detskí onkológovia vedia vyliečiť 83 % z pomedzi onkologicky chorých detí, t.j. 83 detí zo 100. A to nie je málo!“

„Deti majú väčšiu šancu na vyliečenie, je šanca, že raz vyrastú, vyštudujú, založia si rodinu a splnia si svoje sny. Vidím v tejto práci veľký zmysel. Umožňuje nielen pracovať s deťmi, ale predovšetkým im pomáhať prekonať strach s nepoznaného, ktoré im ich choroba prináša. Táto práca nám sestrám dovoľuje smiať sa s nimi, no aj s nimi plakať, byť oporou ich rodičom a dávať im všetkým odvahu,“ tvrdí skúsená zdravotná sestra Lenka.

V závere som sa Lenky opýtala, čo so zvyšnými 17 % detičiek, ktoré sa vyliečiť nedokážu? Ako bude vnímať a ako zvládne pohľad na tieto detičky? Odpovedala: „Keď už im nebudeme vedieť pomôcť, budeme s nimi. Budeme robiť všetko pre to, aby netrpeli. Aby prežili ešte zopár pekných dní. A na konci, aby mohli odísť pokojne, v prítomnosti tých najbližších.“

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za rozhovor ďakujem Lenke, @oncology_nurse. Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať. 

Janka

Čítaj celý článok
materskemlieko
10. sep 2018 Čítané 366x

Dojčenie je tá najprirodzenejšia súčasť materstva. Vďaka dojčeniu dokážeme dieťa nasýtiť, upokojiť, pomáhame mu budovať imunitný systém, trávime s ním čas a budujeme to nezameniteľné puto medzi matkou a dieťaťom. 

Svetová zdravotnícka organizácia (alebo WHO, ak niekde uvidíte skratku)  odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov a potom popri zavádzaní prvých príkrmov dojčenie do 2 rokov dieťatka alebo dlhšie podľa toho ako to matke a dieťaťu vyhovuje.


Ak správne chápem, a verím, že nie som jediná, slovo príkrm neznamená hlavné jedlo. Príkrm je niečo, čo dodávame ako niečo nové. Postupne k už existujúcemu. Žiadne postupne vylúčenie dojčenia a jeho plne nahradenie tuhou stravou v prvých 2 rokoch.
Samozrejme chápem, že je potrebné sledovať aj potreby matky a náročnosť dieťaťa a upravovať si to podľa svojho životného štýlu, tempa a komfortu. Na váš život a to čo Vám vyhovuje Vám nikto poučku nenapíše.

Každá z nás má v tomto smere nejaký príbeh. Ako začala s dojčením, ako v ňom pokračovala a ako skončila.

Ja jeden príbeh tiež mám


Prešli sme si zatnutými zubami počas prvých týždňov bolestivého prisávania (veta - dojčenie nemá bolieť, niekde robíte chybu, ma hádam bolela viac ako samotné dojčenie, lebo nikde sa nepíše, že dojčenie nebolí ale až potom čo prejde tých prvých pár dni/týždňov kým sa to s drobcom naučíte a natrénujete), samovoľne vytekajúcim mliekom a mapami na posteli, bezsennými nocami, upchatým mliekovodom, prechodenými skorými rannými hodinami po byte, odstrekovaním kamenných prsníkov aby sa dieťa dokázalo prisať, bolestivým nalievaním ak som sa zdržala niekde mimo dlhšie ako 2 hodiny, dojčením na futbalku, priečne, vztyčne, horizontálne, po ležiačky, po chodiačky a od kedy je malý dostatočne mobilný aj rôznymi akrobatickými polohami počnúc tou v stoji na hlave.

Proste čo tu budem opisovať to, na čo sa žiadna prvorodička nepripraví ani keby prečítala milión kníh a článkov o dojčení. Môžem Vám povedať len to, že čokoľvek z toho stálo za to a dojčenie je vážne skvelé. Jediné, čo ale pri akejkoľvek pochybnosti zaručene funguje ako stále vravím, je dôvera v samú seba, svoje dieťa, kľud a podpora okolia.


Prvé príkrmy

Popíšem Vám ale detailnejšie naše prvé príkrmy. Tie ste, pevne verím nemali také isté. Aspoň nie všetky.

Akože to bolo? Čiže jednozložkové napríklad zemiačik, mrkvička, cvikla, špenát. Najprv sa hovorí zeleninu a potom ovocie, lebo keď si dieťa zvykne na sladké  tak nebude chcieť slané. Tak mi prosím niekto napíšte ako u vás chutí mrkva.... Potom dvojzložkové.... zemiačik+mrkvička, zemiačik + špenát a podobne, rôzne kašičky buď namočené večer pred spaním a ráno rozvarené a mixované alebo ste pohodlnejšie ako ja a proste si kúpite hotovú kašu pohánkovú, kukuričnú, ryžovú alebo ovsenú (tej kúpte viac, je najlepšia a hrozí, že ju drobčekovi zjete vy, ako to bolo u nás) a zalejete vodou, samozrejme biely rožtek do rúčky kvôli zavedeniu lepku a potom už pri prvých zúbkoch to ide, najprv nemixované len pučené uvarené jedlo, potom len pomiešané, postupne aj mäsko, ale pozor! Deťom sa výhradne kupuje to najlepšie a keďže ste jeho matka, tak sa konečne aj vám ujde kvalitné mäso, lebo ako ja vravím: „Ak to nedoješ, dojem ja a potom si to pri dojčení vypiješ!“



Pripravte sa ale na to, že skutočnosť, že naservírujete svojmu pokladu tú najzdravšiu alternatívu a vy si dáte burger s hranolkami, lebo “konečne”, nebude fungovať. Ak bude váš poklad podobný ako môj Mišo, jesť bio mrkvičku a vyberanú teľacinku nebude, bude chcieť tu smaženú hranolku z vášho taniera. Čím vnímavejšie dieťa máte, tým ťažšie ho presvedčíte, že na tanieri máte také isté len inak nakrájané.

Ešte môžte byť zástancom led weaning, čo je vlastne spôsob príkrmov, keď si dieťako samo vezme čo chce a zďaleka to nezačína hladkými kašami ale rovno uhorkou alebo jabĺčkom do ruky a nech si žužle, hryzká, ochutnáva. 



No a teraz true story begins…. Po týchto mojích opatrných pokusoch o zavádzanie príkrmu, keď som pred každým dňom strávila nejaký čas na internete prišli zlomy v mojom živote, kedy som si povedala, že to moje dieťa až také fajnové nebude. Začalo sa to tým, že sa postavil na nohy.



Začal objavovať svet a s tým všetko čo k tomu patrí


Možno ste aj vy počuli vety typu, že každý z nás jedol piesok a hlinu, že si tak dieťa buduje imunitu a podobne. Som za. Všetkými desiatimi. Veď moje dieťa predsa nie je z cukru, no keď cmuľal všetky kamienky naokolo, nadšená som z toho nebola.  Jednak si polámal zúbky a tí, čo bývate na sídliskách, kde je viac psov ako detí, viete čo tam tie psy robia a nie všetko čo vyzerá ako kamienok aj kamienok skutočne je. Tak sme na nejaký čas obmedzili pobyt vonku  iba na balkón. Po čase nás to ale omrzelo a tak som si povedala, veď na ihrisku je bezpečne, tam môžme ísť. Kamienky a piesok sú, ale  psíčkari tam nechodia. No ale verte mi či nie, na tom ihrisku si to hovno na môje zvedavé batoľa počkalo. Mačacie. A bohužial som si to všimla až v momente keď si z neho s chuťou odhryzol. V tomto momente sa začala moja menšia averzia voči detským ihriskám.

Ďalším miľníkom v strave môjho syna bolo malé hrozienko


Raz nastal čas, keď som si ráno povedala, malý už chodí, nemusím za ním beháť hneď skoro ráno ako zlezie z postele. Asi po 15 minútach za mnou došiel môj manžel s roztraseným hlasom, že: „ Povedz, že je toto hrozienko!“ Milí moji, nebolo.
Môj šikovný chlapček našiel na zemi nacicaného odpadnutého kliešťa, ktorý sa vtipkár, neviem kde schovával na tele nášho vyčesaného krátkosrstého psa, a podal ho z úst  manželovi s výrazom, že mu nechutí.  Vďaka bohu za to, že to dieťa ešte v tom čase nemalo veľa zubov a nedokázalo ho požuť "lepšie" .



Posledným mementom, ktoré sa mi vrylo hlboko do pamäte bolo, keď mi môj muž hovorí, že malý má niečo v puse. A ja že jasné, veď som mu dávala chlieb. No ani tentokrát to nebol chlieb. Asi 5 minút dozadu sme otvorili povalu a z nej vypadlo na zem niečo, čo si zase všimol len  naš Kolombo a to zase... chválabohu...LEN.... mrtvá vysušená osa. Neznášam hmyz a bojím sa ho. Ale v tom momente som zistila, že môj muž sa toho bojí viac ako ja :D lebo kým som ja s trasúcimi kolenami vyberala po kúskoch rozžutú osu z tých malých ústočiek... najprv žihadlo, potom bruško, kde som videla aj vnútornosti toho úbohého hmyzu  a nakoniec aj hlavu s tykadlami – tú vidím dodnes.... môj pán tvorstva nad nami stál a lamentoval čo všetko sa malému mohlo stať a že si mám švihnúť a že prečo mu to nevyberiem rýchlejšie.... 
Viete si predstaviť to pobavenie v hlase lekára, keď som volala na pohotovosť, či malému niečo nehrozí?


Tak milé mamičky, ak by ste mali v budúcnosti podobnú skúsenosť, všetko bolo v poriadku. Vraj keď je osa vysušená aj jed by mal byť. 
Musím ale uznať, že napriek zadržiavanému smiechu, ktorý som cez ten telefón cítila v hlase zdravotníka, sa snažil zachovať a odpovedať veľmi profesionálne a trpezlivo. Snáď to bol tej noci najhorší prípad na detskej pohotovosti. Ešte dodám maličkosť. Malý po tomto “dezerte” vysmädol, takže sa mi kolená roztriasli 2x keď som si predstavila, čo pred chvíľou jedol a že chce ísť teraz na moje prso.

Časom sme ochutnali ešte nejaké bobuľky a listy z okrásných stromov a kríkov na sídlisku, nechápem aký inteligent toto vysádza do sídlisk, kde je predpoklad väčšieho výskytu rodín s deťmi,  ale s úľavou Vám môžem povedať, že postupné ochutnávanie všetkého naokolo  v 2 rokoch pomaly končí.

Želám vaším drobčekom šťastné a zdravé detstvo a Vám pevné nervy!

Donadojčenia!

Zdroj fotiek: pixabay.com, vlastný archív autorky

Čítaj celý článok
laurinka2012
4. sep 2018 Čítané 6429x vybrali sme

Čítam jej blog... Je takmer polnoc a ja si uvedomujem, koľko nám táto žena zanechala.

Dlho som premýšľala, či tento článok napíšem. Myslím si, že by bola škoda, keby sa na túto osobnosť zabudlo a keby sa nevyzdvihla všetka tá osveta a pohľad na chorobu priamo z prvej rady, ktorý nám Danka, alias "Bubena" ponúkala.

Priznám sa, nečítam blogy často, ale Dankin príbeh obsiahnutý v každodenných statusoch hltám. A tak tu sedím, prezerám 50-stranový príbeh a behá mi mráz po chrbte.

Nemám v úmysle písať nič smutné, nechcem sa venovať priebehu Dankinej choroby. Chcem vyzdvihnúť jej osobnosť, jej bojovnosť, jej nadhľad a zvlášť chcem oživiť dôvody, prečo Danka blogovala do poslednej chvíle a prečo nám denne servírovala veci, o ktorých máloktorý chorý tak otvorene hovorí.

Bubena sa skrz svoje príspevky nechcela sťažovať, či upútavať na seba a svoju rodinu pozornosť. Čo neznášala a najmenej chcela bola ľútosť. Dennodenným prispievaním na svoj blog nám chcela len pripomenúť, aký je život krehký a ako si ho máme užívať, pretože sa na všetko pozerala z opačnej strany a vedela oceniť jeho hodnotu. Často však jej vyjadrenia vyvolávali búrlivé diskusie, mala aj pár odporcov, ktorí jej vyčítali otvorenosť a sarkazmus smerovaný k svojmu zdravotnému stavu. No aj napriek všetkému sa nikdy nebála podať všetko tak, ako to v skutočnosti bolo. Po istom čase sa vyjadrila: „Vidím, že moje písanie splnilo účel, že choré ženy spomedzi nás začali prosiť o pomoc, hovoriť o svojich pocitoch a že sa na koníkovi rozbehla pomoc voči ľuďom, ktorí to sami nezvládajú.“

Po smrti Danky administrátori uvažovali o zmazaní jej blogu, pretože taký je bežný postup. Pod prosbami a nátlakom užívateliek tak nakoniec neurobili, pretože blog mal splniť aj ďalšiu významnú úlohu. Danka si želala, aby si jej príspevky raz prečítala jej dcérka Melody. Svoj „verejný denník“ písala aj kvôli nej a v prípade, že svoj boj nezvládne si želala, aby Melody pochopila, prečo sa jej maminka nemohla naplno venovať a chcela, aby navždy vedela, ako ju nekonečne milovala.

Ďakujem administrátorom, že blog nezmazali. Zrušili by tým veľkú hodnotu, ktorú nám Danka – BUBENA chcela zanechať. Zničilo by sa tak vzácne, trojročné posolstvo plné lásky, túžby, bolesti, vízií a nádeje.

Na záver si Danku dovolím citovať, dovolím si skopírovať odkaz pre Melody. Bol to jej posledný odkaz pre dcérku: „Melody, mama Ti sľubuje, že ma nič na tomto svete nezlomí a každý rok odo mňa dostaneš tortičku.“

...o 6 dní po napísaní tohto odkazu Danka svoju púť skončila...

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať. 

Janka

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
23. aug 2018 Čítané 1247x vybrali sme

Tento mesiac som mala v pláne písať článok na ťažkú tému. Ale išlo mi to ťažko. Nechcem nikoho provokovať, ale chystáme sa na dovolenku. Som vďačná. Pociťujem šťastie. A tak by som chcela o tom.

Stretávam sa s mnohými ľuďmi. Mnohí z nich sa veľa sťažujú. Na prácu. Rodinu. Politickú situáciu. Zlé cesty. Priveľké teplo. Alebo naopak na obrovskú zimu. Nedostatok času. Málo peňazí. Veľa starostí.

Stretávam ľudí, ktorí sa stále za niečím ženú. Za upratanejším bytom. Za väčším domom. Lepšou pozíciou v práci. Vyšším zárobkom. Za „lepším“ vzťahom. Postavou, s ktorou by boli spokojní.

Títo ľudia majú z môjho pohľadu niečo spoločné. Niečo ako nespokojnosť. Vnútorný nepokoj.

Sťažovať sa je jednoduché. Zložitejšie je sa z tej zóny dostať. S niektorými vecami sa zmieriť a ten pokoj nájsť. Je predsa zbytočné mrhať energiou na niečo, čo nemôžem zmeniť. Veď je toľko skvelých vecí, na ktoré tú energiu môžeme použiť. A ak to zmeniť môžem, tak hurá do toho! Sťažovanie totižto nevedie nikam. Možno sa niekomu uľaví, ale vec sa nezmení. A navyše, frflanie nikomu naokolo náladu nezlepší.

Stále sa za niečím hnať je naopak extrémne náročné. Fyzicky aj psychicky. Pretože málokedy sa tam, kam chceme, aj dostaneme. Vždy bude niečo „viac“. Niečo nové. Ale čo ak to, čo máme, je už maximum toho, čo dokážeme dosiahnuť? Čo ak sa príliš zameriame na hypotetickú budúcnosť a našu skutočnú a krásnu prítomnosť si zabudneme uvedomiť?

Zastavme sa. Naozaj. Skúsme sa na chvíľu zastaviť. Nesťažovať sa. Nehnať sa. Len si užívať prítomnosť. Uvidíme ako sa na nás manžel pozerá. Budeme počuť ako nám dieťa hovorí: "Ľúbim ťa, mami". Uvedomíme si, ako nám je dobre a pohodlne na našom gauči. A vôbec, ako krásne je na svete. Aké šťastie máme, že žijeme, kde žijeme. Že pri sebe niekoho máme. Že vieme čítať. Môžeme dýchať. Smiať sa. Aké šťastie máme, že SME.

U nás doma to dnes vyzerá takto:

Ale viete čo? Nech. Mojej dcére som pri zaspávaní hrala na hudobnom nástroji. Oddýchla som si. A ona mi vyznala lásku. Muž mi podal chlieb s Nutellou a mliekom. A pozrieme si spolu seriál. Ľúbi ma. Máme doma extrémny neporiadok, obrovské teplo, málo miesta, priveľa kníh, nezložené prádlo, málokedy navarené, financií tiež nie je nazvyš. Ale máme aj veľa lásky, smiechu, strechu nad hlavou.

A ja som vďačná. Za všetko, čo mám aj nemám. A som šťastná. Naučila som sa, že šťastie nenájdeme vonku. Neprichádza s peniazmi, majetkami, s naleštenou kuchynskou linkou. Netreba sa za ničím hnať. Stačí sa pozrieť okolo seba a hlavne do seba. To šťastie totiž prichádza zvnútra. Je v nás... 

Maťa

Čítaj celý článok
laurinka2012
15. aug 2018 Čítané 1323x vybrali sme

Najlepšie sa učíme chápať protikladmi. Keď sme zdraví, nevnímame akú silnú hodnotu zdravie má. Všetko si začneme uvedomovať až pri jeho protiklade – chorobe. A tak to bolo aj u nás...

Môjmu otcovi bola diagnostikovaná GBM.

GBM, tzv. glioblastóm je nádor, ktorý vzniká z gliových buniek. Je to najzhubnejší typ nádorov mozgu, ktorý veľmi rýchlo dorastá veľkých rozmerov. Liečba glioblastómu je veľmi komplikovaná. Rakovinové bunky totiž veľmi agresívne prerastajú medzi zdravé bunky a šíria sa nepravidelne všetkými smermi. V dôsledku nepravidelnosti a neohraničenosti sa nedá nádor stopercentne vyoperovať. Navyše nádor dokáže veľmi úspešne vzdorovať chemoterapii a ožarovaniu.


Nebudem opisovať priebeh choroby, ani bolesť a strach ktorú sme prežívali a prežívame dodnes, pretože si myslím, že to si vie sám v sebe predstaviť snáď každý. Chcem sa zmieniť o niečom inom, a to o možnosti, ktorá nám umožňuje predlžovať život nášho otca o mesiace. Znie to kruto, ale áno, u nás sa život od istého času počíta na mesiace.

Zosypali sme sa. Zosypal sa aj on, pretože takáto diagnóza skolí aj toho najsilnejšieho muža. Každý chce predsa žiť! V hlavách nám neustále kolovali otázky: ako to zvládnuť, ako sa odraziť od dna, čakať, či bojovať?!

S touto diagnózou nemáte príliš veľa možností, zvlášť v našej krajine. Okrem tradičnej liečby ako je operácia, chemoterapia a rádioterapia Vám viac možností lekári neponúknu. Oznámia Vám, že ste už všetko „dostali“ a „viac robiť nemôžu“.

Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá a presne toto sme robili aj my.

Vďaka Bohu za správnych ľudí okolo seba, za silu internetu a sociálnych sietí vďaka ktorým sme sa dostali pred správne dvere kde pochopili, že sa neuspokojíme s obyčajnou liečbou, ktorú nám slovenské zdravotníctvo ponúka. Ľudský pán doktor z pražskej kliniky pochopil, že hľadáme akúsi pomyselnú poistku, niečo, čo umožní diagnózu oddialiť alebo jej pomôže zmiznúť do nenávratna. Pochopil, že sa nevzdávame a chceme žiť.  A tak sme sa dostali k prístroju, ktorý otcovi robí spoločníka 24 hodín denne a ktorý podomácky voláme „bzučiak“. Aby si čitateľ vedel aspoň z časti bzučiak predstaviť, laicky opíšeme jeho fungovanie. Otec nosí prístroj v batohu na chrbte, ktorý funguje na princípe bzučania, čím do miesta nádoru generuje liečivé TTF pole. V blízkosti miesta nádoru sú nalepené diódy, prostredníctvom ktorých „bzučiak“ dané pole vysiela. Spomínané diódy sa každé 3 - 4 dni prelepujú. 

Dostávame sa ku koreňu veci. Skutočnosťou je, že sa pozná liečba GBM avšak iróniou je, že na Slovensku tento prístroj majú len dvaja pacienti. Áno, je to žalostný a mizivý počet, pri každoročne vzrastajúcom počte o 150 nových pacientov na túto diagnózu. Pýtate sa, prečo len dvaja, kde je chyba? Azda v malej osvete? Nezáujmu zo strany lekárov? Nie. Koreň problému spočíva v nákladoch spojených s touto formou liečby, pretože bzučiak našu rodinu mesačne stojí neskutočných 21 000 eur!

Preto sa pýtam:

Takúto hodnotu má život môjho otca?

Prečo sa u nás o tejto liečbe a možnosti v ďalší plnohodnotný život pacientov s GBM mlčí?

Prečo ani lekári nemajú záujem sa o bzučiakovi dozvedieť viac?

Prečo sa u nás zatvárajú dvere novým možnostiam liečby?

Prečo nás zdravotný systém nie je otvorený pomôcť pacientom, ktorí pomoc potrebujú a nechá zadlžiť rodinu pacientov?

Prečo je táto možnosť liečby dostupná pár kilometrov od našich hraníc a vykazuje pozitívne výsledky?

Kedy sa bzučiak stane dostupný pre každého kto ho potrebuje?

Až ochorie niekto z „horných radov“?

Skúšame, snažíme sa. Predlžujeme život otca na vlastné náklady, pretože život len jeden a ocko naň nedostane opravný termín.


„Veríme v silu sociálnych sietí a dúfame, že si to prečíta niekto kompetentný a že mi konečne v tomto štáte niekto dá odpoveď na otázku: AKÚ CENU MÁ ĽUDSKY ŽIVOT“?

Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za jeho poskytnutie ďakujem užívateľke @mery69. Pevne verím, že splní svoju funkciu.

Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať.  

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
25. júl 2018 Čítané 4580x vybrali sme

„To je ten... Veď vieš... Ten, čo chodí k psychológovi...“ Veľavýznamné zaťukanie prstom na čelo, poprípade krúženie prstom pri hlave. 

Ťuki ťuki. Šiši. Psycho. Cvok. Na hlavu. Špliecha mu na maják. Pomätený. Šialený. Blázon.

Podobných reakcií a hanlivých označení som už počula mnoho. Je to pre mňa vždy zarážajúce. Nepoznám ochorenie, ktoré by sa človek hanbil odkonzultovať s odborníkom. Pri ktorom by sa snažil naopak tej návšteve vyhnúť. Aby si na neho ľudia neukazovali prstom. Aby si o ňom nešuškali. Aby ho neodsúdili. Aby ho „neonálepkovali“.

Je na hlavu. Blázon. Kde berieme dojem, že takto niekoho môžeme označiť? A ako si dovolí niekto druhý takto označiť nás?

Vari je blázon ten, čo miloval, sklamal sa a teraz priveľmi smúti?

Alebo ten, ktorého prekvapila ťažká životná situácia a nevie čo s ňou?

Alebo snáď niekto, kto má obrovský, nevysvetliteľný strach?

Ten, kto zažil traumu a jej následky si nesie ďalej životom?

Niekto, komu správne nefunguje mozog a sťažuje mu to každodenný život?

Alebo ten, na koho je toho všetkého v dnešnej uponáhľanej dobe priveľa?

Či to je niekto, kto skrátka „len“ veľa pracuje?

Kto má rád poriadok? Chová príliš veľa mačiek?

Alebo mamička, ktorej hormóny začali riadiť život?

Niekto, kto prepadol návyku, ohrozuje najmä seba a stráca pôdu pod nohami?

Človek, ktorý na chvíľu prestane veriť, že žiť je krásne?

Každý kto má rád niečo iné ako my? Tancuje inak ako my? Behá po daždi?

Je to náš sused? Kamarát? Sestra? Brat? Sme to my? Buď nikto alebo všetci.

Vôbec sa od seba totižto nelíšime. Sme rovnakí. Pokiaľ nezachádzam do extrémov, zažívame podobné veci. Situácie. Míľniky. Každý ich však prežívame inak. Reagujeme inak. Môže za to genetika. Skúsenosti. Individuálne rozdiely.  

Ako keď sme v obchode a niekto si kýchne. U niekoho sa nezmení nič. Niekto odíde s nádchou a nádcha ňou aj zostane. U iného prejde do chrípky. A ďalší si to odleží so zápalom pľúc.

Tak isto je to aj s duševnými ochoreniami. Niekto ochorie, iný nie. Niekto sa o tom potrebuje porozprávať, iný nie. Niekto to zvláda lepšie, druhý horšie. A tak je to v poriadku. Životne aj štatisticky.

Každý sme nejaký. A či už sa ako blázon cítime alebo nie, voľba je vždy na nás. Na nikom inom. Nenechajte o tom nikdy rozhodnúť nikoho iného. Za choroby nemôžeme. Nie sme našimi chorobami. Sme ľudia. Nezabúdajme na to. Neukazujme na seba prstom. Nenálepkujme sa. Uvádzajme veci na pravú mieru. Pomáhajme si. 

A hlavne, prosím vás, hovorme o tomto! Je to životne dôležité.

Maťa

Čítaj celý článok
mickazebra AMBASÁDORKA
23. jún 2018 Čítané 1745x vybrali sme

Chodíme na manikúru. Na pedikúru. Ku kaderníčke. Na masáž. Cvičiť. K zubárovi. Očnému lekárovi. A ku všelijakým iným. Staráme sa o svoj vonkajšok. O fyzickú stránku. Preventívne. Kvôli kráse. Alebo keď máme nejaký problém.

Ale čo naše vnútro? Staráme sa aj o svoje vnútro? Mnohokrát si myslíme, že áno. Že pokiaľ ide o vnútro, tak to zvládneme aj sami. A pritom tiež existuje niekto, kto nám s tým vie pomôcť. Či už preventívne alebo keď sa niečo deje.  

Navštíviť psychológa je úplne bežné. Normálne.

Navštíviť psychológa nie je hanba.

Navštíviť psychológa je niekedy potrebné. Niekedy nevyhnutné.

Návšteva u psychológa nie je strašiak.

Najprv si psychológa treba vybrať. Možno sa to nepodarí na prvýkrát. S psychológom totiž vytvárame vzťah. Založený na rešpekte, dôvere. Vzťah bezpečný, so spoločným cieľom. Vytvoriť taký vzťah, a nájsť človeka, s ktorým ho chceme vytvoriť, nie je jednoduché ani v živote. Nie je preto nič zlé na tom, ak to s prvým nevyjde. Treba hľadať ďalej a to spojenie príde.

Prvé stretnutie je rozhovor. A v podstate aj každé ďalšie. Prídete a rozprávate. O vás. Partnerovi. Priateľoch. Nepriateľoch. Situáciách. O čom chcete. A niekedy aj o tom, o čom nechcete. Nie je sa čoho báť. Psychológ sa vám stane sprievodcom.

Možno si poplačete. Budete sa smiať. Hnevať sa. Možno sa trochu viac spoznáte. Prekvapíte sa. A pozriete sa na veci z iného uhlu. Je možné, že si oddýchnete, zregenerujete sa a naberiete nový vietor. Smer. Možno si po prvom stretnutí poviete, že to nemalo zmysel. Ale možno sa vám uľaví a budete sa cítiť aspoň o miligram lepšie a ľahšie a zbadáte svetielko nádeje v tme. 

A to za to stojí, nie?

Maťa

Čítaj celý článok
bally
8. jún 2018 Čítané 103x

Po roku je opäť späť! Slzenie, svrbenie, kýchanie. Každú jar začína tento kolobeh znova a znova. Senná nádcha dokáže vášmu drobcovi nielen znepríjemniť pobyt vonku, ale aj narušiť vaše rodinné plány. Tento nepríjemný spoločník trápi už viac ako 30 % ľudí a z roka na rok ich pribúda. Užívanie liekov počas sezóny je alfou a omegou, no pri liekoch to rozhodne nekončí. Ako by mala vyzerať peľová sezóna, pokiaľ máte doma alergika?

Čo je to senná nádcha?

Alergia je neprimeraná reakcia nášho tela na látky, na ktoré by za normálnych okolností reagovať nemalo. V prípade sennej nádchy ide o peľ z rastlín, teda drobné zrniečka, vďaka ktorým sa rastliny rozmnožujú. Peľ voľným okom nemožno vidieť, no najmä počas jari je ho vo vzduchu viac než dosť a vďaka vetru sa dokáže dostať do vzdialenosti aj niekoľkých kilometrov.

Niektorých alergikov vytrápi senná nádcha len pár týždňov, iní majú ťažkosti od jari až do neskorej jesene. Závisí to predovšetkým od toho, na aký druh peľu sú alergickí. Typické pre sennú nádchu je svrbenie, kýchanie, výtok či upchatie nosa v dôsledku opuchu sliznice. Alergici často trpia aj zápalom spojiviek, čo vyvoláva svrbenie, slzenie, začervenanie až opuch očí, či svrbením uší a podnebia v ústach. Neľakajte sa migrény, bolesti kĺbov, tráviacich ťažkostí, celkovej slabosti alebo únavy, aj tieto príznaky môžu pokojne súvisieť so sennou nádchou.

Ako ju odhaliť?

Pri podozrení na sennú nádchu by ste mali čo najskôr navštíviť detského alergológa. Zaujímať ho budú všetky neprimerané reakcie, ktoré ste na dieťati spozorovali, a to nielen v prípade peľu, ale aj napríklad pri kontakte s potravinami či domácimi miláčikmi. Nemenej dôležitý je tiež výskyt alergií v rodine. Pokiaľ je jeden z rodičov alergik, predpoklad, že ním bude aj dieťa, je vyšší.

Po základnom vyšetrení dieťaťa a vstupnom rozhovore s rodičom môže lekár pristúpiť k najčastejšej vyšetrovacej metóde, ku kožným testom. Ide o trochu nepríjemné vyšetrenie, z ktorého mávajú deti strach, no nie je to nič bolestivé. Alergológ nanesie na vnútornú stranu predlaktí niekoľko kvapiek, ktoré obsahujú rozličné alergény. Teda jedna kvapka môže obsahovať napríklad brezu, iná liesku a podobne. Následne do každej jednej kvapky urobí lekár drobunký vpich. Nejde o hlboký zásah, skôr len jemné povrchové narušenie kože, aby sa dosiahla potrebná alergická reakcia. Potom si s drobcom už len počkáte v čakárni cca 15 až 20 minút. Po uplynutí tohto času odčíta lekár prípadnú alergickú reakciu. Ak na mieste, kde naniesol kvapku s alergénom, nie je na koži nič, znamená to negatívny výsledok, teda že dieťa nie je alergické. Pokiaľ je však koža červená, prípadne miesto napuchne (nejde o veľký opuch, skôr akoby štípanec od komára), výsledok je pozitívny a lekár si zmeria veľkosť tohto miesta, aby dokázal vyhodnotiť stupeň alergickej reakcie. Na základe týchto kožných testov vás bude lekár informovať o tom, na ktoré konkrétne rastliny je vaše dieťa alergické a odporučí vám následné opatrenia a liečbu.

Pozor na neliečenú alergiu!

Základom životného štýlu každého alergika je predovšetkým liečba, ktorú treba užívať presne podľa pokynov lekára. Ak máte pocit, že lieky vášmu drobcovi nerobia dobre alebo mu nepomáhajú, nevysádzajte mu ich svojvoľne. Poraďte sa s lekárom, ako v liečbe pokračovať a či mu nepredpísať iné lieky, ktoré by jeho potrebám vyhovovali viac. Nie je horšia kombinácia ako neliečená alergia a nadmerné vystavovanie sa alergénom. Môžete tak vašej ratolesti dopomôcť k ťažšej forme alergie, k ďalším pridruženým alergiám alebo v tom horšom prípade aj k astme.

15 tipov ako pomôcť vášmu malému alergikovi prežiť sezónu

  1. Dodržiavajte lekárom predpísanú liečbu pravidelne každý deň počas celej sezóny.
  2. Poznačte si všetky rastliny, ktoré vám v súvislosti s pozitívnym výsledkom kožného testu, povie váš alergológ. Tieto údaje budú mimoriadne dôležité pre lepšie zvládnutie peľovej sezóny vášho dieťaťa.
  3. Sledujte pravidelne peľové správy, aby ste vedeli, aká koncentrácia peľu tej ktorej rastliny sa nachádza vo vašom okolí. Zamerajte sa samozrejme len na tie pele, ktoré spôsobujú vášmu drobcovi problémy. Aktuálnu peľovú situáciu za daný týždeň môžete sledovať tu, prípadne si ju môžete vyhľadať podľa bydliska a konkrétnych peľových alergénov tu.
  4. Nie je v našich silách vyhnúť sa kontaktu s alergénom úplne, no je mimoriadne dôležité eliminovať ho na minimum. Prispôsobujte preto svoj pobyt vonku aj koncentrácii peľu, ktoré vyvolávajú ťažkosti u vášho dieťaťa. Ako sa vraví, nie je alergén, nie je ani alergia.
  5. Alergikom sa odporúča chodiť počas peľovej sezóny von najmä po daždi, kedy je koncentrácia peľov v ovzduší nižšia. Naopak najnevhodnejší čas na prechádzky je suchý a veterný deň.
  6. Po návrate zvonku treba zo seba zmyť všetok peľ – umyť si tvár, vlasy, aj prezliecť si oblečenie.
  7. Pokiaľ máte v pláne športovať na čerstvom vzduchu, dbajte na to, aby drobec dýchal nosom, nie ústami. Nos zachytí veľké množstvo peľu, ktoré sa tak nedostane do dolných dýchacích ciest.
  8. Dieťa by vonku malo nosiť slnečné okuliare.
  9. Pozor na sušenie bielizne, ktoré môže byť tiež zdrojom množstva peľu. Počas peľovej sezóny je preto lepšie sušiť bielizeň vo vnútri.
  10. Oddeliť vzduch vonku a vo vnútri je prakticky nemožné, preto počas sezóny dbajte na zvýšenú čistotu u vás doma, častejšie utierajte prach, umývajte podlahy, či vymieňajte posteľnú bielizeň.
  11. Vetrajte najmä po daždi a zaobstarajte si sieťky na okná, ktoré môžu zachytiť značné množstvo peľu. Na ochladenie vzduchu je pre alergikov vhodnejšie použiť klimatizáciu.
  12. Možno patríte medzi tých, čo milujú útulné bývanie so záclonami, závesmi, kobercami, ... Počas peľovej sezóny by ste sa s nimi mali rozlúčiť, a to platí aj pre vášho malého alergika a jeho posteľ plnú plyšových hračiek. Vždy sa riaďte pravidlom: Lapače peľu musia ísť preč!
  13. Pozor na dráždivé čistiace a dezinfekčné prostriedky, voňavky, osviežovače vzduchu či cigaretový dym, ktoré môžu už tak podráždené sliznice ešte väčšmi vydráždiť.
  14. Aj srsť vašich domácich miláčikov môže byť lapačom peľu. Pokiaľ máte doma psíka, v žiadnom prípade mu nedovoľte chodiť do detskej izby. Najideálnejšie je nechať ho vonku úplne, pokiaľ teda bývate v dome a je na to zvyknutý. Ak bývate v byte, budete musieť svojho miláčika kúpať po každej prechádzke.
  15. Dovolenka nie je samozrejmosťou u každého. Pokiaľ sa však rozhodujete medzi zimnou a letnou dovolenkou, horskou turistikou a pobytom pri mori, pri alergikoch je more jednoznačnou voľbou. Morský vzduch má totiž priaznivý účinok na dýchacie cesty a určite nehrozí, že by sa tam váš drobec stretol so svojim protivníkom, takže dovolenku si aj on užije naplno.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alergia

https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102007126

http://www.alergia.sk/index.php

http://www.alergia.sk/pelove-spravodajstvo/verejnost/aktualne

http://www.ciaa.sk/clanky/sezonna-alergicka-pelova-nadcha

Čítaj celý článok
bally
31. máj 2018 Čítané 169x

“Natriem sa potom pri vode, alebo to nejako vydržím. Hlavne, že deti som nakrémovala,” pomyslíte si v zhone medzi dverami a už vyrážate na kúpalisko. Možno tentokrát budete mať šťastie a nevrátite sa domov so spálenou pokožkou, no červená a bolestivá pokožka nie je jediná nepríjemnosť, ktorá vám pri takomto pobyte na slnku hrozí. Ako docieliť krásnu opálenú pokožku a nehazardovať pritom so svojim zdravím?

Slnečné lúče nie sú len našim nepriateľom. Práve naopak, vďaka nim získava naše telo vitamín D, ktorý nám pomáha lepšie vstrebať a využiť dôležité látky ako vápnik či fosfor. Zároveň podporuje našu imunitu a pridáva nám na lepšej psychickej pohode. Všetko má ale svoje hranice, a pokiaľ sa vystavujeme slnku neprimerane často a dlho, môžeme si dokonca uškodiť.

Čo je to UVA a UVB?

Súčasťou slnečných lúčov je tzv. ultrafialové (UV) žiarenie, ktoré voľným okom nevidíme. Rozlišujeme dva typy takéhoto žiarenia, a to UVA a UVB, pred ktorými sa zvykneme chrániť práve použitím opaľovacích prípravkov. Kým UVA žiarenie preniká hlboko do pokožky a spôsobuje jej starnutie, rakovinu kože a iné závažné chronické ochorenia, UVB žiarenie sa dostáva len do povrchových vrstiev kože a má na svedomí spálenie pokožky či vznik pigmentových škvŕn.

Ako si vybrať z množstva opaľovacích prípravkov?

Či už pri kúpe opaľovacieho prípravku pozeráte na značku, cenu alebo sa rozhodujete medzi krémom a sprejom, v jednom by ste kompromisy robiť nemali. Ochranný faktor (SPF) je predsa dôvodom, prečo si opaľovací prípravok kupujete. V opačnom prípade by vám stačilo obyčajné telové mlieko. Čo je to vlastne ten SPF? V zásade platí, že čím vyššie číslo SPF je uvedené na obale opaľovacieho prípravku, tým vyššiu ochranu pred UV žiarením vám poskytne. Žiadny z nich nezabráni vplyvu UV žiarenia na pokožku úplne, preto aj s ochranným faktorom 50 môžete docieliť opálenie.  

Leto teda vždy začnite s najvyšším ochranným faktorom 50. Keď už bude mať vaša pokožka jemný nádych bronzu, môžete siahnuť po nižšom faktore, a ten zase po pár dňoch znížiť. Dôležité je zabrániť nárazovému spáleniu pokožky. Takýmto postupným znižovaním SPF faktora docielite zdravšie opálenie, ktoré vám aj dlhšie vydrží.

Návod na chytanie bronzu nie je samozrejme rovnaký pre každého. Inak sa dokážu spáliť ľudia s bledou a inak s tmavšou pokožkou. Prihliadajte preto vždy aj na svoje osobné skúsenosti. Pokiaľ sa spálite vždy, keď sa čo i len na chvíľu zdržíte na slnku, vyhýbajte sa opaľovaniu úplne a pri pobyte vonku sa chráňte prípravkami s najvyšším SPF. Pokiaľ máte svetlú pokožku a spáleniu sa nevyhnete len občas, dbajte na postupné znižovanie SPF počas leta a nesnažte sa dokonale opáliť hneď v prvý prázdninový týždeň. Naopak pokiaľ je vaša pokožka tmavšia a spálenie od slnka vám nič nehovorí, môžete v obchodoch siahnuť po prípravkoch s nižším ochranným faktorom. Pod SPF 15 ale rozhodne nechoďte. S deťmi pri pobyte na slnku neexperimentujte, detské opaľovacie prípravky s SPF 50 majte po ruke počas celého leta.

10 tipov pre bezpečné opaľovanie

  1. Vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku medzi 11:00 a 17:00 hodinou, kedy je slnečné žiarenie najintenzívnejšie.
  2. Chráňte sa opaľovacími prípravkami aj v tieni či počas zamračených letných dní. To, že na vašu pokožku nedopadá priamo slnečné svetlo, neznamená, že do nej nepreniká aj UV žiarenie. Spáliť sa môžete pokojne aj v tieni.
  3. Dávajte pozor na odrazené slnečné lúče od vodnej hladiny, piesku, betónu a iných povrchov. UV žiarenie sa tak intenzívnejšie dostáva na citlivé miesta, akým je napríklad brada.
  4. Aby ste docielili maximálnu ochranu, natrite si pokožku nepriehľadnou vrstvou opaľovacieho prípravku. Pokiaľ ho totiž rozotriete dostratena, znížite účinok opaľovacieho prípravku až o 50 %.
  5. Opaľovací prípravok nanášajte na celé telo, nielen na partie, ktoré nie sú prekryté odevom. Nezabúdajte pritom na uši, chodidlá, či cestičku vo vlasoch.
  6. Natrite sa opaľovacím prípravkom aspoň 30 minút pred plánovaným pobytom na slnku.
  7. Natieranie opakujte každé 2 hodiny. Pokiaľ sa vám ochranný prípravok zmyje, napríklad pri plávaní, natrite sa aj skôr.
  8. Pri športovaní a plávaní je vhodné siahnuť po prípravkoch, ktoré sú odolné voči potu a vode a pokožka je tak chránená bez toho, aby ste sa museli každú chvíľu natierať.
  9. Pokiaľ ste zvyknutá líčiť sa aj počas leta, poobzerajte sa v obchodoch po make-upe s UV ochranou.
  10. Po opaľovaní nezabudnite dopriať vašej pokožke patričnú regeneráciu. Dajte si letnú sprchu a ošetrite si pokožku celého tela špeciálnymi prípravkami po opaľovaní, ktoré ju upokoja a hydratujú.

Letný outfit bez kompromisov

Počas horúcich letných dní je dôležité nielen dobre vyzerať, ale sa tiež chrániť. Preto, keď budete stáť najbližšie pred otvoreným šatníkom a premýšľať, čo si dnes obliecť, myslite na to, že je lepšie siahnuť po tmavom a voľnom polyestere ako po svetlej a priliehavej bavlne. Tmavé a husto tkané materiály totiž absorbujú ultrafialové svetlo lepšie než jemné a svetlé tkaniny. Dôležitou súčasťou vášho outfitu by mal byť klobúk, ktorý ochráni nielen pokožku hlavy, ale aj vlasy. A v neposlednom rade myslite na svoj zrak. Kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom rozhodne nenahradia tie lacné s tmavými sklami bez ochrany. Práve naopak, môžu vám zrak nenávratne poškodiť.      

Zdroje:

https://health.howstuffworks.com/skin-care/beauty/sun-care/10-ways-to-protect-skin-from-sun-damage1.htm

https://www.independent.ie/life/health-wellbeing/15-ways-to-summerproof-your-skin-31264279.html

http://www.swissnatural.sk/zdrave-opalovanie-v-tehotenstve-spalenie-koze-slnkom/

http://www.pluska.sk/zena/zdravie/zdrave-opalovanie-mame-vas-10-rad-od-lekara.html

Čítaj celý článok
bally
28. máj 2018 Čítané 119x

“Prečo by som si mala vyšetrovať prsia pravidelne? Veď vidím, že tam nemám žiadnu hrčku. A vôbec, na čo mám potom lekára?” pomyslí si nejedna z nás, keď príde reč na samovyšetrenie prsníkov. Každodenný harmonogram máme natoľko nabitý povinnosťami, že nám príde priam nemožné, zaradiť doň akúkoľvek ďalšiu úlohu. Na zdravom poprsí by nám pritom malo záležať viac ako na dokonalej manikúre či hladkých, oholených nohách.

Rakovina prsníka je v rebríčku onkologických ochorení na treťom mieste. Nejedna pacientka, ktorej táto choroba obrátila život naruby, by si priala vrátiť čas a obetovať pár minút prevencii. Zabrániť hrčke v prsníku nie je v našich silách, no čím skôr ju odhalíme, tým väčšie sú naše šance na víťazstvo v boji s touto zákernou chorobou.

Kedy začať so samovyšetrením prsníkov?

Po dovŕšení 18 rokov by sme mali tento rituál vykonávať každý tretí mesiac. Po 30-tke už každý mesiac, keďže s vekom je riziko rakoviny vyššie. Ideálny čas na samovyšetrenie prsníkov je na 3. až 4. deň po skončení menštruácie, kedy sú prsia bez hormonálnych vplyvov a ľahšie sa tak vyšetrujú. U žien v období prechodu sa odporúča prehmatať si prsníky raz mesačne, a to prvý deň v mesiaci.

Ako si správne vyšetriť prsia?

Prsníky si nestačí len prejsť rukami či prezrieť v zrkadle, vždy treba dbať na správnu techniku. Každý prsník si pritom vyšetrujte vnútornou stranou troch stredných prstov ruky, nielen ich končekmi, a to krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek. Je dôležité prechádzať zvonku prsníka smerom k bradavke a nevynechať ani partie pod a nad kľúčnou kosťou či pazuchy. Pohmatom sa najskôr vyšetrujú povrchové vrstvy prsníkovej žľazy a potom výraznejším tlakom jej hlbšie štruktúry. Nášmu oku by nemali uniknúť ani samotné bradavky. Treba sa zamerať na to, či z nich niečo nevyteká, keď ich jemne zatlačíme.


Čo si pri samovyšetrení všímať?

Akákoľvek zmena, ktorú na prsiach spozorujete, je dôvodom na vyhľadanie lekára. Majte na pamäti, že hrčka nemusí nutne znamenať rakovinu prsníka. Netreba sa teda hneď plašiť, no konzultáciu s lekárom rozhodne neodkladajte. Pri samovyšetrení prsníkov si všímajte nielen hrčky, ale tiež súmernosť, zhrubnutie kože, zmeny farby kože, jej zvráskavenie, zväčšenie či zmenšenie prsníka, výtok z bradavky, jej vťahovanie dovnútra, ekzém na bradavke či dvorci, skrátka čokoľvek, čo ste predtým na prsiach nespozorovali.

Vyšetrovanie prsníkov krok po kroku

V stoji pred zrkadlom

  1. Voľne spustite ruky pozdĺž tela a prezrite si svoje prsia. Prejdite pohľadom od kľúčnej kosti až pod prsia, od hrudnej kosti až k paži. Prsia nemusia byť rovnako veľké, ani symetrické. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny, ktoré ste predtým na svojich prsiach nevideli.
  2. Zodvihnite ruky nahor a pokračujte v pozorovaní zmien ako pri predchádzajúcom kroku. Otáčajte sa pritom pomaly sprava doľava a zľava doprava.
  3. Chyťte si jeden prsník do oboch dlaní a prehmatajte ho kĺzavými pohybmi, najskôr vodorovnými a potom zvislými. Dôležité pri tomto kroku je, či neucítite nejakú hrčku či zatvrdlinu. Ten istý postup zopakujte na druhom prsníku.
  4. Ľavé rameno spustite dolu a pravou rukou si vyšetrite ľavú bradavku a dvorec tak, že ich dookola prehmatáte a nakoniec bradavku jemne stlačíte, aby ste zistili, či z nej nepresakuje nejaký výtok. Ten istý postup zopakujete aj na pravom prsníku.

V ľahu na chrbte

  1. Pod hlavu si dajte malý vankúšik a ľavú lopatku si podložte poskladaným uterákom, aby bol ľavý prsník vo vyvýšenej polohe. Následne si pravou rukou prehmatajte prsník a jeho okolie. Dôležité je robiť to jemným hladiacim tlakom troma strednými prstami, nielen ich končekmi. Začnite zvonka zospodu prsníka a krúživými pohybmi prechádzajte postupne dookola stále bližšie k bradavke, akoby ste prstami prechádzali po slimačej ulite zvonka až do jej stredu. Tento úkon zopakujte dvakrát, raz s rukou založenou pod hlavou a raz s voľne pripaženou. Potom to celé zopakujte aj na druhom prsníku.
  2. Ľavú ruku si dajte pod hlavu a pravou si prehmatajte podpazušie rovnakými pohybmi ako v predchádzajúcom kroku. To isté zopakujte aj na pravom podpazuší.
  3. Ľavú ruku voľne položte pozdĺž tela a pravou rukou si prehmatajte jamku nad kľúčnou kosťou. To isté zopakujte aj na druhej strane.

Samovyšetrenie prsníkov je dôležitý úkon, ktorý vám môže zachrániť život. Nenahrádza ale vyšetrenie u lekára, preto nezabúdajte na pravidelné preventívne prehliadky u svojho gynekológa, a to raz ročne. Nielen vtedy, keď máte nejaký problém. Súčasťou preventívnej prehliadky by malo byť okrem bežného gynekologického vyšetrenia aj vyšetrenie prsníkov. Raz za rok či dva by vás mal gynekológ odoslať na ultrazvukové vyšetrenie, okolo 50-tky už aj na mamografické vyšetrenie, ktoré sa odporúča absolvovať každé dva roky.

Zdroj:

https://www.rucenaprsa.cz/jak-se-vysetrit

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/133253-ako-na-samovysetrenie-prsnikov-krok-za-krokom/

Čítaj celý článok
materskemlieko
6. máj 2018 Čítané 310x

Všimli ste si, že čím lepšie a BIO kupujete, tým viac sáčkov a alobalov sa na to spotrebuje? Videli ste už BIO PARADAJKY, len tak voľne v debničke? Nie? Sú vždy po 4 alebo 6 kusoch na plastovej tácke a zabalené v igelitovom vrecku s lákavou nálepkou, aby ste si ich náhodou nepomýlili s tými obyčanými. A uhorka vo fólii? No konzumuje niekto z vás šupku z uhorky? Neviem ako vy, ale ja si ju najskôr ošúpem. Tak na čo tá fólia? Obchodné reťazce nás naučili, že čo je hygienicky zabalené v priesvitnom plaste je to správne, čisté a najlepšie.  

Môžu za všetko jablká?

Túto sobotu 5.5.2018 sa v Bratislave konala prvá interaktívna konferencia o bezodpadovosti Slovakia going Zero Waste.  Okrem iných úžasných spíkrov sa tam objavil aj Tomáš Hajzler, spoluautor KPZka. Rozbehol v Čechách komunitné poľnohospodárstvo. Povedal toho veľa, ale to čo sa mi vrylo do pamäte najviac bolo ako začal združovať  ľudí spájaním ich s reálnym farmárom. Spomenul, ako on v zero waste vyrastal, len sa tomu vtedy tak nehovorilo. Veci sa opravovali, potraviny sa pestovali a jedlo sa len to, čo mali svojpomocne vypestované alebo vyrobené. Jedlom sa neplytvalo.

Potom prišla éra supermarketov, kde bolo všetko dostupné a jedného dňa zistil, že mu jablká vyvolávajú alergickú reakciu. No čo čert nechcel, jablká z babkinej záhrady mohol zjesť na kilá. Svoju prvú pomyselnú facku dostal, keď si uvedomil, že to nie sú jablká, na čo je alergický, ale pesticídy.

Konferencia Slovakia going Zero Waste bola pre mňa mimoriadne inšpiratívna. Zaznelo toľko informácii a výziev, že po 8 hodinách prednášok som odtiaľ odchádzala s takou energiou, že som si mala okamžite chuť otvoriť bezobalový obchod alebo si minimálne načapovať mlieko do vlastnej fľaše z najbližšieho mliekomatu.

Téma o netvorení odpadu nie je nová, veď kto z nás neseparuje aspoň tie plasty do žltého kontajnera alebo prebytočné škatule do toho modrého (mimochodom existuje ešte hnedý na bioodpad, červený na kovy, zelený na sklo a klasický čierny na komunálny odpad)?


Veľa ľudí vie, čo je skleníkový efekt, ako recyklovať, kompostovať alebo odcudzujeme zahlcovanie planéty plastami, tak prečo tomu trošku nepomôcť?

Dojčením za zdravšiu planétu

Nakoľko sa intenzívnejšie venujem téme materského mlieka a dojčenia, nečudo, že som vo veľa prípadoch videla práve túto symboliku. Veľa sa spomínalo ako správne nakupovať, ako ekologicky viesť domácnosť, netvoriť odpad a neplytvať zdrojmi.

Možno si to neuvedomujeme, ale jeden z najprirodzenejších, najekologickejších a najčistejších zdrojov dokážeme vytvoriť pre naše detičky priamo my - mamičky. Bez akejkoľvek priemyselnej technológie a ťažko zohnateľných surovín na výrobu. Dojčením netvoríme žiaden odpad (okrem toho bio v plienke ), nepotrebujeme balenie, ktoré v tom lepšom prípade recyklujeme alebo kompostujeme a rovnako sa k nám ten produkt nemusí dopraviť, tým pádom o niečo málo CO2 sa nachádza v atmosfére.

Tak ako nás obchodné reťazce naučili kupovať vo fólii balenú uhorku, rovnako nás  presvedčili, že len vďaka umelému mlieku bude mať naše bábätko to, čo skutočne potrebuje. A tak je svet plný rozhodných a podnikavých žien, ktoré sa s v zamestnaní pobijú za svoju pravdu ale neveria si, že ich telo dokáže vyprodukovať niečo oveľa cennejšie ako čokoľvek v peknom obale čo svojmu dieťatku kúpite v obchode.

Prostredníctvom dojčenia nakŕmite bruško dieťatka, uhasíte jeho smäd, dáte mu pocit bezpečia, poskytnete liek proti bolesti, uspíte, pomôžete boľavému brušku (materské mlieko ma laxatívne účinky vďaka nemu sa dieťa vyprdka, vykaká, nestrávená strava prejde lepšie črievkami a dieťaťu sa uľaví) a omnoho omnoho viac…. Schválne, koľko v obchode/lekárni kúpených produktov v extra obaloch by ste potrebovali na všetko, čo som vymenovala? Šetríte svoju peňaženku aj planétu.

Ako vidíte, dojčením neprospieva dieťa iba v čase dojčeneckého veku, ale pomáhame mu aj do budúcna aby nežilo ono ani jeho deti v plastami zahltenej Zemi a nedýchateľnom prostredí.

HAMLET v mlieku

Som človek praktik a skeptik zároveň, takže ak niečomu nerozumiem, ťažko sa mi tomu verí. Na obaloch umelých mliek máte vypísané zloženie, ale videli ste niekedy zloženie materského mlieka? Dali Vám ho v pôrodnici alebo ho poznáte len tak sama od seba? Tak sa na to pozrime.

Zloženie materského mlieka:

Voda,Uhľovodíky (zdroj energie),Laktóza,Kyselina karboxylová, Alpha hydroxy, Kyselina mliečna, Bielkoviny (potrebné pre svaly a kosti), Srvátkové bielkoviny, Alfa laktalbumín HAMLET (Ľudský alfa laktalbumín usmrcujúci rakovinové bunky), Laktoferín, Mnohé antimikrobiálne faktory, Kazeín, Albumín v sére, Nebielkovinový dusík, Kreatín, Kreatinín, Urea, Kyselina močová, Peptidy, Aminokyseliny (stavebné prvky bielkovín), Alanín, Arginín, Aspartát,Klycín, Cystín, Glutamát, Histidín, Izoleucín, Leucín, Lycín, Letionín, Fenylalanín, Prolín, Serín, Taurín, Teronín, Tryptofan, Tyrozín, Valín, Karnitín (bielkovinová zlúčenina potrebná na využitie mastných kyselín ako zdroja energie), Nukleotidy (chemické zlúčeniny, ktoré sú štrukturálnymi jednotkami RNA a DNA), 5'-Adenozín monofosfát (5"-AMP), 5'-Cyclic adenosine monophosphate (3':5'-cyclic AMP), 5'-Cytidine monophosphate (5'-CMP), Cytidine diphosphate choline (CDP choline), Guanosine diphosphate (UDP), Guanosine diphosphate - mannose 3'- Uridine monophosphate (3'-UMP), 5'-Uridine monophosphate (5'-UMP), Uridine diphosphate (UDP), Uridine diphosphate hexose (UDPH), Uridine diphosphate-N-acetyl-hexosamine (UDPAH), Uridine diphosphoglucuronic acid (UDPGA), Niekoľko ďalších nukleotidov typu UDP, Tuky, Triglyceridy, Polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina dokosahexaenová (DHA) (dôležitá pre rozvoj mozgu), kyselina arachidonová (AHA) (dôležitá pre rozvoj mozgu), Linolová kyselina alfa-linolénová , (ALA), eikosapentaenová kyselina (EPA), konjugovanej kyseliny linolovej (Rumenic acid), Voľné mastné kyseliny , Mononenasýtené mastné kyseliny, Kyselina olejová, Palmitolejovou kyselina, heptadecenová kyseliny, Nasýtené mastné kyseliny stearovej, palmitová Kyselina, Laurová kyselina, myristová kyselina, Fosfolipidy, Fosfatidyl, cholín, FOSFATIDYLETANOLAMÍNU, fosfatidylinozitol, lysofosfatidylcholin, lysofosfatidylethanolaminu , plazmalogeny, Sfingolipidy, sfingomyelín, Gangliozidy GM1, GM2 GM3, glukozylceramid, glykosfingolipidy, galaktosylceramidu, gactosylceramide, globotriaosylceramidu (GB3), Globoside (GB4), Steroly, Skvalén, lanosterol, Dimethylsterol, Methosterol, lathosterol, desmosterínu, triacylglyceroly, cholesterol, 7-dehydrocholesterol stigma-a kampasterolu, 7-ketocholesterol, sitosterol β-lathosterol, Metabolity vitamínu D, Vitamín A beta, karotén, Vitamín B6,Vitamín B8 (inositol), vitamín B12, Vitamín C, Vitamín D, vitamín E, a-tokoferol, vitamín K, tiamín, riboflavín, niacín, kyselina listová, kyselina pantoténová, biotín, Minerály,Vápnik, Sodík draselný, Železo, zinok, chlorid, Fosfor, Horčík, Meď, Mangán, Jód, Selén, Cholin, Sira, chróm, Kobalt, Fluór, kovový nikel molybdén (nevyhnutný prvok mnohých enzýmov), Rastové Faktory (umožňujú pri dospievaní výstelky CREVE), cytokíny, interleukín 1β (IL-1β) IL-2, IL-4, IL-6, IL-8 IL-10 , kolónie granulocytov stimulujúci faktor (G-CSF), makrofágové-kolónie stimulujúci faktor (M-CSF), doštičkový rastový faktory (PDGF) cievneho endotelu, rastový faktor (VEGF), Hepatocyte rastový faktor -α (HGF-α), HGF-β Tumor necrosis, factor-α Interferon-γ, Epitelový rastový faktor (EGF), Transformujúci rastový faktor-α (TGF-α), TGF β1 TGF-β2, Insulin-ako rastový faktor-I (IGF-I) (známi aj ako somatomedin C), Insulin-ako rastový faktor- II Nervový rastový faktor (NGF), Erythropoietin Peptides (kombinácia aminokyselín), HMGF I (ľudský rastový faktor), HMGF II , HMGF III, holecystokinin (CCK) β-endorphins, Parathyroid hormón (PTH), Parathyroid hormone-related peptide (PTHrP), β-defensin-1, Calcitonín, Gastrín, Motilín, Bombezín (známy aj ako neuromedin B), Neurotenzín, Somatostatín, Hormóny Cortisol, Triiodothyronine (T3), Thyroxine (T4), Thyroid stimulujúci hormón (TSH) Prolaktín, Oxytocín, Insulin, Kortikosteroidy, Thrombopoietin, Gonadotropin-releasing hormone (GnRH) GRH, Leptin (reguluje príjem potravy), Ghrelin (reguluje príjem potravy), Adiponectin Feedback inhibitor of lactation (FIL), Eicosanoids, Prostaglandins PG-E1 PG-E2 PG-F2, Leukotrienes, Thromboxanes , Prostacyclins enzýmy (katalyzátory podporujúce chemické reakcie v tele), Amylase, Arysulfatase, Catalase, Histaminase, Lipase, Lysozyme, PAF-acetylhydrolase Phosphatase , Xanthine oxidase Antiproteases (puto medzi molekulami ako sú napríklad enzýmy, slúžia ako prevencia pred alergiami a anafylaktickými reakciami), a-1-antitrypsin, a-1-antichymotrypsin, Antimicrobial faktory (slúžia imunitnému systému aby identifikovali a neutralizovali cudzie objekty ako sú baktérie a vírusy), Leukocyty (biele krvinky), Phagocytes, Basophils, Neutrophils, Eoisinophils, Macrophages, Lymphocytes, B lymphocytes (známe ako B bunky), T lymphocytes (známe ako C bunky), IgA (sekréčny immunoglobulin A) (najdôležitejší protiinfekčný faktor), IgA2, IgG, IgD, IgM, IgE, Complement C1, Complement C2 Complement C3 Complement C4 Complement C5 Complement C6 Complement C7 Complement C8 Complement C9, Glycoproteins, Mucins (prisajú sa na baktériu alebo vírus a tak zabezpečia priľnutie infektu na sliznicu) Lactadherin, Alpha-lactoglobulin, Alpha-2 macroglobulin, Lewis antigens, Ribonuclease Haemagglutinin inhibitors, Bifidus Factor (umožňuje rast Lactobacillus bifidus - prospešná baktéria), Lactoferrin (viaže sa na železo a slúži ako prevencia pred poškodzujúcimi baktériami využívajúcimi železo na svoj rast), Lactoperoxidase B12 viazaný proteín (zbavuje mikroorganizmy vitamínu B12) Fibronektín (vďaka nemu sú fagocyty agresívnejšie, minimalizuje zápal a opravuje bunky poškodené zápalom), Oligosacharidy (viac ako 200 rozličných druhov)

Tak čo teda? Má viac zložiek umelé alebo materské mlieko. Materské mlieko je jedna z mála prospešných a zdravých tekutín, ktoré dokážeme vyprodukovať. Liter materského mlieka stojí 6-20 eur. Myslíte si, že preto, lebo je take zbytočné a na nič?

Nechcem, aby ste teraz vyštudovali chémiu, aby ste mohli dojčiť. Ja sama niektorým názvom nerozumiem, ale všimnite si v tom zložení napríklad oxytocin - hormón lásky, prijatia a šťastia (ten sa len medzirečou tvorí aj pri sexe),  Alfa laktalbumín HAMLET (Ľudský alfa laktalbumín usmrcujúci rakovinové bunky), laktoferín (pomáha absorbovať v tele dieťatka železo a taktiež na seba železo viaže, aby tak predišiel premnoženiu škodlivých mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoj rast).


Materské mlieko obsahuje aj protinádorový element a bolo zistené, že výrazne potláča rast rakovinotvorných buniek. Laboratórne testy tiež preukazujú, že laktoferín potláča infekcie ako Hepatitida B a C, Herpes, respiračné vírusy, adenovírus spôsobujúci nádchu, poliovírus, vírus spôsobujúci hnačkové ochorenia a podobne. Alfa-laktalbumín je najčastejší srvátkový proteín zastúpený v materskom mlieku. Tíši bolesť, má antimikrobiálne schopnosti a pôsobí protivírusovo pri strete s HIV. Mnoho z nich v umelom mlieku nenájdete. Nie, že by ho tam nechceli dať, ale na niektoré veci má naše telo proste patent, ktorý z rúk nechce pustiť.


Preto mamičky, nenechajme sa zmanipulovať obchodnými reťazcami, nechajte sa radšej zlákať na limitovanú edíciu čokolády, ale nedopustite, aby Vás niekto či už priamo v pôrodnici alebo aj neskôr pri nakupovaní zneistil. Všetko, čo Vaše dieťa potrebuje je vo Vás.

Nehľadiac na sobotňajšiu akciu, o tom, ako vieme svojou troškou prispieť k zdravšiemu životnému prostrediu aj my matky som písala v článku Výhody dojčenia: Materské mlieko pre spoločnosť.

Zdroj: http://zero-waste.sk/, http://www.human-milk.com/science.html

Zdroj fotiek:pixabay.com, http://www.human-milk.com/science.html, vlastný archív autorky

Čítaj celý článok
Strana
z 17
Predošlá Strana
z 17
Ďalšia