O pár minút tu máme prvý deň adventného obdobia a predvianočného času.

Je to pre našu rodinu veľmi dôležité a významné obdobie nielen materiálnej prípravy na Vianoce, ale hlavne duchovnej prípravy na najväčšie sviatky roka. Snažíme sa preto, aby to bolo pre nás obdobie stíšenia, pokoja, pomaly sa nalaďujeme na udalosť, ktorú si na Vianoce pripomíname.

Ani tento rok u nás však nik nenájde balíčky s adventnými prekvapeniami, ukrývajúce drobnosti, či sladkosti. 

Jedinečnosť vianočnej chvíle chceme do poslednej chvíle predvianočných príprav zachovať v maximálnej skromnosti a jednoduchosti, tak ako nás k tomu viedli naši predkovia.
Každý rok, a čím ďalej tým cieľavedomejšie a zaujatejšie, odporujúc materialistickému nátlaku komercionalizmu, teda volíme tú jednoduchšiu, ale overenú a hlavne s našim štýlom a cieľom výchovy súladiacu cestu. Cestu adventného minimalizmu v materializme, ale maximalizmu v duchovno-duševnom obdarovávaní.

Nuž a teda keď som už napísala čo u nás nebude, tak čo u nás nesmie chýbať.
Určite adventný kalendár. Ten náš tohtoročný je skutočne minimalistická verzia čo sa týka prevedenia a nákladov, ale bohatá, čo sa týka duchovného posolstva.

Vytvorené so snahou vymyslieť niečo originálne, jednoduché, hravé, ale myšlienkovo a duchovne hlboké a individuálne tvárne, bola som inšpirovaná hl. myšlienkou knihy https://www.martinus.cz/?uItem=130528#description svojou hl. myšlienkou potreby dennej vďačnosti https://www.youtube.com/watch?v=ty7nvYBjhDI. Cieľom celej tejto aktivity je vnímanie krásy Božieho stvorenia a Jeho denných prejavov lásky k nám, u detí k "nácviku" a uvedomovaniu si a u nás dospelých možno k pripomenutiu si.
Samotná realizácia je nízkorozpočtová a minimalistická, sú potrebné vytlačené podklady ku kartičkám s textami a podklady k Betlehemu. celkovo 4 papiere, ostatné je individuálne voliteľné, ja som použila denné roztriedenie do obálok. Ale sú, pravdaže, otvorené akékoľvek možnosti realizácie, materiály slúžia len ako podklady.

❄ Našla som dnes náhodou na internete tento obrázok a odrazu sa mi zo spomienok vynoril obraz. Obraz skutočnej zimy v skutočnom svete plnom skutočných ľudí skutočne sa tešiacich na príchod skutočných Vianoc. Keď som bola dieťa, večery v období Vianoc u nás vyzerali presne takto - dedina bola plná ľudí, na potoku sa korčuľovali deti, ale pridali sa radi aj dospelí a kto nemal korčule, ten sa kĺzal, kde bol kúsok miesta, tam sa hral hokej a keď miesto nebolo, hral sa aj na chodníku, stavali sme iglu a snehuliakov, na ktorých sme nenápadne odnášali mamám z kuchýň mrkvy a zháňali uhlie na oči, vianočný stromček pred kostolom osvetlený pár obyčajnými farebnými žiarovkami sa nám zdal ako úplný zázrak rovno z neba a nebeský posol Vianoc a nemohli sme z neho spustiť oči, kradli sme babkám papuče, v ktorých sa najlepšie šmýkalo, sánkovali sme sa na všetkom od zadku až po igelitové vrecia naplnené senom, olizovali sme cencúle a chutilo presne tak ako kúzlo zimy, hádzali sme sa do ohrnutého snehu, ktorý bol často vyšší ako my, vyrábali v snehu stupaje obrov a zvierat, tajne sme polievali chodníky, aby sa nám tam na druhý deň dobre kĺzalo, prechádzali sme sa vonku až do omrznutia mihalníc a vychutnávali si vŕzgajúci sneh, ktorý napadol každý rok s istotou ako nič na svete, ale každý sa nám každý  rok napriek tomu zdal zázračný a neskutočný, sledovali sme jagavé hviezdy, ktoré sa v tom mrazivom počasí ligotali ako drahokamy, chytali sme jazykom vločky vločky, súťaž  krásy vločiek bola povinná disciplína a víťaz bol ten, kto chytil najkrajšiu, robili sme v snehu anjelov, pred odchodom domov sme s pľúcami plnými  toho najsviežejšieho a najvoňavejšieho mrazivého vzduchu s vyštípanými červenými lícami zo seba striasali tony snehu, ale aj tak po nás zostávali dlho vodné kaluže všade kam sme stúpili, doma sme ohrievali oziabnuté ruky a nohy a sušili mokré oblečenie s nosom na skle pri obdivovaní kvetov mrazom namaľovaných na oknách ... a boli to tie najkrajšie zimné chvíle na svete. Čisté ako sneh. A skutočné. Ako radosť v nás 🙂❄