Múdre knihy definujú dojčenskú koliku ako nevysvetliteľnú nespokojnosť bábätka, prejavujúcu sa intenzívnym plačom.  Ten spravidla trvá viac ako tri hodiny a objavuje sa častejšie ako trikrát v týždni a trvá aspoň tri týždne. 

Definícia je až hrôzostrašne presná. Ten pocit neschopnosti pomôcť vlastnému dieťaťu pozná každý, kto má doma "kolikové" dieťa. Vyskúšali ste už bylinky, ležanie na brušku, teplé obklady, stravu si kontrolujete dôkladnejšie ako prezidentova ochranka, cvičíte s nožičkami a rektálnu rúrku nosíte pre istotu v peňaženke. Za protiprdíkové kvapky ste minuli polovicu rodičáku, lebo tie ďalšie určite pomôžu. Z antinosiacej mamičky sa stala nosnica no.1. Len vďaka šatke vám ešte nepriznali plný invalidný dôchodok za odpálenú chrbticu. 

Vyskúšajte masáž bruška - 3 - krát denne, 4 kroky, za 5 minút!

1. KROK - SLNIEČKO

Otvorenými dlaňami kreslíte Slnko okolo pupčeka. Intenzitu masáže prispôsobte reakciám dieťatka. Masáž v žiadnom prípade nesmie bolieť, no pri antikolikových opatreniach by hladkanie nemalo žiadúci efekt. Na záver kreslite prstami lúče vychádzajúce zo stredu pupka. Každý krok zakončite pritlačením nožičiek k brušku a následným uvoľnením. 

2. KROK - KOLO KOLO MLYNSKÉ

Pôrodné zranenia (natrhnutie hrádze, krčka maternice alebo lekárom vykonávaný nástrih - epiziotómia) nie sú ničím nezvyčajným. Epiziotómia patrí medzi najčastejšie pôrodnícke operácie. Vykonáva sa na konci druhej doby pôrodnej k rozšíreniu pôrodných ciest a ako prevencia pred roztrhnutím pri priechode plodu. Na Slovensku nastrihnú až 70 % rodičiek, zatiaľ čo vo svete len 10%. Ak sa pomalý blíži váš termín pôrodu, prečítajte si pár rád, ako urýchliť hojenie pôrodných rán. 

1. Dôkladná hygiena

Alfou a omegou je oplachovanie rany, minimálne po každom použití toalety. Zabránite tak množeniu baktérií a uľavíte si od bolesti a opuchu. A nezabúdajte, vetrať, vetrať, vetrať.

2. Repík lekársky

Repík je liečivá rastlina so žltými kvetmi, ktorej protizápalové účinky poznali už starí Egypťania.

• Na vonkajšie použitie treba pripraviť silnejší čaj. Dve polievkové lyžice repíka povaríme v 0,2 l vody asi 1 minútu a necháme ho ešte polhodinku zapariť. Do záparu namočíme gázu alebo čisté plátno, ktoré priložíme na ranu aspoň na dve hodiny.  Ak ešte krvácate, roztok z byliniek je vhodnejší, ako sedavé kúpele. V bojových podmienkach pôrodnice si môžete preliať čaj do fľaše so "sosáčikom" a po každej návšteve toalety ranu obliať repíkom, ktorý nechajte voľne uschnúť. 
• Ak už nekrvácate, doma si môžete pripraviť  repíkový kúpeľ - 250 gramov sušeného repíka zalejete v hrnci dvoma litrami vody. Zmes necháte lúhovať 30 minút a následne tento odvar vlejte do vane s teplou vodou pripravenou na kúpeľ. Takýto kúpeľ s repíkom nielen pomáha hojiť rany, ale aj uvoľňuje telo. 

Keď už ste prežili ranné nevoľnosti a nadštandardne intímny vzťah so záchodmi v širokom okolí. Keď ste si už zvykli, že vy "skorovegetariánka" sa po večeroch kŕmite tlačenkou a domácou slaninou, či naopak z mäsožravca sa stal fanúšik ľahkých šalátov.  Keď si už muž zvykol, že ho v priebehu 5 minút posielate cvičiť a vzápätí po ňom hystericky kričíte, že či to myslí vážne, že vás chce nechať doma samú. Potom príde úľava, mierumilovný druhý trimester. Máte pocit, že môžete byť tehotná navždy. 

A potom sa začnú objavovať. Pokožka vás slabo šteklí, svrbí, máte ju jemnučkú, napnutú a vyhladenú ako detskú prdelku. Výjdete zo sprchy a v zaparenom zrkadle zbadáte prvú, takmer neviditeľnú čiaročku - striu - postrach tehotných.

Čo sú to strie a prečo vznikajú?

Strie alebo aj "pajazvičky" sú pruhy atrofickej a zvrásnenej kože. Spočiatku sa javia ako lineárne ružovobledé ranky, ktoré sa postupne vyvíjajú do mierne stiahnutých bielych jazvičiek.

Vytvárajú sa najčastejšie na bruchu, bokoch, na prsiach či v oblasti kĺbov. Ich vznik zostáva neobjasnený. Svoju úlohu v deštrukcii a úbytku kolagénových a elastických vlákien pokožky hrá v prvom rade genetika a v prípade tehotenstva predovšetkým mechanická námaha pri rýchlom zvyšovaní váhy a teda aj telesných proporcií. Z toho istého dôvodu sa môžu objaviť aj pri prudkom raste v puberte, priberaní ako takom, pri intenzívnom naberaní svalovej hmoty ale aj pri endokrinologických ochoreniach.

Dá sa im predchádzať?

V minulom roku bolo na Slovensku hlásených 263 epidémií salmonelóz. Zdrojom nákazy sú predovšetkým vajcia, výrobky z nich a taktiež kontaminované a nedostatočne tepelne spracované mäso. Veľmi dobre prenikajú do sliznice čreva, môžu sa dostať do krvného obehu a u oslabených osôb spôsobiť infekcie kostí, kĺbov, mozgových obalov, alebo sepsu.

Prvé príznaky

Na vznik akútneho bakteriálneho hnačkového ochorenia sú vnímavé všetky vekové kategórie, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku a u starších ľudí. Inkubačný čas (kým sa od skonzumovania nakazenej potraviny prejavia prvé príznaky) je v priemere 12 až 36  hodín. Priebeh môže byť rôzny, od ľahkého až po závažný. Pacienta potrápia horúčky, kŕčovité bolesti brucha a hnačky z prímesou krvi, zvracanie.  Stolica je zelená, opakuje sa aj 10x denne, takže veľmi často môže dôjsť k dehydratácii, ktorá môže v najťažších prípadoch skončiť až zlyhaním obličiek s nutnosťou dialýzy. Preto je často nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení a podanie infúznej liečby.

Kde na nás číha nákaza?

Salmonelóza patrí k tzv. antropozoonózam (ochoreniam prenosným z zvierat na človeka). Prvotným zdrojom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť krmivo pre hydinu, ale i nesprávne skladované koreniny alebo mak. Tieto sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú.

"Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom - kuracím, morčacím, bravčovým, mletým hovädzím, marinovaným, ale aj tepelne neupraveným mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej tepelne nedostatočne upravenými slepačími vajcami a výrobkami z nich a tiež pokrmami, do ktorých sa často pri domácej príprave pridávajú surové vajcia, ako sú majonézy, krémy do zákuskov a podobne. Okrem použitia kontaminovaných surovín a nedodržiavania správnej technológie býva pri príprave jedla príčinou nákazy aj nedodržiavanie osobnej hygieny, zanedbanie pravidiel hygieny pri používaní pracovných pomôcok, nedostatočné čistenie pracovných plôch, nesprávna manipulácia so surovinami a jedlami, ako aj ich nesprávne skladovanie," varuje Odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR.

Každé ročné obdobie so sebou prináša špecifické situácie, ktoré si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Trvdiť, že leto je nebezpečnejšie ako iné mesiace by bolo zavádzajúce. Úpal, utopenie či teplom pokazené potraviny sú momentálne v kurze, no tiež je pravda, že pravdepodobne vás nepotrápia omrzliny.

Aké sú tie letné nástrahy?

1. POZOR NA PITNÝ REŽIM

Počúvate to s každej strany, nie je to nič nové. Viete o tom. Ale ruku na srdce, kto z vás vypije denne aspoň tie potrebné 3 litre tekutín. So zvyýšenou námahou sa aj zvyšuje potrebné množstvo. Odrátajte si kávičky, presladené limonádky, pivečko (aj to nealko) či radlerík.  Ak hovoríme o deťom, tak sa nerátajú malinovky či sirupy. 

Piť by ste mali v malých dávkach a pravidelne. Keď už cítite smäd je neskoro. Váš organizmus znižuje obrátky a spúšťa núdzový režim. Vyhýbyjte sa aj studeným nápojom. Taká domáca limonáda s množstvom ladu je síce super a na prvý pohľad aj osviežujúca. No aby mohla vaše telo skutočne ochladiť, tým že sa kožou odparí, telo ju musí poriadne zohriať a teda sa zase len zbytočne prehrieva.

Čítaj viac o: Pitný režim bábätka

Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.

Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka  Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie,  vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na  pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami  ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?

Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).

Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?

Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.

Kedysi vymoženosť prímorských letovísk, dnes samozrejmosť v autách a čoraz častejšia súčasť moderných príbytkov. Pri prerábke domov a bytov ľudia začínajú zohľadňovať neustále sa zvyšujúce priemerné teploty a nezabúdajú na montáž klimatizácie.

Čo je to klimatizácia?

Klimatizáciou označujeme proces úpravy teploty, vlhkosti, čistoty a distribúcie vzduchu. 

Zariadenie nasáva vzduch, filtruje ho a podľa aktuálnej teploty v interiéry buď ohrieva alebo ochladzuje, poprípade zvlhčuje, vysušuje a rozvádza.  

Ak ju máte správen nastavenú, viete ju vhodne využívať a dbáte na pravidelnú údržbu, je v horúcich dňoch útočiskom pred rozpáleným okolitým svetom a pomáha zmierniť negatívne dopady vysokých teplôt na ľudské zdravie a vyhnúť sa tzv. úrazom z tepla.

>>Aké sú príčiny, príznaky a prvá pomoc pri úrazoch z tepla?

Extrémne horúčavy už dávno nie sú vymoženosťou prímorských krajín. S ich čoraz častejším výskytom v našich končinách sa aj zvyšuje frekvencia výskytu tzv. úrazov z tepla - prehriatia a úpalu. 

Prehriatie je v podstate následkom dehydratácie.  Pri dlhšom pobyte v prostredí s extrémnymi horúčavami nie je naše telo schopné sa efetkívne ochladzovať, vytvára si viac tepla ako je schopné odovzdať do okolia. Ak dôjde k zlyhaniu termoregulácie hovoríme o úpale. V takomto prípade končí všetka sranda. Hrozí zlyhanie orgánov a postihnutie centrálnej nervovej sústavy.

4 spôsoby ochladzovanie organizmu 

1. Vedenie tepla

Predstavuje priamy kontakt s iným povrchom. Je to najmenej efektívny spôsob. Tvorí približne 2% z celkového odovzdávania tepla do okolia.

2. Sálanie

Leto, aj keď nie to kalendárne, je už v plnom prúde. Čoraz viac času trávime v prírode. A tak sa pravdepodobnosť uštipnutia hmyzom zvyšuje priamo úmerne s blížiacimi sa prázdninami. Pre niekoho môže byť pohryznutie včelou bezvýznamné a vrcholom liečebnej terapie je rozkrojená cibuľa priložená na mieste vpichu, hneď potom, ako otecko vysal žihadlo ústami. Niekoho to môže stáť život.

Anafylaktická reakcia alebo aj tzv. anafylaktický šok prichádza náhle. Môže sa skončiť fatálne so smrteľnými následkami aj u ľudí, pre ktorých je aj obyčajná alergia tabu.

Výskyt týchto akútnych reakcií kolíše podľa rôznych štatistík. Uvádzaný je jeden z dvetisíc ošetrení záchranármi alebo aj 30 pacientov zo sto tisíc v priebehu roka. Do týchto štatistík sú však zahrnutí aj tí pacienti, u ktorých bol anafylaktický šok spôsobený nevhodným zásahom zdravotníkov. Tvoria asi 50 %. Druhú polovicu spôsobí hmyz, potravina a iné faktory.

Ako ho rozpoznať?

Jedným z prvých príznakov začínajúcej alergickej reakcie býva opuch tváre, jazyka, krku, svrbenie kože a žihľavka. Objaviť sa môže aj opuch rúk a nôh; dychčanie; chrapľavosť; nevoľnosť; vracanie; žalúdočné kŕče a v niektorých prípadoch aj strata vedomia. Zákernosť tohto ochorenia spočíva v nevyspytateľnosti. Nie je v našich silách predpokladať, či sa reakcia zastaví alebo sa bude zhoršovať až po závažné problémy.  Odborníci preto neodporúčajú čakať, ale naopak, začať s liečbou čo najskôr podľa prevažujúcich príznakov. 

Neskorý zásah môže mať za následok zástavu dýchania z opuchu dýchacích ciest, opuch pľúc, nedostatok kyslíka v organizme, zníženie celkového množstva krvi, nízky tlak až zástavu srdcovej činnosti. K tej môže dôjsť aj do 10 minút až po hodinu. 

Do konca školského roka zostáva mesiac aj pár dní. Zaslúžený prázdninový oddych sa deťom blíži a rodičia si pomaly začínajú lámať hlavu, ako ich počas voľných dní zmysluplne zamestnať. Počet dní dovolenky na výplatnej páske nepustí. Nie vždy sú po ruke starí rodičia a tak sa rozumnou alternatívou javí letný tábor.

Ako zistím, či je dieťa dostatočne zrelé?

Väčšina táborov je určená pre školopovinné deti. Povahu svojho potomka však poznáte najlepšie sami. Ak dobre nezvláda ani víkend s babičkou a po večeroch vám plače do telefónu, že mu je smutno, je namieste si krok dlhšieho odlúčenia od rodičov premyslieť.

Povahové rozdiely a stupeň socializácie dieťaťa sa odlišuje prípad od prípadu a niekedy je "ostrielaný" šesťročný krpec samostatnejší ako deväťročný mamičkin synáčik.

Jedným z ukazovateľov je schopnosť nadväzovať priateľstvá s rovesníkmi a spolupracovať s autoritami, v tomto prípade vedúcimi tábora.

Dieťa by taktiež malo byť do určitej miery samostatné. V takom prípade je možné predpokladať, že si s určitou dávkou voľnosti poradí. Ak za neho doma robíte všetko vy, je pravdepodobné, že bude bez rodiča bezradné, stratené a odkázané na pomoc. Ľahko sa tak stane terčom výsmechu a je na najlepšej ceste odniesť si z tábora namiesto pekných letných zážitkov traumu.

Dostávajú sa do čoraz vyšších nadmorských výšok. Výskyt infikovaných jedincov každoročne narastá. Prechádzajú sa po vás aj niekoľko hodín. Sú druhým najznámejším prenášačom pôvodcov infekčných ochorení na ľudí. Ich revírom sú listnaté lesy a zmiešané lesné porasty, no chytíte ich aj v mestskom parku. Sezóna kliešťov začína na jar, zobúdzajú sa v marci, útočia od apríla až do prvých mrazov.

Kto je to kliešť?

Kliešť (tiež Kliešť obyčajný, Ixodes ricinus) je parazit, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Životný cyklus kliešťov prechádza štyrmi štádiami: vajíčko, larva, nymfa a dospelý kliešť. Ochorenie môže kliešť preniesť na človeka počas posledných troch štádií.

Kliešte sú v prírode voľným okom ťažko viditeľné.  Larvy a nymfy sajú krv iba dva až tri dni, zatiaľ čo dospelá samička až dva týždne, pričom jej objem sa zväčší až dvestonásobne. Dospelý kliešť môže mať rozličnú farbu - od červenkastej cez tmavohnedú až po čiernu.

Nikde som nebol, tak kde som ho chytil?

Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v tráve a nízkych porastoch do pol metra. Určite je vyššia pravdepodobnosť, že si vás kliešť nájde na prechádzke v lese. No suvenír v podobe prisatého kamaráta si pokojne môžete domov priniesť aj z prechádzky mestským parkom.

Slovensko má z pôvodnej tridsiatky už len jednu Baby friendly nemocnicu. Mamičky, ktoré v nich rodili, sa podelili o svoje zážitky. 

S udeľovaním certifikátov nemocniciam priateľským k deťom (Baby friendly hospital) sa začal už takmer pred štvrťstoročím. Slovenský výbor pre UNICEF začal túto iniciatívu v roku 1993 a od tej doby získali tento titul 3 desiatky slovenských pôrodníc. V súčasnosti je jeho držiteľom len jedna - nemocnica v Čadci.

Cieľom tohto programu je podporovať zdravý vývin detí širením osvety o význame dojčenia medzi matkami. A rovnako podporovať pôrodnice v zanechaní zastaraných postupov starostlivosti o matky a novorodencov. Zdravotníci, pôrodníci aj pediatri sú preškolovaní a po splnení kritérií získa nemocnica plaketu a titul Baby Friendly Hospital.

Slovenská pediatrická spoločnosť (SPS), ktorá je od roku 2014 garantom programu BFHI na Slovensku, považuje za nevyhnutné, aby podľa zásad programu BFHI pracovali všetky slovenské nemocnice s pôrodnicou a zároveň, aby dodržiavanie zásad programu bolo v nemocniciach v záujme udržania potrebnej úrovne pravidelne kontrolované. Za účelom koordinácie jednotlivých aktivít programu BFHI bola zriadená pri SPS Pracovná skupina na podporu dojčenia, ktorá bola poverená realizáciou uvedených cieľov podľa schválenej koncepcie.

Slovenská pediatrická spoločnosť ako garat programu trvá na dôslednom dodržiavaní zásad tohto programu zo strany nemocnice, ktorá je držiteľom plakety BFH. Program BFHI je dlhodobý proces, ktorý začína certifikačným konaním a pokračuje jeho pravideľným obnovovaním. Týka sa celej nemocnice a preto si od začiatku vyžaduje zapojenie viacerých zložiek: vedenie nemocnice, gynekologicko – pôrodnícke oddelenie, novorodenecké oddelenie, detské oddelenie.  

Titul BFHI sa nemocnici udeľuje na obdobie piatich rokov. Ak si chce zdravotnícke zariadenie aj naďalej udržať titul BFHI je nevyhnutné, aby požiadalo SPS o audit a aktuálne posúdenie dodržiavania jednotlivých krokov iniciatívy, inak certifikát stráca platnosť. Práve to je kameňom úrazu, prečo väčšina slovenských nemocníc tento titul stratilo. O potrebe obnovy certifikátu, ktorá platí od roku 2009 jednoducho nevedeli.

Počuli ste už o znakovej reči pre batoľatá? Nie?! Chyba! Baby signs alebo po našom znakovanie je úžasná dorozumievacia pomôcka pre rodičov, kým ich deti ešte nerozprávajú.

Teoretických informácií nájdete na webe neúrekom, my sme pre vás vyspovedali mamičku, ktorá si znakovanie zamilovala a priblížila nám jeho používanie v každodennej praxi.

"Prvýkrát som sa o znakovaní dozvedela na internete, ešte skôr, ako som otehotnela.  Táto myšlienka má oslovila, no zatiaľ nebola aktuálna. Druhýkrát mi znakovanie pripomenula jedna známa, ktorá ho tiež úspešne praktizovala so svojimi ratolesťami a keďže som už bola tehotná, začala som si o tomto prístupe v komunikácii s malými deťmi hľadať viac informácií," začína svoje rozprávanie @tarniah, mamička malej Adelky.

Čo je to znakovanie?

Baby signs rozvinuli americké profesorky vývojovej psychológie, ktoré znakovanie batoliat starostlivo preskúmali a zistili, že znakovanie je pre deti aj rodičov výborný základ pre obdobie rozprávania. Akonáhle deti začnú používať na komunikáciu namiesto rúk a rôznych pohybov svoje ústa, upúšťajú od znakovania a následne sa zlepšujú a zdokonaľujú v hovorenej konverzácii.

"Veľa ľudí sa obáva že deti nebudú chcieť rozprávať, keď sa naučia znakovať. Pravda je taká, že znakovanie deti v rozvoji reči vôbec nebrzdí, ale naopak. Znakovanie reč rozvíja a znaky sú len nejakým dočasným medzistupňom, ako napríklad aj štvornožkovanie pred chodením. Podľa vykonaných štúdií vraj dokonca znakujúce deti začínajú rozprávať skôr a majú bohatšiu slovu zásobu, čomu na základe vlastnej skúsenosti so znakovanim aj verím. Vďaka znakovaniu totižto veci pomenúvate nielen z vlastnej iniciatívy, ale aj zakaždým, keď ich odznakuje vaše dieťa. Tým pádom rozprávate nespočetne viac ako bez znakovania. Napríklad také slovo strom. Ak by som neznakovala, zmienila by som sa o ňom počas prechádzky možno raz, ak vôbec, ale odkedy tento znak začala používať naša Adelka, o stromoch rozprávame skoro celou cestou. Takže namiesto toho, aby slovo strom počula raz, ho počuje aj 20-krát. Preto verím že sa jej takto slová do hlávky dostanú skôr a akonáhle bude schopná rozprávať tak to pôjde ako po masle," pridáva @tarniah svoj pohľad na vec.

Taký krásny titulok, že? Aj hlbokomyseľný, aj nadčasový, aj pravdivý. Ale keď vám trojročná zahlási: "Mami, volaj bocianovi, nech si to berie späť!", znie trochu ako klišé.

Ako pripraviť malé dieťa, ktoré si ešte samo vyžaduje väčšinu vašej pozornosti, na súrodenca? Tak znie dnešná otázka. Mamičky - flegmatičky sa chytia za hlavu a povedia: "Zase tu robia z komára somára". Mamičky - čakateľky, ktorým behá doma po kuchyni už jedno malé stvorenie, zbystrite pozornosť - môžete získať inšpiráciu, ako sa s podobnou situáciou popasovali iné mamičky.

Na veku záleží

Prístup, ktorý zvolíte, záleží samozrejme od veku "staršieho" súrodenca. Ak máte bocianiu donášku zajednanú ešte pred druhými narodeninami vášho "veľkáča", bude to náročné predovšetkým fyzicky. Pre vás. Starať sa súčasne o dve deti, ktoré si vyžadujú aktívnu účasť mamičky na každodenných drobnostiach, dá zabrať. Z druhej strany je to pre deti výhodné. Prvotný šok zvykne rýchlejšie pominúť a ľahšie sa adaptujú na novú situáciu. Vekový rozdiel sa vyrovná "co by dup" a z detí sa stanú parťáci s približne rovnakými záujmami. "Môj starší mal rok, keď som otehotnela. Postupne sme mu povedali, že mamičke rastie bruško, lebo je tam bábätko, že to bude jeho súrodenec, bude to maličké bábätko a potom, keď bude väčšie, budú sa spolu hrať. Krémoval mi bruško, dal pusinku a podobne. Keď sa mladší narodil, tak najskôr z toho nerobil nič. Akože pozrel ho v nemocnici a hotovo. Doma si ho už všímal viac, bral ho hneď s láskou, pusinkoval, dával mu hračky. Vôbec nežiarlil, chvála Bohu. Problémy nastali až neskôr, keď mu začal brať malý jeho hračky, ale nič vážne. Len občas chcú práve to isté auto, hoci majú minimálne 150 podobných. Ale inak sa ľúbia, hrajú sa spolu. Keď dám či kúpim niečo jednému, hneď je, že aj bratovi," popisuje krásny vzťah svojich detí mamička z Modrého koníka.

Prežívať čakanie na jeho príchod by mal spolu s vami

Detičky staršie ako dva roky, ktoré už začínajú viac chápať súvislosti a presadzovať si svoju osobnosť to môžu znášať trošku ťažšie. Ich závislosť na matke je iného charakteru ako uspokojovanie životných potrieb a na matku si nárokujú.

Mám zvláštne tlaky v podbrušku, môžem byť tehotná? No, áno. Pokiaľ si mala pohlavný styk, je to pravdepodobné. Rovnako to môže byť predzvesť menštruácie, náznak prechladnutia alebo aj prejav sily podvedomia a nie plodnosti.

Vieme to všetky, že so stopercentnou istotou nám to povie len lekár, ani transsibírska magistrála na tehotenskom teste ešte nemusí byť tutovka. Napriek tomu snoríme, hľadáme, zňuchávame na internete všakovaké informácie, ktoré by nám mohli potvrdiť (resp. skôr naznačiť) to, čo tak veľmi túžime počuť. Jedna, že bude mamou a druhá, že úlet s tým chlapíkom z baru v centre zostane bez doživotných následkov. Ak ste aj vy jednou z nich, tento článok je práve pre vás.

10 najčastejších príznakov tehotenstva

1. Mešká mi to!

Jedným z najviac do očí bijúcich príznakov je meškajúca menštruácia. Ak ste si aj doteraz nič nevšimli, tak tento fakt by ste prehliadnuť nemali. Samozrejme, aj tento príznak nemusí nič znamenať. No mali by ste minimálne zbystriť pozornosť.

2. Bolestivé prsia

"Miláčik som v 4tt, na teste mám koľajnice, pôjdem si dať spraviť test na HCG, či fakt." O minútu jej pípla SMS s odpoveďou: "Vôbec nerozumiem, že o čom. Si chorá? Skús ešte raz a po slovensky."

Aj takto vtipne môžu niekedy dopadnúť pokusy o oznámenia tehotenstva partnerovi 🙂 Hlavne ak použijete mužom neznámu snažilkovskú terminológiu. Prinášame vám pár rád a nápadov z Modrého koníka, ktoré vás môžu inšpirovať, ako vaše tehotenstvo oznámiť budúcemu oteckovi. Alebo on vám. Poviete si, čo táto tára? Ako môže chlap oznámiť tehotenstvo žene? Tak čítajte 🙂

"O bábätko sme sa snažili pomerne dlho, skoro 2 roky. Každý test, ktorý som si robila, bol len rutinou. Aby som nakŕmila tie vnútorné pažravé hlasy, ktoré sa dožadovali dôkazu, že zase nič. A tak som mechanicky ocikala tehotenský test. Manžela som už ani neupozorňovala. Zistil to vždy sám. Podľa môjho výrazu v tvári. Tak to bolo aj vtedy. Ten kúsok plastu som hodila do koša. Zaspala som zmorená osudom na gauči. Zrazu ma budí manžel so slovami: "Vstávaj maminka!" Myslím si, že to ma budí len preto, aby som si spravila test? A v rukách jeden drží. Hovorím mu: "Už som si robila. Nič z toho, je v koši. " On mi na to: "Ja viem, zbadal som ho tam a aj tú druhú čiarku. Toto je on." Vytrhla som mu test z ruky a fakt tam bola. Taký slabý duch. Ale bol tam! Môj prvý duch v živote. Dnes má už 5 rokov," spomína Zuzka, matka predškoláčky.

Ak patríte medzi trpezlivé osoby, ktoré vydržia kým nepodstúpia prvé ultrazvukové vyšetrenie, tak môžete oteckovi darovať fotku z prvého sona. Chcelo by to buď nejaké slovné alebo obrazové vysvetlenie, keďže z prvého sona je naozaj veľmi ťažko odhadnúť čo chcel básnik povedať. A pri menej chápavých oteckoch by to mohlo dopadnúť, ako v úvode tohto článku 🙂

Milým darčekom aj krásnou spomienkou do budúcna bude nejaká drobnosť, ktorú oteckovi venujete. Cumlík, dupačky, ponožky, či body s vtipným textom.

Taktiež môžete jednoducho položiť tehotenský test na miesto, kde ho otecko objaví, alebo mu ho darovať zabalený.

Predkus, vtáčí profil, zdeformovaný tvárový skelet, dýchanie pusou, nosové polypy, angíny, chrápanie... Toto je len pár z diagnóz, o ktoré si koledujú naše ratolesti s palčekom v puse.

Odhliadnuc od hygienickej stránky a faktu, že sa cmúľanie palčeka považuje za spoločensky neprijateľné, je to naozaj nebezpečný zlozvyk. A predovšetkým veľmi ťažko odstrániteľný.

Osveta v oblasti dojčenia, kedy sa matky snažia pristupovať svedomito k svojej príprave (veľmi správne) má za následok, že veľa mamičiek sa snaží vyhnúť používaniu cumlíkov. Výrobcovia síce argumentujú ich tvarom "priateľským" k detskému chrupu, no aj tento argument má rovnako aj svojich odporcov.

Stále sa však cumlík považuje za rozumnejšiu voľbu, ako nechať si bábätko cmúľať palec. Kým sa pokúsite ponúknuť dojčaťu cumlík, je dôležité ponechať mu dostatok času na osvojenie a zafixovanie dojčenia.

"Dcérke som cumlík neponúkala. Mala som doma asi 4, ktoré sme dostali od rodiny a známych. No chcela som sa vyhnúť jeho používaniu. Dcérke nechýbal. Skôr ho odmietala už od začiatku. Pri jednom nekonečnom záchvate plaču, kedy sme už vyskúšali naozaj všetko, ho cmúľala asi 5 minút a aj tak skončil vypľutý na opačnom konci izby. Až si jedného dňa, nemala ani pol roka, začala cmúľať palec. Najskôr mi to prišlo ako milé, chutné. No keď som si uvedomila, že sa z toho stáva regulárna závislosť, snažila som sa jej ponúknuť dudlík. No žiaden jej nevyhovoval. Na cumlíky som minula dokopy aj 30 eur. Skúšali sme kaučukové, silikónové, menšie, väčšie, tvarované, obyčajné, svietiace. Žiaden jej nevyhovoval. Dcérka má dva a pol roka a palec žužle stále," sťažuje sa na zlozvyk svojho dieťaťa mamička z Modrého koníka.

Reflex či zlozvyk?

"Ideme k svokrovcom a oni otvoria skôr, ako zaklope na dvere. Prípadne otvorí svokor a nie svokra. Tak to dávaj, zavrieť dvere a odznova. Keď sa sprchujeme, tak musí on pustiť vodu aj sprchu," popisuje ich každodennú rutinu Zuzka.

"Ja mám asi najhoršieho čerta. U nás je to naozaj niekedy na psychiatriu (moju). Ako náhle nie je niečo po jej, počujú ju aj do ďalšieho mesta. Napríklad, ideme ráno do jaslí, krásne spolupracuje, všetko funguje, umyť, obliecť, nachystať ruksak na chodbu. A idú na rad topánky. Chce si ich obuť sama, trpezlivo sa jej snažím vysvetliť, že si ich obúva naopak. Od jedu ju už ide rozdrapiť, červená sa, kričí, jeduje sa, nejako sa nám to podarí, ja celá upotená, ešte sme ani z domu nevyšli.  Nasleduje čapica (Bože, nech už je leto). Ona sama. Krásne si ju vie dať, ale už je rozladená z topánok. Nejde jej to. Scenár rovnaký, šľahne čapicu o zem. Krik, nervy, jedovanie. Až jej sliny idú z úst. Tak ja začnem zase svoj monológ... Našťastie ho pochopila. Ideme do auta, samozrejme bez čapice, s kapucňou. Od domu k autu sa dá ísť dvoma smermi, samozrejme ideme tým, čo je bližšie. Samozrejme madam potrebuje ísť tou dlhšou trasou. Sadne na zem, krik, nervy. Ja už zúfalá, naštvaná funiaca lokomotíva. Idem pre ňu. beriem ju pod pazuchu, ona vyvádza, ľudia sa otáčajú. Sadneme do auta, ja vysvetľujem a pani zrazu úsmev ako keby sa nič nestalo," spomína Simona.

"Chystáme sa do škôlky, ona si vytiahne koša na prádlo špinavý kabát, že ten chcem. Poviem nie, je špinavý, že si dáme bundu s uškami. Hneď cirkus, vrieskala, bundu aj sveter najskôr hodila na zem, potom  si to šla dať do skrine, aby som to náhodou nenašla. Tak som sa obliekla, obula, otvorila dvere a vravím čau, ja teda idem. Hneď bola pri mne aj s bundou a svetrom. Potom zas začala revať v škôlke, lebo ona tam nechce byť. Dobre, že nezačala biť deti naokolo, ktoré ju volali hrať sa," vysvetľuje Lucia.

"Môj keď nie je po jeho, tak si ľahne na zem a mravčí. Keď sa k nemu priblížim, tak kope nohami, zásadne sa nám to stáva, keď sa niekam ponáhľam a nemám čas ho tam nechať ležať. Juj. Tak ho beriem na ruky, on so sebou mece, kope. Po ceste, aby som si oddýchla, tak ho občas na tú zem položím. Minule tam stojím nad ním, s pohľadom do nepríčetna a čakám, kým sa upokojí. Okolo idú policajti a kričia na mňa, či je všetko v poriadku. Vravím, že áno, len malý protest. To len môj toto robí?" spytuje sa Iva.

Vzdorovité dieťa

Nie, nerobí to len ten tvoj. Ani tvoja. Štyri mamičky, štyri deti. Všetky vo veku 2 roky a štvrť. Najkrajší vek. Čas na malú maturitu z exorcizmu, nasadenie sedatív (matke, nie dieťaťu) a zakúpenie hrošej kože. Tú poslednú položku kvôli susedom, kamoškám alebo len okoloidúcim, ktorí sa dokážu nekonečne pohoršovať, nad tým nevychovaným, rozmajzlaným a nevyspytateľným deckom. Nech už sa babky tvária akokoľvek rozhorčene, obdobie vzdoru alebo prvá puberta je (bohužiaľ) normálne, dôležité, dokonca žiaduce obdobie vo vývine dieťaťa. Začína okolo roku a pol a vrcholí v treťom roku.

"Prísť s pôrodným plánom do väčšiny slovenských pôrodníc je stále neštandardné. Jediný zoznam, ktorý od vás očakávajú, že si doma v pokoji pripravíte, je koľko dojčiacich košieľ či popôrodných vložiek si vziať. Vaša vôľa začína a končí vybraním či odmietnutím EPI, partnera pri pôrode, či chcete erárnu košeľu či svoju. Pozerajú na vás, akoby kura išlo učiť sliepku. Vaším jediným plánom má byť porodiť a je na nich, ako."

"Do pôrodnice som si priniesla pôrodný plán a podľa reakcii sa s tým stretávajú len zriedkavo. Personál si však pochvaľoval, pretože je pre nich jednoduchšie viesť pôrod, keď vedia, čo si rodička želá, a čo naopak nie. Medzi kontrakciami sme spolu prešli bod po bode a aj vďaka pôrodnému plánu bol môj druhý pôrod krásny, veľmi rada naň spomínam. Netreba sa báť predložiť svoje požiadavky. Personál nemá ako vedieť, čo žena chce a rodička si ušetrí zbytočnú traumu z pôrodu, pretože nebol podľa jej predstáv (ako môj prvý pôrod, žiaľ)."

Takto popisujú skúsenosti so svojim pôrodným plánom mamičky z modrého koníka vo WIKI. Pôrodné prianie je zoznam bodov, ktoré si rodička želá, aby boli pri jej pôrode dodržané. Lekár aj personál nemocnice by mali pôrodný plán rešpektovať. Je vhodné ho prekonzultovať vo vybranej pôrodnici dopredu. Na Slovensku predsa len nie je ešte štandardom.

Ak máte pocit, že patríte k starej škole a takéto "módne výstrelky" nie sú nič pre vás, neunáhlite sa. Pôrodný plán nemusí obsahovať striktné pokyny pre lekárov, ale napríklad aj len požiadavku ohľadom dodržiavania intimity. "Rodila som niekoľko dní (nakoniec to skončilo aj tak akútnou sekciou) a za tú dobu videlo moje prirodzenie viac ľudí, ako keby som sa živila najstarším remeslom. Dala by som krk na to, že sa prišiel pozrieť aj nemocničný záhradník a údržbár. Každý len vošiel, nič mi nepovedal, pošpáral sa mi tam a odišiel. Keď som vyskočila na ženu v roláku a rifliach, ktorá mi zase ťahala nohy od seba, že odkiaľ mám vedieť, že nie je upratovačka a pred dverami nemá vedro s mopom, nemala ani plášť, ani uniformu, ani menovku, tak ešte na mňa nakričali. Pri druhom pôrode si píšem pôrodný plán, a mám jedinú požiadavku - dodržiavanie intimity," popisuje svoj zážitok Eva.

Čo všetko patrí do pôrodného plánu a ako ho formulovať?

Prvé predstavy o pôrodnom pláne by mala žena mať už vo fáze, kedy sa rozhoduje pre konkrétnu pôrodnicu. Darmo budete vyžadovať pôrod do vody, keď sa na celom oddelení nevyskytuje žiadna vaňa. Alebo prítomnosť partnera vo všetkých pôrodných fázach, keď pôrodnica nemá tzv. čakačku alebo ľudovo vzdycháreň. Do finálnej podoby by ste sa mali dopracovať tak v 35. týždni tehotenstva. Na zreteľ berte priebeh celého tehotenstva, komplikácie, ale aj možnosti pôrodnice, pre ktorú ste sa rozhodli.

Pôrod, kedysi čisto ženská záležitosť, sa otvoril svetu mužov. Páni čoraz častejšie doprevádzajú partnerky do pôrodnej sály a prežívajú príchod nového člena rodiny na svet spolu. Nič nedokáže tak partnerov spojiť, no rovnako aj vzdialiť. Ak vás čaká prvý spoločný pôrod, uistite sa, že sa vaše predstavy o úlohe partnera v tomto životnom bode zhodujú. Rozčarovanie na mieste činu by mohlo veci zbytočne komplikovať. A preto dnešný článok neadresujeme len vám, milé mamičky, no predovšetkým vašim partnerom. Pokúsili sme sa dať dokopy to, čo by mali o pôrode vedieť (aspoň minimálne základy) a ako vám pri ňom pomôcť a ušetriť vám trošku času s vysvetľovaním.

Ako zistiť, že sa TO blíži?

Ak je schopná vás zobudiť  o druhej v noci, že je naozaj potrebné dokončiť tú maľovku v detskej izbe. Inštinkt hniezdenia sa dostáva do finále a pravdepodobne aj tehotenstvo.

Bezdôvodné záchvaty plaču vystriedali tie extra nevyspytateľné. Hormóny pracujú na 4 smeny a berú si aj extra nadčasy.

Falošných poslíčkov (Brexton-Hicksove kontrakcie) vystriedali skutočné. Nepomáha masáž ani teplá sprcha. Páni, vezmite stopky a merajte. Ak sú pravidelné a trvajú dlhšie ako 30 sekúnd, je viac ako pravdepodobné, že ide do tuhého.

Alebo jednoducho praskne voda (nie, určite nejde o inkontinenciu). V nemocnici budú chcieť poznať pravdepodobne všetky detaily. Kedy, koľko, pramienok či prúd, farba či prímesy krvi. Tak si pamätajte detaily.

Ospevovaná aj zatracovaná. Opradená bájami o bezbolestnom pôrode, aj znecitlivenom tele, bez schopnosti tlačiť. Aká je v skutočnosti epidurálna analgézia, slangovo nazývaná aj EPI?

Ak čakáte jednoznačnú odpoveď, bohužiaľ, tak ako aj vo všetkých iných článkoch na túto tému, vám ju nie sme schopní poskytnúť. No môžeme vám priblížiť osobné skúsenosti, ako pôrod s EPI vnímali iné mamičky, ktoré sa o ne podelili vo WIKI.

Ako epidurálna analgézia funguje?

Špeciálnou ihlou sa cez kožu do epidurálneho priestoru v chrbticovom kanáli (nie do miechy, ako sa často mamičky mylne domnievajú) zavedie tenká cievka, zvaná katéter. Cez ňu sa v prípade potreby opätovne podáva malá dávka znecitlivejúcej látky a lieku proti bolesti. V tomto priestore sa nachádzajú miešne zakončenia nervov, ktoré obsadia určité receptory bolesti a lokálne anestetikum spôsobí, že rodička menej vníma pôrodnú bolesť.

"Zavedenie je skôr nepríjemné, ako bolestivé. A tá úľava potom... Sadneš si, nohy ti visia dole zo stola, zaguľatíš chrbát a anestéziológ nájde vhodné miesto vpichu. Cítiť pri tom tlak, keď ta dáva ihlu," popisuje zavedenie epidurálnej analgézie mamička vo WIKI.

Kto si musí nechať "zájsť" chuť?

Po rozpačitých začiatkoch zoznamovania sa s potrebami dieťatka ste si už na seba zvykli. Od narodenia ubehlo pár týždňov a zrazu vám toho anjelika niekto vzal. V postieľke leží uplakané stvorenie a nad ňou sa skláňa utrápená mama. Pravdepodobne sa začala nová kapitola života s názvom Kolika.

Kolikami trpí 20 - 25  % detí. Prejavujú sa ako nevysvetliteľná nespokojnosť bábätka, ktorá trvá aspoň tri týždne. Dieťa intenzívne plače, spravidla viac ako tri hodiny, častejšie ako trikrát v týždni. Objavuje sa prevažne v prvých troch mesiacoch života dieťaťa, preto sa často označuje ako trojmesačná kolika. Príčiny môžu byť rôzne.

Toto obdobie je náročné pre matku aj dieťa. My vám ponúkame pár tipov, ako ho čo najlepšie prežiť a uľaviť dieťatku.

1. Pozor na stravu!

V prvom rade skúste porozmýšľať, čo tvorí váš jedálniček. Prvé týždne by sa mali mamičky vyhýbať tým potravinám, ktoré môžu spôsobiť nafukovanie. Napríklad kaleráb, kapusta, karfiol, cibuľa, strukoviny. Za pokus stojí obmedziť kravské mlieko, ktoré niektorým detičkám môže škodiť. Zapisujte si svoj jedálniček. V prípade zlej reakcie jednoduchšie zistíte, čo bábätku neprospieva. Je nutné si uvedomiť, že dojčiaca žena potrebuje pestrú a rozmanitú stravu. Jesť suchý chleba niekoľko mesiacov, len aby dieťa nebolelo bruško nie je šťastné riešenie a pomoc treba hľadať inde.

2. Masáž bruška

Posledný januárový deň vláda schválila tzv. jasličkový zákon. Táto novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v legislatívnom procese už od augusta, prešla v pôvodnom znení aj napriek prezidentovmu vetu a petíci. Do platnosti vstúpi prvého marca tohto roku.

Mnoho mamičiek je zmätených a kladie si otázku, či sa tieto zmeny dotknú aj ich rodín. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme najzásadnejšie zmeny, ktoré tzv. jasličkový zákon prináša.

Nepracujete, neštudujete? Starajte sa o dieťa sami!

Nový zákon upravuje fakt, kto môže dať dieťa do jaslí a kto nie. Vláda chce tak zosúladiť rodinný a pracovný život. Do jasličiek môže umiestniť svoje dieťa ten rodič, ktorý sa pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo s návratom na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť.

Predstavme si modelovú situáciu. Čakáte onedlho prírastok do rodiny, staršie dvojročné dieťa je šikovné, aj má rado detský kolektív aj cítite, že by mu socializácia prospela. Máte však smolu.

Našli ste si super prácu, ale na dnes tak obľúbenú živnosť, nie ste povinne dôchodkovo poistená? Môžete na ňu zabudnúť. Vaše dieťa nemá v jasliach čo hľadať.